Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/99/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcu S., a.s., so sídlom v B., IČO: X.,

proti ţalovanému I. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Š. J., advokátom so sídlom

v K., o zaplatenie 2 895,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

26. októbra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2011 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa v konaní domáhal, aby ţalovanému bola súdom uloţená povinnosť zaplatiť

mu sumu 2 895,09 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje náhradu škody spôsobenej ţalobcovi

tým, ţe ţalovaný od 1. januára 2005 do 20. júla 2005 neoprávnene odoberal plyn.

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 23. októbra 2009 č.k. -134

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2 895,09 € v mesačných splátkach po 50 €

a nahradiť mu trovy konania. Vychádzal z toho, ţe na číselníku plynomera merajúceho

spotrebu zemného plynu na nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného bolo zistené poškodenie

overovacej značky a počítadlo plynomera nezaznamenávalo spotrebu plynu. Vec posúdil

podľa o energetike a o zmene niektorých

zákonov (ďalej len „“) a konštatoval, ţe neoprávneným odberom

plynu je aj odber plynu meradlom (plynomerom), na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. V prípade takého odberu zodpovedá vţdy – bez ohľadu

na zavinenie – odberateľ plynu. Výšku ţalobcovej škody určil za obdobie od 1. januára 2005

do 20. júla 2005, pričom za obdobie od 1. januára 2005 do 30. apríla 2005 aplikoval vyhlášku

Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje spôsob

2

výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu (ďalej len

„“) a za obdobie od 1. mája 2005 do 20. júla 2005 vyhlášku

č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu (ďalej len „“). Vzhľadom na to, ţe v danom prípade

nemoţno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, vychádzal z náhrady

za odber plynu za obdobie od posledného odpočtu meradla do zistenia neoprávneného odberu

plynu ( vyhlášky č. , resp. vyhlášky č. 155/2005).

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukázaním na

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. októbra 2011

sp. zn. napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal

nahradiť ţalovanému trovy konania. Po doplnení dokazovania mal preukázané, ţe plynomer

musel byť poškodený uţ pri odpočte plynu v júli 2004, pretoţe odvtedy nezaznamenával

ţiadnu spotrebu plynu, i keď ţalovaný plyn odoberal. Uzavrel preto, ţe k neoprávnenému

odberu došlo uţ pred 1. januárom 2005, pričom nemoţno vylúčiť, ţe ţalobca zámerne

a účelovo posunul začiatok neoprávneného odberu na 1. január 2005, lebo tento časový údaj

má význam z hľadiska posúdenia, ktorý právny predpis sa má pouţiť. Podľa právneho

názoru odvolacieho súdu treba ţalobou uplatnený nárok posúdiť podľa § 30 ods. 3 zákona

č. o energetike a o zmene o ţivnostenskom podnikaní

(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý

je zaloţený na princípe zavinenia. Bolo preto na ţalobcovi, aby preukázal, ţe ţalovaný ako

odberateľ zavinil neoprávnený odber plynu. Ţalobca to nepreukázal; sám pritom ale porušil

ustanovenia a Z.z, lebo nezabezpečil zapojenie a udrţiavanie

meradla plynu a neprijal opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, meradlo

na svoje náklady riadne neudrţiaval a neoveril správnosť jeho merania. V nadväznosti

na to odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal,

ţe ţalovaný neoprávnene zasiahol do plynomeru a ţe prípadne inak zavinil škodu, náhrady

ktorej sa ţalobca domáha. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe napadnutý

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie ,

a (navyše) ho aj nesprávne interpretoval. Toto ustanovenie totiţ, rovnako ako neskoršia

právna úprava daná , zodpovednosť odberateľa

3

plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje ako objektívnu zodpovednosť. Otázka

zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. V súvislosti s touto argumentáciou ţalobca

poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. a . V ostatnej časti dovolania namietal nesprávne

skutkové zistenia súdov a zdôraznil, ţe porušenie overovacieho zabezpečenia na meradle

nebolo zistené pred odpočtom v júli 2005. Samo zistenie nezmeneného stavu počítadla

na meradle pritom ešte neindikuje neoprávnený odber plynu – nezmenený stav môţe byť

spôsobený aj neodoberaním plynu. Podľa názoru dovolateľa nie je opodstatnený ani záver

odvolacieho súdu, ţe ţalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 24 ods. 3 a 5 zákona

č. Pre posúdenie danej veci bolo určujúce, ţe porušenie overovacej značky

meradla bolo zamestnancami ţalobcu zistené v júli 2005. Keďţe nemoţno presne určiť dobu

trvania neoprávneného odberu, účtuje sa odber plynu v zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky

č. odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu

plynu (to znamená od 1. januára 2005 do 20. júla 2005). Z týchto dôvodov dovolateľ ţiadal

napadnutý rozsudok zrušiť a prvostupňový rozsudok vo veci samej „potvrdiť“ a vo výroku

o trovách konania zmeniť a priznať mu náhradu trov.

