Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 85 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (98)866/393119.c671b9.pdf
PDF · 108.25 KB
No categories available
3Cdo/99/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 99/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcu S., a.s., so sídlom v B., IČO: X.,
proti ţalovanému I. B., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Š. J., advokátom so sídlom
v K., o zaplatenie 2 895,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie
pod sp. zn. 15 C 41/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
26. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 194/2010, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 194/2010
z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa v konaní domáhal, aby ţalovanému bola súdom uloţená povinnosť zaplatiť
mu sumu 2 895,09 € s príslušenstvom, ktorá predstavuje náhradu škody spôsobenej ţalobcovi
tým, ţe ţalovaný od 1. januára 2005 do 20. júla 2005 neoprávnene odoberal plyn.
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 23. októbra 2009 č.k. 15 C 41/2007-134
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2 895,09 € v mesačných splátkach po 50 €
a nahradiť mu trovy konania. Vychádzal z toho, ţe na číselníku plynomera merajúceho
spotrebu zemného plynu na nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného bolo zistené poškodenie
overovacej značky a počítadlo plynomera nezaznamenávalo spotrebu plynu. Vec posúdil
podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z.z.“) a konštatoval, ţe neoprávneným odberom
plynu je aj odber plynu meradlom (plynomerom), na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. V prípade takého odberu zodpovedá vţdy – bez ohľadu
na zavinenie – odberateľ plynu. Výšku ţalobcovej škody určil za obdobie od 1. januára 2005
do 20. júla 2005, pričom za obdobie od 1. januára 2005 do 30. apríla 2005 aplikoval vyhlášku
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 266/1999 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu (ďalej len
„vyhláška č. 266/1999 Z.z.“) a za obdobie od 1. mája 2005 do 20. júla 2005 vyhlášku
č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu (ďalej len „vyhláška č. 155/2005 Z.z.“). Vzhľadom na to, ţe v danom prípade
nemoţno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, vychádzal z náhrady
za odber plynu za obdobie od posledného odpočtu meradla do zistenia neoprávneného odberu
plynu (§ 1 ods. 4 vyhlášky č. 266/1999 Z.z., resp. § 2 ods. 4 vyhlášky č. 155/2005).
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukázaním na § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. októbra 2011
sp. zn. 5 Co 194/2010 napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal
nahradiť ţalovanému trovy konania. Po doplnení dokazovania mal preukázané, ţe plynomer
musel byť poškodený uţ pri odpočte plynu v júli 2004, pretoţe odvtedy nezaznamenával
ţiadnu spotrebu plynu, i keď ţalovaný plyn odoberal. Uzavrel preto, ţe k neoprávnenému
odberu došlo uţ pred 1. januárom 2005, pričom nemoţno vylúčiť, ţe ţalobca zámerne
a účelovo posunul začiatok neoprávneného odberu na 1. január 2005, lebo tento časový údaj
má význam z hľadiska posúdenia, ktorý právny predpis sa má pouţiť. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu treba ţalobou uplatnený nárok posúdiť podľa § 30 ods. 3 zákona
č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní
(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 70/1998 Z.z.“), ktorý
je zaloţený na princípe zavinenia. Bolo preto na ţalobcovi, aby preukázal, ţe ţalovaný ako
odberateľ zavinil neoprávnený odber plynu. Ţalobca to nepreukázal; sám pritom ale porušil
ustanovenia § 24 ods. 3 a 5 zákona č. 70/1998 Z.z, lebo nezabezpečil zapojenie a udrţiavanie
meradla plynu a neprijal opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, meradlo
na svoje náklady riadne neudrţiaval a neoveril správnosť jeho merania. V nadväznosti
na to odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal,
ţe ţalovaný neoprávnene zasiahol do plynomeru a ţe prípadne inak zavinil škodu, náhrady
ktorej sa ţalobca domáha. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s tým, ţe napadnutý
rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 70/1998 Z.z.,
a (navyše) ho aj nesprávne interpretoval. Toto ustanovenie totiţ, rovnako ako neskoršia
právna úprava daná § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z., zodpovednosť odberateľa
plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje ako objektívnu zodpovednosť. Otázka
zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. V súvislosti s touto argumentáciou ţalobca
poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 1 Cdo 107/2008 a 4 Cdo 30/2009. V ostatnej časti dovolania namietal nesprávne
skutkové zistenia súdov a zdôraznil, ţe porušenie overovacieho zabezpečenia na meradle
nebolo zistené pred odpočtom v júli 2005. Samo zistenie nezmeneného stavu počítadla
na meradle pritom ešte neindikuje neoprávnený odber plynu – nezmenený stav môţe byť
spôsobený aj neodoberaním plynu. Podľa názoru dovolateľa nie je opodstatnený ani záver
odvolacieho súdu, ţe ţalobca nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 24 ods. 3 a 5 zákona
č. 70/1998 Z.z. Pre posúdenie danej veci bolo určujúce, ţe porušenie overovacej značky
meradla bolo zamestnancami ţalobcu zistené v júli 2005. Keďţe nemoţno presne určiť dobu
trvania neoprávneného odberu, účtuje sa odber plynu v zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky
č. 155/2005 Z.z. odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu
plynu (to znamená od 1. januára 2005 do 20. júla 2005). Z týchto dôvodov dovolateľ ţiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a prvostupňový rozsudok vo veci samej „potvrdiť“ a vo výroku
o trovách konania zmeniť a priznať mu náhradu trov.
