Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/630/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., IČO: 35910739, Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: U. S., D.. XX.X.XXXX, N. N. XXX, Š., zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokát, Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 2256,13 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 642,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 642,22 eur od 10.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva 44% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Žalobou podanou súdu dňa 2.10.2015 žalobca žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2256,13 eur s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom znalca, faktúrami, písomnou korešpondenciou strán sporu, zápisom a montážnym listom meradla, fotodokumentáciou, cenníkom žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, znaleckým posudkom, výpisom z LV č. XXX, správou a uzneseniami ÚhaCP MV SR, oboznámením sa s obsahom judikatúry súdov SR, zmluvou o dodávke zemného plynu, typovým diagramom, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Zo žaloby a vyjadrení právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že na odbernom mieste N. XXX, Š., ktoré je miestom odberu žalovaného, od 19.6.2013 do 27.3.2014 malo dochádzať k neoprávnenému odberu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (tvz. Plomba), na základe čoho žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 2256,13 eur vyrátaná podľa Vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. Alebo vo výške 642,22 eur určená na základe typového diagramu. Uplatil si aj úrok z omeškania zo škody vyrátanej podľa vyhlášky vo výške 5,15% ročne zo sumy 2836,47 eur od 10.6.2014 do zaplatenia a zo sumy 2256,13 eur od 24.6.2014 do zaplatenia, vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola výška takto určenej škody uplatnená, pri výpočte škody typovým diagramom si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 642,22 eur od 10.6.2014 do zaplatenia, vychádzajúc zo splatnosti prvej z faktúr. Aktívnu legitimáciu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0045/2013/P-PP zo dňa 19.8.2013 v

spojitosti s rozhodnutím č. 0004/2014/P-PP zo dňa 28.3.2014, na základe čoho je aktívne legitimovaným subjektom priamo zo zákona. Vo vzťahu k znaleckému posudku mal za to, že znalec nemôže vyvodiť záver, či plynomer, na ktorom bola porušená plomba, meral správne alebo nie, pričom podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d/ z.č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojitosti s ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike vyvodil záver, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a nie je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty alebo nie. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii platnosť meradla zanikla a údaj na číselníku nie je možné akceptovať. Vo vzťahu k vzniku škody uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej siete, dochádza k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým žalobca nepochybne je a nárok odôvodnil ust. § ods. 82 ods. 2 zákona o energetike. Žalovaný za uvedené obdobie plyn odoberal zadarmo, ktorým konaním skutočne došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Jeho majetok sa znížil o množstvo plynu odobratého žalovaným bez zaplatenia. Orgánmi činnými v trestnom konaní boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov s rôznymi dátumami a číselnými údajmi, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch a falšovateľské náčinia a raznice. V predmetných zoznamoch bolo uvedené aj odberné miesto žalovaného, manipulácia s plombou bol pritom potvrdená. Škodu podľa názoru žalobcu nie je možne reálne vyčísliť, preto k jej vyčísleniu využil vyhlášku MH SR č. 449/2012 Z.z. podľa ust. § 82 ods. 3 zákona o energetike. Mal za to, že zavinenie žalovaného vo vzťahu k poškodeniu plomby nie je potrebné preukazovať vzhľadom na ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, postačuje samotná skutočnosť, že plomba bola poškodená. Svoje tvrdenia oprel o judikatúru NS SR (sp. zn. 1 Cdo/107/2008, 4 Cdo/102/2010, 3 Cdo/99/2012). Plyn, ktorý žalovaný spotreboval na základe nulovej spotreby podľa listiny predloženej žalovaným (0 m3 spotreba plynu) je vlastníctvom žalobcu ako distribútora plynu, čo vyplýva najmä z Vyhlášky č. 24/2013 Z.z.. Predložil súdu vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX R. W. XX.X.XXXX (za obdobie neoprávneného odberu), ktorá deklaruje, že žalovaný v rozhodujúcom období spotreboval 0 m3 zemného plynu, čoho výsledkom bol preplatok odberateľa vo výške 580,34 eur. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s vyčíslením škody podľa vyhlášky, v priebehu konania predložil súdu vyčíslenie škody podľa typového diagramu podľa ust. § 82 ods. 4 zákona o energetike v sume 642,22 eur, ktorá škoda má zodpovedať skutočnej výške škody.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť, pričom nemal za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca preukázal len to, že je distribútorom plynu, ale nie skutočnosť, že je jeho vlastníkom, ani zo, kto je vlastníkom plynu, v akom zmluvnom vzťahu je žalobca a dodávateľ plynu, ako prebieha objednávka plynu, finančné vyrovnanie medzi dodávateľom plynu a subjektom, od ktorého dodávateľ plyn kúpil, spochybnil hodnovernosť znaleckého posudku aj výpovede znalca na pojednávaní, znalecký posudok mal za nepreskúmateľný a bez možnosti overiť správnosť postupu znalca, nebolo konštatované poškodenie povrchu plomby, preto nenapĺňa skutkovú podstatu poškodenia podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Znalec neuviedol ani žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že by došlo aj k neoprávnenému zásahu do zariadenia plynomeru, ktoré slúži na zaznamenávane množstva odobratého plynu. Nemal za preukázaný vznik škody podľa ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike, tvrdenia žalobcu, že došlo k zásahu do číselníka plynomeru sú len domnienkami, žalovaný plyn odoberal a riadne uhrádzal preddavky a nedoplatky, čo preukázal v konaní. Neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike môže byť zapríčinený len poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom manipulácia s číselníkom meradla nemôže byť považovaná za poškodenie zabezpečenia. Spochybnil objektívnu zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom, uvedenú rozhodovaciu činnosť NS SR považuje za prelomenú časovo mladšími rozhodnutiami, poukázal na ust. § 17 ods. 1 zákona o energetike, podľa ktorého je žalovaný spotrebiteľom a ide teda o vzťah spotrebiteľský, žalobca si mal zabezpečiť ochranu svojho majetku (najmä ak je na verejne prístupnom mieste ako v tomto prípade), ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. § 73 ods. 2 zákona o energetike, preto rozhodne nie je možné považovať žalobcu za ten subjekt, ktorý treba chrániť pred konaním žalovaného, ale naopak. Informácie z trestného konania považoval za irelevantné, nakoľko žalobca ani nevedel uviesť, v akom štádiu predmetné trestné konanie je. Výpočet škody na základe typového diagramu v konaní považuje za zmenu žaloby a účelové konanie žalobcu vzhľadom na výsledky rozhodovacej činnosti súdov SR.

Podľa § 488 záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 2 písm. c/ z.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve 1. plynom zemný plyn vrátane skvapalneného zemného plynu, bioplyn, biometán, plyn vyrobený z biomasy, ako aj ostatné druhy plynu, ak tieto plyny spĺňajú podmienky na prepravu plynu alebo podmienky distribúcie plynu, 2. výrobou plynu ťažba zemného plynu alebo výroba bioplynu, výroba plynu z biomasy 5) alebo výroba plynu z iného plynného uhľovodíka, 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, 7. zásobníkom zariadenie používané na uskladňovanie zemného plynu a skvapalneného zemného plynu vrátane doplnkových služieb týkajúcich sa vtláčania do zásobníka, ťažby zo zásobníka, úpravy a dopravy plynu do alebo zo siete okrem tých zásobníkov 6) alebo ich častí, ktoré sa používajú na zabezpečenie ťažobných činností alebo ktoré sú výlučne vyhradené pre prevádzkovateľov prepravnej siete alebo pre prevádzkovateľov distribučnej siete na účely zabezpečenia ich činnosti, 8. zariadením na skvapalňovanie zemného plynu zariadenie používané na skvapalnenie zemného plynu alebo na dovoz, vykládku alebo spätné splyňovanie skvapalneného zemného plynu a ktoré zahŕňa podporné služby a dočasné uskladňovanie skvapalneného zemného plynu na nevyhnutnú dobu potrebnú na spätné splyňovanie a následné dodanie plynu do prepravnej siete, 9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník, zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do siete, 10. priamym plynovodom plynovod, ktorý nie je súčasťou prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka alebo ťažobnej siete na vymedzenom území, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 4) 12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 13. podpornou službou služba potrebná na prístup do siete, prevádzkovanie siete vrátane prevádzkovania zariadení potrebných na vyvažovanie siete, zariadení potrebných na zmiešavanie plynu alebo zariadení potrebných na vstrekovanie inertných plynov okrem zariadení potrebných na zabezpečenie vlastnej činnosti prevádzkovateľa siete, 14. akumuláciou plynu v sieti uskladnenie plynu v plynovode jeho stlačením v plynárenských prepravných sieťach a distribučných sieťach; nezahŕňa uskladnenie plynu v zariadeniach, ktoré sú vyhradené pre prevádzkovateľov týchto sietí na zabezpečenie vlastnej činnosti, 15. vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti, 16. kombinovanou sieťou sieť, ktorá zahŕňa prepravnú sieť, distribučnú sieť a zásobník alebo niektorú z týchto kombinácií, 17. ťažobnou sieťou sieť plynovodov, ktoré sú určené na dopravu vyťaženého zemného plynu z miesta ťažby zemného plynu do miesta spracovania zemného plynu alebo do miesta odovzdania zemného plynu do prepravnej siete, do distribučnej siete alebo do zásobníka, 18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu,

21. hlavným uzáverom plynu zariadenie, ktoré je prevádzkované prevádzkovateľom siete a ktoré oddeľuje plynárenské zariadenie od odberného plynového zariadenia alebo od plynárenského zariadenia iného plynárenského podniku, 22. typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii, 23. dohodnutým prístupom do siete prístup do siete dohodnutý účastníkmi trhu s plynom s vopred zverejnenými obchodnými podmienkami prístupu do siete, 24. odchýlkou účastníka trhu s plynom odchýlka, ktorá vznikla v určitom časovom úseku ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutým množstvom dodávky alebo odberu plynu a dodaným alebo odobratým množstvom plynu v reálnom čase.

Podľa § 3 písm. c/ z.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve 1. výrobcom plynu osoba, ktorá ťaží zemný plyn, prevádzkuje ťažobnú sieť na ťažbu zemného plynu alebo vyrába bioplyn, plyn z biomasy 5) alebo plyn z plynného uhľovodíka podľa tohto zákona, 2. vertikálne integrovaným plynárenským podnikom plynárenský podnik alebo skupina plynárenských podnikov, v ktorých je na vykonávanie kontroly priamo alebo nepriamo oprávnená tá istá osoba alebo osoby alebo ktorákoľvek z osôb vykonávajúcich spoločnú kontrolu, a kde podnik alebo skupina podnikov vykonáva najmenej jednu z činností preprava plynu, distribúcia plynu, prevádzkovanie zariadení na skvapalňovanie zemného plynu, uskladňovanie plynu a jednu z činností výroba plynu alebo dodávka plynu, 3. plynárenským podnikom osoba, ktorá vykonáva najmenej jednu z činností výroba plynu, preprava plynu, distribúcia plynu, dodávka plynu, nákup plynu na účel ďalšieho predaja plynu alebo uskladňovanie plynu vrátane trvalého uskladňovania skvapalneného zemného plynu a ktorá je v súvislosti s týmito činnosťami zodpovedná za obchodné úlohy, technické úlohy alebo údržbu; plynárenským podnikom nie je koncový odberateľ plynu, 4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 7. prevádzkovateľom zásobníka plynárenský podnik, ktorý je držiteľom povolenia na uskladňovanie plynu podľa tohto zákona, 8. prevádzkovateľom zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu osoba oprávnená na prevádzkovanie zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu podľa tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 7) 13. odberateľom plynu mimo domácnosti osoba, ktorá nakupuje plyn, ktorý nie je využívaný na vlastnú spotrebu odberateľa plynu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu, 15. prevádzkovateľom kombinovanej siete plynárenský podnik oprávnený prevádzkovať kombinovanú sieť podľa tohto zákona, 16. chráneným odberateľom odberateľ plynu, ktorý je pripojený k distribučnej sieti a ktorý je 16.1. odberateľom plynu v domácnosti, 16.2. malý podnik, 16.3. odberateľom plynu, ktorý vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu určené pre domácnosť 7) alebo pre osoby podľa bodov 16.4 až 16.7 a ktorý nie je pri výrobe tepla schopný prejsť na iné palivo, 16.4. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 9) 16.5. zariadením sociálnych služieb, 10) 16.6. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 11) 16.7. školou, 12)

16.8. odberateľom plynu okrem odberateľa plynu podľa bodov 16.1 až 16.7 v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom 13) a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. a), 17. zraniteľným odberateľom plynu v domácnosti odberateľ plynu v domácnosti, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý 8) a plyn využíva na kúrenie a ktorý túto skutočnosť oznámil a preukázal sám alebo prostredníctvom svojho dodávateľa plynu prevádzkovateľovi distribučnej siete, do ktorej je jeho odberné miesto pripojené, spôsobom uvedeným v pravidlách trhu.

