Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/49/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: YOKLA s.r.o., sídlo Komárňanská 115/A, Hurbanovo, IČO: 35 965 142, v mene ktorého bez splnomocnenia koná: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., sídlo Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/XX, T. - R., zastúpený advokátskou kanceláriou: JAVOR

- TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., sídlo Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 121 z 19. júna 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 121 z 19. júna 2019 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie uznesením, označeným v záhlaví, rozhodol, že: nariaďuje zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1/2 k celku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R., obec T., okres L., zapísaných na LV č. XX, a to parcelách registra ”C”, evidovaných na katastrálnej mape - parcele č. XXX, o výmere XXX m2, záhrada a parcele č. XXX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavbe - rodinnom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. XXX, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 182.033,80 eur a jej príslušenstva, vzniknutej titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia sa (I. výrok), žalobcovi ukladá povinnosť podať žalobu proti žalovanému o zaplatenie sumy 182.033,80 eura s príslušenstvom do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia žalobcovi (II. výrok), a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami až , až , , a .

3. Súd prvej inštancie (ďalej v tomto bode odôvodnenia vrátane jeho podbodov aj len ako „súd“) svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1. Žalobca sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 05.06.2019 (pozn. odvolacieho súdu - správne malo byť uvedené dňa 04.06.2019 - č. l. 106) domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo na spoluvlastníckych podieloch žalovaného na nehnuteľnostiach, identifikovaných v návrhu, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 182.033,80 eura a jej príslušenstva, vzniknutej titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia sa.

3.2. Nárok na zaplatenie sumy 182.033,80 eura s príslušenstvom žalobca vyvodzoval jednak z titulu náhrady škody, ktorú žalovaný ako konateľ žalobcu žalobcovi pri výkone svojej funkcie spôsobil a zároveň aj z titulu bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným

menom Tomáš Lovász - T & K - FABRIK (predtým Tomáš Lovász - MAKES - PRESS), IČO: 43 089 402, vystavoval v neprospech žalobcu fiktívne faktúry, na ktorých úhradu dal žalovaný z pozície konateľa príkaz. Žalobca podal návrh z dôvodu potreby urýchlene zabezpečiť majetok žalovaného na uspokojenie jeho pohľadávky.

3.3. Žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodnil tým, že:

- 1/ V období od 27.06.2016 do 06.03.2019 žalovaný vykonával funkciu štatutárneho orgánu - konateľa

- žalobcu. V rámci výkonu funkcie konateľa v období od 01/2018 do 02/2019 priebežne vyberal z účtu žalobcu finančné prostriedky v celkovej výške 147.450,75 eura. Žalovaný k výberom finančných prostriedkov nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo preukázané, že tieto boli použité pre účely žalobcu. Žalobca uviedol, že tieto finančné prostriedky boli žalovaným použité na iné účely ako pre potreby žalobcu ako obchodnej spoločnosti.

- 2/ Žalovaný v rámci vybavovania zákazky v mene žalobcu pre obchodného partnera N. R. prevzal od tohto obchodného partnera zálohu vo výške 7.000,-- eur za vyhotovenie a dodanie nábytku, čo bolo žalobcovi oznámené uvedeným obchodným partnerom. Žalobca však úhradu zálohy od uvedeného obchodného partnera vo svojom účtovníctve ani na bankovom účte neeviduje. Žalobca má preto za to, že uvedenú sumu, ktorá bola uhradená žalovanému, tento žalobcovi nevydal, čím mu spôsobili škodu vo výške 7.000,-- eur.

- 3/ Žalobca prešetrením účtovných dokladov zistil, že žalovaný v období 01/2018 až do 12/2018 vystavoval ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Tomáš Lovász - T & K - FABRIK (predtým Tomáš Lovász - MAKES - PRESS) s miestom podnikania Malá 358/30, Imeľ, IČO: 43 089 402, faktúry v neprospech žalobcu, a to bez akéhokoľvek právneho základu, ktoré ako konateľ žalobcu vo svoj prospech uhrádzal. Žalobca v návrhu takto vystavené faktúry identifikoval s tým, že celkovo za ne žalovaný ako konateľ žalobcu uhradil sumu 27.583,05 eura.

3.4. Žalobca má za to, že žalovaný konaním, uvedeným v odsekoch 1/ a 2/ (v rámci bodu 3.3. odôvodnenia), ako konateľ žalobcu spôsobil žalobcovi škodu, a to s poukazom na ustanovenie , keďže žalovaný nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, nekonal v záujme žalobcu a všetkých jeho spoločníkov a zároveň pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňoval svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Konanie v rozpore s povinnosťami žalovaného ako konateľa spočíva najmä v tom, že finančné prostriedky vyberal z účtu, respektíve prevzal od obchodného partnera, avšak tieto žalobcovi neodovzdal, nevydokladoval na čo boli použité, v zmysle čoho má žalobca za to, že tieto použil pre vlastnú potrebu, respektíve potrebu iných subjektov ako žalobcu, čím žalobcovi ako obchodnej spoločnosti jednoznačne spôsobil škodu, za ktorú žalovaný zodpovedá.

3.5. Vo vzťahu ku konaniu uvedenému v odseku 3/ (v rámci bodu 3.3. odôvodnenia) žalobca uviedol, že má za to, že týmto konaním bola žalobcovi spôsobená škoda, a to s poukazom na ustanovenie . Žalovaný jednak z pozície konateľa žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, keď uhrádzal faktúry za služby, ktoré v skutočnosti dodané neboli, o čom jednoznačne musel mať vedomosť, keď ide o faktúry, ktoré v neprospech žalobca vystavoval žalovaný ako živnostník. Rovnako žalovaný z pozície konateľa porušil povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, keď rozhodol o úhrade uvedených faktúr bez akýchkoľvek podkladov, ktoré by preukazovali reálne dodanie služby v prospech žalobcu, a teda uhradil faktúry, ktoré si sám ako podnikateľ bez akéhokoľvek právneho základu vystavil. Keďže žalovaný (bývalý konateľ žalobcu) a podnikateľský subjekt pod IČO 43 089 402 sú totožné osoby, respektíve subjekty, muselo byť žalovanému jasné, že dáva príkaz na úhradu fiktívnej faktúry, respektíve faktúry za služby, ktoré dodané neboli. V prípade opačného pohľadu na uvedené skutočnosti došlo konaním konateľa žalobcu - teda žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa jeho osoby tým, že z finančných prostriedkov žalobca uhrádzal žalovaným vystavované faktúry za služby, ktoré dodané neboli. Uvedeným konaním tak bolo žalovanému v prospech jeho podnikateľskej činnosti plnené bez toho, aby došlo k skutočnému dodaniu služby v prospech žalobcu. Uvedeným konaním tak žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

3.6. Žalobca mal z uvedených dôvodov za to, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 182.033,80 eura, čo predstavuje vysokú sumu, ktorej zaplatenie je nevyhnutné zabezpečiť práve prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Takéto zabezpečovacie opatrenie súčasne neobmedzí žalovaného žiadnym spôsobom, pokiaľ nemá úmysel s uvedenou nehnuteľnosťou nakladať a zbaviť sa jej, ide teda o opatrenie, ktoré je vzhľadom na svoj význam a charakter primerané, keď žalovaný tak ako doposiaľ, môže nehnuteľnosti riadne užívať a zároveň bude zabezpečené uspokojenie pohľadávky žalobcu, pokiaľ nebude uspokojená dobrovoľne. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vysokú sumu pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a tiež vzhľadom na konanie žalovaného ako konateľa žalobcu a jeho prístupu k svojim povinnostiam vykonávať funkciu konateľa v záujme žalobcu, má žalobca obavu, že uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému bude v prípade exekúcie ohrozené, respektíve bude ohrozené vymoženie jeho pohľadávok. Žalobca zdôraznil, že požiadavka na proporcionalitu vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke oproti majetku, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, je splnená, keďže ide o zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného o veľkosti 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach a hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu zďaleka nedosahuje výšku pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Žalobca z verejne prístupných zdrojov nezistil žiaden iný majetok žalovaného, ktorý by v rámci výkonu exekúcie mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. V prípade, ak by došlo k prevodu daného majetku žalovaného, bolo by možné konštatovať, že vymoženie pohľadávky žalobcu by bolo výrazne ohrozené a vzhľadom na výšku jeho pohľadávky priam nemožné.

3.7. Súd prvej inštancie prejednal návrh žalobcu a svoje rozhodnutie o ňom založil na nasledovných skutkových a právnych záveroch:

3.8. Žalovaný je bývalým konateľom žalobcu a jeho funkcia sa skončila odvolaním ku dňu 06.03.2019. K uvedenému dňu strany konania ukončili i rámcovú zmluvu o spolupráci.

3.9. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné (pozn. odvolacieho súdu - správne malo byť zabezpečovacie) opatrenie smeruje. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť ( ). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Cieľom zabezpečovacích opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

3.10. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu bral do úvahy, že žalovaný síce nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, ale ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.

3.11. Súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane ide o (tvrdené) právo žalobcu (pohľadávka) na zaplatenie vysokej sumy finančných prostriedkov (cca 182.000,-- eur s prísl.), ktorých uspokojenie iným spôsobom ako exekúciou predmetných nehnuteľností sa javí ako značne sťažené (ak nie nemožné) a na druhej strane je vlastnícke právo žalovaného, ktorého nehnuteľnosť nie je žiadnym vecným právom zaťažená, t. j. je voľne prevoditeľná. Ak žalovaný nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu,

resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil.

3.12. Súd súčasne podľa uložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej proti žalovanému na zaplatenie sumy 182.033,80 eura s príslušenstvom práve z dôvodu zachovania rovnováhy individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia dotknuté. Súd zhodnotil a porovnal záujmy účastníka, v prospech ktorého sa má zabezpečovacie opatrenie nariadiť a záujmy účastníka, ktorého môže nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poškodiť, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych vzťahov je významným atribútom aj zásada proporcionality. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie zabezpečovacieho opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaný ako odvolateľ. Žalovaný v odvolaní vecne vymedzil odvolacie dôvody v podstate nasledovne:

4.1. Odôvodnenie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, ako je obsiahnuté v napadnutom uznesení, je nedostatočné. Neobsahuje riadne odôvodnenie naplnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom naplnením niektorých z týchto predpokladov sa súd prvej inštancie nezaoberal vôbec a inými iba čiastočne a povrchne. Súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie a rovnako vychádzal z nepreukázaných skutkových tvrdení žalobcu.

