Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/69/2019

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: YOKLA s.r.o., so sídlom Komárňanská 115/A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 35 965 142, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č.: 17335/N, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36813401, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd.: Sro, vl.č.: 20402/N, proti žalovanému: F. M., U.. X.XX.XXXX, R. D. XXX/XX, XXX XX T., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného právo na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného a to na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území: R., O.: T., okres: L., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra ”C” evidované na katastrálnej mape a to parcela č.: XXX, vo výmere XXX m2, záhrada a parcela č.: XXX, vo výmere 576 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX a to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2 k celku na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 182.033,80 eur a jej príslušenstva vzniknutej titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia sa.

II. Súd u k l a d á povinnosť žalobcovi podať žalobu proti žalovanému o zaplatenie 182.033,80 eur s príslušenstvom do 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobcovi.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1.Žalobca dňa 5.6.2019 podal na tunajší súd návrh proti žalovanému na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného a to na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území: R., O.: T., okres: L., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra ”C” evidované na katastrálnej mape a to parcela č.: XXX, vo výmere 808 m2, záhrada a parcela č.: XXX, vo výmere 576 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba

- rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX a to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2 k celku na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 182.033,80 eur a jej príslušenstva vzniknutej titulom náhrady škody a bezdôvodného obohatenia sa.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol v zákonnej lehote tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Na základe podaného odvolania žalovaným odvolací súd svojim uznesením - 180 zo dňa 30. 9 2019 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní nepredložil plnú moc podpísanú žalobcom v zaručenej konverzií. Žalobca súdu dňa 21.11.2019 predložil plnú moc podpísanú žalobcom v zaručenej konverzií, čím došlo k odstráneniu vady návrhu.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 182.033,80 eur s príslušenstvom a to jednak titulom náhrady škody, ktorú ako konateľ žalobcu žalobcovi pri výkone svojej funkcie spôsobil a zároveň aj titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom F. M. - F. &. L. - W. (predtým F. M. - G. - D.) s miestom podnikania G. XXX/XX, XXX XX B., B.: XXXXXXXX vystavoval v neprospech žalobcu fiktívne faktúry, na ktorých úhradu dal žalovaný z pozície konateľa príkaz. Žalobca si svoj nárok bude uplatňovať osobitnou žalobou, ktorú bezodkladne podá, avšak v tomto štádiu považuje tak ako je vedené nižšie urýchlene zabezpečiť majetok žalovaného na uspokojenie tu uvedenej pohľadávky. Žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje nasledovne: 1.) V období od 27.6.2016 do 6.3.2019 žalovaný vykonával funkciu štatutárneho orgánu - konateľa u žalobcu - obchodnej spoločnosti YOKLA s.r.o.. V rámci výkonu funkcie konateľa v období žalovaný od 01/2018 do 02/2019 priebežne vybral z účtu žalobcu finančné prostriedky, ktorých celková výška predstavuje sumu 14 7450,75 eur, avšak k týmto výberom finančných prostriedkov žalovaný nepredložili žiadne doklady, z ktorých by bolo preukázané, že tieto boli použité pre účely žalobcu ako obchodnej spoločnosti, finančné prostriedky vybraté z účtu nevyúčtoval, nepreukázal na čo boli použité a ani ich neodovzdal žalobcovi. V rámci postupov účtovania musel žalobca tieto nevydokladované výbery z účtu evidovať na pokladni avšak suma, ktorá vyplýva z pokladničnej knihy sa na pokladni žalobcu nenachádzala v čase ukončenia funkcie konateľa žalovaného u žalobcu. V zmysle uvedeného tak žalobca eviduje na pokladni finančné prostriedky, ktoré reálne neexistujú, nakoľko tieto boli žalovaným použité na iné účely ako pre potreby žalobcu ako obchodnej spoločnosti. 2.) Žalovaný v rámci vybavovania zákazky v mene žalobcu pre obchodného partnera R. N. prevzal od uvedeného obchodného partnera zálohu vo výške 7.000,- eur za vyhotovenie a dodanie nábytku. Predmetná skutočnosť bola žalobcovi oznámená uvedeným obchodným partnerom žalobcu. Žalobca však úhradu zálohy od uvedeného obchodného partnera vo svojom účtovníctve ani na bankovom účte neeviduje. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že vyššie uvedenú sumu, ktorá bola uhradená žalovanému, tento žalobcovi nevydal, čím mu spôsobili škodu vo výške 7.000,- eur. K vyššie uvedeným bodom 1.) a 2.) má žalobca za to, že konaním žalovaného z pozície konateľa žalobcu spôsobil žalobcovi škodu a to s poukazom na ustanovenie , nakoľko žalovaný nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, nekonal v záujme spoločnosti, respektíve v záujme žalobcu a všetkých jej spoločníkov a zároveň pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňoval svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Konanie v rozpore s povinnosťami žalovaného ako konateľa spočíva najmä v tom, že vyššie uvedené finančné prostriedky vyberal z účtu respektíve prevzal od obchodného partnera, avšak tieto žalobcovi neodovzdal, nevydokladoval na čo boli použité, v zmysle čoho má žalobca za to, že tieto použil pre vlastnú potrebu, respektíve potrebu iných subjektov ako žalobcu, čím žalobcovi ako obchodnej spoločnosti jednoznačne spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný. 3.) Šetrením účtovných dokladov žalobcu bolo zistené, že žalovaný v období 01/2018 až 12/2018 vystavoval, ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom F. M. - F. &. L. - W. (D. F. M. - G. - D.) s miestom podnikania G. XXX/XX, XXX XX B., B.: XXXXXXXX, faktúry v neprospech žalobcu a to bez akéhokoľvek právneho základu. Žalovaný ako podnikateľ vystupujúci pod tu uvedeným obchodným menom nedodával žalobcovi žiadne služby ani tovar a v neprospech žalobcu vystavoval fiktívne faktúry bez akéhokoľvek právneho základu, ktoré z pozície konateľa žalobcu ako obchodnej spoločnosti vo svoj prospech uhrádzal a to napriek skutočnosti, že žalovanému nárok na zaplatenie predmetných súm zo žiadneho právneho dôvodu nevznikol. Ide o nasledovné žalovaným ako podnikateľom vystavené faktúry v celkovej uhradenej sume 27583,05 eur a to: • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 9.1.2018, vystavená na sumu 1 543,23 eur, uhradená dňa 11.1.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 6.2.2018, vystavená na sumu 1 649,34 eur, uhradená dňa 7.2.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 4.3.2018, vystavená na sumu 1 766,64 eur, uhradená dňa 5.3.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 6.4.2018, vystavená na sumu 1 950 eur, uhradená dňa 12.4.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 6.5.2018, vystavená na sumu 1 644,24 eur, uhradená dňa 3.5.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 8.6.2018, vystavená na sumu 1 854,02 eur, uhradená dňa 8.6.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 6.7.2018, vystavená na sumu 2 229,04 eur, uhradená dňa 10.7.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 10.8.2018, vystavená na sumu 2 650,- eur, uhradená dňa 8.8.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 8.9.2018, vystavená na sumu 1 960,- eur, uhradená dňa 13.9.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 15.9.2018, vystavená na sumu 1 069,18 eur, uhradená dňa 24.9.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 12.10.2018, vystavená na sumu 2 364,02 eur, uhradená dňa 8.10.2018

• Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 15.10.2018, vystavená na sumu 1 090,- eur, uhradená dňa 11.10.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 11.11.2018, vystavená na sumu 2 300,- eur, uhradená dňa 7.11.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 6.12.2018, vystavená na sumu 1 663,34 eur, uhradená dňa 17.12.2018 • Faktúra č. XXDFXXX, splatná dňa 1.1.2019, vystavená na sumu 1 850,- eur, uhradená dňa 8.1.2019 K vyššie uvedenému bodu 3.), v ktorom je popísané konanie žalovaného má žalobca za to, že týmto konaním bola žalobcovi spôsobená škoda a to s poukazom na ustanovenie . Žalovaný jednak z pozície konateľa žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, keď uhrádzal faktúry za služby, ktoré v skutočnosti dodané neboli, o čom jednoznačne musel mať vedomosť, keď ide o faktúry, ktoré v neprospech žalobcu vystavoval žalovaný prostredníctvom svojho podnikania, ktoré vykonáva pod IČO: 43089402 ako živnostník. Rovnako žalovaný z pozície konateľa porušil povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, keď rozhodol o úhrade vyššie špecifikovaných faktúr bez akýchkoľvek podkladov, ktoré by preukazovali reálne dodanie služby v prospech žalobcu a teda uhradil faktúry, ktoré si sám ako podnikateľ bez akéhokoľvek právneho základu vystavil. Nakoľko konateľ a podnikateľský subjekt pod IČO: 43089402 sú totožné osoby respektíve subjekty, muselo byť žalovanému jasné, že dáva príkaz na úhradu fiktívnej faktúry, respektíve faktúry za služby, ktoré dodané neboli. V prípade opačného pohľadu na uvedené skutočnosti došlo konaním konateľa - žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa jeho osoby tým, že z finančných prostriedkov žalobcu uhrádzal žalovaným vystavované faktúry za služby, ktoré dodané neboli. Uvedeným konaním tak bolo žalovanému v prospech jeho podnikateľskej činnosti plnené bez toho, aby došlo k skutočnému dodaniu služby v prospech žalobcu. Uvedeným konaní tak žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca tak má za to, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 182.033,80 eur, čo predstavuje jednoznačne vysokú sumu, ktorej zaplatenie je nevyhnutné zabezpečiť práve prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Na druhej strane žalobca uvádza, že takéto zabezpečovacie opatrenie neobmedzí žalovaného žiadnym spôsobom, pokiaľ nemá úmysel s uvedenou nehnuteľnosťou nakladať a zbaviť sa jej, ide teda o opatrenie, ktoré je vzhľadom na svoj význam a charakter primerané, keď žalovaný tak ako doposiaľ, môže nehnuteľnosti riadne užívať a zároveň bude zabezpečené uspokojenie pohľadávky žalobcu, pokiaľ nebude uspokojená dobrovoľne. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o vysokú sumu pohľadávky žalobcu voči žalovanému, a tiež vzhľadom na konanie žalovaného ako konateľa žalobcu a jeho prístupu k svojim povinnostiam, vykonávať funkciu konateľa v záujme spoločnosti YOKLA s.r.o., má žalobca obavu, že uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému bude v prípade exekúcie ohrozené, respektíve bude ohrozené vymoženie jeho pohľadávok. Základnými predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú nasledovné skutočnosti: a) skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana b) skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená c) proporcionalita vo vzťahu zabezpečovanej pohľadávky k zabezpečovanému majetku Pokiaľ ide o základný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvedený vyššie pod písmenom a) má žalobca za to, že tento je splnený a teda, že žalobca uvedenými skutočnosťami a predloženými dôkazmi preukázal dôvodnosť a trvanie nároku - peňažnej pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca voči žalovanému domáha. Skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, sú najmä skutočnosti vzťahujúce sa na osobu žalovaného, ktorý systematicky a dlhodobo zneužíval svoju funkciu konateľa u žalobcu a v rozpore so základnými princípmi a povinnosťami vzťahujúcimi sa na jeho pozíciu spôsobil žalobcovi škodu tým, že žalobcove finančné prostriedky užíval pre svoju potrebu, bral finančné prostriedky z obchodu, ktoré však žalobcovi neodovzdal a vystavoval, respektíve uhrádzal faktúry za fiktívne služby, ktoré nikdy dodané neboli. Uvedené konanie žalovaného samo osebe odôvodňuje obavu z toho, že exekúcia bude ohrozená, respektíve, že do času, kým bude právoplatne priznaný nárok žalobcu, žalovaný bude uskutočňovať kroky smerujúce k zbaveniu sa jeho majetku. Pokiaľ ide o preukázanie úmyslu žalovaného nakladať s predmetným majetkom, poukazuje žalobca na skutočnosť, že dokazovanie takejto skutočnosti a teda dokazovanie úmyslu žalovaného, respektíve jeho pohnútok je takmer nemožné, pokiaľ žalovaný nezverení nejakú inzerciu, čo však pri zbavovaní sa majetku nie je nevyhnutným predpokladom a teda k zbavovaniu sa majetku môže dôjsť aj bez prejavov smerujúcich k prevodu majetku ako je napríklad inzercia, kedy by žalobca mohol jednoznačne preukázať obavu, že prevodom majetku žalovaného dôjde k zmareniu prípadnej exekúcie. Túto skutočnosť uvádza žalobca z dôvodu, že zvykne byť argumentom súdov pri zamietnutí návrhu taká

skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný už mienil s nehnuteľnosťou nakladať. Žalobca tu poukazuje práve na nesprávnosť takéhoto pohľadu na vec. Pokiaľ ide už o stav, kedy by žalobca mohol zistiť prevod predmetného nehnuteľného majetku z katastrálneho operátu a teda v čase, keď by na príslušnom liste vlastníctve bola vyznačená plomba, bol by inštitút zabezpečovacieho opatrenia neúčinný a jeho zabezpečovacia funkcie by strácala význam. Príkladmo uvádza žalobca situáciu, keď by bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené v čase, kedy by na liste vlastníctva bola vyznačená plomba súvisiaca so zmenou v osobe vlastníka prípade s plombou súvisiacou so zriadeným záložného práva, ktorým by bolo mienené zriadiť záložné právo za účelom zmarenia uspokojenia nárokov žalobcu. V zmysle ustanovenia (ďalej len „”) záložné právo zriadené prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vzniká zápisom do príslušného registra a teda v prípade nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľností. V tomto smere poukazuje žalobca na ustanovenie o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré znie: „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.” Z uvedeného znenia zákona tak vyplýva, že najprv by sa zapísala zmena vlastníka a až potom by na rad prišiel zápis záložného práva zriadeného prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Následne po zápise vlastníckeho práva zo žalovaného na tretiu osobu by nebol súlad medzi uznesením súdu, na základe ktorého by sa záložné právo na majetok žalovaného ako pôvodného vlastníka malo zapísať a stavom v katastri nehnuteľností, keď v uznesení by bol ako vlastník uvedený žalovaný, avšak v katastri nehnuteľností by bola medzičasom ako vlastník zapísaná iné tretia osoba. V prípade takejto situácie by tak bol zmarený zápis záložného práva v prospech žalobcu na majetku žalovaného, čím by v podstate inštitút zabezpečovacieho opatrenie v právnom systéme strácal svoj význam a opodstatnenie, nakoľko prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia možno zriadiť záložné právo len na majetok dlžníka - žalovaného, pričom v čase zápisu záložného práva by už žalovaný vlastníkom nehnuteľného majetku nebol a teda takýto zápis by príslušný katastrálny odbor z uvedených dôvodov odmietol vykonať. V zmysle uvedeného ak by teda žalobca musel čakať, kým bude vedieť jednoznačne preukázať zbavovanie sa majetku žalovaného poukázaním na plombu v katastri nehnuteľností, nakoľko preukázanie úmyslu previesť nehnuteľný majetok iným spôsobom je takmer nemožné, bol by porušený základný princíp uvedený v Článku 2, v ktorom je uvedené, že ochrana ohrozených alebo poručených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Zároveň je potrebné poukázať aj na základný princíp uvedený v článku 3 a to, že každé ustanovenie tohto zákona sa má vykladať v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a teda aj v súlade s princípom spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených práv, a s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Ochrana prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenie v prípade vyššie uvedeného postupu by nespĺňala ani požiadavku na spravodlivosť, keď škodca by bol chránený a boli by jeho záujmy nadradené nad záujmami poškodeného a rovnako by nebola splnená ani požiadavka účinnosti ochrany z dôvodu, že napriek úspechu žalobcu v konaní, keď by už žalovaný reálne vykonal úkon smerujúci k zbaveniu sa majetku, by bolo rozhodnutie o zriadení záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia neúčinné respektíve nevykonateľné, čím by strácalo svoj zmysel a to poskytnúť ochranu veriteľovi - žalobcovi a to tak, že bude zabezpečené uhradenie jeho pohľadávky prostredníctvom záložného práva. V tomto smere žalobca poukazuje na právny názor Krajského súdu Trnava , s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňujem a poukazujem naň. V uvedenom prípade ide síce o nariadenie neodkladného opatrenia zákazu nakladania s majetkom, avšak žalobca má za to, že právny názor uvedeného súdu je použiteľný aj pre účely rozhodovania o zriadení záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktoré rovnako ako uvedené neodkladné opatrenie sleduje účel zabezpečenia prípadných špekulatívnych prevodov majetku žalovaného. V predmetnom rozhodnutí sa uvádza nasledovné: „Ak súd uvádza, že žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, odvolací súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu“. Ak žalovaný nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod

na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých zo strany žalovanej je reálny, keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobkyne.“ V zmysle uvedeného tak treba jednoznačne prihliadať pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia na širokú škálu okolností a následkov tak, aby inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúžil svojmu účelu a spravodlivej ochrane záujmov žalobcu. Žalobca má zároveň za to, že je splnená aj požiadavka na proporcionalitu vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke oproti majetku, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, nakoľko ide o spoluvlastnícky podiel v pomere 1/2 na nehnuteľnosti - rodinnom dome a pozemkoch evidovaných na LV č. XX pre katastrálne územie R., O.: T., pri ktorom možno jednoznačne konštatovať, že hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu zďaleka nedosahuje výšku pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Z uvedeného dôvodu žalobca podáva tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, pričom z verejne prístupných zdrojov dostupných žalobcovi nebol zistený žiaden iný majetok žalovaného, ktorý by v rámci výkonu exekúcie mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. V prípade ak by teda došlo k prevodu tu uvedeného majetku bolo by možné konštatovať, že vymoženie pohľadávky žalobcu by bolo výrazne ohrozené a vzhľadom na výšku jeho pohľadávky priam nemožné. Z výpisu z katastra nehnuteľností žalobca zistil, že žalovaný je vlastníkom jediného nehnuteľného majetku, a to: Nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: R., O.: T., O.: L., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra ”C” evidované na katastrálnej mape a to parcela č.: XXX, vo výmere 808 m2, záhrada a parcela č.: XXX, vo výmere 576 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX a to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2. Zároveň žalobca nezistil žiaden iný majetok žalovaného, z ktorého by prípadne bolo možné pohľadávku uspokojiť.