Podľa § 47 ods. 1 z.č. 251/2012 Z.z. zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

Podľa § 71 ods. 2 z.č. 251/2012 Z.z. odberateľ plynu v domácnosti je povinný a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa § 76 ods. 1, 2, 7 a 11 z.č. 251/2012 Z.z. dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom 69) je zakázaný.

Podľa § 82 ods. 1 písm. c/ , 2, 3 a 4 z.č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žaloba je dôvodná v časti nároku vo výške 642,22 eur s príslušenstvom. Žalovaný mal v rozhodnom období (19.6.2013 až 27.3.2014) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca, žalobca so žalovaným nie sú v priamom vzťahu, teda je zrejmé, že v danom prípade medzi nimi nemôže

ísť o spotrebiteľský vzťah (na čo obsiahlo poukazoval žalovaný). V konaní žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom, ktorý by právne obstál, nepreukázal, že žalobca nie je subjektom oprávneným na uplatnenie náhrady škody, naopak žalobca súdu dostatočne objasnil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v tomto prípade SPP, a.s., žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V súvislosti s tým, že v konaní nebolo sporným, že žalovaný v rozhodnom období plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu /( v konaní bolo preukázané, že žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové faktúry mu boli vrátené, plyn teda odoberal bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiaden iný subjekt, ako žalobca. Na odbernom mieste Budavateľská 339, Šintava, v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlo, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - uvedená skutočnosť bola nepochybne preukázaná tým, že pri kontrole meradla na odbernom mieste žalovaného bolo zistené poškodenie plomby meradla (toto bolo následne, po vykonaní fotodokumentácie zdemontované a odoslané na expertízu). Porušenie zabezpečenia (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška - znalec konštatoval (aj na pojednávaní v rámci výpovede), že skúmaním označení vytvorených plombovacími kliešťami zistil obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu znakov sporných a kontrolných odtlačkov, jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, v ktorej súvislosti podotkol, že podľa jeho názoru nie je podstatné o aký veľký zásah ide, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či sa zásah meracej funkcie nedotkol, nakoľko zákon predpokladá akékoľvek porušenie plomby ako predpoklad pre neoprávnený odber plynu. Spochybnenie znaleckého posudku žalovaným súd považuje za irelevantné, kontrolný znalecký posudok žalovaný nenavrhol. Súd konštatuje, že takýto odber (meradlom , na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba) je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ z.č. 251/2012 Z.z. považovaný za neoprávnený odber a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bola plomba porušená, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie plomby mohol spôsobiť ktokoľvek), neobstojí teda argumentácia žalovaného, že meradlo plynu meralo alebo mohlo merať hodnoty odobratého plynu správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle z.č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej zodpovednosti (v zmysle úplne zrejmého a jasného znenia zákona, ktorý nie je možné vykladať inak), úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody. Vzhľadom na skutočnosť, že meradlo je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované v montážnom liste meradla), v spojení s objektívnym faktom, že u žalovaného nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, žalobca ako jeden z dvoch postupov pri vyčíslení škody zvolil pre výpočet výšky škody typový diagram dodávky, a to vo výške 642,22 eur. Uvedený postup ako správny dokonca v priebehu konania označil ako správny sám žalovaný, avšak následne žiadal na uvedený výpočet neprihliadnuť s argumentom, že ide o zmenu žaloby, s čím sa súd nestotožnil, nakoľko právny základ žaloby sa nezmenil (naďalej ide o náhradu škody). Žalovaný nezaplatil škodu ani čiastočne. Vzhľadom na preukázanie poškodenia plomby na meradle žalovaného, pri nepreukázaní druhého alebo ďalšieho neoprávneného odberu plynu na rovnakom odbernom mieste, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia a uložil žalovanému zaplatiť istinu vo výške 642,22 eur z titulu náhrady škody určenej podľa typového diagramu spotreby. Celkom logicky zároveň žalobu zamietol vo zvyšnej časti, nakoľko suma presahujúca 642,22 eur ako náhrada škody určenej podľa Vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. neprichádza do úvahy, keďže je možné vyčísliť skutočnú výšku škody práve typovým diagramom, ktorý postup má zákonnú prednosť.

Žalobca má zároveň nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 642,22 eur, nakoľko zodpovedá výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, a to od 10.6.2014 ako dni nasledujúcom po dni splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná náhrada škody.

Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný len v pomere 28%, žalovaný bol so 72% v konaní úspešnejší, preto po zohľadnení čiastočného úspechu žalobcu mu súd priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 44% (72% mínus 28%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.