Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_60Cb-120-2019.pdf
PDF · 103.86 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: B.B.R.E.S., spol. s r.o., so sídlom Švantnerova 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 044 423, v konaní zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom advokátskej kancelárie: Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 518,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 518,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.04.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 518,33 Eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla značky A. B. C., EČV: D., VIN: E.. Dňa 30.01.2019 došlo ku škodovej udalosti na predmetnom motorom vozidle, ktorej jedným z účastníkov bol žalobca, a to zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla s EČV: D., ktorého vlastníkom je ACCORD stavebná kancelária, s.r.o. Spoločnosť ACCORD stavebná kancelária, s.r.o. ako poistník mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o PZP“). Žalobca uzavrel Zmluvu o oprave veci so spoločnosťou AUTOSKLO SIELNICA, spol. s.r.o., predmetom ktorej bola oprava čelného skla. AUTOSKLO SIELNICA, spol. s.r.o., vystavila žalobcovi faktúru č. 10190039 zo dňa 05.02.2019 splatnú dňa 06.02.2019 na sumu 518,33 Eur bez DPH, ktorú žalobca uhradil. Vzhľadom na uvedené žalobca predložil predmetnú faktúru žalovanému za účelom úhrady. Žalovaný listom označeným ako Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX datovaným dňa 26.02.2019 (ďalej len ,,Oznámenie“) oznámil Žalobcovi, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla na jeho motorovom vozidle vybavuje ním uplatnený nárok bez poskytnutia náhrady škody, nakoľko vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody, si nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo na Osobnom motorovom vozidle. Zároveň žalovaný v oznámení uviedol, že
žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla s EČV: D..
2. Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Cb/31/2019-33 zo dňa 24. 04. 2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovej lehote dňa 14. 05. 2019 odpor spĺňajúci náležitosti podľa § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“).
3. V podanom odpore, žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a považoval ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Žalovaný v podanom odpore poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neuviedol opis priebehu poistnej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých si vyvodil záver, že k poistnej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca podľa tvrdení žalovaného neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností na uplatnenie žalovaného nároku. Zároveň žalovaný uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, a aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
4. Vzhľadom na podaný odpor voči platobnému rozkazu, súd tento zrušil Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/120/2019-69 zo dňa 25.11.2019.
5. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.12.2019 (replika). Žalobca v celom rozsahu nesúhlasil so skutočnosťami a tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore. Žalobca uviedol, že tvrdenia o údajnej absencii opisu priebehu poistnej udalosti a skutočnosti, z ktorých mal žalobca vyvodiť záver, že k poistnej udalosti došlo zavineným konaním poistníka sú nepravdivé. Žalobca poukázal na to, že už v podanej žalobe predložil záznam o dopravnej nehode zo dňa 30.01.2019, v ktorom ACCORD stavebná kancelária, s.r.o., resp. vodič vozidla vo vlastníctve ACCORD stavebná kancelária, s.r.o., vyhlásil, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu došlo z dôvodu odskočenia skalky z pod kolies ním riadneho motorového vozidla. Žalobca tvrdenia žalovaného, že vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil nemožno považovať za preukázanie okolnosti vzniku škody považuje za fabulárne. Žalobca uviedol, že nemal ako inak preukázať danú skutočnosť.
6. Žalovaný dupliku na výzvu súdu nezaslal.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 20.03.2024. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Odvolal sa na predložené listinné dôkazy a nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za dôvodný. Žalovaný sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Fotokópia záznamu o dopravnej nehode zo dňa 30.01.2019, Fotokópia zápisu o poškodení skiel vozidla zo dňa 31.01.2019 z č.l.8, Fotokópia faktúry č.10190039 zo dňa 05.02.2019 z č.l.9, Fotokópia dokladu o úhrade z č.l.10, Fotokópia všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z č.l.11-14, Fotokópia oznámenia poisťovne zo dňa 26.02.2019 z č.l.15. Súd vo veci nevykonal dokazovanie vyžiadaním si Zmluvy o povinnom zmluvnom poistení č. XXXXXXXXXX od žalovaného, nakoľko existencia tejto zmluvy nebola v konaní sporná.
8. Na základe vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesu strán sporu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 30.01.2019 došlo ku škodovej udalosti na motorom vozidle žalobcu značky A. B. C., EČV: D., VIN: E.. Ku škodovej udalosti došlo zavineným konaním vodiča druhého motorového vozidla A. F. s EČV: D., ktorého vlastníkom je ACCORD stavebná kancelária, s.r.o. Ku škodovej udalosti došlo odletením skaly spod kolesa A. F. a rozbila čelné sklo na A. B.
C. - vozidle žalobcu. (čl. 7) Dňa 31.01.2019 bol spísaný Zápis o poškodení skiel vozidla, z ktorého vyplýva poškodenie čelného skla. (čl. 8) Žalobca uzatvoril so spoločnosťou AUTOSKLO SIELNICA, spol. s.r.o. (autorizovaným servisom) Zmluvu o oprave veci, predmetom ktorej bola oprava čelného skla. Autorizovaný servis vystavil žalobcovi faktúru č. 10190039 zo dňa 05.02.2019 splatnú dňa 06.02.2019 na sumu 518,33 Eur bez DPH, ktorú žalobca uhradil. (čl. 8 - 10). Žalovaný v Oznámení o riešení škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX datovaným dňa 26.02.2019 oznámil Žalobcovi, že vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného skla na jeho motorovom vozidle vybavuje ním uplatnený nárok bez poskytnutia náhrady škody, nakoľko vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody, si nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo na Osobnom motorovom vozidle. Zároveň žalovaný v oznámení uviedol, že žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla s EČV: D.. Žalovaný žalobcovi spornú pohľadávku titulom náhrady škody do dnešného dňa neuhradil.
9. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len ,,OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
10. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
11. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
13. Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie)
14. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
15. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
16. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona NR SR č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
19. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
21. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný nespochybňoval vznik škody na čelnom skle poškodeného, avšak medzi stranami sporu ostalo sporné to, či k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s vymrštením kameňa z vozovky spod kolies motorového vozidla vo vlastníctve osoby povinne zmluvne poistnej u žalovaného. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na čelnom skle motorového vozidla žalobcu (poškodeného). Pokiaľ žalobca tvrdí priebeh škodovej udalosti určitými skutočnosťami a pokiaľ žalovaný má o týchto tvrdeniach pochybnosť, musí uviesť v čom spočíva spochybnenie tvrdenia žalobcu a svoje tvrdenia aj náležite preukázať, čo sa v danom prípade nestalo. Súd mal zo Záznamu o dopravnej nehode preukázané, že k škodovej udalosti došlo odletením skaly spod kolesa poisteného, následkom čoho došlo k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu. Uvedené vyplýva aj zo Zápisu o poškodení skiel vozidla, ktoré bolo spísané deň na to, ako došlo k nehode.
23. Vzhľadom k uvedenému vyvstáva otázka možnej existencie a aplikácie liberačných dôvodov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vadv, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa.
24. Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa. Liberácia prevádzateľa (jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 Cpj 5/2014 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2014) vyplýva, že: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa ustanovenia § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť." Z uvedeného vyplýva nemožnosť uplatnenia liberačných dôvodov pri škode na čelnom skle, teda škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z odôvodnenia stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu. Zodpovedná osoba - prevádzkovateľ sa nemôže tejto zodpovednosti zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie len ak preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno v danom prípade požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, pri ktorých liberácia vôbec nie je možná, považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená vnútorné okolnosti tej ktorej prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu a to aj skryté, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb účastných pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava
na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo nie, či sa to stalo na ceste prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobil škodu. Ak teda škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho uhradiť. Druhým dôvodom nemenej dôležitým pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je i skutočnosť, že žalobca je povinný pri uplatnení svojho nároku tento nárok preukázať a to v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca listinnými dôkazmi preukazoval dôvodnosť podanej žaloby, ktorá bola, okrem iného, založená i na skutočnosti, že účastníci nehody potvrdili svojimi podpismi, že škoda nastala tak, ako bolo uvedené v zápise o dopravnej nehode. Toto zhodné tvrdenie žalovaný žiadnou skutočnosťou nespochybnil a nepreukázal ani opak. Z týchto dôvodov, preto súd zaviazal žalovaného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného.
25. Vo vzťahu k výške uplatnenej náhrady škody, ktorá predstavuje náklady na opravu poškodeného čelného skla súd uvádza, že žalobca svoj nárok preukázal listinnými dôkazmi (faktúrou a dokladom o úhrade), ktoré žalovaný nespochybnil. Navyše súd upriamuje pozornosť na to, že v oznámení o riešení škodovej udalosti sa žalovaný bránil len tým, že nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného.
26. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že žalovaný si záväzok zaplatiť škodu, ktorá vznikla na motorovom vozidle žalobcu nesplnil, preto žalobe v časti istiny, ktorá bola v konaní preukázaná vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 518,33 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok I. tohto rozsudku)
27. Žalobca si uplatnil v žalobe aj príslušenstvo pohľadávky – úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 518,33 Eur od 14.03.2019 do zaplatenia. To znamená, že si uplatňoval zákonné úroky z omeškania podľa ustanovení občianskeho zákonníka.
28. Pre vyriešenie uvedeného súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, z ktorého vyplýva, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Dovolací súd má za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona.
29. Súd mal preukázané, že poisťovňa v danom prípade konala, keď v prípade prešetrovanej škodovej udalosti vystavila Oznámenie o riešení škodovej udalosti už dňa 26.02.2019. Z tohto dôvodu bola zachovaná zákonom daná lehota 3 mesiacov. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto nebol povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. (výrok II. tohto rozsudku)
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom odseku tohto rozhodnutia. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok III. tohto rozsudku)
Poučenie:
Proti výroku súdneho rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.