Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Ek/1821/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, v konaní právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinným: 1/ PROFITING, s.r.o., so sídlom Kollárova 73, 036 01 Martin, IČO: 47 870 583, 2/ T.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. M. XXXX/XX, XXX XX M., o vymoženie úrokov z omeškania, o sťažnosti oprávneného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 11.01.2019, takto

rozhodol:

Súd r u š í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 11.01.2019 v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.08.2017 domáhal vykonania exekúcie voči dvom povinným na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR dňa 16.10.2018, sp. zn. 2514/OB/110918.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 11.02.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému 2/. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia spôsobilého exekučného titulu vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania (stranami sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou/doložkou. Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky, vykonáva len svoje oprávnenie preskúmať formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, teda či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený rovnako, ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného poriadku. Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Ak bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009). Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 12. 2012).

3/ Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinnými od rozhodcovskej doložky uvedenej v článku III Dohody o uznaní záväzku č. 8902018 zo dňa 09.04.2018 podľa § 4 ZoRK, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 2/ ako pristupujúcim dlžníkom. Pre platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky je podľa §

4 ZoRK potrebné splniť, okrem iných, aj podmienku dodržania písomnej formy jej uzatvorenia. Písomnú forma uzatvorenia rozhodcovskej doložky nemal súd v danom prípade preukázanú. Rozhodcovskú doložku zachytenú v článku III Dohody o uznaní záväzku č. 8902018 zo dňa 09.04.2018 žalovaný 2) ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene na svoju zodpovednosť písomne neuzatvoril. Žalovaný 2/ Dohodu o uznaní záväzku podpísala ako konateľka spoločnosti PROFITING, s.r.o., IČO: 47870583 , t. j. povinný 1/, čo je zrejmé z označenia zmluvných strán Dohody o zaplatení dlhu v splátkach v úvodných ustanoveniach Dohody o uznaní záväzku č. 8902018. Ako dlžník je označený v predmetnej Dohode subjekt PROFITING, s.r.o. . Taktiež v závere dohody v podpisovej časti je uvedené, cit.: „dlžník v. z. konateľ a konateľom“ a len jediný podpis. Iný subjekt ako dlžník (povinný 1) v dohode označený nie je. Z označenia zmluvných strán a podpisov Dohody o uznaní záväzku č. 8902018 vyplýva, že povinný 2) ako fyzická osoba nebol jej účastníkom, ani ju ako fyzická osoba konajúca vo svojom mene neuzatvoril a nepodpísal. Povinný 2/ vystupoval iba ako konateľ spoločnosti PROFITING, s.r.o., IČO: 47870583, teda konal ako štatutárny orgán právnickej osoby. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, keďže nepreukázal platnosť rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal byť vydaný rozhodcovský rozsudok voči povinnému 2/. Nakoľko exekúcia má byť vedená na základe exekučného titulu, ktorý trpí vadou formálnej stránky vykonateľnosti pre absenciu právomoci rozhodcu vydať rozhodcovský rozsudok v spore medzi oprávneným a povinným 2), vyšší súdny úradník konštatoval, že zistil rozpor exekučného titulu s týmto zákonom, a to požiadavke predloženia vykonateľného exekučného titulu podľa ust. § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného priadku návrh na vykonanie exekúcie v časti voči povinnému 2/ zamietol.

4/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote doručená sťažnosť oprávneného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V jej prvej časti poukazoval na to, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď rozhodol o otázkach, ktoré boli predmetom rozhodcovského konania, a ako také ani nepodliehajú skúmaniu súdu v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že exekučný súd sa v predmetnom konaní značne odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe, napr. uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. kde v bode 17 Odôvodnenia poukazuje na skutočnosť, že oprávnenie exekučného súdu preskúmavať Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nespočíva v oprávnení preskúmavať ho vecne. Oprávnený mal za to, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je možné zmeniť/zrušiť len v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a to z taxatívne vymenovaných dôvodov v zmysle o rozhodcovskom konaní a záleží len na procesnej zodpovednosti povinného či takýto prostriedok nápravy využije alebo nie. V čase pred novelou Exekučného poriadku (ďalej len EP) prijatou podľa ustanovenia ktoré exekučnému súdu priznávalo možnosť prieskumu správnosti exekučného titulu ale najmä jeho súlad so zákonom. Na tomto mieste oprávnený poukazuje na fakt, že sa jednalo o prieskum súladu exekučného titulu so zákonom všeobecne, teda aj súlad so zákonom 244/2002 Zz. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Zákonom však bolo toto ustanovenie z EP vypustené a nahradené bolo ustanovením EP, ktoré exekučnému súdu právo prieskumu exekučného titulu a jeho súlad so zákonom (zákonom všeobecne, teda aj súlad s ustanoveniami ZoRK) nepriznáva. Rovnako nedefinuje súlad exekučného titulu so zákonom ani ustanovenie EP. Ustanovenie EP pritom pojednáva o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie v prípade rozporu návrhu na exekúciu alebo rozporu exekučného titulu „s týmto zákonom“, teda s Exekučným poriadkom. EP pritom neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by oprávňovali exekučný súd ku prieskumu obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom. To znamená, že v režime právnej úpravy pred 1.4.2017 mal exekučný súd v právo prieskumu exekučného titulu a jeho súlad so zákonmi všeobecne, avšak po 1.4.2017 v konaniach začatých po 1.4.2017 má exekučný súd možnosť skúmať exekučného titulu výhradne v súvislosti s Exekučným poriadkom. Do pozornosti dal napr. Uznesenie NS SR, sp. zn. , Uznesenie NS SR, sp. zn. , Uznesenie NS SR, sp. zn. , alebo Nález ÚS sp. zn. ktoré rozhodnutia prieskum exekučného titulu aj vo vzťahu ku právomoci rozhodcovského orgánu ktorý vydal exekučný titul vylučujú.

5/ V druhej časti svojej sťažnosti sa zaoberal nulitou rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k povinnému 2/ konštatovanou vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. V 87/200, podľa ktorého skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej

spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. Je teda podľa neho zrejmé, že aj v prípade len jedného podpisu konateľa na Dohode o zaplatení dlhu v splátkach, pokiaľ je z obsahu Dohody zrejmé, že táto obsahuje ručiteľský záväzok je takéto dojednanie platné a logicky právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o nárokoch oprávneného vo vzťahu k povinnému 1/ je spätá s právomocou rozhodcovského súdu rozhodovať aj o nárokoch oprávneného vo vzťahu k povinnému 2/. Nad rámec toho poukázal na podpisovú časť Dohody, kde je zreteľne uvedené „dlžník - v zastúpení konateľ a konateľom,“ Je teda nespochybniteľnou skutočnosťou, že povinný 2/ je účastníkom Dohody o zaplatení dlhu v splátkach a teda rozhodcovská doložka sa vzťahuje aj na neho. Podotkol, že povinný 2/ je konateľom spoločnosti, ktorý má disponovať vyššou mierou právnych a obchodných zručností, tak aby pochopil zmysel, obsah a dôsledky právnych dokumentov, ktoré podpisuje. Jednou zo základných právnych zásad - ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) sa vzťahuje na všetky subjekty práva, o to väčšmi však na tie subjekty od ktorých sa očakáva vyššia miera právneho povedomia. V spojení zo zásadou vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) nemožno napraviť prípadné nedostatky predchádzajúceho konania/nekonania (procesnej pasivity v rámci rozhodcovského konania).

6/ Podľa druhá veta Exekučný poriadok (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7/ Podľa na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9/ Podľa druhá veta (ďalej len „“) právnická osoba koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca.