4. K návrhu pripojil listinné dôkazy to: bankomatová karta vystavená na meno F. M., J. E..A..O.., pohyby na účte č. 1, č. 2 a č. 3, pohyby debetnou kartou č. 1 a č. 2, Pokladničná kniha č.1, č. 2 a č. 3, fiktívne faktúry za nedodané služby F. M. - G. - D., úhrady faktúr za nedodané služby F. M. - G. - D., ukončenie spolupráce, zápisnica z VZ - ukončenie funkcie konateľa M. .

5. Podľa

(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa

Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa

(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa

(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

9. Podľa

(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa

Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa

(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa

(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

(4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

13. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Trvanie neodkladného opatrenia je na základe rozhodnutia o jeho nariadení limitované uplynutím času ( ), procesným výsledkom konania vo veci samej (, a osobitne ) alebo stavom exekučného konania . Súd na návrh zruší neodkladné opatrenie aj vtedy, ak odpadnú dôvody. Jeho nariadenia ( ) alebo ak navrhovateľ v primeranom čase nepodal návrh na vykonanie exekúcie ( ). Inak trvajú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu, ktorý bol v konečnom dôsledku vo veci samej procesne úspešný, bez vopred vymedzeného časového alebo vecného obmedzenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle . Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislostí aj poradie prípadného záložného práva podľa . Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci, vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa . Nie je pri tom povinný sám ex offo

komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 182.033,80 eur s príslušenstvom a to jednak titulom náhrady škody, ktorú ako konateľ žalobcu žalobcovi pri výkone svojej funkcie spôsobil a zároveň aj titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: R., O.: T., O.: L., zapísaných na LV č. XX ako parcely registra ”C” evidované na katastrálnej mape a to parcela č.: XXX, vo výmere 808 m2, záhrada a parcela č.: XXX, vo výmere 576 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX a to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/2 k celku. Žalovaný je bývalým konateľom žalobcu a jeho funkcia sa skončila odvolaním ku dňu 6.3.2019. K uvedenému dňu strany konania ukončili i rámcovú zmluvu o spolupráci.

15. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť ( ). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Cieľom zabezpečovacích opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

16. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu bral do úvahy, že žalovaný síce nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, ale ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobkyne) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.

17. Súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane ide o (tvrdené) právo žalobkyne (pohľadávka) na zaplatenie vysokej sumy finančných prostriedkov(cca 182.000,- eur s prísl.), ktorých uspokojenie iným spôsobom ako exekúciou predmetných nehnuteľností sa javí ako značne sťažené (ak nie nemožné) a na druhej strane je vlastnícke právo žalovaného, ktorá nehnuteľnosť nie je žiadnym vecným právom zaťažená , t.j. voľne prevoditeľná. Ak žalovaný nemá úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda dôvod na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila.

18. Súd súčasne podľa uložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej proti žalovanému na zaplatenie 182.033,80 eur s príslušenstvom práve z dôvodu zachovania rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy účastníka, v prospech ktorého sa má zabezpečovacieho opatrenie nariadiť a záujmy účastníka, ktorého môže nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poškodiť, pretože pri aplikácii

dočasnej úpravy právnych vzťahov je významným atribútom aj zásada proporcionality. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie zabezpečovacieho opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.

19. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní a to jednak vo veci samej a jednak vo veci príslušenstva pohľadávky.

20. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa § 357 písm. d) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.