4.2. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvej inštancie skúmal predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Nie je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal súd prvej inštancie pri závere, že žalobca osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani ako ich vyhodnotil. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, resp. či sa touto otázkou, napriek tomu, že ju v napadnutom uznesení sám uvádzal ako predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, vôbec zaoberal. Žalovaný tak potom v podanom odvolaní môže na túto otázku hľadať odpoveď iba v rovine dohadov, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4.3. Žalobca vôbec neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ani jeden listinný dôkaz, ktorý žalobca predložil, nepreukazuje vznik a existenciu tvrdeného práva. Vystavenie faktúr žalovaným a dokonca aj ich uhradenie žalobcom nepreukazuje, že by išlo o fiktívne faktúry vystavené bez právneho základu. Žalobca k uvedenému tvrdeniu neposkytol žiadne bližšie vysvetlenie okrem tohto svojho tvrdenia a nepodporil ho žiadnymi dôkazmi. Na osvedčenie tvrdenia žalobcu by bolo potrebné uviesť bližšie skutočnosti, podporené konkrétnymi dôkazmi o nich. Rovnako tvrdenie o výberoch štatutárneho orgánu spoločnosti a predloženie dokladov o týchto výberoch ešte neznamená, že tieto neboli použité na účely spoločnosti. Žalobca nepredložil ani účtovné doklady, z ktorých by vyplývalo nezaúčtovanie týchto peňažných prostriedkov tak, ako tvrdí. Rovnako žalobca neosvedčil existenciu práva ani v požadovanej časti 7.000,-- eur. Nie je ani zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že uspokojenie tvrdeného práva žalobcu vo výške cca 182.000,-- eur iným spôsobom ako exekúciou sa javí ako značne sťažené. Žalobca teda nijakým spôsobom neosvedčil existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia a v tejto časti napadnuté uznesenie vôbec neodôvodil.

4.4. Súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil, keď na jednej strane síce uviedol, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je aj osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, avšak túto potom odôvodnil tak, že ak žalovaný nemá v úmysle s nehnuteľnosťami nakladať, nariadenie neodkladného opatrenia na neho nemá žiadny dopad, a ak takýto úmysel má, tak dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daný. Takýto výklad ustanovenia §

343 ods. 1 je nesprávny a arbitrárny. Je natoľko všeobecný, že ním môže byť odôvodnené každé zabezpečovacie opatrenie, pričom potrebu osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie činí obsolentnou. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že ak žalovaný nemá v úmysle s nehnuteľnosťami nakladať, nemá na neho nariadenie neodkladného opatrenia žiadny reálny dopad, je nesprávne. Nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. odvolacieho súdu - zrejme mysliac zabezpečovacieho) má negatívny následok na žalovaného, keď negatívne účinky nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nemusia spočívať len v obmedzení jeho práva nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou (napr. pri preverovaní bankami alebo inými obchodnými partnermi v rámci obchodných vzťahov môže mať zápis vo verejnom registri negatívne následky smerom k žalovanému), ale aj v (na rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia) nadväzujúcom rozhodnutí o trovách konania, ktorého bezprostredné negatívne účinky nastávajú spolu s nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Hoci žalovaný nedal príčinu na nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. odvolacieho súdu - zrejme mysliac zabezpečovacieho), má niesť negatívne následky spočívajúce v uloženej povinnosti na náhradu trov konania. Napokon súd prvej inštancie nezohľadňoval skutočnosť, že nariadené zabezpečovacie opatrenie sa týka spoluvlastníckeho podielu, nakladanie s ktorým je limitované zákonným predkupným právom, ako ani prípadné iné možnosti žalobcu (napr. odporovateľnosť právnym úkonom), pre ktoré je taktiež nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len preventívne, bez potreby osvedčenia ohrozenia exekúcie, v rozpore s .

4.5. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta a žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie zaslal odvolanie žalovaného žalobcovi, s tým, že sa k nemu môže vyjadriť v súdom určenej lehote. Žalobca v nadväznosti na to doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom v podstate uviedol nasledovné.

5.1. Žalovaný k uplatneným odvolacím dôvodom neuvádza žiadne konkrétne právne argumenty, z ktorých by bolo možné usúdiť, v čom procesne súd prvej inštancie pri vydávaní zabezpečovacieho opatrenia pochybil, ktoré skutkové zistenia nie sú správne a ako mal správne posúdiť vec súd prvej inštancie podľa žalovaného. Z podaného odvolania je len zrejmé, že žalovaný sa s uznesením súdu prvej inštancie nestotožnil, čo však nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca má za to, že nie je daný ani jeden z uvádzaných dôvodov odvolania a nemožno ho ani z obsahu podania identifikovať.

5.2. Názor súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný nemá záujem s nehnuteľnosťou nakladať, ide vo vzťahu k žalovanému len o zásah formálny, a teda takýto zásah je primeraný oproti právu žalobcu, má oporu vo viacerých súdnych rozhodnutiach. Rovnako aj názor súdu, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie potom, ako by už prebiehalo vkladové konanie, je formálne, je logickou súvislosťou vo vzťahu ku katastrálnemu zákonu.