Ţalovaný navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho
konania. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré preukázali, ţe plynomer
nezaznamenával spotrebu minimálne od júla 2004. Pri dvoch odpočtoch odberu plynu v roku
2004 zamestnanci ţalobcu nezistili ţiadne porušenie plomby, i keď ţalovaný v tomto období
plyn odoberal. Trval na tom, ţe plynomer bol nefunkčný z iného dôvodu, neţ je porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), za ktorého koná jeho poverený
zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, ţe dovolanie je podané opodstatnene.
Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho
vecného (obsahového) vymedzenia (viď § 242 ods. 1 O.s.p). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p.
môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
1. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
2. Podľa názoru ţalobcu spočíva napadnutý rozsudok na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
V prejednávanej veci vychádzal odvolací súd z toho, ţe ak minimálne od júla 2004
došlo k nemeranému odberu plynu a bolo zistené poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii s plynomerom, treba ţalobou uplatnený nárok na náhradu škody posúdiť podľa
ustanovenia § 30 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z., ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu
zaloţené na princípe subjektívnej zodpovednosti ţalovaného za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu.
2.1. V zmysle § 30 ods. 1 písm. c/ zákona č. 70/1998 Z.z. (ktorý bol účinný
od 1. júla 1998 do 1. januára 2005) je neoprávneným odberom aj odber plynu meraný
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 30
ods. 3 tohto zákona pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný uhradiť
dodávateľovi plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil. Podľa § 30 ods. 4
tohto zákona spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom
plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. V zmysle § 1 ods. 3
vyhlášky č. 266/199 Z.z., ktorá je týmto „všeobecne záväzným predpisom“, platí, ţe ak nie
je moţné zistiť celkové obdobie neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odber plynu
za obdobie od posledného odpočtu meradla.
Názor odvolacieho súdu, ţe zákon č. 70/1998 Z.z. je zaloţený na princípe subjektívnej
zodpovednosti odberateľa plynu za neoprávnený odber, nie je správny. Najvyšší súd
uţ v rozhodnutí z 27. októbra 2009 sp. zn. 1 Cdo 107/2008 uviedol, ţe tento zákon
v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje
za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa
plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne
rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja
uplatnený nárok na náhradu škody – prichádza totiţ do úvahy tak subjektívna zodpovednosť
odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným
zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez
zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti
odberateľ zodpovedá (uţ len) za to, ţe odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol
spôsobiť ktokoľvek.
Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, mala teda charakter objektívnej zodpovednosti
(bez zreteľa na zavinenie) aj v zmysle zákona č. 70/1998 Z.z.
2.2. Vzhľadom na to, ţe v konaní sa nad všetky pochybnosti nepreukázalo, ţe
neoprávnený odber plynu bol ţalobcom zistený v iný deň, neţ v ktorom ho konštatovali jeho
zamestnanci (20. júla 2005), mala byť zodpovednosť ţalovaného za škodu spôsobenú
dodávateľovi plynu posudzovaná podľa zákona č. 656/2004 Z.z.
V zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. (účinného od 1. januára 2005
do 1. septembra 2012) neoprávneným odberom plynu je aj odber s meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle § 59 ods. 2 tohto
zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla.
Podľa § 59 ods. 3 tohto zákona spôsob výpočtu škody neoprávneným odberom plynu
ustanovení všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V zmysle § 1 ods. 3
vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorá je týmto „všeobecne záväzným právnym predpisom“, platí,
ţe ak nemoţno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odo dňa
posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.
2.3. Moţno preto uzavrieť, ţe oba vyššie citované zákony vychádzali z objektívnej
zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a oba vykonávacie predpisy zhodne určovali, ţe ak nemoţno
presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu (o tento prípad ide aj v preskúmavanej
veci), odber plynu sa účtuje od posledného dňa odpočtu meradla.
3. Z týchto dôvodov sa dovolací súd stotoţňuje s názorom dovolateľa, ţe napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. marca 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková