Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/79/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného N., s.r.o., N. XX, XXX XX D., IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej U. N., bytom D. XXX/XX, XXX XX I. T., o vymoženie 948,87 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -13 zo dňa 14. 6. 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

V r a c i a vec prvostupňovému súdu na vykonanie dôkazu - výsluchu povinného a obchodného zástupcu oprávneného na otázky, kto vypĺňal formulár zmluvy č. 705900024, či si povinná žiadala vyznačiť účel úveru na "podnikanie", či mal díler v tomto smere nejaké pokyny, či sa vyznačoval osobám - živnostníkom účel úveru "na podnikanie" bez ďalšieho, či mohol živnostník namietať označenie úveru "na podnikanie". Je tiež potrebné od oprávneného vyžiadať správu, koľko úverových zmlúv uzavrel so živnostníkmi a z toho v koľkých prípadoch bol účel úveru označený na iný účel ako "podnikanie". Postačí za obdobie od 1. 1. 2008. Adresu dílera je potrebné vyžiadať od oprávneného.

Dáva podnet na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,prvostupňový súd“) exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 948,87 Eur od 8.8.2010 zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov v zastavenej časti exekučného konania. Trovy exekučného konania v zastavenej časti súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal.

Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania predkladá vec prvostupňovému súdu ( ). Odvolací súd zároveň dáva podnet na zastavenie exekučného konania okrem iného aj so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -37 zo dňa 13.4.2011 (ďalej len ,,nález“) v prípade, že oprávnený nenavrhne zmenu exekútora.

Súdny dvor Európskej únie pripustil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zastavenie exekúcie (napr. rozsudok C-40/08 ASTURCOM, uznesenie C-76/10 N./J.). Z hľadiska oprávnenosti rozsahu zastavenia exekúcie je dôležitá okrem iného otázka, či ide o spotrebiteľskú vec.

V tomto smere určité pochybnosti vnáša vyznačenie účelu úveru na zmluve č. 705900091 na ,,podnikanie“.

Súdny dvor okrem iného pri zastavení exekúcie na základe neprijateľných podmienok za dôležité považuje oboznámenie sa so skutkovými a právnymi otázkami veci (ASTURCOM). Za takúto otázku je treba považovať aj otázku, na aký účel bol úver poskytnutý.

Z vyznačenia účelu na ,,podnikanie“ by sa mohlo zdať, že by nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa oprávneného však vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami povinných, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu.

Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov z 11.3.2011 č. k. -35 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.5.2011 č. k. o uložení povinnosti spoločnosti N., s. r. o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Nie je možné nechať bez povšimnutia uvedené skutočnosti, pretože determinujú v zásadnej otázke aj vývoj právnej veci a na ktorý postup je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu. Otázku tendenčného postupu oprávneného pri vyznačovaní účelu úveru skúma aj Európska komisia a súd to má zistené z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo 7.júla 2011 č. 21349/2011 zaslaného súdom Slovenskej republiky.

Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Ak by sa uvedená praktika potvrdila, bolo by potrebné pristupovať k veci ako k spotrebiteľskej, čo má vplyv aj na režim vymáhania úrokov z omeškania a ceny úveru [uznesenie C 76/10 N.]. To isté platí aj v prípade, ak by na podnikanie bola určená len nepatrná časť z poskytnutej finančnej služby (rozsudok súdneho dvora Gruber). V predmetnej veci je podľa zmluvy na podnikanie určený úver vo výške 400 Eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd vracia vec prvostupňovému súdu na vykonanie dokazovania podľa výroku uznesenia.

Ústavný súd Slovenskej republiky v spomínanom náleze vyslovil porušenie základného práva účastníka na strane povinného podľa a čl. 6 Dohovoru o základných právach a slobodách. Ústavný súd vzhliadol porušenie princípu nestrannosti súdneho konania v tom, že exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý pre oprávneného, s ktorým bol v pracovnom pomere.

Ústavný súd okrem iného uviedol,

„Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (, , , ) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Obsah základného práva podľa , porušenie ktorého sa namieta, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní; jeho obsahom je i upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, ktoré v medziach zákonov tento článok vykonávajú ( v spojení s ). Ústavný súd zo svojho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať ohľad aj na dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasl. . Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora

z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).

V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa . Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na orgány verejnej moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať za súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (Ettl a i. c. Rakúsko z 23. apríla 1987, séria A, č. 117, Campbell a Fell c. Spojené kráľovstvo z 28. júna 1984, séria A, č. 80, Rolf Gustafsson c. Švédsko z 1. júla 1997 a iné).

Podobne ESĽP postupoval aj vo veciach Q. c. I. a J. c. I., kde o priestupkoch rozhodli obvodný a okresný úrad - správne orgány nezaradené do sústavy súdov Slovenskej republiky, čo nebolo samo osebe rozhodujúce.

Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť. Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. , , a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. V danom prípade na ochranu označených práv sťažovateľa bolo potrebné nielen zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj vrátiť mu vec na ďalšie konanie, aby opätovne rozhodol o námietke sťažovateľa, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu sa v súčasnosti exekučné konanie nachádza (bod 2 výroku nálezu).“

Exekučný kódex explicitne upravuje iba postup pri námietke zaujatosti exekútora (§ 30 Exekučného poriadku). Tým však nie je nijako popretá povinnosť exekučného súdu postarať sa o to, aby exekúcia prebiehala nestranne v súlade s princípmi občianskeho súdneho konania a s rešpektovaním nálezu ústavného súdu. V konečnom dôsledku aj exekútor sám má aj bez námietky oznámiť súdu pochybnosti o nedostatku nestrannosti.

Prvostupňový súd sa preto musí vyrovnať s uznesením ústavného súdu a to tým, že rozhodne o otázke, či je alebo nie je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie. Ak v prípade vylúčenia exekútora JUDr. Rudolfa Krutého nebude oprávneným navrhnutý iný exekútor, súd exekúciu zastaví (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku); v takom prípade je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania rozhodovať len o čiastočnom zastavení exekučného konania.

Iné dôvody na zastavenie exekúcie súvisia s nevyhnutnosťou vykonania súdnej kontroly rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej veci (porov. uznesenia ústavného súdu , ).

Až po vykonaní úkonov v naznačenom smere bude možné spoľahlivo rozhodnúť, či sa má exekúcia, z akých dôvodov a v akom rozsahu zastaviť. Po vykonaní dokazovania ( ) prvostupňový súd vráti vec odvolaciemu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.