5.3. Žalobca v návrhu podrobne popísal na základe akých skutočností tvrdí, že má pohľadávku voči žalovanému a prinajmenšom v rozsahu potrebnom pre osvedčenie práva svoje tvrdenie aj preukázal. Zákon nevyžaduje pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia vykonať dokazovanie, preto námietka nevykonania dôkazov alebo neexistencie dôkazov v tomto štádiu nie je namieste. Pokiaľ ide o meritum veci, žalobca súdu predloží dôkazy, na ktoré pri uplatnení nároku poukazuje. Žalovaný však ani v odvolaní netvrdí, že by sa konania popisovaného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedopustil. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia má slúžiť práve k tomu, aby v prípade vysúdenia pohľadávky mal žalobca možnosť jej reálneho uspokojenia. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia súčasne vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné iba aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.

5.4. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a má za to, že všetky predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia (pozn. odvolacieho súdu - zrejme mysliac zabezpečovacieho) boli splnené a pre osvedčenie hroziaceho zmarenia exekúcie považuje napadnuté uznesenie za zákonné a správne. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania ( a contrario ), preskúmal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania, s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré prihliadne odvolací súd aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( a ). Po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel odvolací súd k záveru, že pri vydaní napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie, na ktorú vadu prihliadol z úradnej povinnosti, aj keď nebola uplatnená ako odvolací dôvod ( ). Odvolací súd z tohto dôvodu obligatórne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec podľa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd (z obsahu spisu, vrátane elektronického súdneho spisu) zistil, že zástupca žalobcu (konajúci však v mene žalobcu bez splnomocnenia - k tomu viac v nasledujúcich bodoch) sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 04.06.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.06.2019, domáhal zriadenia záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnostiach označených v návrhu, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 182.033,80 eura, ako aj jej príslušenstva, vzniknutej titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia sa. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný ešte pred začatím konania vo veci samej.

8. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol spísaný Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., ktorej identifikačné údaje sú uvedené aj v záhlaví tohto rozhodnutia, s tým, že podľa spísaného návrhu má byť táto advokátska kancelária zástupcom žalobcu, v mene ktorého návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podala. Návrh spolu s listinnými prílohami bol podaný elektronicky, prostredníctvom na to určeného formulára v rámci portálu e-Žaloby.

9. Jednou z príloh elektronického podania (návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) bol scan plnomocenstva, udeleného v listinnej podobe, ktorým žalobca splnomocnil Advokátsku kanceláriu Timoranská & Štofková s.r.o. na zastupovanie vo veci o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu elektronického súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že scan plnomocenstva, pripojený k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bol obsiahnutý v súbore, ktorý bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátky JUDr. Tatiany Timoranskej, ktorá vykonáva advokáciu ako konateľka v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému bola pripojená kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

10. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:

10.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

10.2. Podľa až 3 , (1) ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. (2) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

10.3. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

10.4. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.5. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10.6. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10.7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.8. Podľa a , (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. (2) K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10.9. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10.10. Podľa , podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

10.11. Podľa , ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.

10.12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10.13. Podľa veta prvá , strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

10.14. Podľa , zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

10.15. Podľa , splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

10.16. Podľa veta prvá o súdoch (ďalej len „“), orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu.

10.17. Podľa , ak osobitný predpis neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné.

10.18. Podľa . o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len „“), okrem spôsobu podľa odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento

elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia.

10.19. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie autorizáciou úkonu vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu.

10.20. Podľa veta prvá , prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou ().

10.21. Podľa , zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

10.22. Podľa , konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.

10.23. Podľa , osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument, vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu, c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku, d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

11. Odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti ustanovenej v skúmal, či odvolaním napadnuté uznesenie netrpí vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok, pričom zistil, že takouto vadou napadnuté uznesenie trpí.

12. Procesné podmienky definuje v ustanovení ako podmienky, (výlučne) za (naplnenia) ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva štyri skupiny procesných podmienok - vecné procesné podmienky, podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov a tzv. negatívne procesné podmienky.

13. Vychádzajúc z dlhodobo ustálenej súdnej praxe, ak robí procesný úkon, ktorým sa začína konanie (v závislosti od povahy veci pôjde o podanie žaloby, podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ak nie sú tieto návrhy podané počas konania vo veci samej), subjekt, ktorý tvrdí, že je zástupcom žalobcu, resp. navrhovateľa, a že procesný úkon robí v jeho mene, je predloženie plnomocenstva na zastupovanie tohto účastníka konania (žalobcu, resp. navrhovateľa) jednou z procesných podmienok (predtým podmienok konania) na strane účastníkov. Ak zastúpený účastník konania alebo subjekt, ktorý tvrdí, že je jeho zástupcom, nepredloží súdu splnomocnenie, oprávňujúce subjekt, ktorý robí procesný úkon, ktorým sa začína konanie, na jeho urobenie v mene žalobcu, resp. navrhovateľa (resp. oprávňujúce zástupcu účastníka na jeho zastupovanie v celom konaní), ide o nedostatok procesnej podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd konkrétne poukazuje napr. na nasledovnú súdnu prax - Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, sv. IV, vydaný NS ČSSR nákladem SEVT, Praha 1986, s. 719; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 18.03.2010; uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. z 28.09.2012; uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 12.12.2017.

14. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, v prejednávanej veci Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., ktorá podľa návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v mene žalobcu podala (elektronicky) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, k tomuto návrhu priložila (okrem iných príloh - listinných dôkazov) súbor obsahujúci scan ručne podpísaného plnomocenstva, udeleného v listinnej forme žalobcom uvedenej advokátskej kancelárii ako jeho zástupcovi. Súbor obsahujúci scan plnomocenstva bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátky JUDr. Tatiany

Timoranskej, ktorá vykonáva advokáciu ako konateľka v mene a na účet Advokátskej kancelárie Timoranská & Štofková s.r.o., s použitím mandátneho certifikátu (advokáta), ku ktorému bola pripojená kvalifikovaná elektronická časová pečiatka (v podrobnostiach bod 9. odôvodnenia).

