Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/2647/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného R.. U. Š., F. R. XX, XXX XX F. F., štátny občan SR, právne zast. JUDr. JAKUB KAJBA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 237 007, proti povinnému 1) REDATTRANS, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 756 148 a povinnej 2) C. Š., W.. XX. XX. XXXX, F. I. XXX, XXX XX I., Š. I. L., na vymoženie pohľadávky vo výške 204,59 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Romanom Fogtom, Exekútorský úrad 831 03 Bratislava, Riazanská 33, pod spis. zn. EX 3173/2013, o námietkach povinnej 2) proti exekúcii, o návrhu povinnej 2) na odklad exekúcie, takto

rozhodol:

Súd námietky povinnej 2) proti exekúcii z a m i e t a .

Súd návrh povinnej 2) na odklad exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania -64 zo dňa 11.07.2014, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinnej 2) proti exekúcii zamietol a návrh na odklad povinnej 2) zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná 2). Uviedla, že dňa 10.10.2011 povinní doručili Okresnému súdu Banská Bystrica žalobu o zrušenie exekučného titulu a žiadosť o odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku, pričom konajúci súd návrh povinných zamietol. Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sa povinní včas odvolali, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu a rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Na základe podnetu povinných podal generálny prokurátor proti vyššie uvedeným rozhodnutiam Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súd v Banskej Bystrici mimoriadne dovolanie v Právnej veci, pričom Najvyšší súd SR predmetné mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol. Nakoľko povinní sú presvedčení, že vyššie uvedeným konaním súdov rozhodujúcich v Právnej veci došlo k porušeniu základných ľudských práv a ústavných práv povinných, povinní zaslali na Ústavný súd SR sťažnosť v zmysle článku 127 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. v spojení s ustanovením § 56 zákona č. 38/1993 Z.z..

Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej 2) uviedol, že jej tvrdenie o vadách konania je neodôvodnené, účelové a nepravdivé. Samotné podanie ústavnej sťažnosti určite nie je skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na zistenie skutkového stavu a mohla ho ovplyvniť. Pokiaľ povinná 2) namieta, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čo však bližšie nekonkretizuje, je jej tvrdenie neodôvodnené, nepreskúmateľné a účelové. Povinná 2) účelovo predstiera, že nepochopila, že v tomto konaní je exekučným titulom rozhodnutie o trovách konania, ktoré má medzi účastníkmi konania základ vo výroku rozsudku súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku o zastavení konania, ktorý výrok nebol nikdy napadnutý žiadnym riadnym ani mimoriadnym prostriedkom. Výsledok mimoriadnych opravných prostriedkov, alebo ústavnej sťažnosti, ktoré napádajú iné výroky rozsudku v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak nikdy nemôže mať akýkoľvek vplyv na rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Na základe skutkového a právneho stavu nie je žiaden dôvod na zastavenie exekúcie ani jej odklad, takisto nie je dôvod na vyhovenie námietkam voči exekúcii. Oprávnený dodal, že pokiaľ by aj ústavná sťažnosť smerovala proti exekučnému titulu, bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a na základe ním uvádzaných a zo súdneho spisu vyplývajúcich skutočností, bola aj zjavne neopodstatnená.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"( na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok). Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Odvolanie nie je prípustné ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ( § 56 ods. 8 Exekučného poriadku ). Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinnej 2) došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1) a povinnej 2) na vymoženie pohľadávky vo výške 204,59 Eur, a to na základe vykonateľných rozhodnutí

- uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -165 zo dňa 11. 04. 2013 a uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 27. 06. 2013. Poverením č. 5601 101521 zo dňa 09. 09. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu, Exekútorský úrad so sídlom 831 03 Bratislava, Riazanská 33, (pôvodne Banská Bystrica, Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3173/2013.

Dňa 23. 12. 2013 súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 Exekučné poriadku postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinnej 2) proti exekúcii.

Povinná 2) vo svojom podaní uviedla, že dňa 10. 10. 2011 povinní doručili tunajšiemu súdu žalobu o zrušenie exekučného titulu a žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pričom konajúci súd návrh povinných zamietol. Proti predmetnému rozsudku podali povinní odvolanie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu a rozsudok v napadnutej časti potvrdil. Povinná 2) poukázala na to, že na základe podnetu povinných na podanie mimoriadneho dovolania, ktorým sa domáhali zrušenia exekučného titulu, na základe ktorého je vedená predmetná exekúcia a v ktorom taktiež žiadali o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, podal generálny prokurátor SR dňa 25. 11. 2013 mimoriadne dovolanie. Povinná 2) ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, či generálny prokurátor spolu s podaním mimoriadneho dovolania navrhol aj odklad vykonateľnosti exekučného titulu, čím by v zmysle ust. § 243ha ods. 1 OSP došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu zo zákona, čo je v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) a písm. g) Exekučného poriadku dôvod na zastavenie exekúcie, na základe čoho by bolo zrejmé, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a taktiež sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná 2) ďalej uviedla, že v prípade okamžitého výkonu exekučného titulu hrozí povinným závažná ujma spočívajúca v povinnosti povinných vyplatiť oprávnenému značne vysokú sumu, ktorá je navyše v rozpore so zákonom. Vykonanie exekúcie by malo vážne dopady na finančný rozpočet a majetok povinnej 2). Z uvedených dôvodov je povinná toho názoru, že exekúcia je neprípustná a žiada, aby ju súd zastavil. V prípade, že neexistujú dôvody na zastavenie, povinná žiada, aby súd podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie, pretože možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. K svojmu podaniu povinná pripojila Oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26. 11. 2013 a Podnet žalobcov na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 15. 08. 2013.

V podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24. 02. 2014, sa k námietkam povinnej 2) vyjadril oprávnený. Uviedol, že v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 súd voči oprávnenému rozhodol tak, že konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil. Voči rozsudku súdu prvého stupňa žalobcovia v časti do výroku o zastavení konania voči oprávnenému odvolanie nepodali (ani nemohli podať). Povinní vzhľadom na vyššie uvedené nemali a nemajú subjektívnu legitimáciu na podanie akéhokoľvek opravného prostriedku voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania voči oprávnenému. O trovách konania rozhodol súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samostatným uznesením č. k. -165. Výrok tohto uznesenia o náhrade trov konania oprávnenému bol napadnutý odvolaním, pričom napadnuté rozhodnutie odvolací súd v tomto výroku potvrdil. Oprávnený je toho názoru, že povinní od počiatku účelovo neoddeľujú meritórne rozhodnutie vo vzťahu k aktívne legitimovanému subjektu a rozhodnutie o zastavení konania voči oprávnenému, ktoré bolo spôsobené výhradne tým, že žalobcovia podali žalobu aj voči právnym subjektom, ktoré nikdy pasívne legitimované neboli, a vo vzťahu ku ktorým z tohto dôvodu žalobcovia zobrali žalobu späť. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobcovia podali podnet na podanie mimoriadneho dovolania voči meritórnym rozhodnutiam, mohli tak urobiť len do výroku, ktorým súd žalobu zamietol, nie do výroku, ktorým súd konanie na základe ich späťvzatia zastavil. Exekučné tituly v tomto konaní vychádzajú práve z výroku o zastavení konania voči oprávnenému. Pokiaľ by teda došlo v dôsledku mimoriadneho dovolania k zrušeniu rozsudku súdu prvého stupňa aj druhého stupňa, mohlo by k tomu dôjsť len vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby, ktorý sa oprávneného nedotýka. Oprávnený ďalej uviedol, že doposiaľ nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná neprípustnosť exekúcie a takisto nebol preukázaný dôvod na odklad exekúcie. Oprávnený preto navrhol, aby súd námietky povinnej 2) proti exekúcii a rovnako aj návrh povinnej 2) na odklad exekúcie zamietol. V súlade s ustanovením § 50 ods. l Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie, či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a ktoré spočívajú v zániku nároku, v okolnostiach brániacich vymáhateľnosti nároku, v okolnostiach svedčiacich o tom, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi nástupcami uvedenej v exekučnom titule a v iných okolnostiach, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinná 2) vo svojich námietkach uviedla, že generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti exekučnému titulu mimoriadne dovolanie, pričom v prípade, že toto mimoriadne dovolanie obsahuje aj návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, došlo v súlade s ust. § 243ha ods. 1 OSP k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu zo zákona. Z uvedeného je preto zrejmé, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti a taktiež sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z obsahu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. VI/2 Pz 828/13-8 zo dňa 25. 11. 2013 súd v danej veci zistil, že toto bolo podané proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 zo dňa 17. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -156 zo dňa 20. 02. 2013. Z uvedeného vyplýva, že toto mimoriadne dovolanie smeruje proti iným rozhodnutiam než tým, ktoré sú v predmetnom exekučnom konaní exekučnými titulmi (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -165 zo dňa 11. 04. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 27. 06. 2013). Vzhľadom na to, že mimoriadne dovolanie nenapáda exekučné tituly, nemôže dôjsť v dôsledku prejednania predmetného mimoriadneho dovolania Najvyšším súdom Slovenskej republiky k zrušeniu (resp. k odkladu vykonateľnosti) exekučných titulov, a teda podanie tohto mimoriadneho dovolania nemá žiadny vplyv na predmetnú exekúciu. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí ( exekučných titulov ) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii sú v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutia - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 165 zo dňa 11. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 08. 2013 a vykonateľnosť dňa 06. 08. 2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 27. 06. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 08. 2013. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 165 zo dňa 11. 04. 2013 bolo povinnému 1) a povinnej 2) uložené, aby spoločne a nerozdielne nahradili oprávnenému trovy konania v sume 159,17 Eur. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. zo dňa 27. 06. 2013 výrok o uložení povinnosti povinnému 1) a povinnej 2) spoločne a nerozdielne nahradiť oprávnenému trovy konania v sume 159,17 Eur potvrdil, a zároveň uložil povinnému 1) a povinnej 2) spoločne a nerozdielne nahradiť oprávnenému trovy odvolacieho konania vo výške 45,42 Eur. Po oboznámení sa s exekučným titulom súd dospel k záveru, že tento je vykonateľný tak po materiálnej ako aj formálnej stránke. Podľa vyjadrenia oprávneného, povinný 1) a povinná 2) dobrovoľne nesplnili, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie. Keďže povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá tento exekučný titul, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku oprávneného, preto súd námietky povinnej 2) proti exekúcii zamietol. Podaním zo dňa 18.12.2013 povinná 2) podala okrem námietok proti exekúcii aj návrh na odklad exekúcie.

V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 56 ods.). Povolenie odkladu exekúcie exekučným súdom môže byť podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku spojené s tým, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v § 57 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená jedným zo spôsobov uvedených v § 57 citovaného zákona. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie "ak možno očakávať", že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie (viď nález Ústavného súdu SR č. k. zo dňa 19. 05. 2004). Súd podľa celého stavu veci vždy zvažuje pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného, vyvolaného eventuálnym odkladom exekúcie. Súd zvažuje proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaním legitímnych cieľov všeobecného záujmu, dôsledkami odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený proti povinnému. Musia teda existovať dostatočné a relevantné dôvody na povolenie odkladu exekúcie, a to vzhľadom na účel Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil v kauze Scollo v. Taliansko a Spadea a Scalabrino v. Taliansko stanovisko, že "...musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom..." (rozsudky ESĽP z 28.09.1994: Scollo v. Taliansko 24/1994/471/552, Spadea a Scalabrino v. Taliansko 23/1994/470/551). V návrhu na odklad exekúcie povinná 2) označila ako skutočnosť odôvodňujúcu povolenie odkladu exekúcie prebiehajúce konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky sp. zn. VI/2 Pz 828/13-8 zo dňa 25. 11. 2013, ktoré bolo podané proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -122 zo dňa 17. 04. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -156 zo dňa 20. 02. 2013. Neskôr v odvolaní uviedla, že Najvyšší súd SR predmetné mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol, preto povinní podali sťažnosť Ústavnému súdu SR. Exekučný súd má za to, že výsledok uvedeného konania nemá vplyv na priebeh, resp. zastavenie predmetnej exekúcie, keďže výsledkom tohto konania nebude právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie a toto konanie ani nijakým spôsobom nebráni povinnému 1) a povinnej 2) v splnení povinnosti uloženej im exekučnými titulmi. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že v prípade ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, odklad exekúcie je spojený s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Musí ísť teda o pozitívne posúdenie tohto predpokladu, čo v tomto štádiu konania nie je možné, keďže súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená. Z týchto dôvodov súd návrh povinnej 2) na odklad exekúcie zamietol. Oprávnený si uplatnil trovy spojené s podaním vyjadrenia k odvolaniu povinnej 2) za jeden úkon právnej služby - písomné podanie vo veci samej vo výške 9,96 eura, režijného paušálu k tomuto úkonu vo výške 8,04 Eur + 20% DPH, teda trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 21,60 Eur. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže v predmetnej veci súd nerozhodol o zastavení exekúcie, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením o návrhu oprávneného na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia nerozhodoval. Súd má za to, že pokiaľ v priebehu exekúcie oprávnenému vzniknú ďalšie trovy právneho zastúpenia, súdny exekútor vznik týchto trov oznámi povinnému prostredníctvom upovedomenia o ďalších trovách exekúcie a následne tieto trovy od povinného vymôže.

Poučenie:

Proti tomto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.