Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/5/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci navrhovateľa 1/ R., s. r. o., so sídlom N., IČO: X., navrhovateľa 2/ R., nar. X.,

bytom O., obaja zast. Advokátska kancelária M. – advocati s. r. o. , so sídlom P., IČO: X.,

v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. M. proti odporcovi 1/ A.. spol. s. r. o., so sídlom

M., IČO: X., zast. P., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., odporcovi 2/ O. s. r. o., so sídlom N.,

IČO: X., zast. Mgr. H., advokát, Advokátska kancelária, so sídlom S. a odporcovi 3/ V.,

bytom J., zast. JUDr. J., Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom K., IČO: X., v mene ktorej

koná konateľ - advokát JUDr. J., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na mimoriadne

dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -156 zo dňa 20. februára 2013 a proti rozsudku

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 zo dňa 17. apríla 2012,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolania z a m i e t a.

2

Navrhovateľ 1/ je p o v i n n ý odporcovi 1/ nahradiť trovy v dovolacom konaní

83,98 eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. - 122 zo dňa 17. apríla

2012 rozhodol tak, že konanie proti odporcovi 2/ a odporcovi 3/ zastavil, návrh zamietol

a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že navrhovatelia sa domáhali zrušenia rozhodcovského

rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou O.,

s. r. o. zo dňa 09. 09. 2011 č. sp. OS 66/2011, ktorý vydal vo veci rozsudok dňa 09. 09. 2011.

Týmto rozsudkom uložil navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 2/ povinnosť zaplatiť odporcovi

1/ sumu 230,38 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 305,74 eur

od 18. 01. 2011 do 29. 05. 2011, zo sumy 1 176,47 eur od 30. 05. 2011 do 16. 08. 2011,

zo sumy 230,38 eur od 17. 08. 2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne

zo sumy 1 305,47 eur od 09. 11. 2010 do dňa riadneho splnenia záväzku v sume 230,38 eur

a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 1 119,64 eur, všetko s tým, že plnením jedného

z navrhovateľov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého a súčasne v časti o zaplatenie

sumy 946,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17. 08. 2011

do zaplatenia, konanie zastavil. Citoval ustanovenia § 40 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 244/

2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 3 citovaného

zákona, § 40 ods. 1 písmeno c/, § 21 ods. 2, § 21 ods. 3 všetky citovaného zákona. Z návrhu

na začatie konania zistil, že navrhovatelia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku

z dôvodu, že rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského

konania z dôvodu, že popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej formou

rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach k Rámcovej

zmluve zo dňa 20. 10. 2010 a Uznaní záväzku zo dňa 14. 01. 2011, keď pri týchto úkonoch

za navrhovateľa l/ konala navrhovateľka 2/, ktorá nebola oprávnená v mene navrhovateľa 1/

konať a navrhovateľka 2/ s odporcom 2/ rozhodcovskú zmluvu nikdy neuzatvorila.

3

Prvostupňový súd s poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 244/ 2002

Z. z. spolu s ustanovením § 1 ods. 3 zákona č. 244/ 2002 Z. z. dospel k záveru, že sa

nejednalo o spor, ktorý by bol vylúčený z rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1

písmeno a/ zákona č. 244/ 2002 Z. z. S poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona

č. uviedol, že skúmať platnosť alebo existenciu rozhodcovskej zmluvy je

rozhodcovský súd oprávnený v rámci rozhodovania o svojej právomoci, keďže námietka

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci môže byť daná aj

z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že zákonodarca obmedzil lehotu,

do ktorej účastník rozhodcovského konania môže uplatniť námietku nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a to najneskôr pri prvom

úkone vo veci samej. Konštatoval, že v danom konaní sa navrhovateľ 1/ v rozhodcovskom

konaní ku konaniu žiadnym spôsobom nevyjadril a navrhovateľa 2/ sa vyjadrila iba v tom

zmysle, že zaslala rozhodcovskému súdu list o čiastočnom plnení pre odporcu 1/ na základe

čoho konajúci súd považoval za preukázané, že navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/

v rozhodcovskom konaní námietku platnosti rozhodcovskej zmluvy a platnosť rozhodcovskej

zmluvy popierali len v tomto súdnom konaní, keď uviedli ako dôvod podanie žaloby

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prvostupňový súd na základe uvedeného dospel

k záveru, že nenastala situácia, že by navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ v rozhodcovskom

konaní námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a z toho vyplývajúci nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu uplatnili, hoci tak mohli urobiť, keďže rozhodcovský súd

ich na zaslanie žalobnej odpovede vyzval a návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku spolu

s listinnými dokladmi im doručil. Z dôvodu neuplatnenia námietky neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy v rozhodcovskom konaní prvostupňový súd dospel k záveru, že z tohto dôvodu sa

môžu navrhovatelia domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a preto návrh na začatie

konania zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

O odvolaní navrhovateľov proti tomuto rozsudku ako odvolací súd rozhodol Krajský

súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. - 156 zo dňa 20. februára 2013 tak,

že rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 zo dňa 17. apríla 2012

v napadnutej časti potvrdil.