15. Z uvedených skutkových zistení týkajúcich sa procesných podmienok teda vyplýva, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojené plnomocenstvo nebolo predložené v elektronickej forme buď i/ ako (pôvodný) elektronický dokument žalobcu, v obsahu ktorého žalobca splnomocňuje Advokátsku kanceláriu Timoranská & Štofková s.r.o. na jeho zastupovanie v konaní o uvedenom návrhu, a ktorý by bol autorizovaný žalobcom podľa . alebo ako ii/ elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu (originálu) v listinnej podobe podľa a (vykonávacej) vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. o zaručenej konverzii.

16. v ustanovení vete prvej zakotvuje povinnosť advokátov v konaní pred súdom doručovať (všetky) podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku (v zmysle ), aktivovanú na doručenie, ktorej sú majiteľom.

17. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (tak Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“ ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NS SR“) oprávnenie advokáta (resp. advokátskej kancelárie) konať za svojho klienta musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané originálom splnomocnenia (napr. bod 18. uznesenia ÚS SR sp. zn. z 30.04.2019; bod 10. uznesenia ÚS SR sp. zn. zo 16.01.2019; bod 22. uznesenia ÚS SR č. k. - 17 zo 17.10.2018; bod 10. uznesenia ÚS SR sp. zn. z 11.07.2018; uznesenie ÚS SR sp. zn. z 10.05.2018; uznesenie NS SR sp. zn. zo 17.06.2015; uznesenie NS SR sp. zn. z 27.11.2014; uznesenie NS SR sp. zn. z 24.07.2014).

18. Splnomocnenie žalobcu udelené zástupcovi - advokátovi, resp. advokátskej kancelárii je podľa , osobitnou listinou preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať podľa vety druhej všetky procesné úkony v konaní (v intenciách prejednávanej veci podľa ) za žalobcu ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je teda osobitným procesným úkonom žalobcu ako účastníka konania voči súdu, s ktorým sú spojené závažné právne dôsledky.

19. Odvolací súd preto aj na tomto mieste uvádza, že splnomocnenie ako osobitný procesný úkon nie je možné zamieňať s inými obyčajnými prílohami žaloby, resp. návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia (napr. k žalobe alebo návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia pripojené listinné dôkazy), ktoré nie sú procesnými úkonmi žalobcu voči súdu.

20. Je teda potrebné pri každom podaní adresovanom súdu dôsledne rozlišovať medzi podaniami (vrátane ich príloh), ktoré sú procesnými úkonmi žalobcu voči súdu (teda sú úkonmi, s ktorými ako základný procesný predpis upravujúci civilné sporové konanie spája právne následky - napr. splnomocnenie - bod 18. odôvodnenia) a tými, ktoré takýmito procesnými úkonmi nie sú. Prílohy podaní, ktoré nevyvolávajú procesnoprávne účinky sú spravidla najmä listinné dôkazy (napr. v civilných sporových konaniach faktúry, preberacie protokoly, dodacie listy a pod.).

21. Právne názory odvolacieho súdu, uvedené v bodoch 18. až 20. odôvodnenia, potvrdzuje aj doktrína

- napr. Friedrich M.: Aktuálne problémy elektronizácie. In: Bulletin slovenskej advokácie, vydávaný Slovenskou advokátskou komorou, č. 9/2018, s. 38 - 40.

22. Vyššie uvedené rozlišovanie medzi elektronickými podaniami a najmä ich prílohami, ktoré sú procesnými úkonmi vyvolávajúcimi procesnoprávne účinky a tými (prílohami elektronického podania), ktoré procesnými úkonmi nie sú, je následne významné aj z dôvodu posúdenia toho, aké náležitosti na doručenie danej prílohy právna úprava kladie. Podľa , (len) ak osobitný predpis neustanovuje inak, na elektronické doručovanie príloh podaní vyhotovených v listinnej

podobe súdu sa uplatňujú zjednodušené pravidlá. Za prílohu na účely ustanovenia je však možné z už vyššie uvedených dôvodov považovať výlučne také prílohy podaní, ktoré nevyvolávajú procesnoprávne účinky. Ak ide o prílohu elektronického podania, s ktorou osobitný predpis (najčastejšie procesný kódex upravujúci príslušné súdne konania, v prejednávanej veci napr. ustanovenie , a ) spája procesnoprávne účinky, je potrebné, aby tento úkon spĺňal náležitosti stanovené osobitným predpisom - . V týchto prípadoch je teda osobitné ustanovenie príslušného procesného predpisu potrebné považovať za osobitný predpis v zmysle návetia (teda lex specialis vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu ). To vylučuje možnosť aplikácie ustanovenia , ktoré má subsidiárnu povahu (ako to explicitne vyplýva z návetia jeho prvej vety). Preto aj v prípade prílohy elektronického podania, ktorým je splnomocnenie udelené účastníkom konania advokátovi, resp. advokátskej kancelárii ako zástupcovi na jeho zastupovanie v konaní, nemožno vzhľadom na jeho procesnoprávne účinky vyplývajúce z , a (tak ako sú tieto ustanovenia vykladané v doktríne ako aj súdnej praxi - body 17. a 18. odôvodnenia) aplikovať pri posudzovaní náležitosti jeho formy ustanovenie . Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj v tomto bode uvedený výklad potvrdzuje už spomenutá doktrína - napr. Friedrich M.: Aktuálne problémy elektronizácie. In: Bulletin slovenskej advokácie, vydávaný Slovenskou advokátskou komorou, č. 9/2018, s. 38 - 40, s. 39, ktorá k uvedenému záveru dospela aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia ÚS SR sp. zn. z 10.05.2018.

23. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že procesnoprávne splnomocnenie (rámcovo upravené v piatom diely piatej hlavy prvej časti ) predstavuje jednostranný (procesno)právny úkon, ktorým splnomocniteľ oprávňuje splnomocnenca na jeho zastúpenie. Na vyvolanie právnych účinkov splnomocnenia je preto rozhodujúce: i/ v prípade, ak bolo splnomocnenie udelené v listinnej forme a v tejto forme sa aj doručuje súdu, predloženie originálu splnomocnenia, ktoré obsahuje vlastnoručný podpis splnomocniteľa (žalobcu, navrhovateľa nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia), alebo ii/ v prípade, ak bolo splnomocnenie vytvorené ako pôvodný elektronický dokument a v tejto forme sa doručuje súdu, jeho autorizácia splnomocniteľom, nie splnomocnenca.

24. Advokát, resp. advokátska kancelária, je ako zástupca účastníka povinný splnomocnenie, ktoré mu účastník konania udelil, predložiť súdu vzhľadom na povinnosť advokáta podľa (doručovať v konaní pred súdom súdu podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej je majiteľom) v elektronickej podobe. Táto povinnosť advokáta sa teda vzťahuje aj na doručenie splnomocnenia, ktorým ho účastník konania splnomocnil na jeho zastúpenie v konaní alebo pri určitom procesnom úkone, a to aj takého, ktoré bolo pôvodne udelené v listinnej podobe.

25. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba vzhľadom na už vyššie uvedené závery aplikovať príslušné ustanovenia , podľa ktorého oprávnenie konať v mene žalobcu sa preukazuje buď splnomocnením ako (pôvodným) elektronickým dokumentom, autorizovaným podľa splnomocniteľom (teda žalobcom), alebo ak splnomocniteľ (žalobca) nemôže tento dokument (splnomocnenie vytvorené ako elektronický dokument) autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia podľa .

26. V prípade, ak je splnomocnenie vytvorené ako (pôvodný) elektronický dokument, len autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia len advokátom ako zástupcom splnomocniteľa nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.

27. Autorizácia úkonu (v danom prípade udelenia splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu) predstavuje v elektronickom svete vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním právneho úkonu. Právna relevantnosť elektronickej formy plnomocenstva musí preto spĺňať požiadavky stanovené , a teda žalobca priamo v elektronickom svete musí opatriť plnomocenstvo v elektronickej podobe svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom.

28. Ako súdna prax preukázala, žalobca často nedisponuje možnosťou autorizovať akýkoľvek (vytvorený) elektronický dokument (napr. splnomocnenie), a preto s prihliadnutím na požiadavku

stanovenú v . by nemohol v elektronickom svete právne relevantným spôsobom splnomocniť inú osobu na zastupovanie v súdnych a iných konaniach. Z týchto dôvodov zákonodarca v zaviedol inštitút zaručenej konverzie, ktorého právna úprava sa nachádza v a nasl. Účelom zaručenej konverzie je transformácia dokumentov (okrem iného z pôvodnej listinnej podoby do elektronickej podoby) s cieľom zachovania všetkých právnych účinkov, ktorý dokument v pôvodnej listinnej podobe má a jeho použiteľnosti na právne úkony, pričom táto transformácia sa musí uskutočniť predpísaným spôsobom pre zaručenú konverziu.

29. Preto v prípade, ak žalobca nedisponuje možnosťou vytvoriť splnomocnenie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý by následne autorizoval, ale disponuje len možnosťou udeliť splnomocnenie v listinnej podobe, pričom súčasne jeho zástupca, ktorý je advokátom, je povinný jemu udelené splnomocnenie súdu doručiť elektronicky, vyžaduje sa zaručená konverzia plnomocenstva, udeleného v listinnej podobe do elektronickej podoby tak, ako to predpokladá ustanovenie a . Zaručená konverzia teda prichádza do úvahy len za predpokladu, že plnomocenstvo nie je vytvorené ako elektronický dokument, ktorý by bol priamo autorizovaný splnomocniteľom.

30. Ak teda advokát doručuje súdu splnomocnenie, ktorým ho účastník konania splnomocnil na jeho zastúpenie v konaní alebo pri určitom procesnom úkone, ktoré bolo pôvodne udelené v listinnej podobe, je povinný s poukazom na ustanovenie v spojení s , a súvisiace ustanovenia takéto splnomocnenie transformovať do elektronického dokumentu zaručenou konverziou. Len týmto spôsobom (zaručenou konverziou) transformované plnomocenstvo, v origináli udelené v listinnej forme, do formy elektronického dokumentu, ktorý je doručený súdu, má rovnaké právne účinky ako doručenie originálu plnomocenstva udeleného v listinnej forme. Ako odvolací súd pritom uviedol už vyššie, počas celého konania musí byť oprávnenie zástupcu konať v mene účastníka preukázané práve originálom plnomocenstva (bod 17. odôvodnenia). Elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou splnomocnenia udeleného žalobcom jeho zástupcovi - advokátovi v origináli v listinnej podobe, vyvoláva teda rovnaké právne účinky ako pôvodný dokument v listinnej podobe.

