Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/143/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Evy Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa 1/ REDATTRANS, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 756 148, navrhovateľa 2/ K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., obaja zast. MP Legal, s. r. o., so sídlom Nevädzová 8, 917 02 Trnava, IČO: 36 860 751, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Michal Polák proti odporcovi 1/ A.R.S., spol. s r. o., so sídlom Medený Hámor 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 560 270, zast. Právny dom - advokáti, s. r. o., so sídlom Kynceľová 77, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, odporcovi 2/ Obchodný súd, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica a odporcovi 3/ E.. Y. Y., bytom E. XX, XXX XX L. L., zast. JUDr. JAKUB KAJBA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 237 007, v mene ktorej koná konateľ

- advokát JUDr. Jakub Kajba, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 zo dňa 17. apríla 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 zo dňa 17. apríla 2012 v napadnutej časti potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom konanie proti odporcovi 2/ a 3/ zastavil. Návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 06. 10. 2011 sa navrhovatelia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o. zo dňa 09. 09. 2011, č. sp. OS 66/2011. Navrhovateľke 2/ bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 21. 09. 2011. Navrhovateľovi 1/ predmetný rozsudok doručený nebol, tento sa o jeho existencii a obsahu dozvedel od navrhovateľky 2/. Zrušenia rozsudku sa navrhovatelia domáhali podľa o rozhodcovskom konaní, keďže obaja navrhovatelia popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovatelia podali aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Faxovým podaním zo dňa 11. 04. 2012, doplneným predložením originálu dňa 13. 04. 2012, vzal navrhovateľ návrh na začatie konania proti odporcovi 2/ a 3/ späť. Vzhľadom na späťvzatie návrhu okresný súd s poukazom na ustanovenie , konanie proti odporcovi 2/ a / zastavil. Okresný súd s poukazom na zákonné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len s taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. V danom prípade sa navrhovatelia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a z dôvodu, že popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej

doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach k Rámcovej zmluve zo dňa 20. 10. 2010 a Uznaní záväzku zo dňa 14. 01. 2011, keď pri týchto úkonoch za navrhovateľa 1/ konala navrhovateľka 2/, ktorá nebola oprávnená v mene navrhovateľa 1/ konať a s odporcom 1/ rozhodcovskú zmluvu navrhovateľka 2/ nikdy neuzatvorila. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku daný v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, teda že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 1 ods. 3 ZRK. Nejednalo sa v tomto prípade o spor, ktorý by bol vylúčený z rozhodcovského konania s poukazom na § 1 ods. 3 ZRK, na základe čoho v danom prípade nemohol byť daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK. Okresný súd sa potom zaoberal dôvodnosťou nároku navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku len z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, teda z dôvodu, že navrhovatelia ako účastníci rozhodcovského konania popierali platnosť rozhodcovskej zmluvy. S poukazom na § 21 ods. 1 ZRK skúmať platnosť alebo aj existenciu rozhodcovskej zmluvy je oprávnený aj rozhodcovský súd a to v rámci rozhodovania o svojej právomoci, keďže námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie o veci môže byť vydaná aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Keďže základným účelom rozhodcovského konania je najmä pružnejšie a rýchlejšie konanie tak, ako to vyplýva aj zo všeobecnej časti dôvodovej správy (konsolidované znenie po novele č. a novele č. ), priamo zákonodarca obmedzil lehotu, do ktorej účastník rozhodcovského konania môže uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. V danom prípade navrhovateľ 1/ sa v rozhodcovskom konaní ku konaniu žiadnym spôsobom nevyjadril a navrhovateľka 2/ sa vyjadrila len v tom zmysle, že zaslala rozhodcovskému súdu oznámenie o čiastočnom plnení pre odporcu 1/, na základe čoho konajúci súd považoval za preukázané, že navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ v rozhodcovskom konaní neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vrátane námietky platnosti rozhodcovskej zmluvy a platnosť rozhodcovskej zmluvy popierali len v súdnom konaní , keď túto uviedli ako dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je pravda, že skutočnosť, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy je taxatívne zákonom daným dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenia zákona však treba vykladať nielen jednotlivo, ale aj v ich kontexte zmyslu zákona, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že keďže zákonodarca v rozhodcovskom konaní obmedzil lehotu, do ktorej možno uplatniť námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, teda námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a to práve pod sankciou, že otázka právomoci zostane nevyriešená a rozhodcovské konanie sa právoplatne skončí a s výnimkou absolútne nearbitrovateľných sporov už nie je možné rozhodcovský rozsudok napadnúť, ktorý záver vyplýva z povahy veci účelu efektívnosti a rýchlosti rozhodcovského konania a extenzívneho výkladu veta prvá ZRK, bolo by v rozpore s účelom a povahou rozhodcovského konania, ak by účastník rozhodcovského konania popretie platnosti rozhodcovskej zmluvy uplatnil len ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku bez toho, aby platnosť rozhodcovskej zmluvy popieral už v samotnom rozhodcovskom konaní. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že ak navrhovatelia neuplatnili námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej a túto v rozhodcovskom konaní neuplatnili vôbec, nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy, keďže takýto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku by podľa názoru konajúceho súdu mohli uplatniť len vtedy, ak by uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy priamo v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský súd by o námietke rozhodol rozhodcovským uznesením alebo by o námietke rozhodol v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedených skutočností súd návrh navrhovateľov zamietol. O trovách konania súd s poukazom na ustanovenie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd návrh zamietol podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Uviedli, že je pravdou, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku nevzniesli námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Stalo sa tak z dôvodu, že navrhovateľ 1/ sa o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní ani nedozvedel, keďže žiadna z písomností týkajúca sa predmetného rozhodcovského konania mu nebola počas konania rozhodcovského konania doručená a navrhovateľ 2/ takúto námietku nevzniesol, keďže ako laik nevedel, čo pojem rozhodcovské konanie znamená a čo rozhodcovské konanie obnáša, resp. z písomností, ktoré mu boli v rámci rozhodcovského konania doručené, nevyčítal, že sa jedná o rozhodcovské konanie a mal za to,

že komunikuje s právnym zástupcom odporcu 1/. Skutočnosť, že navrhovatelia predmetnú námietku nevzniesli, však v zmysle znenia právnej úpravy rozhodcovského konania platnej a účinnej v Slovenskej republike nebráni navrhovateľom v tom, aby sa prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní z dôvodu, že účastník konania (v tomto prípade navrhovatelia) popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a to aj v prípade, ak nebola navrhovateľmi v rozhodcovskom konaní vznesená námietka neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Navrhovatelia majú za to, že v tomto prípade treba striktne rozlišovať medzi samotným rozhodcovským konaním vedeným pred rozhodcovským súdom a súdnym konaním, ktorého predmetom je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že § 21 ods. 2 ZRK má zabezpečiť rýchlosť a efektívnosť rozhodcovského konania vedeného pred rozhodcovským súdom. Navrhovatelia sa nestotožňujú s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK potrebné vykladať v kontexte a v spojení s § 21 ods. 2 ZRK. Súd prvého stupňa neodôvodnil závery prijaté v rozsudku žiadnou dikciou konkrétneho zákonného ustanovenia, odvoláva sa len na extenzívny výklad § 21 ods. 2 ZRK a na povahu veci a na účel efektívnosti a rýchlosti rozhodcovského konania. Podľa názoru navrhovateľov zákon priamo v § 40 ods. 1 písm. c) ZRK upravuje možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom, keďže uvedený paragraf neobsahuje žiadnu podmienku, ktorej splnenie by sa vyžadovalo na účinné a úspešné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, konkrétne neobsahuje podmienku, že účastník rozhodcovského konania by pred podaním žaloby musel neplatnosť rozhodcovskej zmluvy namietať už v rozhodcovskom konaní, pričom v prípadoch, kedy zákon o rozhodcovskom konaní podmieňuje účinné a úspešné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku úkonom účastníka urobeným počas rozhodcovského konania uvádza zákon túto podmienku priamo v ustanovení upravujúcom dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak ako je to v prípade ustanovenia § 40 ods. 1 písm. d) ZRK. Z uvedených dôvodov navrhovatelia žiadajú, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si navrhovatelia uplatnili náhradu trov odvolacieho konania vo výške 114,80 Eur.

Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že navrhovateľ 1/ zavádza, keď tvrdí, že mu nebola doručená žiadna z listín vzťahujúcich sa k rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd zaslal obidvom navrhovateľom žalobný návrh spolu s prílohami a žiadosťou, aby sa k nim v stanovenej lehote vyjadrili. Navrhovateľ 1/ si však uvedenú zásielku neprezval v uvedenej lehote a to aj napriek tej skutočnosti, že rozhodcovský súd zaslal zásielku na adresu sídla navrhovateľa 1/ zapísanú v obchodom registri. Rozhodcovský súd preto pri doručení zásielky uplatnil fikciu doručenia v zmysle , v zmysle ktorej sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa s jej obsahom navrhovateľ 1/ v skutočnosti neoboznámil. Pokiaľ si navrhovateľ 1/ neprevzal zásielku doručovanú na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri v odbernej lehote, je to dôvod na to, aby rozhodcovský súd považoval zásielku za doručenú a to v zmysle vyššie uvedenej fikcie doručenia. V tejto súvislosti sa preto navrhovateľ 1/ nemôže úspešne dovolávať obrany, že sa o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní nedozvedel a odporca 1/ týmto žiada, aby odvolací súd na tieto tvrdenia navrhovateľov neprihliadal. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa 2/ o tom, že ako laik nevedel, čo pojem rozhodcovské konanie znamená, toto odporca 1/ rovnako považuje za neopodstatnené, nakoľko navrhovateľovi 2/ nič nebránilo v tom, aby listiny, ktoré mu boli doručené, dal posúdiť osobe s právnickým vzdelaním. Aj odporca 1/ je toho názoru, že navrhovatelia mali uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu už v samotnom rozhodcovskom konaní a pokiaľ tak navrhovatelia neurobili, ich žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku založenú práve na nedostatku právomoci rozhodcovského súdu možno považovať za účelovú. Takto sa javí aj z dôvodu, že navrhovatelia v rozhodcovskom konaní nárok odporcu čiastočne hradili. Odporca 1/ považuje výklad ZRK zo strany navrhovateľov uvedený v odvolaní za účelový, nakoľko navrhovatelia sa ním snažia zakryť skutočný zmysel tohto ustanovenia, ktorý spočíva v uplatnení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, z ich strany najneskôr pri prvom úkone urobenom v rozhodcovskom konaní, aj keď ustanovenie výslovne túto námietku nepožaduje. Odporca 1/ sa domnieva, že ustanovenie zákona je potrebné, okrem gramatického výkladu, vykladať aj ostatnými výkladovými metódami, pričom výklad gramatický by nemal mať prednosť pred výkladom teleologickým a logickým. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca 1/ navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľov zamietol a rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za hodnotu jedného úkonu v sume 79,58 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v rozsahu podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa , ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 06. 10. 2011 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o. zo dňa 09. 09. 2011 podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, keďže obidvaja navrhovatelia popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa v znení neskorších predpisov rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Podľa v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Podľa v znení neskorších predpisov ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

Podľa v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak e jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia 1/ a 2/ nevzniesli v rozhodcovskom konaní, v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľ 1/ tvrdil, že sa tak stalo z dôvodu, že sa o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní ani nedozvedel, keďže žiadna z písomností týkajúca sa predmetného rozhodcovského konania mu nebola počas konania rozhodcovského konania doručená a navrhovateľka 2/ takúto námietku nevzniesla, keďže ako laik nevedela, čo pojem rozhodcovské konanie znamená. Na uvedené tvrdenia navrhovateľov odvolací súd neprihliadol, nakoľko samotný štatutárny zástupca navrhovateľa 1/ na pojednávaní pred okresným súdom na otázku samosudkyne , či spoločnosť navrhovateľa 1/ má stále zapísanú adresu sídla na adrese Námestie SNP 15, Banská Bystrica uviedol, že áno a z akého dôvodu nepreberala spoločnosť navrhovateľa 1/ zásielky v rozhodcovskom konaní uviedol, lebo sa tam už nikto nenachádzal. Na ďalšiu otázku, či navrhovateľ 1/ oznámil na poštu alebo nejakým iným spôsobom že spoločnosť navrhovateľa 1/ bude preberať úradné zásielky štatutárny zástupca navrhovateľa 1/ uviedol, že nie.

Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie navrhovateľa 1/, že nemohol podať námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, pretože mu nebola žiadna z písomností týkajúca sa predmetného rozhodcovského konania doručená. Správne rozhodcovský súd považoval zásielku za

doručenú v súlade s ust. , nakoľko z predloženej zásielky je zrejmé, že táto sa vrátila obchodnému súdu neprevzatá s oznámením, že adresát je neznámy. Rozhodcovský rozsudok bol zasielaný navrhovateľovi 1/ na adresu Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, teda na adresu, ktorú mal uvedenú v obchodnom registri.

Čo sa týka námietky navrhovateľky 2/, že nepodala v rozhodcovskom konaní námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože je laik, takáto obrana navrhovateľky 2/ v žiadnom prípade neobstojí a nie je dôvodom na nemožnosť uplatnenia a vznesenia námietky v rozhodcovskom konaní. Dôvody uvádzané navrhovateľom 1/ a 2/ ohľadne nemožnosti podať vzniesť námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní z uvedených dôvodov považoval odvolací súd za irelevantné.

V súvislosti s tvrdeniami navrhovateľov o tom, že rozhodcovská doložka nie je platne s odporcom 1/ uzavretá, poukazuje odvolací súd na vyššie ustanovenie , podľa ktorého má účastník rozhodcovského konania uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať o veci vtedy, ak je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neexistuje alebo je neplatná. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia tak môže urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

Z rozhodcovského spisu, ako aj z vykonaného dokazovania pre okresným súdom vyplynulo, že navrhovatelia žiadnu námietku ohľadom neplatnosti rozhodcovskej doložky Stálemu rozhodcovskému súdu nedoručili, pohľadávku, ktorú si odporca 1/ a rozhodcovskom konaní uplatnil nenamietali, dokonca dňa 17. 8. k čiastočnej úhrade záväzku zo strany navrhovateľov, a to vo výške 946,09 eur. Z rozhodcovského rozsudku č. spisu č. sp. zo dňa 9. 9. 2011 vyplýva, že v tejto časti, t. j. v časti o zaplatenie 946,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 946,09 eur od 17. 8. 2011 do zaplatenia rozhodcovský súd konanie zastavil. Keďže k podaniu žaloby odporcom na Obchodný súd, Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., Banská Bystrica došlo dňa 27. 7. 2011, je zrejmé, že navrhovatelia 1/ a 2/ čiastočne plnili odporcovi 1/ svoj záväzok už po podaní žaloby na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v prípade, ak účastníci rozhodcovského konania nepodajú námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, v zmysle , nemôžu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy, hlavne s prihliadnutím na základný úmysel a účel rozhodcovského konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. , podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.