Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 70/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Hreňovou,

Krížna 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva podľa Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -330 z 10. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -330 z 10. októbra 2018 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Galanta

(ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -252 z 3. mája 2017 uložil

sťažovateľke ako žalovanej zaplatiť obchodnej spoločnosti ,

ako žalobcovi sumu 642,22 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy

642,22 € od 10. júna 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 44 %.

2.1 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vyslovil názor, že žaloba

je dôvodná v časti nároku vo výške 642,22 € s príslušenstvom. Žalovaná mala v rozhodnom

období (19. 6. 2013 až 27. 3. 2014) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu

s dodávateľom ( ), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca. V konaní nebolo

sporným, že žalovaná v rozhodnom období plyn skutočne odoberala, dodaním plynu

žalovanej ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu, pretože v konaní

bolo preukázané, že žalovaná za odobratý plyn nezaplatila, resp. zaplatené zálohové faktúry

jej boli vrátené, plyn teda odoberala bezplatne. Na odbernom mieste

, v období od 19. júna 2013 do 27. marca 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu

meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,

pričom uvedená skutočnosť bola nepochybne preukázaná tým, že pri kontrole meradla

na odbernom mieste žalovanej bolo zistené poškodenie plomby meradla. Porušenie

zabezpečenia (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška.

Okresný súd konštatoval, že takýto odber (meradlom, na ktorom je poškodené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii ‒plomba) je podľa

Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o energetike“) považovaný za neoprávnený odber a zodpovednosť

odberateľa plynu (žalovanej) za odber meraný meradlom, na ktorom bola plomba porušená,

má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom

porušenie plomby mohol spôsobiť ktokoľvek).

2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom

výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie sťažovateľka ako žalovaná,

ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať jej plnú

náhradu trov konania.

2.3 Krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti zmenil tak, že sťažovateľka ako žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

61,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 642,22 € od 10. júna

2014 do 23. júna 2014 a zo sumy 61,88 € od 24. júna 2014 do zaplatenia, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Krajský súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol:

„Námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie z iného

skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu, odvolací

súd považoval za nedôvodnú.

V žalobe žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody

titulom, že na odbernom mieste , žalovanej v období od

19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom v zmysle ust. § 82 ods. 1

písm. d) o energetike je takýto odber považovaný za neoprávnený.

Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mal potvrdené aj znaleckým

posudkom znalca Ing. Petra Leška. Konaním žalovanej mala vzniknúť žalobcovi škoda vo

výške 2.256,13 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR

č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom a bola fakturovaná žalovanej. Následne počas konania žalobca uviedol, že pokiaľ

by súd nemal za preukázanú skutočnosť, že zo strany žalovanej dochádzalo k dlhodobému a

opakovanému neoprávnenému odberu zemného plynu, alebo by z iného dôvodu mal za

sporný spôsob určenia škody tak, ako ho predložil, predložil vyčíslenie škody podľa

typového diagramu dodávky zemného plynu vo výške 642,22 eur.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si v žalobnom návrhu uplatňoval

nárok na náhradu škody, ktorá vyplývala z neoprávneného odberu zemného plynu, pričom

súd žalobcovi priznal nárok z takéhoto skutkového základu, pričom čo sa týkalo výšky

náhrady škody správne vychádzal z toho, že išlo o prvý neoprávnený odber plynu zo strany

žalovanej meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) a výšku

škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu určil ako cenu neoprávnene odobratého

množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky a v prevyšujúcej časti

uplatneného nároku na náhradu škody žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie vec nerozhodol v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou a svoj odklon náležitým spôsobom neodôvodnil.

Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky

spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných

princípov. Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami,

pričom v systéme všeobecného súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd SR, ale nepochybne

sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a ak pôjde

o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu.

Žalobca na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR, ako aj na ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Žalovaná naopak argumentovala

rozhodnutiami, v ktorých bol prezentovaný odlišný právny názor, pričom išlo o rozhodnutia

krajských a okresných súdov, ako aj Ústavného súdu ČR.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol

v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, keď jeho právne závery sú

totožné s právnymi závermi konštatovanými opakovane v rozhodnutiach Najvyššieho súdu

SR (napr. sp. zn. zo dňa 27.10.2009, zo dňa 28.10.2009,

zo dňa 12.3.2015, zo dňa 29.11.2011,

zo dňa 22.3.2018), ako aj v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave

(rozhodnutie sp. zn. zo dňa 21.2.2018, zo dňa 10.1.2018,

zo dňa 26.6.2018), ako aj ďalších krajských súdov.

