Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Ek/557/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. XX a oprávnenej 2/ O. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, právne zast. J.. D. X. X., advokátkou, so sídlom A. X. XX/XX, XXX XX Y., proti povinnej S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. ulica XXXX/XX, XXX XX V. R. nad L., právne zast. R.. R. P., advokátom, so sídlom E. Y., Y. T. X/B, XXX XX B., vedenej pred súdnym exekútorom J.. J. R., so sídlom exekútorského úradu T. XXXX, XXX XX Y., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o vymoženie XX.XXX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu N. súdu P. P. sp. zn. G./XXX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto

rozhodol:

I. T. sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. júla 2019 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. júla 2019, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 373,14,-EUR.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 9.4.2019 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. -649 zo dňa 27.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.2.2018 a vykonateľnosť dňa 16.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -789 zo dňa 23.11.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. dňa 3.5.2019 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 3.5.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.

3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.7.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdila, že dňa 4.4.2018 podala dovolanie, v ktorom požiadala aj o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, pričom o ňom ešte nebolo rozhodnuté. Podanie dovolania, z dôvodu nezákonného rozhodnutia súdov v základnom konaní, považovala povinná za dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený tvrdenia povinnej rozporoval a poukazoval na to, že žiadny dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný. Vyšší súdny úradník k tvrdeniam povinnej uviedol, že samotné podanie dovolania nemá odkladný účinok a rovnako nezakladá ani dôvod podľa §61k ods. l

Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť. Až prípadné právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní, resp. o návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu by zakladalo dôvod pre odklad, respektíve zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že exekučným titulom v posudzovanej veci je rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. -649 zo dňa 27.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.2.2018 a vykonateľnosť dňa 16.2.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -789 zo dňa 23.11.2017. Uvedené rozhodnutie je tak spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a keďže povinný v ňom uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Vo vykonávacom konaní musí exekučný súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Keďže podanie dovolania nemá odkladný účinok a nie je ani dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pre ktorý by mal súd exekúciu zastaviť, pričom povinná žiadny iný dôvod v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku neuviedla, vyšší súdny úradník konštatoval, že povinná v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná a návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ako nedôvodný, zamietol.

5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinnej doručené dňa 30.7.2019, podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.9.2019, v zákonnom stanovenej lehote, sťažnosť.

6. Povinná podanú sťažnosť odôvodnila nepreskúmateľnosťou, nezákonnosťou a arbitrárnosťou napadnutého rozhodnutia, ktorú vidí v tom, že súd sa v merite svojho rozhodnutia absolútne nezaoberal obsahom jej návrhu na zastavenie exekúcie, iba uviedol, že neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti. Súd neuviedol prečo tak rozhodol, ktoré dôkazy zobral do úvahy, ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa spravoval. Napadnuté uznesenie spočíva iba v strohom konštatovaní, že pre zastavenie exekúcie nebol dôvod. Podľa názoru oprávnenej tak uznesenie nespĺňa základné kritérium zákonnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala povinná na konštantnú judikatúru, napríklad na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci García Ruiz vs. Španielsko z 21.1.1999, či rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. , . Keďže exekučný titul predložený súdu v tomto exekučnom konaní považuje povinná za nezákonný, ktorým boli porušené jej práva v zmysle čl. 6 Európskeho súdu pre ľudské práva v znení protokolov č. 11 a č. 14, nemôže byť tento ani spôsobilým na začatie exekúcie a je tak daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Ani tá skutočnosť, že dovolací súd doposiaľ o dovolaní a odklade vykonateľnosti exekučného titulu nerozhodol, nemôže byť daná na ťarchu povinnej. Na základe uvedených skutočností navrhuje povinná napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

7. Súd dňa 4.9.2019 zaslal sťažnosť povinnej na vyjadrenie oprávneným 1/, 2/, ktorí sa k nej vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 12.9.2019. Oprávnení 1/, 2/ zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Podanú sťažnosť považovali za nedôvodnú a napadnuté uznesenie za vecne a právne správne, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné a teda aj preskúmateľné. Povinná nepredložila právoplatné rozhodnutie o tom, že by dovolací súd odložil vykonateľnosť exekučného titulu. Poukázali na to, že aj oni ako oprávnení 1/, 2/ majú svoje práva, medzi ktoré patrí aj právo na nútený výkon súdneho rozhodnutia, vydaného v ich prospech, ktoré povinná dobrovoľne nesplnila. V tomto smere poukázali na stabilnú judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , , . Oprávnení 1/, 2/ predložili exekučnému súdu právoplatný a vykonateľný exekučný titul a preto v súlade s SR majú ústavné právo na súdnu ochranu pri výkone tohto exekučného titulu. Sťažnosť povinnej považujú za nedôvodnú a a navrhujú, aby ju súd zamietol.