Ţalovaný navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho

konania. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré preukázali, ţe plynomer

nezaznamenával spotrebu minimálne od júla 2004. Pri dvoch odpočtoch odberu plynu v roku

2004 zamestnanci ţalobcu nezistili ţiadne porušenie plomby, i keď ţalovaný v tomto období

plyn odoberal. Trval na tom, ţe plynomer bol nefunkčný z iného dôvodu, neţ je porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), za ktorého koná jeho poverený

zamestnanec s právnickým vzdelaním ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, ţe dovolanie je podané opodstatnene.

Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho

vecného (obsahového) vymedzenia (viď O.s.p). V zmysle

môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

1. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

2. Podľa názoru ţalobcu spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V prejednávanej veci vychádzal odvolací súd z toho, ţe ak minimálne od júla 2004

došlo k nemeranému odberu plynu a bolo zistené poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii s plynomerom, treba ţalobou uplatnený nárok na náhradu škody posúdiť podľa

ustanovenia , ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu

zaloţené na princípe subjektívnej zodpovednosti ţalovaného za škodu spôsobenú

neoprávneným odberom plynu.

2.1. V zmysle (ktorý bol účinný

od 1. júla 1998 do 1. januára 2005) je neoprávneným odberom aj odber plynu meraný

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 30

ods. 3 tohto zákona pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný uhradiť

dodávateľovi plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil. Podľa § 30 ods. 4

tohto zákona spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom

plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. V zmysle § 1 ods. 3

vyhlášky č. 266/199 Z.z., ktorá je týmto „všeobecne záväzným predpisom“, platí, ţe ak nie

je moţné zistiť celkové obdobie neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odber plynu

za obdobie od posledného odpočtu meradla.

Názor odvolacieho súdu, ţe je zaloţený na princípe subjektívnej

zodpovednosti odberateľa plynu za neoprávnený odber, nie je správny. Najvyšší súd

uţ v rozhodnutí z 27. októbra 2009 sp. zn. uviedol, ţe tento zákon

v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje

za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa

plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne

rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja

uplatnený nárok na náhradu škody – prichádza totiţ do úvahy tak subjektívna zodpovednosť

odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným

zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez

zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti

odberateľ zodpovedá (uţ len) za to, ţe odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol

spôsobiť ktokoľvek.

Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, mala teda charakter objektívnej zodpovednosti

(bez zreteľa na zavinenie) aj v zmysle

2.2. Vzhľadom na to, ţe v konaní sa nad všetky pochybnosti nepreukázalo, ţe

neoprávnený odber plynu bol ţalobcom zistený v iný deň, neţ v ktorom ho konštatovali jeho

zamestnanci (20. júla 2005), mala byť zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú

dodávateľovi plynu posudzovaná podľa

V zmysle (účinného od 1. januára 2005

do 1. septembra 2012) neoprávneným odberom plynu je aj odber s meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle § 59 ods. 2 tohto

zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla.

Podľa § 59 ods. 3 tohto zákona spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu

ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V zmysle § 1 ods. 3

6

vyhlášky č. , ktorá je týmto „všeobecne záväzným právnym predpisom“, platí,

ţe ak nemoţno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odo dňa

posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

2.3. Moţno preto uzavrieť, ţe oba vyššie citované zákony vychádzali z objektívnej

zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, a oba vykonávacie predpisy zhodne určovali, ţe ak nemoţno

presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu (o tento prípad ide aj v preskúmavanej

veci), odber plynu sa účtuje od posledného dňa odpočtu meradla.

3. Z týchto dôvodov sa dovolací súd stotoţňuje s názorom dovolateľa, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. marca 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková