Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cr-7-2019.pdf
PDF · 104.92 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cr/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s. r. o., IČO: 45 407 657, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín 911 01, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín 911 01, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.03.2019 domáhal voči žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. R 83/2018 zo dňa 14.01.2019 vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. so sídlom: Jilemnického 30, 036 01 Martin, nakoľko rozhodnutie považoval za vadné a vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobu odôvodnil tým, že nárok uplatňovaný v rozhodcovskom konaní vychádzajúci z dohody o uznaní dlhu a dohody o pristúpení k záväzku nebol ním podpísaný a o tejto dohode nemal žalobca vedomosť. Uvedené malo byť konštatované aj v rozhodcovskom uznesení sp.zn. R 69/2018 zo dňa 14.01.2019. Ďalej poukázal na to, že došlo k vydaniu rozhodnutia aj napriek tomu, že pravosť podpisu žalobcu bola skúmaná kriminalistickým ústavom a na základe skutočností, ktoré nie sú pravdivé a záväzku ktorý žalobca nikdy neuznal. Navyše v odôvodnení rozhodnutia sa nachádzajú výroky, ktoré žalobca nevyslovil.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.10.2020. Poukázal na to, že svoje skutkové tvrdenia žalobca nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný s týmito tvrdeniami nesúhlasil považuje ich za účelové. Z tohto dôvodu žalobu považuje za nedôvodnú a zmätočnú v celom rozsahu. Vo vzťahu k absencii podpisu na dohode žalobca poukázal na to, že žalovaný predložil iné rozhodnutie, na aké sa v žalobe odvolával. (pozn. predložil rozhodcovské uznesenie sp.zn. R 70/2018 namiesto rozhodcovského uznesenia sp.zn. R 69/2018) Zároveň poukázal na predchádzajúce konanie v tejto veci, ktoré však bolo po späťvzatí žaloby zastavené (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 62Cr/5/2019 zo dňa 21.07.2020). Ďalej poukázal aj na konanie vedené vo veci žaloby žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku R 70/2018, v ktorom bola žaloba zamietnutá (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 62Cr/6/2019 zo dňa 27.08.2020). Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o tom, že na dohode o zaplatení dlhu v splátkach nie je jeho podpis za zavádzajúce a nepravdivé. Poukázal na to, že v obdobnom konaní vedenom pred rozhodcom pod sp.zn. 70/2018, začal rozhodca vykonávať riadne dokazovanie v časti zistenia autenticity podpisu žalobcu. Dokazovanie sa malo vykonať vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru kriminalistika, odvetvia ručné
písmo na základe návrhu žalobcu. Ten však nezložil preddavok. Z tohto dôvodu bol návrh na vykonanie dôkazu - znaleckého posudku zamietnutý. Ďalším nedostatkom nevypracovania znaleckého posudku bola absencia predloženia staršej listiny, ktorá by obsahovala úradne overený podpis žalobcu. Vo vzťahu k overeniu podpisu prebehlo dňa 30.01.2019 stretnutie medzi zástupcom žalovaného, žalobcom a pánom F. G., predmetom ktorého malo byť preverenie, či bola dohoda o zaplatení dlhu v splátkach žalobcom podpísaná alebo nie. Vo vzťahu k dohode o zaplatení dlhu v splátkach pán F. G. uviedol, že ju podpísal on a aj žalobca. Dohodu riadne opatrili pečiatkou spoločnosti a odoslali ju žalovanému prostredníctvom pošty. Že sa tak stalo, vyplýva aj z čestného vyhlásenia zamestnancov žalovaného ako aj jeho zástupcu. Vo vzťahu k žalobcovi uviedol, že tento podpísal dohodu o zaplatení dlhu v splátkach ako pristupujúci dlžník č. 2 a pri jeho podpise sa nachádza pečiatka spoločnosti, ktorú žalobca zastupoval. V predmetnej dohode sa nachádza aj rozhodcovská doložka. Žalovaný má za to, že žalobca ostal v rozhodcovskom konaní R 83/2018 pred rozhodcom pasívny, svoje tvrdenia v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal a preto žalovaný považuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za nedôvodnú. Vo svojej žalobe neuviedol žiadne zákonné podmienky, na základe ktorých by bolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok. Žalobca v tomto prípade neudáva ani jeden z dôvodov na podanie žaloby. Preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Žalobca v replike opätovne poukázal na vady rozhodcovského konania, keď rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k spornému podpisu uviedol, že na výzvu rozhodcu v rozhodcovskom konaní predložil vzorové podpisy tak ako to bolo požadované, a napriek tomu rozhodca vydal rozhodnutie s tým, že sporná dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, ktorá obsahovala dohodu o uznaní dlhu a dohodu o pristúpení k záväzku je perfektná a obsahuje všetky náležitosti. Rovnako poukázal na to, že z kópie zmluvy nie je možné vypracovať znalecký posudok. Za podstatné považuje určiť, či podpis na zmluve je jeho. V závere poukázal na to, že rozhodca svoje rozhodnutie odôvodňoval výrokmi, ktoré nevyslovil. Pričom poukázal na čestné vyhlásenia osôb.
4. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na to, že žalobca v rámci konania nepredložil žiadny dôkaz. Zároveň poukázal na rozpor, kedy sa žalobca žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku R 83/2018, avšak v replike žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok R 70/2018. Vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku R 70/2018 sa už viedlo konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 62Cr/6/2019 a vo veci bol vydaný rozsudok sp.zn. 62Cr/6/2019 zo dňa 27.08.2020, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Vzniesol námietku litispendencie. V ostatnom zotrval na argumentoch uvedených v replike.
5. Následne došlo Opatrením predsedu Okresného súdu Banská Bystrica s účinnosťou od 01.01.2024 k prerozdeleniu spisov po zákonnej sudkyni JUDr. Anny Pikulovej s tým, že spis vedený pod sp.zn. 60Cb/120/2019 bol pridelený sudkyni JUDr. Veronike Šuchovej, LL.M. Súd rozhodol o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uznesením sp.zn. 60Cr/7/2019-126 zo dňa 21.03.2024 tak, že ho povolil.
6. Následne na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 01.07.2024. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, nakoľko ten sa pojednávania aj napriek riadne doručenému predvolania nezúčastnil. Žalovaný vo svojich prednesoch zotrval na všetkých argumentoch, ktoré predložil počas písomnej fázy konania a žiadal žalobu zamietnuť.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Rozhodcovské uznesenie sp. zn. 70/2018 zo dňa 14.01.2019 a obálka z čl. 12 – 15, Rozhodcovský spis - zaslanie zo dňa 28.05.2029 z čl. 18, Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach č. 09882018 zo dňa 13.04.2018 z čl. 19, 76, Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 14/2018 zo dňa 19.03.2018 z č. 20 – 22, Platobný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 5Cb/12/2018-20 zo dňa 28.03.2018 z čl. 23, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 83/2018 zo dňa 14.01.2019 z čl. 24 – 25, Vyjadrení žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 14. 10. 2020, Odvolanie zo dňa 14. 10. 2020 a obálka z konania sp.zn. 62Cr/6/2019 z čl. 99 – 102, Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 62Cr/5/2019-119 zo dňa 16.09.2020 z čl. 68, Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 62Cr/6/2019-60 zo dňa 69 – 72, 103 – 106, Čestné prehlásenie – H. D., A. B., H. zo dňa 12.09.2018 z čl. 73, Čestné prehlásenie – A. B. zo dňa 12.02.2019 z čl. 74, Čestné prehlásenie – H. D. zo dňa 07.02.2019 z čl. 74, Čestné prehlásenie – A. B., H. zo dňa 12.09.2018 z čl. 75.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom pripojeného rozhodcovského spisu vedeného pod sp.zn. R 83/2018 rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL.M. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin.
9. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z pripojeného rozhodcovského spisu a z prednesov strán sporu súd zistil, že rozhodcovské uznesenie sp.zn. R 83/2018 zo dňa 17.12.2018, bolo spolu so žalobou a prílohami doručené žalobcovi dňa 02.01.2019 (poštou podľa doručenky). Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 83/2018 zo dňa 14.01.2019, ktorý je predmetom tohto konania bol doručený žalobcovi dňa 18.01.2019 (poštou), skutočnosť ktorá vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise. Z rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, že žalobcovi bola doručovaná aj rozhodcovská žaloba spolu s rozhodcovským uznesením sp. zn. R 83/2018 zo dňa 17.12.2018. Žalobca bol v uznesení poučený o možnosti vyjadriť sa k podanej žalobe a o práve podať žalobnú odpoveď v lehote do 7 dní od obdržania žaloby. Žalobca zostal v rozhodcovskom konaní nečinný. Následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku voči ktorému sa žalobca bránil žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá je predmetom tohto konania.
10. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
11. Podľa § 4 ods. 7 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
12. Podľa § 21 ods. 1 Zákon č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
13. Podľa § 21 ods. 2 Zákon č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
14. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákon č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
15. Podľa § 40 ods. 4 Zákon č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
16. Podľa § 41 Zákon č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
17. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Vzhľadom na predmet konania prejednávanej veci súd konštatuje, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred vsˇeobecny´m su´dom podlˇa Zákona č. 244/2002 Z. z. na rozhodcovske ´ konanie nenadva¨zuje a nie je mozˇne´ ho povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom take ´ho konania vsˇeobecne´ho su´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie priebehu konania rozhodcovske´ho su´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa Zákona č. 244/2002 Z. z. (R 56/2020). Čiže súd v tomto konaní neskúmal hmotnoprávne aspekty záväzkového vzťahu, ktoré boli predmetom právneho posúdenia rozhodcovského súdu, a riešil či boli splnené podmienky ustanovené zákone o rozhodcovskom konaní, za ktorých môže všeobecný súd rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku. Teda v zmysle citovaného zákona všeobecný súd neposudzuje spor, ktorý prebiehal na rozhodcovskom súde z hľadiska hmotného práva a nerozhoduje vo veci samej. Súd sa v tomto konaní zameriava len na preskúmanie dodržania procesného postupu rozhodcu v rozhodcovskom konaní, teda posudzuje iba priebeh rozhodcovského konania, ktoré musí byť vedené v súlade s citovaným zákonom tak, aby zostali zachované práva účastníkov na spravodlivý proces. Súd sa preto v tomto konaní zameral len na priebeh rozhodcovského konania, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku.
20. Súd vo veci vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom, vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL. M., so sídlom v Martine, dňa 14.01.2019 pod sp. zn. R 83/2018, bola žalobcovi tohto konania uložená povinnosť zaplatiť žalovanému tohto konania sumu 2.647,78 Eur s príslušenstvom, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Súd preto konštatoval, že aktívna aj pasívna vecná legitimácia strán v tomto konaní sporná bola daná.
21. Nebolo tiež sporné a doručenkou nachádzajúcou sa v rozhodcovskom spise mal súd preukázané, že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 18.01.2019. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na Okresný súd Martin podaná dňa 18.03.2019, na základe čoho súd konštatoval, že zákonná lehota 60 dní v zmysle § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. bola z časového hľadiska dodržaná.
22. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je však len včasné podanie žaloby na všeobecný súd. Žalobca musí zároveň preukázať aj existenciu niektorého z dôvodov, taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 písm. a) bodoch 1. až 4. zákona č. 244/2002 Z. z., preto pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu je nevyhnutné, aby žalobca v lehote určenej v § 41 zákona uviedol dôvod, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok, pričom nestačí len všeobecné konštatovanie, že v rozhodcovskom konaní bol nesprávne zistený skutkový stav a rozhodcovský rozsudok je vadný. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 40 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 244/2002 Z. z. a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí byť v zákonnej lehote zo strany žalobcu vymedzený dostatočne konkrétne.
23. Navyše pri posudzovaní veci platí § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré má kogentnú povahu a súd je povinný skúmať (aplikovať) prípadnú preklúziu práva účastníka rozhodcovského konania, ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom.
24. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby súd konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe len všeobecne uviedol, že žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok je vadný a vychádza z nesprávneho zisteného skutkového stavu, pričom tvrdil, že dohodu o uznaní dlhu a dohodu o pristúpení k záväzku nepodpísal s tým, že túto skutočnosť nenamietal v rozhodcovskom konaní. Až v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.11.2020, žalobca uviedol, že rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal byť vydaný rozhodcovský rozsudok a bola založená právomoc rozhodcu na prejednanie sporu, považuje za neplatnú. Teda až v rámci tohto podania žalobca jasne a zrozumiteľne zadefinoval dôvod, pre ktorý žiadal rozhodcovský rozsudok zrušiť. Súd v tejto súvislosti potom konštatoval, že dodatočné uvedenie resp. rozšírenie dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je prípustné len v lehote v zmysle § 41 Zákona č. 244/2002 Z. z., t. j. v lehote 60 dní od dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Nakoľko v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok žalobcovi doručený dňa 18.01.2019, žalobca mal jasne a konkrétne zadefinovať dôvody, pre ktoré napáda rozhodcovský rozsudok najneskôr dňa 19.03.2019. Žalobca preto zmeškal lehotu určenú v § 41 zákona, keď dôvod, pre ktorý navrhol zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol až v priebehu tohto konania dňa 26.11.2020.
25. Ak by aj súd v danom prípade pripustil skutočnosť, že žalobca už v žalobe namietal neexistenciu riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, keď spochybňoval svoj podpis na Dohode o zaplatení dlhu v splátkach, v tejto súvislosti je potom tiež potrebné uviesť, že na skúmanie platnosti a existencie rozhodcovskej zmluvy je s poukazom na § 21 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. oprávnený rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o svojej právomoci, keďže námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci môže byť daná zo strany účastníkov rozhodcovského konania aj z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Zákon umožňuje účastníkovi konania uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu priamo v rozhodcovskom konaní, pričom zákonodarca v ustanovení § 21 ods. 2 zákona obmedzil lehotu, do ktorej tak účastník môže urobiť, a to najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Žalobca uvedené v rozhodcovskom konaní nenamietal a bol počas celého konania nečinný a to aj napriek tomu, že mu bolo rozhodcovské uznesenie, v ktorom sa nachádzalo poučenie o jeho právach riadne doručené. Vychádzajúc z uvedeného bol súd potom toho názoru, že základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu v prejednávanej veci bolo, či v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nepodá námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní v zmysle § 21 ods. 2 zákona, môže sa na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd aj s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku č. k. 3M Obdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014 dospel k záveru, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej v rozhodcovskom konaní neuplatní, zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a), ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., už úspešne uplatňovať nemôže.
26. Naviac žalobca v konaní pred všeobecným súdom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie svojho tvrdenia o absencii jeho podpisu na Dohode o uznaní dlhu a Dohode o pristúpení k záväzku. V tomto kontexte súd poukazuje na ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého strany konania majú v konaní procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z dokazovania vykonaného na návrh strán sporu, pričom dopad dôkaznej núdze pripočíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalobca svoje skutkové tvrdenia o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočívajúceho v neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, keď za účelom preukázanie absencie jeho podpisu na predmetnej zmluve v tomto súdnom konaní nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
27. V závere sa súd vysporiadava s námietkou litispendencie v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 62Cr/6/2019. V prejednávanej veci boli predmetom rozhodcovského konania (R83/2018) iné splátky v zmysle uzatvorenej dohody ako boli predmetom rozhodcovského konania vedeného pred rozhodcom R 70/2018, rozhodcovský rozsudok ktorý bol preskúmavaný v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 62Cr/6/2019, ktoré je v tomto čase už právoplatne skončené. Z tohto dôvodu súd nemal preukázanú existenciu negatívnych procesných podmienok.
28. Vzhľadom na uvedené závery súdu, zistený skutkový a právny stav, súd preto o podanej žalobe rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.