10/ Podľa 303 kto veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

11/ Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12/ Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

13/ Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14/ Podľa § 4 ods. 4 ZoRK odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

15/ Podľa § 4 ods. 5 ZoRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

16/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas a je dôvodná. S jej prvou časťou (že exekučný súd pri rozhodnutí prekročil svoju právomoc) sa ale nestotožnil, a to z nasledujúcich dôvodov. Oprávnený navrhoval vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, pričom v rámci svojej kompetencie sa exekučný súd (konajúc vyšším súdnym úradníkom) pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 Exekučného poriadku zaoberal

okrem iného tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to mal právomoc. Je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovať za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (viď uznesenie sp. zn. z 13.09.2018). Exekučný súd pri skúmaní existencie rozhodcovskej zmluvy (doložky) neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že v rámci exekučného konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (rozhodnutie, sp zn. ). Neobstojí ani poukazovanie na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. , pretože ani v uvedenom uznesení súd nevyslovil taký názor, že by sa nemohol zaoberať existenciou rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu.

17/ Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vyhodnotil, že exekúciu nemožno vykonať voči povinnému 2/ z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo vzťahu k nemu, keďže tento vo svojom mene neuzatvoril rozhodcovskú zmluvu/doložku, ale konal iba za povinného 1/ ako jeho štatutárny orgán. Tieto skutočnosti však rozporoval oprávnený v podanej sťažnosti, preto sa sudca zaoberal tým, či bola rozhodcovská zmluva/doložka uzavretá Vladimírom Stachom nielen ako štatutárnym orgánom povinného 1/, ale aj vo svojom mene ako pristupujúcim dlžníkom. Zároveň však treba dodať, že povinné osoby v tomto štádiu exekučného konania ešte nie sú účastníkmi konania (§ 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku), preto mohol vychádzať len z tvrdení oprávneného a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (najmä Dohoda o uznaní dlhu č. 890/2018, rozhodcovský rozsudok).

18/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK) a v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma predpokladá existenciu dvoch náležitostí - vyhotovenie písomnosti a podpis konajúcej osoby.

19/ K samotnej existencii rozhodcovskej zmluvy sudca uvádza, že bola uzavretá v písomne forme, ktorá je o rozhodcovskom konaní vyžadovaná. V záhlaví Dohody o uznaní dlhu zo dňa č. 890/2018 je ako dlžník označená osoba PROFITING. s.r.o., J. Martáka 5229/22, 036 08 Martin, IČO: 47 870 583, zapísaný v OR Okresného súdu Žilina, odd. Sro, vl. č. 62661/L, zastúpený: Ing. Vladimír Stacho, J. Martáka 5229/22, 036 08 Martin, nar. 01.01.1985. Ďalej je v čl. 2.4 uvedené, že veriteľ a konateľ dlžníka sa týmto v zmysle a nasl. dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody č. 890/2018. Rozhodcovská doložka (čl. III) je koncipovaná tak, že všetky spory vyplývajúce z tejto dohody alebo s ňou súvisiace, vrátane mimozmluvných nárokov budú rozhodnuté pred Všeobecným rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu s možnosťou súdu v zmysel ust. , s čím strany výslovne súhlasia. Pri podpise dlžníka je uvedené, že je podpísaná konateľom a konateľom Stachom. Z predloženej Dohody o uznaní záväzku č. 890/2018, ktorej súčasťou je dohoda o pristúpení podľa a nasl. a rozhodcovská doložka, je tak zrejmé, že zmluvu uzavrel dlžník (povinný 1/ v tejto exekúcii) a jeho konateľ, Ing. Vladimír Stacho (povinný 2/ v tejto exekúcii). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 17.12.2009) vyplýva, že ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich, ale stačí jeden podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva, na zmluvné prejavy ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje.

20/ Preto v tomto štádiu exekučného konania možno mať za to, že rozhodcovská zmluva bola písomne uzavretá nielen medzi oprávneným a povinným 1/, ale išlo o trojstrannú zmluvu, kde treťou stranou bol povinný 2/ ako pristupujúci dlžník. Takouto rozhodcovskou doložkou bola potom založená právomoc rozhodcovského súdu voči všetkým jej účastníkom, vrátane povinného 2/. Na základe uvedených skutočností sudca s poukazom na ustanovenie rozhodol tak, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.