8. V zmysle druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o

rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. V zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. V zmysle , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považuje za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k skutočnostiam uvedeným povinnou v podanej sťažnosti konštatuje, že rozhodnutie predložené exekučnému súdu oprávnenými 1/, 2/ ako exekučný titul je právoplatné a vykonateľné. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a je vykonateľné, je exekučným titulom. Súd dáva do pozornosti povinnej, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Vyšší súdny úradník preto správne poukázal na to, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavat' jeho vecnú správnosť ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinnej, keď sa v podstate v podanej sťažnosti domáha toho, aby exekučný súd považoval rozhodnutie iného všeobecného súdu SR, za nezákonné. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnej v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.

16. Pokiaľ ide o tvrdenia povinnej, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že sa absolútne nezaoberal obsahom jej návrhu na zastavenie exekúcie a nevysporiadal sa s dôvodmi, ktoré uviedla, súd uvádza, že s týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Povinná súdu nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinnej o nezákonnosti exekučného titulu a z toho dôvodu podanom dovolaní. S takýmito tvrdeniami povinnej sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne a v dostatočnom rozsahu (body 11. až 16. odôvodnenia napadnutého uznesenia s výnimkou bodu 14., v ktorom sa zaoberal včasnosťou podania návrhu na zastavenie exekúcie). Nie je úlohou ani povinnosťou exekučného súdu zisťovať či bolo

všeobecnými súdmi rozhodnuté o mimoriadnych opravných prostriedkoch podaných proti exekučnému titulu predloženému v konkrétnom exekučnom konaní, alebo nie. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno nepatrí súdu ale, v súvislosti s tvrdeniami uvedenými povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie, nositeľom dôkazného bremena je výlučne povinná, ktorá ich tvrdí. Povinná súdu nepreukázala, že by dovolací súd o jej podaniach rozhodol v súlade s jej právnym názorom a založil by tak niektorý dôvod na zastavenie exekúcie. Jediným dôvodom, o ktorom povinná tvrdila, že je dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, bolo podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti exekučnému titulu. Podanie dovolania, však celkom nepochybne nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, t.j. takým, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu. Medzi skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu patrí napríklad premlčanie, nevykonateľnosť exekučného titulu, či nedostatok hmotnoprávnej legitimácie oprávneného alebo povinného a pod. Tvrdenie povinnej, že vymáhateľnosti vykonateľného exekučného titulu bráni podanie dovolania, tak nemá oporu v zákone. Súd ho preto považoval za nedôvodné.

17. Napokon, k povinnou tvrdenej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia, súd uvádza, že tieto tvrdenia povinnej taktiež súd neakceptoval. Súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, možno považovať za dostatočné, jasné, logické, presvedčivé a v súlade s ustanovením . Vyšší súdny úradník sa zaoberal a dostatočne vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie súdu, relevantnými námietkami povinnej, pričom je potrebné zdôrazniť, že podstatou návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, bolo ňou podané dovolanie proti exekučnému titulu, s čím sa vyšší súdny úradník dostatočne a správne vysporiadal. Ako už súd uviedol, preskúmavanie správnosti alebo nesprávnosti rozhodnutia alebo postupu súdu v základnom súdnom konaní, nie je úlohou exekučného súdu. Sudca v tejto súvislosti poukazuje na to, že judikatúra nielen na vnútroštátnej ale aj na európskej úrovni je v otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí do takej miery jednotná, že nemožno mať pochybnosti o tom ako má byť súdne rozhodnutie odôvodnené, aby ho nebolo možné považovať za arbitrárne. Ako príklad súd uvádza uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2011, sp. zn. , v zmysle ktorého: „K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.5.2004, zo dňa 23.6.2004, sp. zn. zo dňa 15.3.2006, sp. zn. zo dňa 23.8.2006, sp. zn. zo dňa 4.5.2010, sp. zn. zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).“

18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s rozhodnutiami, ktoré sú predložené súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje

ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

20. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávnenými 1/, 2/, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania.

21. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, súd priznal oprávneným 1/, 2/, ktorí boli úspešní v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, trovy ich právneho zastúpenia. Oprávnení 1/, 2/ si uplatnili náhradu trov exekučného konania v návrhu na vykonanie exekúcie (uvedené v poverení na vykonanie exekúcie). Súd konštatuje, že oprávnení 1/, 2/ majú v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, (vrátane konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. júla 2019), v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ako výdavkov na ich zastupovanie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci uvedenej oprávnenými 1/, 2/ vo výške 19.496,- EUR, súd priznal oprávneným 1/, 2/, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, v zmysle , , a ods. 2 písm. c), vyhl. MS SR č. v platnom znení, za dva úkony právnej služby a to za vyjadrenie sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k sťažnosti povinnej, pričom jeden úkon právnej služby vo výške á 176,77,-EUR a režijný paušál 9,80,- EUR (DPH si neuplatnili), čo je spolu za dva úkony právnej služby suma vo výške 373,14,-EUR.

25. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku.

26. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).