4

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zo spisu zistil, že navrhovatelia sa žalobou zo dňa

06. 10. 2011 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou O., s. r. o. zo dňa 09. 09. 2011 podľa § 40

ods. 1 písmeno c/ ZRK, keďže obidvaja navrhovatelia popierajú platnosť rozhodcovskej

zmluvy.

Citoval ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 244/ 2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov, § 21 ods. 2 citovaného zákona , § 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona

č. Za nesporné v konaní odvolací súd označil, že navrhovatelia 1/ a 2/

nevzniesli v rozhodcovskom konaní, v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku

námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. K tvrdeniu navrhovateľa 1/,

že sa tak stalo z dôvodu, že o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní sa nedozvedel odvolací

súd uviedol, že na toto tvrdenie neprihliadol nakoľko samotný štatutárny zástupca

navrhovateľa 1/ na pojednávaní pred okresným súdom na otázku samosudkyne , či spoločnosť

navrhovateľa 1/ má stále zapísanú adresu sídla na adrese SNP 15, Banská Bystrica uviedol, že

áno a z akého dôvodu nepreberá spoločnosť navrhovateľa 1/ zásielky v rozhodcovskom

konaní uviedol, že lebo sa tam už nikto nenachádzal. Čo sa týka druhej otázky, či navrhovateľ

1/ oznámil na poštu alebo nejakým iným spôsobom, že za spoločnosť navrhovateľa 1/ bude

preberať zásielky štatutárny zástupca navrhovateľa 1/ zistil, že odpovedal, že nie.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd s poukazom na ustanovenie

konštatoval, že rozhodcovský súd túto zásielku považoval správne za doručenú, nakoľko sa

zásielka sa vrátila obchodnému súdu neprevzatá s oznámením, že adresát je neznámy. Fakt, že

rozhodcovský rozsudok bol zasielaný navrhovateľovi 1/ na adresu SNP 15, 974 01 Banská

Bystrica, ktorú adresu mal uvedenú v obchodnom registri označil za preukázaný.

K námietke navrhovateľky 2/ o tom, že nepodala v rozhodcovskom konaní námietku

neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože je laik, takúto obranu odvolací

súd označil za takú, ktorá neobstojí. S poukazom na ustanovenie § 21 zákona č. 244/ 2002

Z. z., keďže navrhovatelia žiadnu námietku ohľadne neplatnosti rozhodcovskej doložky

neuplatnili, odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom prvostupňovým súdom

a prvostupňový rozsudok v zmysle ustanovenia , potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

5

Proti tomuto rozhodnutiu s vyznačenou právoplatnosťou 27. 03. 2013 podal

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním doručeným súdu

28. 11. 2013 a navrhol obidve rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. S názorom

vysloveným obidvoch súdov, že navrhovatelia mohli podať návrh na zrušenie

rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej doložky iba vtedy, ak by

v rozhodcovskom konaní uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu

pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, a to najneskôr pri prvom úkone

vo veci samej sa generálny prokurátor Slovenskej republiky nestotožnil. Domnieva sa, že

časové obmedzenie na podanie námietky podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní

sa vzťahuje na celý priebeh rozhodcovského konania a zastáva názor, že zákonodarca chcel,

aby jeho právne účinky presahovali rámec rozhodcovského konania - legislatívne technicky

by sa tým vysporiadal podobne ako § 40 ods. 1 písmeno d/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky v danom prípade by súdy výkladom

ustanovenia § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na § 21

ods. 2 tohto zákona dospeli k záveru, že napriek chýbajúcej explicitnej požiadavke

predchádzajúceho uplatnenia oprávnenia podať námietku nie je bez jej podania možné

žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že, ak by účastník konania, ktorý podal

námietku podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal podať návrh na zrušenie

rozhodcovského rozsudku v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona

o rozhodcovskom konaní v súvislosti s postupom súdu sa podľa neho nastoľuje otázka

prekážky už rozhodnutej veci. V prípade rozhodnutia o námietke rozhodcovským uznesením

podľa § 21 ods. 4 veta druhá zákona o rozhodcovskom konaní, môže účastník

rozhodcovského konania do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd,

aby o námietke rozhodol rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky za predmet rozhodnutia o námietke všeobecným

súdom označil posúdenie danosti právomoci rozhodcovského súdu vo vzťahu k platnosti

alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a to najskôr pri prvom úkone vo veci samej.

S poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona o rozhodcovskom konaní by teda

všeobecný súd nerozhodoval o ničom inom, ibaže po právoplatnosti skončenia

rozhodcovského konania /totožnosť/ veci nie je daná totožnosť účastníkov a totožnosťou

predmetu konania, teda totožnosťou uplatneného nároku. Uviedol, že nevyhnutným

procesným následkom takéhoto súdom predpokladaného postupu by bolo zastavenie konania

podľa v nadväznosti na Následne potom by zjednodušený

záver vo veci konajúcich súdov vôbec nezohľadňoval eventualitu rozhodnutia o námietke

6

rozhodcovským uznesením, o ktorej následne rozhodol všeobecný súd. Generálny prokurátor

Slovenskej republiky v prípade rozhodnutia o námietke až v rozhodcovskom rozsudku /ako

o predbežnej otázke/ uvádza, že situácia je iná, nakoľko rozhodovaniu o žalobe podľa § 40

ods. 1 písmeno c/ zákona o rozhodcovskom konaní tu nič nebráni. Zastáva názor, že právo

účastníka rozhodcovského konania domáhať sa zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku žalobou podanou podľa § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona o rozhodcovskom konaní

na príslušnom súde zákon nepodmieňuje prechádzajúcim podaním námietky podľa § 21

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že pri ustálení tohto názoru vychádza

zo zákona, avšak s rešpektom k potrebe účelného, logického a systematického výkladu práva

a poukazuje na to, že vôli zákonodarcu sa prvotne približuje výklad gramatický, ktorý

v procese nachádzania a interpretácie práva bez vážneho dôvodu nemôže byť zanedbaný,

nakoľko nevyvážené a účelné uplatňovanie výkladu práva popiera účel zákona. Z uvedeného

dôvodu teda podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky konajúce súdy vec posúdili

nesprávne , ku ktorému názoru svedčí aj tá skutočnosť, že rozhodcovský súd je povinný svoju

právomoc skúmať ex offo /§ 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní/ a conterario, to

znamená aj bez podania námietky ako tomu bolo v danom prípade. Podľa generálneho

prokurátora Slovenskej republiky prijatím argumentácie konajúcich súdov by v prípade

nepodania námietky v rozhodcovskom konaní bolo rozhodnutie rozhodcovského rozsudku

nepreskúmateľné a všeobecným súdom nezrušiteľné, hoci pre nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je jedným

z taxatívne vymedzených dôvodov jeho zrušenia. Rozhodcovský súd je neštátny orgán a jeho

rozhodovanie sa nepovažuje za výkon verejnej moci ani súdnictva. Vzhľadom na to, že ide

o základné právo účastníka konania podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky

nebol na mieste súdmi uplatnený reštriktívny výklad vo vzťahu k samotnému právu na súdnu

ochranu a na druhej strane extenzívny k účinkom § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom

konaní. Z uvedeného dôvodu podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky zákon

o rozhodcovskom konaní pripustil kontrolu rozhodcovských rozsudkov súdnou mocou

zo zákona vymedzených dôvodov /§ 40 zákona o rozhodcovského konania/. Keďže dôvody

na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú koncipované tak, že všeobecné súdy sú oprávnené

rozhodcovské rozsudky zrušiť pre ich zmätočnosť, ktorá nemôže zostať zo strany súdov

nepovšimnutá, keďže spôsobuje ich závažnú nezákonnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

s poukazom na ustanovenie písmeno a/ a písmeno c/ v spojení

s ustanovením písmeno f/ podal na základe podnetu účastníka konania

7

mimoriadne dovolanie z dôvodu porušenia zákona a navrhol napadnuté rozhodnutia

mimoriadnym dovolaním zrušiť.

K mimoriadnemu dovolaniu zaslal odporca 1 / vyjadrenie podaním doručeným 06. 05.

2014, v ktorom uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže súd

konanie zastaviť z dôvodu res iudicatae, že a to práve z dôvodu, že toto konanie je svojím

konaním širším ako konanie o právomoci rozhodcovského súdu, o ktorom hovorí generálny

prokurátor, a preto nemôže ísť o res iudicatae. Odporca 1/ nepovažuje dôvody generálneho

prokurátora Slovenskej republiky za rozhodujúce na posúdené danej veci, nakoľko aj tu zákon

výslovne ráta s tým, že reálne môže nastať situácia, v rámci ktorej sa bude o námietke

rozhodovať dva krát. Odporca 1/ sa s vysloveným právnym názorom konajúcich súdov

stotožnil ako aj s tým, že bolo vecou navrhovateľov uplatniť si námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu už v samotnom rozhodcovskom konaní a pokiaľ tak

neurobili ich žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku založenú na nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu možno považovať iba za žalobu účelovú.