S prihliadnutím na uvedené nebolo preto možné vytknúť súdu prvej inštancie, že sa

nezaoberal podrobnejšie odklonom od rozhodovacej činnosti krajských súdov, na ktoré

rozhodnutia poukazovala odvolateľka, keď vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najmä

Najvyššieho súdu SR.

Najvyšší súd sa opakovane vo svojich rozhodnutiach zaoberal neoprávneným

odberom plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, za ktorý je potrebné

v zmysle citovaného ustanovenia považovať odber plynu meraný určeným meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným

meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Najvyšší súd skonštatoval

(uznesenie sp. zn. zo dňa 27.10.2009), že pri neoprávnenom odbere plynu

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná

objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá

už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda

porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len

na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa alebo

s jeho vedomím, toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd

aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 29.11.2011. V uznesení sp. zn.

zo dňa 28.10.2009 najvyšší súd uzavrel, že ust.

o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d)

o energetike) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu

a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto

odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol,

že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu,

t.j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi

existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti

škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa s meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej

zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil najvyšší súd aj v uznesení sp. zn.

zo dňa 12.3.2015.

V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu

je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej

v ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody.

V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným

odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie

citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu odvolací súd konštatuje, že podľa

uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber

plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu.

Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná tým,

ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ

v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu

v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú

škodu vrátane ušlého zisku.

Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti

za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) sa považuje neoprávnený odber

plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) rozhodujúce

samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom

je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo

skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu

podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1

písm. c) zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil

svoj nárok. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom

zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu

ako protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal

plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.

Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi

neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

Uvedené závery boli tiež obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 22.3.2018.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná

odoberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej

manipulácii, čo vyplynulo zo znaleckého posudku č. 331/PL-2014 znalca Ing. Petra Leška,

ako aj jeho výsluchu na pojednávaní, keď tento celkom jednoznačne skonštatoval,

že optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného

zaisťovacieho prvku plomby, pričom v rozhodnom období dochádzalo v zmysle ust. § 82

ods. 1 písm. d) zákona o energetike k neoprávnenému odberu plynu. Bola teda preukázaná

existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu) vznik škody (skutočnosť,

že žalovaná v rozhodnom období odoberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným

zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi

neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

Súd prvej inštancie však opomenul zohľadniť pri rozhodovaní skutočnosť, že časť

pohľadávky žalobcu vo výške 580,34 eur zanikla započítaním ku dňu 23.6.2014, čo medzi

stranami nebolo sporné. S prihliadnutím na to nárok žalobcu bolo potrebné považovať

v uvedenej časti za nedôvodný a bolo potrebné ho zamietnuť. S prihliadnutím na to, že sa

žalovaná dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol žalobcovi nárok na

priznanie úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 642,22 eur odo dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zániku časti pohľadávky započítaním dňa

23.6.2014 a od nasledujúceho dňa zo zostávajúcej dlžnej sumy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti zmenil a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 61,88 eur s úrokom

s príslušenstvom ako bolo uvedené vyššie, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.“

3. Sťažovateľka sa v úvode svojej sťažnosti venuje opodstatnenosti ústavnej

sťažnosti, pričom dospela k záveru, že podanie ústavnej sťažnosti považuje za dôvodné,

a to aj napriek celkovému výsledku konania.

3.1 Sťažovateľka dôvodí, že napriek na prvý pohľad zanedbateľnej hodnote sporu

zastáva názor, že ústavná sťažnosť je podaná dôvodne, pretože podstata napadnutého

rozsudku má nepriaznivé dôsledky pre sťažovateľku do budúcna. Odhliadnuc od hodnoty

sporu, napadnutý rozsudok podľa mienky sťažovateľky znamená, že krajský súd priznal

žalobcovi nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu plynu, a tým spravil

zo sťažovateľky neoprávneného odberateľa. Sťažovateľka s týmto nesúhlasí a odmieta byť

považovaná za neoprávneného odberateľa plynu, pretože takéto označenie sa dotýka jej cti

a dobrej povesti. Navyše, v súdnom konaní podľa slov sťažovateľky predložil žalobca iný

výpočet výšky škody vzhľadom na § 82 ods. 4 zákona o energetike, ktorého podmienkou

uplatňovania je to, že ide o „prvý“ neoprávnený odber plynu. V prípade, ak by sa rovnaká

situácia v budúcnosti zopakovala, sťažovateľka podľa jej slov nemôže odkázať na použitie

§ 82 ods. 4 zákona o energetike, pretože už nebude splnená podmienka prvého

neoprávneného odberu plynu. Žalobca si podľa názoru sťažovateľky bude môcť uplatniť

nárok na náhradu škody prísnejším spôsobom, ktorý vo výrazne väčšej miere zasiahne

do práv sťažovateľky, o čom svedčia aj teraz uplatnené nároky.

3.2 Z tohto dôvodu je sťažovateľka toho názoru, že túto ústavnú sťažnosť nie je

možné odmietnuť z dôvodu hodnoty sporu, t. j. z pohľadu, že prípadný úspech sťažovateľky

by sa týkal len sumy 61,88 €, ale je potrebné sa ňou zaoberať vzhľadom na podstatu sporu,

t. j. že namietané rozhodnutie robí zo sťažovateľky neoprávneného odoberateľa,

a vzhľadom na dôsledky namietaného rozhodnutia do budúcna, t. j. stratu určitej výhody

uvedenej v § 82 ods. 4 zákona o energetike.

3.3 Sťažovateľka je presvedčená, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku riadne

a presvedčivo nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sťažovateľky uvedenými

počas súdneho konania, a to najmä v odvolaní, tieto argumenty žiadnym spôsobom

nevyvrátil a ani nespochybnil, a neurobil tak obzvlášť v prípade, keď sťažovateľka

na podporu svojich argumentov predložila niekoľko súdnych rozhodnutí vrátane súdnych

rozhodnutí toho istého krajského súdu. Takýmto postupom krajského súdu došlo podľa

mienky sťažovateľky k porušeniu základných práv sťažovateľky na spravodlivé konanie

a súdnu ochranu, ktoré v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia.

3.4 Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ďalej krajskému súdu vytýka nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti s otázkou protiprávneho konania a otázkou

vzniku škody, ako aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v súvislosti

s druhom zodpovednosti za škodu.

3.5 V nadväznosti na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že v prejednávanej veci

možno uplatniť dva diametrálne odlišné právne posúdenia tak § 82 ods. 2 zákona

o energetike a § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ako aj právne posúdenia

uplatňovania podmienok nároku na náhradu škody. Sťažovateľka zastáva názor,

že v prípade takejto konkurencie výkladov musí príslušný súd použiť ten výklad, ktorý je

súladný s a ktorý zabezpečí realizáciu a reálny výkon práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces. Keďže sťažovateľka je toho názoru, že odvolací súd

v napadnutom rozsudku použil ústavne nesúladný výklad, vydaním napadnutého rozsudku

došlo k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

3.6 Sťažovateľka považovala a považuje uplatnený nárok na náhradu škody žalobcu

za neodôvodnený a nepreukázaný, resp. za odôvodnený účelovo spájaním a poukazovaním

na nesúvisiace ustanovenia právnych predpisov. Sťažovateľka musela podľa jej slov

v konaní zaujať stanovisko k všetkým týmto skutočnostiam, čo vyústilo do stavu, keď

prejednávaná vec a celkovo nárok na náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu

podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike pôsobí právne zložito. Nárok na náhradu

škody má však podľa sťažovateľky v právnej teórii aj v praxi svoje jasné podmienky

a postupy uplatňovania. Podľa názoru sťažovateľky však podstata uplatňovania nároku

na náhradu škody, t. j. skúmanie podmienok jeho uplatňovania, bola prekrytá nesúvisiacou

argumentáciou žalobcu a všeobecné súdy neboli spôsobilé riadne odlíšiť relevantnú

argumentáciu od irelevantnej. Podľa názoru sťažovateľky z odôvodnenia napadnutého

rozsudku vidno, že zo strany krajského súdu nebola venovaná náležitá pozornosť

podmienkam uplatňovania nároku na náhradu škody a jeho závery neboli riadne

a presvedčivo odôvodnené.

3.7 Podľa záverečného slova sťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom

posúdil podmienky uplatňovania nároku nesprávne, ústavne nesúladne, pretože poprel ich

podstatu, a práve týmto došlo k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu,

spravodlivý proces a bolo porušené právo sťažovateľky na ochranu majetku.

4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné práva , rod. , na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd,

a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k.: -330

z 10. októbra 2018 porušené boli.

Rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k.: -330 z 10. októbra 2018,

v celom rozsahu zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie

Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť , rod. trovy

konania...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.1 Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

5.2 Vec napadla ústavnému súdu 22. decembra 2018 a bola pôvodne pridelená

sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné

obdobie sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej

len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá

v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu),

Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

III.

6. Ústavný súd v úvode zhodne so sťažovateľkiným videním sporu uvádza,

že už na prvý pohľad ide o zanedbateľnú hodnotu sporu rozhodovaného krajským súdom

napadnutým rozsudkom. Ústavný súd sa však rozchádza so sťažovateľkou v názore

na nemožnosť odmietnutia ústavnej sťažnosti na základe bagateľnosti jej sporu.

6.1 Vec sťažovateľky možno vzhľadom na finančnú výšku uloženej povinnosti

náhrady škody (61,88 € spolu s príslušenstvom) posúdiť ako tzv. bagateľnú vec,

kde vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu (náhrada škody

za neoprávnený odber plynu a zodpovednosť odberateľa plynu za odber meraný meradlom,

na ktorom bola porušená plomba) v napadnutom konaní zakladá z hľadiska doterajšej

judikatúry ústavného súdu (porovnaj najmä , ako aj ,

, , ) dôvod na odmietnutie ústavnej

sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

6.2 Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa vo veciach

bagateľných prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov,

ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie

esenciálne (porovnaj ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu

kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porovnaj nález Ústavného

súdu Českej republiky sp. zn. , bod 27).

6.3 Opísaná hodnota sporu pred krajským súdom a skutočnosť, že krajský súd

v napadnutom rozsudku (i) jasne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje závery, (ii) aplikoval

príslušné právne normy zákona o energetike pojednávajúce o objektívnej zodpovednosti

odberateľa za neoprávnený odber plynu ústavne čistým spôsobom, (iii) pri rozhodovaní

vychádzal okrem iného aj zo znaleckého dokazovania o porušení plomby meradla plynu

a (iv) rešpektoval právne názory a interpretáciu príslušných právnych noriem zákona

o energetike podané Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v obdobných veciach (t. j. rešpektoval ustálenú prax najvyššieho súdu), tak signalizujú

zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti.

6.4 Ústavný súd ľudsky rozumie pocitu sťažovateľky, že byť aplikáciou objektívnej

zodpovednosti za škodu v zmysle zákona o energetike označený súdnym rozhodnutím

na základe vykonaného dokazovania za neoprávneného odberateľa plynu nemusí byť,

pokiaľ ide o zachovanie pocitu občianskej ctihodnosti, príjemná skúsenosť, avšak krajský

súd postupoval v zmysle platného a účinného znenia zákona o energetike, ktorý upravuje

v prípadoch obdobných sťažovateľkinmu objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu

za odber meraný meradlom, na ktorom bola plomba porušená [konkrétne § 82 ods. 1

písm. d)]. I v tomto prípade platí prezumpcia ústavnosti právneho predpisu a uplatňuje sa

starorímska právna maxima „dura lex sed lex“. Navyše, pokiaľ sťažovateľka nebola

pôvodcom poškodenia plomby meradla, má vzhľadom na jej objektívnu zodpovednosť

za neoprávnený odber plynu možnosť uplatňovať regresný nárok (§ 440 Občianskeho

zákonníka) voči tretej osobe (škodcovi), ktorá sa dopustila poškodenia plomby meradla.

6.5 Ústavný súd v takto konštruovanej právnej situácii odkazuje na starostlivosť

riadneho hospodára v prístupe odberateľa k ochrane majetku a zabezpečeniu meradla

spájaného s odberným miestom pred poškodením tretími osobami, resp. na potrebu vyhnúť

sa zo strany samotného odberateľa deliktuálnemu konaniu spočívajúcemu v neoprávnenom

odbere plynu v zmysle § 82 ods. 1 zákona o energetike.

6.6 Sentencie z predchádzajúceho odseku sú plne adresovateľné ako odpoveď

ústavného súdu aj na námietku sťažovateľky smerujúcu k napadnutému rozsudku krajského

súdu, že ak by sa rovnaká situácia v budúcnosti zopakovala, sťažovateľka podľa jej slov

nebude môcť vzhľadom na existenciu napadnutého rozsudku odkázať na použitie § 82

ods. 4 zákona o energetike, pretože už nebude splnená podmienka prvého neoprávneného

odberu plynu.

7. Vzhľadom na dosiaľ prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019