31. Teda na to, aby mohlo aj elektronicky doručené splnomocnenie vyvolať právne účinky, vyžaduje sa buď jeho autorizácia splnomocniteľom (podľa ) alebo zaručená konverzia (podľa ), pretože len takýmto postupom je možné dosiahnuť, aby novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, t. j. v danom prípade plnomocenstvo, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, mal rovnaké právne účinky a bol použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný (originálny) dokument, ktorého transformáciou vznikol (rovnako uznesenie ÚS SR sp. zn. z 10.05.2018).

32. V prejednávanej veci priložila Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do elektronickej podoby transformované splnomocnenie, ktoré bolo v listinnej forme ručne podpísané žalobcom, avšak do elektronickej podoby bolo transformované naskenovaním, bez vykonania zaručenej konverzie. Túto elektronickú podobu splnomocnenia autorizovala kvalifikovaným elektronickým podpisom s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému bola pripojená elektronická časová pečiatka, advokátka uvedenej advokátskej kancelárie (bod 14. odôvodnenia). Z už vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že transformáciou listinného dokumentu, ktorého obsahom bol osobitný procesný úkon žalobcu - udelenie plnomocenstva zástupcovi (na zastupovanie v konaní o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) bez zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu ( a contrario) (rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia). Rovnako súbor obsahujúci scan plnomocenstva bol autorizovaný výlučne osobou konajúcou v mene Advokátskej kancelárie Timoranská & Štofková s.r.o., ktorá mala byť splnomocnencom. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, autorizácia splnomocnenia len splnomocniteľom nie je postačujúca (bod 26. odôvodnenia).

33. Teda, hoci Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. doručila súdu prvej inštancie spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj súbor obsahujúci plnomocenstvo, ktoré jej v listinnej podobe udelil žalobca na zastupovanie v konaní o podanom návrhu, toto z už popísaných

dôvodov nevyvolalo žiadne právne účinky. Preto naň nemožno v konaní ani akokoľvek prihliadať ako na relevantný právny úkon vyvolávajúci akékoľvek právne účinky.

34. Procesnoprávne účinky spojené s predložením splnomocnenia zástupcovi - advokátovi, explicitne upravené v vete druhej , je v prípade elektronického podania podľa zákona o e- Governmente spôsobilé vyvolať len splnomocnenie vytvorené ako elektronický dokument autorizovaný žalobcom ako splnomocniteľom alebo vytvorené zaručenou konverziou z pôvodného listinného dokumentu do elektronického dokumentu (bod 25. odôvodnenia).

35. Keďže ak podá návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v mene navrhovateľa od neho odlišný subjekt, no súdu nepredloží (či už navrhovateľ alebo subjekt, ktorý v jeho mene procesný úkon robí) aj riadne splnomocnenie, spĺňajúce všetky zákonné požiadavky (a to aj požiadavky kladené na jeho formu, stanovené aj v ), výlučne za naplnenia ktorých je spôsobilé vyvolať procesnoprávne účinky (spočívajúce vo vzniku oprávnenia v mene splnomocniteľa robiť procesné úkony, ktorý účinok je v prípade, ak je zástupcom navrhovateľa advokát, explicitne upravený v vete druhej ), ide o nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka (bod 13. odôvodnenia). Tento nedostatok procesnej podmienky bráni tomu, aby súd o podanom návrhu meritórne rozhodol. Bez predloženia splnomocnenia vyvolajúceho právne účinky, ktoré s jeho predložením spája, nemá totiž súd preukázané, že subjekt, ktorý podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tento podal práve v mene navrhovateľa (žalobcu).

36. V prejednávanej veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom meritórne rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením, podala Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. v mene žalobcu, avšak nepredložila súdu prvej inštancie do vydania napadnutého uznesenia také splnomocnenie udelené žalobcom, ktoré by vyvolalo právne účinky ustanovené v vete druhej . Súd prvej inštancie o podanom návrhu teda meritórne rozhodol za stavu, keď na to splnené procesné podmienky (konkrétne nebola splnená procesná podmienka predloženia splnomocnenia, oprávňujúceho subjekt, ktorý doručil súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konať v mene navrhovateľa, resp. žalobcu - v podrobnostiach viac v bode 13. odôvodnenia).

37. Ak odvolací súd zistí, a to aj z úradnej povinnosti ( ), že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané za stavu, keď na to neboli splnené procesné podmienky, je povinný obligatórne napadnuté rozhodnutie podľa zrušiť v celom rozsahu. Odvolací súd z tohto dôvodu preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušuje. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zmena napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom tak, že by návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietol, neprichádzala do úvahy práve vzhľadom na kogentné ustanovenie .

38. Odvolací súd súčasne už na tomto mieste dopĺňa, že v prípade naplnenia dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa sa odvolací súd napadnutým rozhodnutím ďalej nemôže vecne zaoberať (teda nemôže pokračovať v posudzovaní napadnutého rozhodnutia z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov), pretože tomu bráni závažná prekážka procesného charakteru (zistený nedostatok procesnej podmienky pri vydaní napadnutého rozhodnutia).

39. Nedostatok procesnej podmienky, ktorý odvolací súd zistil pri vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (nepredloženie splnomocnenia udeleného žalobcom subjektu, ktorý v jeho mene podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) má v zásade odstrániteľný charakter. V prípade odstrániteľných procesných podmienok musí súd spravidla využiť všetky procesné možnosti na to, aby nedostatok procesnej podmienky odstránil. Až potom, ako súd vyčerpá všetky procesné možnosti nápravy a vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky sa neodstráni, súd konanie zastaví (ak zákon neustanovuje iný, osobitný postup - napr. odmietnutie podania a pod.).

40. Predmetom prejednávanej veci je však konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nemá povahu veci samej a rovnako tak potom ani nie je podaním vo veci samej ( a contrario ). V danej veci totiž návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje k rozhodnutiu, ktoré bude vykazovať len charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany, a to najviac do času, kým bude nárok žalobcu (ochrany ktorého sa domáha v jeho mene zástupca, a to bez predloženia splnomocnenia s účinkami vo vzťahu k súdu) na zaplatenie sumy

182.033,80 eura s príslušenstvom voči žalovanému, na skutkovom základe popísanom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uspokojený.

41. Výkon záložného práva, zriadeného zabezpečovacím opatrením, môže totiž nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím ( ). Z tohto ustanovenia samo o sebe bez ďalšieho vyplýva, že ak je podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej (ako je tomu aj v prejednávanej veci), musí na konanie o tomto návrhu nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Bez existencie meritórneho rozhodnutia vydaného v riadnom civilnom sporovom konaní na základe žaloby nemá zabezpečovacie opatrenie s poukazom na už uvedené ustanovenie zmysel.

42. Z normatívneho znenia vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

43. Právna doktrína (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., komentár k ) v rámci komentára k ustanoveniu uvádza, že v ustanovení obsiahnuté všeobecné pravidlo je nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. v ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritériá podania vo veci samej.

44. Ako odvolací súd uviedol už vyššie (bod 40. odôvodnenia), v prejednávanej veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je podaním vo veci samej (a rovnako tak potom konanie o tomto návrhu nie je konaním vo veci samej).

45. Uvedená právna doktrína (bod 43. odôvodnenia), s ktorou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (keď nezistil, že by sa napr. v dôsledku vývoja právneho názoru s touto už nebolo možné stotožniť), ďalej v rámci komentára k ustanoveniu uvádza, že na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, však nemožno aplikovať ustanovenie , pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa , ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. Rovnaký právny názor bol prezentovaný aj v časopiseckej literatúre, napr. článok Števček, M.: Jeden problém a pokus o jeho riešenie (čo by na časť úpravy neodkladných opatrení v povedal Malý princ). In: Právny obzor. Roč. 99 (2016), č. 3, s. 195-203.

46. Teda, v prejednávanej veci nastala špecifická procesná situácia, keď súd nemôže žalobcu (ani nepreukázaného zástupcu) na odstránenie nedostatku procesnej podmienky (na strane účastníka konania), spočívajúceho v tom, že subjekt, ktorý podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v mene žalobcu, nepredložil splnomocnenie, ktoré by ho na toto konanie v mene žalobcu oprávňovalo, podľa časť vety za bodkočiarkou v spojení s vyzývať a na doplnenie splnomocnenia k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia určovať akúkoľvek lehotu. Teda, hoci samotný charakter uvedeného nedostatku procesnej podmienky je odstrániteľný, nemôže súd konajúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, vyvíjať akúkoľvek aktivitu smerujúcu k jeho odstráneniu, ale ak uvedený nedostatok procesnej podmienky v čase rozhodovania o podanom návrhu trvá, je povinný obligatórne podľa časť vety za bodkočiarkou takýto návrh odmietnuť. Proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je prípustné odvolanie ( a contrario ). Vadou, ktorá bráni pokračovaniu v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, je totiž každá vada spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky. Bez splnenia všetkých procesných podmienok totiž súd nemôže o príslušnom návrhu vecne rozhodnúť, teda podaný návrh je bez splnenia všetkých procesných podmienok vecne neprejednateľný.

47. Ak odvolací súd zrušuje napadnuté rozhodnutie, možnosti jeho ďalšieho postupu upravuje . Podľa uvedeného ustanovenia môže odvolací súd okrem toho, že napadnuté rozhodnutie zruší, podľa povahy vec buď vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Uvedený výpočet možného postupu odvolacieho súdu v nadväznosti na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je taxatívny, a preto ho nemožno rozširovať.

48. Keďže ustanovenie neumožňuje odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odmietnuť (táto možnosť absentuje v taxatívnom výpočte uvedenom v ustanovení ), odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako po zrušení napadnutého rozhodnutia podľa vec súčasne vrátiť podľa súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

49. Odvolací súd, plniac si povinnosť podľa uvádza, že súd prvej inštancie bude po vrátení veci viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyjadrenými v odôvodnení tohto rozhodnutia ( ). V súlade s nimi, ak nedôjde k zmene skutkového alebo právneho stavu, rozhodne o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že tento návrh podľa , z dôvodov už uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, odmietne. Proti tomuto rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie ( a contrario v spojení s a contrario ).

50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie nerozhodoval.

51. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( a contrario v nadväznosti na a ).