Odporca 1/ sa domnieva, že práve logickým výkladom možno dospieť k záveru, že

podmienkou podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku

právomoci rozhodcovského rozsudku je námietka nedostatku v samotnom rozhodcovskom

konaní tak ako je uvedené v § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v kontexte, s ktorým

je potrebné vykladať § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Odporca 1/ navrhol dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

zamietnuť a zároveň si uplatnil trovy v dovolacom konaní vo výške 83,39 eur, trovy právneho

zastúpenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / prejednal mimoriadne

dovolanie ako podané včas a dospel k záveru, že toto je právne nedôvodné.

Predmetom mimoriadneho dovolania je, či konajúce súdy v napadnutých

rozhodnutiach rozhodli v súlade so zákonom, keď návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietli.

8

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania je, či v prípade,

ak účastníci rozhodcovského konania nepodajú námietku neexistencie alebo neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona

č. 244/ 2002 Z. z. nemôžu sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského

rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Skutočnosť, že navrhovatelia 1/ a 2/ v rozhodcovskom konaní námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nenamietali

sporná nie je a ani to, že obidva konajúce súdy sa s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutí

zaoberali.

Z ustanovenia je zrejmé, kedy sa môže účastník

rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku.

Z citovaného ustanovenia písmeno c/ 2 Z. z. je zrejmé,

že takúto žalobu môže podať účastník rozhodcovského konania, ktorý popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy.

V danom prípade navrhovateľ 1/ žalobou uplatnil na súde zrušenie rozhodcovského

rozsudku z dôvodu, že platnosť rozhodcovskej zmluvy popiera práve z dôvodu, že táto nebola

podpísaná oprávnenou osobou, a preto ide rozhodcovskú zmluvu neplatnú. Zo žaloby je

zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý odporca 1/ zrušenie rozhodcovského rozsudku

na všeobecnom súde uplatnil je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.

Z ustanovenia vyplýva, že účastník

rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak

urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové

obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom,

že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, túto námietku možno uplatniť až

do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského

rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu musí

9

účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského

konania o tejto otázke dozvie.

Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že

účastník, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu

neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom

konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Fakt, že účastník rozhodcovského konania -

navrhovateľ 1/ a ani navrhovateľka 2/ námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu

pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní neuplatnili

pri prvom úkone vo veci samej a ani ju neuplatnili vôbec, sporný nie je.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / sa z uvedeného dôvodu

stotožnil s vysloveným právnym názorom, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania

námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil,

tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom

všeobecnom súde s odkazom na ustanovenie písmeno c/ zákona už

úspešne uplatňovať nemôže.

Dôvody uvádzané v mimoriadnom dovolaní pre posúdenie tejto právnej otázky sú

právne irelevantné a úvahy uvádzané v mimoriadnom dovolaní sú účelové v podstate

popierajúce právnu istotu danú rozhodcovským rozhodnutím, na ktorej forme sa účastníci

rozhodcovského konania dohodli. Konštatovanie v mimoriadnom dovolaní, že rozhodcovský

súd je neštátny orgán a nepovažuje sa za výkon verejnej moci, z ktorého dôvodu vzhľadom

na ústavne garantované právo na súdnu ochranu by v podstate v každom prípade sa mohlo

uplatniť právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku by práve naopak bolo porušením práva

účastníka rozhodcovského konania, ktorý sa na takejto forme rozhodovania dohodol

a s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 túto skutočnosť pri prvom úkone v rozhodcovskom

konaní vo veci nenamietal. Pokiaľ by účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy

pri prvom úkone na rozhodcovskom súde vo veci samej namietal, rozhodcovský súd by túto

námietku účastníka rozhodcovského konania posúdil, účastník rozhodcovského konania by

10

správnosť posúdenia jeho námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu

na príslušnom všeobecnom súde uplatniť mohol. V danom prípade však o takýto prípad nejde,

a preto konajúce súdy rozhodli v súlade s zákonom, keď žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku zamietli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / v zmysle ustanovenia

ods. 1 O. s. p mimoriadne dovolanie zamietol.

Úspešnému odporcovi 1/ priznal trovy v dovolacom konaní vo výške 83,98 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. mája 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová