Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/50/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 45 407 657, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinným: 1/ AGRO VOS, s.r.o., so sídlom Kapitulská 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 998 247, 2/ B. vedenej súdnym exekútorom PhDr. Mgr. Jozefom Ružarovským, PhD., so sídlom Kollárova 34, Trnava, o vymoženie 762,61 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinného 2/ voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 30Ek/50/2017 zo dňa 15.01.2018, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného 2/ z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 41,49 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2017 domáhal od povinných 1/, 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 762,61 Eur na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. R 46/2017 zo dňa 23.05.2017, vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga, so sídlom Kollárova 34, Trnava, ktorý ju viedol pod sp. zn. 3EX 664/2017. Tento bol dňom 31.12.2017 odvolaný z funkcie a jeho nástupcom sa stal PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD., so sídlom Kollárova 34, Trnava.

2/ Povinný 1/ a povinný 2/ podali na základe Upovedomenia o začatí exekúcie návrhy na zastavenie exekúcie.

3/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 15.01.2018 rozhodnutie, ktorým návrhy povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň výrokmi III. a IV. uznesenia priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 41,49 Eur voči povinnému 1/ a vo výške 41,49 Eur voči povinnému 2/, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tak, že návrh povinného 1/ bol podaný po uplynutí lehoty ustanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným 2/ zamietol z dôvodu, že nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie dôvodný. Namietané skutočnosti, teda že rozhodcovský súd sa nevyjadril k jeho námietkam potreby uznania záväzku minimálne dvoma spoločníkmi, námietky absolútnej neplatnosti dohody o urovnaní v časti článku 1.4 dohody, námietky splatnosti dlhu a trov oprávneného, boli predmetom žalobného návrhu a povinný 2/ ich mal uplatniť a namietať pred vydaním exekučného titulu v rozhodcovskom konaní, nie v exekučnom konaní, resp. po vydaní rozhodcovského rozhodnutia mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote návrh na zrušenie. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia,

ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek meniť. V súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnenému vznikli trovy, a preto, že pri rozhodovaní o tomto návrhu mal plný úspech, vyšší súdny úradník mu podľa § 199d Exekučného poriadku priznal nárok na ich náhradu. Uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 18.01.2018, povinnému 1/ dňa 16.01.2018 a povinnému 2/ dňa 05.02.2018.

4/ Proti rozhodnutiu bola dňa 14.02.2018 na pošte podaná sťažnosť povinného 2/, v ktorej namietal postup ako aj rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie exekúcie. Postupom súdu bolo podľa jeho názoru porušené právo na spravodlivý proces, keď mu nebolo doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.10.2017. Poukázal na rozhodnutie Trančíková proti Slovenskej republike zo dňa 14.01.2015, najmä na nedoručenie repliky v odvolacom konaní, ktoré podľa jeho názoru možno aplikovať aj v konaní o sťažnosti. K samotnému rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že hoci je v danom prípade exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd túto skutočnosť nebral na zreteľ. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 05.12.2012, sp zn. 6Cdo 135/2012, je možné preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho zákonnosti, a to aj či nie je v rozpore so zákonom, ako aj skutočnosť, či plnenie, ku ktorému bol povinný zaviazaný, nie je v rozpore so zákonom.

5/ Povinný 2/ ďalej uviedol, že v rozhodcovskom konaní sa riadne a včas vyjadril a vzniesol relevantné námietky, pričom tak ako je zrejmé z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, tieto vôbec neboli brané na zreteľ. Proti rozhodcovskému rozsudku nebol pritom prípustný žiadny opravný prostriedok. Exekučný súd odignoroval dikciu ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie dôjde aj v prípade, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom je zrejmé, že tieto nemuseli nastať až po jeho vzniku. Uviedol viacero dôvodov, ktoré podľa jeho názoru bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Jednak je to absolútne neplatné dojednanie čl. 1.4 Dohody č. 509/2016 (náklady spojené s vymáhaním pohľadávky) pre rozpor so zákonom, nedostatok pasívnej legitimácie povinného 2/, splatnosť a moment úročenia prípadnej pohľadávky a v neposlednom rade skutočnosť, že k uznaniu (na základe Dohody o uznaní záväzku č. 509/2016) došlo až po splatnosti, t.j. prišlo k tzv. dozabezpečeniu záväzku, čo v budúcnosti vytvára precedens pre oslobodenie od exekučného titulu. Nedostatok pasívnej legitimácie povinného 2/ bol následkom toho, že v Dohode o uznaní záväzku tento nevystupoval ako ručiteľ alebo iný subjekt, ktorý by na jeho strane zakladal zodpovednosť za tento záväzok. Dohoda nebola podpísaná fyzickou osobou, ale jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti AGRO VOS s.r.o. (povinný 1/). Zároveň upozornil zástupcu splnomocnenca PATRIOT GROUP s.r.o., že on síce, ako jeden z rovnocenných konateľov a spoločníkov spoločnosti, uznáva vzniknutú pohľadávku veriteľa, ale pre závažnejšie právne úkony, medzi ktoré patrí aj uznanie záväzku s príslušnými dôsledkami, je v zmysle spoločenskej zmluvy potreba verifikácie minimálne dvoma spoločníkmi. Zo žiadnou z jeho námietok sa rozhodcovský súd nevysporiadal, preto mal za to, že exekúcia je neprípustná. Z uvedeného dôvodu navrhol zrušiť uznesenie 30Ek/50/2017 zo dňa 15.01.2018 alebo zmeniť tak, že exekúciu voči povinnému 2/ zastaví.

6/ K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že hoci povinnému nebolo doručené jeho vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, oprávnený v ňom uviedol len skutočnosti, ktoré boli súdu známe. Na uvedené skutočnosti súd prihliada bez ohľadu na to, či oprávnený podal alebo nepodal vyjadrenie, vychádzajúc zo zásady iura novit curia - súd pozná právo. Ďalej uviedol, že exekučný titul nebol napadnutý žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, napriek tomu, že povinní boli poučení o tejto možnosti v poučení Opravného rozhodcovského rozsudku R46/3028 zo dňa 23.05.2017.

7 Oprávnený, tak ako vo vyjadrení k návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie, namietal, že jeho návrh neobsahoval všeobecné náležitosti vyžadované pre každé podanie v zmysle § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku; jednak osobitné náležitosti (t.j. uvedenie dôvodov, pre ktoré povinný žiada exekúciu zastaviť). Povinný 2/ totiž ako oprávneného označil spoločnosť PIERCE CONTROL AUTOMATION - SK, spol. s r.o., namiesto spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. ako i označenie: Návrh na zastavenie exekúcie sp. zn. 3EX 659/2017, pričom spisová značka exekučného konania, v ktorom je oprávneným spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. proti povinnému 1/ AGRO VOS, s.r.o. a 2/ Ing. František Horváth o vymoženie 762,61 Eur s prísl. je 3EX 664/17. Povinný 2/ nepredložil žiadne

relevantné dôkazy dôvodnosti jeho návrhu. Na základe vyššie uvedených skutočností návrh povinného 2/ nespĺňal podstatnú náležitosť pre podanie a na takéto nedostatky súd prihliada z úradnej povinnosti. Neboli teda splnené podmienky v zmysle § 61k ods. 1 písm. a/ až d/ na zastavenie exekúcie súdom. K takému záveru by súd dospel i bez samotného vyjadrenia oprávneného. Rovnako sa plne stotožnil s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/50/2017 zo dňa 15.01.2018.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná.

13/ Prv než sa súd zaoberal samotnou sťažnosťou povinného 2/, považoval za potrebné vysporiadať sa s tvrdením oprávneného, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie neobsahoval tak všeobecné ako i osobitné náležitosti, a teda nespĺňal podstatné náležitosti pre podanie, na ktoré má súd prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti návrhu, ktoré povinný 2/ v návrhu nesprávne uviedol - označenie oprávneného a spisovej značky, sudca uvádza, že súd posudzuje podanie účastníka podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Všeobecnými náležitosťami podania v zmysle § 127 ods. 1 sú určenie súdu, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a podľa odseku 2 aj spisovú značku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní. V návrhu povinného zo dňa 13.09.2017 je síce uvedené „Vec: Návrh na zastavenie exekúcie sp. zn. 3EX 659/2017“, avšak pod adresou exekútora a dátumom je uvedené, že sa týka sp. zn. EX 664/2017 a aj v petite (návrhu na rozhodnutie) povinný 2/ žiadal, aby súd exekučné konanie EX 664/2017 zastavil. Z obsahu podania je teda zrejmé, že povinný 2/ sa domáhal zastavenia exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Banga pod sp. zn. EX 664/2017 a tento jeho úmysel podať návrh na zastavenie exekúcie vedenej exekútorom JUDr. Bangom pod uvedenou spisovou značkou nespochybňuje ani nesprávne označenie oprávneného. K tomu možno ešte dodať, že z podaní povinného vyplýva, že popiera vecnú legitimáciu subjektu PATRIOT GROUP, s.r.o. (žalobcu v rozhodcovskom konaní a oprávneného v tomto exekučnom konaní) ako takú. Z obsahu návrhu ďalej vyplýva, že sa týka konania vedeného na základe rozhodcovského rozsudku R 46/2017 vydaného JUDr. Milanom Vojtekom a nárok tvoria náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, čo je skutočne predmetom exekučného konania vedeného pôvodne exekútorom JUDr. Bangom pod sp. zn. EX 664/2017. Možno teda uzavrieť, že z podania - návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo zrejmé ktorému súdu (súdnemu exekútorovi) bolo určené, kto ho robil, ktorej veci sa týkalo, čo sa ním sledovalo, bolo podpísané a obsahovalo aj spisovú značku. Obdobne sa to týka aj sťažnosti povinného 2/, pričom treba podotknúť, že v zmysle ustanovenia § 246 sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri sťažnosti nepoužijú.

14/ Pokiaľ ide o dôvody návrhu na zastavenie exekúcie, povinný 2/ svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil, keď uviedol, že sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Ďalej popísal konkrétne dôvody neprípustnosti exekúcie (napr. absolútna neplatnosť dohody o urovnaní, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie Ing. Františka Horvátha ako ručiteľa). Preto sa sudca nestotožnil s názorom oprávneného, že by návrh povinného 2/ neobsahoval dôvody, pre ktoré povinný žiadal exekúciu zastaviť a zdôraznil, že povinný bol povinný v návrhu uviesť len skutkové okolnosti. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Skutočnosť, že povinný

neuviedol konkrétne zákonné ustanovenie, podľa ktorého žiada zastaviť exekúciu, mu nemôže byť na ujmu a mať za následok odmietnutie jeho podania. Ak oprávnený ďalej uvádzal, že povinný 2/ nepredložil žiadne relevantné dôkazy dôvodnosti jeho návrhu, procesným dôsledkom nie je odmietnutie, resp. neprihliadnutie súdom na také podanie. Súd sa návrhom musí zaoberať, pričom ak povinný nepreukáže uvedené tvrdenia, má sa za to, že neuniesol dôkazné bremeno čo má vplyv na (ne)úspech vo veci. V exekúcii súd pri rozhodovaní o návrhu na jej zastavenie skúma dôvody podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ak návrh posúdi ako nedôvodný, zamietne ho. Uvedené ustanovenie však zároveň umožňuje súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu, ak sám zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal, návrh posúdil ako nedôvodný, pretože povinní 1/ a 2/ nepreukázali, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a ani sám nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.

15/ Povinný 2/ v úvode sťažnosti namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko mu nebolo doručené vyjadrenie oprávneného zo dňa 04.10.2017. Sudca k uvedenému uvádza, že aj keď mu vyjadrenie oprávneného nebolo pred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka doručené, voči rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie, bola prípustná sťažnosť a teda rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nebolo konečné. Na rozdiel od prípadu, na ktorý poukazoval a kde odvolací súd rozhodol bez toho, aby oboznámil stranu s vyjadrením protistrany (Trančíková proti Slovenskej republike), mohol povinný v tomto exekučnom konaní na vyjadrenie oprávneného reagovať podaním sťažnosti. Pritom je potrebné uviesť, že sťažnosť sa nepovažuje za opravný prostriedok, vzhľadom na jej zaradenie z hľadiska systematiky Civilného sporového poriadku v druhom diele piatej hlavy druhej časti zákona (opravné prostriedky sú pritom upravené vo štvrtej časti , ale za osobitný prostriedok procesnej obrany (in Števček, M.: Justičná revue 68, 2016, č. 5, s 594-602). Povinný voči rozhodnutiu sťažnosť podal a táto mala za následok, že sa o jeho návrhu na zastavenie exekúcie ďalej koná.

16/ K samotným dôvodom pre ktoré mala byť exekúcia zastavená, povinný 2/ uviedol, že (exekučný) súd nezobral na zreteľ skutočnosť, že exekučným titulom v tomto prípade je rozhodcovský rozsudok, pričom v rozhodcovskom konaní sa riadne a včas vyjadril, vzniesol relevantné námietky, no tieto neboli vôbec zohľadnené. Pritom proti rozhodcovskému rozsudku nebol prípustný žiadny opravný prostriedok. Exekučný súd mal podľa jeho názoru preskúmavať zákonnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V súvislosti s posúdením podstaty návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa sudca stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorý návrh povinného 2/ zamietol. Na doplnenie uvádza, že povinný 2/ namietal a za dôvody ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu označil obranu (neplatnosť dojednania nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, uznanie záväzku po jeho splatnosti, námietka pasívnej vecnej legitimácie Ing. Františka Horvátha ako ručiteľa, absolútna neplatnosť dohody o urovnaní), ktorú bolo možné použiť v základnom (vyhľadávacom) konaní pred rozhodcovským súdom, resp. všeobecným súdom SR (na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku).

17/ Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nespočíva v oprávnení preskúmavať ho vecne (meritórne). To znamená, že aj keby rozhodcovský súd nesprávne zistil skutkový stav alebo nesprávne právne posúdil vec, exekučný súd nemôže v tomto rozsahu vec preskúmavať. Na tom nič nemení ani jednoinštančnosť rozhodcovského konania. V Poučení (na konci) rozhodcovského rozsudku je síce uvedené, že rozhodcovský rozsudok je konečný a právoplatnosť nadobudne dňom jeho doručenia účastníkom konania. Ďalší odsek oboznamoval povinného o možnosti podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodcovského rozsudku návrh na jeho zrušenie. V prípade jeho podania by všeobecný (kauzálne príslušný okresný) súd preskúmaval rozhodnutie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Z vyjadrení oboch účastníkov vyplýva, že takýto návrh povinný nepodal a nevyužil tak možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak sa domnieval, že existujú dôvody na jeho zrušenie.

18/ Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že o skutočnostiach uvádzaných povinným už bolo v rámci základného konania (rozhodcovským) súdom právoplatne rozhodnuté a exekučný súd nemá právomoc exekučný titul posudzovať z vecnej stránky a preskúmavať správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Rovnako si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom

je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Účelom exekúcie je vymoženie judikovanej pohľadávky, nie posudzovanie skutočností, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu a ktoré v konečnom dôsledku povinný uviedol v základnom (nachádzacom) konaní. Súd ešte dodáva, že už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Ak povinný 2/ nepodnikol krok, ktorým by mohol dosiahnuť zrušenie exekučného titulu - nepodal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, potom musí strpieť výkon exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu.

19/ Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. jeho sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu, neobstojí ani názor povinného, ktorý opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 05.12.2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012. Citované rozhodnutie sa týkalo spotrebiteľského sporu, kde s ohľadom na všeobecné (právne) vnímanie spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu/ sporu je spotrebiteľovi právnymi predpismi poskytovaná vyššia ochrana. Ani v uvedenom spore sa však nepreskúmavala vecná stránka rozhodcovského rozhodnutia, ktoré bolo exekučným titulom. Súd sa zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu spor rozhodnúť (vydaním rozhodcovského rozsudku). Spotrebiteľ sa na jej základe musel podrobiť rozhodcovskému konaniu vzdialenostne neprijateľnému pred súkromnou osobou. Doložka bola predformulovaná v zmluve a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dojednaná rozhodcovská doložka bola súdom vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko sa priečila dobrým mravom a výkon práv a povinností odporoval dobrým mravom. Keďže v danom prípade exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol byť ani rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Naproti tomu v prejednávanej veci povinný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti AGRO VOS, s.r.o., ktorá je povinným 1/ v tomto exekučnom konaní, bol povinný 2/ od 23.09.1993 do 30.04.2018 spoločníkom a konateľom (30.01.1995 -30.04.2018) tejto obchodnej spoločnosti. Tieto fakty v konečnom dôsledku uviedol aj sám povinný 2/ v návrhu na zastavenie exekúcie a v sťažnosti. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2016 sp. zn. 5 Ndc 10/2016, ho ako konateľa a spoločníka, ktorý má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa, keď pristúpil k záväzku povinného 1/ na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti (povinného 1/). Povinný 2/ nenamietal a nespochybňoval rozhodcovskú doložku, ktorá založila právomoc rozhodcu, a ktorá bola písomne dojednaná v čl. III Dohody o uznaní záväzku č. 509/2016, ale vecnú stránku rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom a na preskúmavanie ktorej exekučný súd nemá právomoc.

20/ Vzhľadom na to, že sudca považoval sťažnosť povinného 2/ voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 30Ek/50/2017 zo dňa 15.01.2018 za nedôvodnú, podľa ustanovenia § 250 ods. 1 ju zamietol celom rozsahu, čím zostali výroky II. a IV. napadnutého uznesenia nedotknuté.

21/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;

a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24/ Právny zástupca oprávneného si za úkon vyjadrenie k sťažnosti povinného 2/ uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 41,49 Eur vrátane DPH (1 úkon právnej služby 30,88 Eur vrátane DPH a 10,61 Eur za režijný paušál vrátane DPH). Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Keďže oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol úspešný pri rozhodovaní súdu o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikol mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto mu súd ich náhradu vo výške 41,49 Eur priznal. Trovy, ktoré boli oprávnenému priznané rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 30Ek/50/2017 zo dňa 15.01.2018 (výrok III. a IV.) ako aj týmto rozhodnutím budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.