Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/118/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: SOLIDSTAV VÝROBNÁ, s.r.o., so sídlom 065 41 Vislanka 9, IČO: 45 245 860, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, so sídlom V. X, XXX XX Q., proti žalovanému: DRY - DM, s.r.o., so sídlom Šuja 98, 015 01 Šuja, IČO: 44 261 004 (pôvodne DREVODOMY RAJEC, s.r.o., so sídlom Šuja 98, 015 01 Šuja), o zaplatenie 5.935,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -75 zo dňa 24.2.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -75 zo dňa 24.2.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.935,81 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.935,81 Eur od 1.10.2011 do 1.12.2014 a zo sumy 5.935,81 Eur od 2.12.2014 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 369,40 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.254,88 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. S poukazom na , , veta prvá , veta prvá , , , (v znení platnom a účinnom do 31.1.2013), , , , a vykonané dokazovanie, okresný súd žalobe vyhovel. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého zotrval na podanej žalobe. Pred otvorením prvého pojednávania vo veci zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.000,- Eur späť, na základe čoho rozhodol okresný súd o čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 1.000,- Eur. Žalobca uviedol, že právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky mu svedčí ako právo na zaplatenie ceny za zrealizované plnenie - vykonané dielo, pričom opakovane zdôrazňoval poukaz na realizovanú čiastočnú úhradu žalovanej pohľadávky vo výške 1.000,- Eur uskutočnenú po začatí konania dňa 1.12.2014.

3. Pojednávania okresného súdu, ktoré v tejto veci bolo nariadené na termín 24.2.2015, sa žalovaný nezúčastnil. Doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané na adrese Šuja 98, ako vyplýva z č.l. 49 spisu. Žalovanému bolo predvolanie na uvedený termín pojednávania riadne a účinne doručené, bolo pre konštatovanie o splnení podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného irelevantné, že k momentu doručenia predvolania žalovanému mal tento v zmysle zápisu v obchodnom registri registrované sídlo na adrese Hroncova 3, Košice. Na základe skonštatovania splnenia podmienok podľa okresný súd vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

4. Na základe ústneho dojednania medzi žalobcom a žalovaným vykonal žalobca pre žalovaného plnenie - vyhotovil dielo, vo vzťahu ku ktorému došlo k odovzdaniu a prevzatiu bez zaznamenania tejto skutočnosti písomným záznamom. Uvedené skutočnosti vyplývajú z vyjadrenia sa žalobcu cestou jeho procesného zástupcu na pojednávaní dňa 24.2.2015. Cenu zrealizovaného plnenia vyúčtoval žalobca faktúrou č. 62011084 splatnou 30.9.2011 v sume 15.105,82 Eur, z ktorej v konaní pôvodne uplatnil istinu 6.935,81 Eur a po zohľadnení čiastočného späťvzatia v sume 1.000,- Eur na základe úhrady tejto časti žalovanej pohľadávky po začatí konania žiadal priznať cenu za dielo v sume 5.935,81 Eur. Na pojednávaní dňa 24.2.2015 žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu predložil okresnému súdu listinný dôkaz - výpis z účtu žalobcu v W. W., a.s. zo dňa 1.12.2014 o realizácii úhrady 1.000,- Eur pod variabilným symbolom: 0062011084.

5. Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval okresný súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Medzi účastníkmi v tomto konaní nebola sporná skutková okolnosť existencie právneho vzťahu, v rámci ktorého žalobca poskytol žalovanému plnenie, ktoré malo povahu diela. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že právny vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bol formalizovaný, tak že bola medzi nimi uzatvorená Rámcová zmluva č. 01-03/12/2013 a v nadväznosti na obsah tejto zmluvy tvrdil, že si žalobca nesplnil konkrétne označené zmluvné povinnosti voči žalovanému, a to odovzdať dielo na základe protokolu o odovzdaní diela a ďalej poukazoval na článok V. odsek 5.2, II. odsek 2.1 tejto zmluvy, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného podľa veta prvá svoje tvrdenia spoľahlivo a hodnoverne v konaní preukázať. Žalobca popieral, že by plnenie, cenu ktorého v tomto konaní uplatnil voči žalovanému, poskytol žalovanému na základe písomne uzatvorenej zmluvy, rámcovou zmluvou o dielo , na ktorú sa odvoláva žalovaný, nedisponuje a plnenie poskytol na základe ústneho dojednania. V nadväznosti na to okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania pri skonštatovaní nesplnenia dôkaznej povinnosti žalovaného vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, keď tento tvrdil existenciu rámcovej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pod č. 01-03/12/2010 s konkrétnym obsahom, skonštatoval nepreukázanie vznesenej procesnej obrany žalovaného a tým vyhodnotil túto procesnú obranu žalovaného ako nedôvodnú. Tento záver okresného súdu sa vzťahuje k hodnoteniu celej procesnej obrany žalovaného. Oproti tomu žalobca predložením listinného dôkazu - dokladu o čiastočnej úhrade ceny za dielo vyúčtovanej faktúrou 62011084 v sume 1.000,- Eur po začatí konania dňa 1.12.2014, ako vyplývalo z č.l. 59 spisu preukázal základ i výšku žalovanej pohľadávky s odkazom na hmotno-právnu úpravu podľa . V dôsledku realizácie tejto čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky, spolu s realizáciou ktorej žalovaný neučinil úkon, z ktorého by bolo možné ustáliť, že zvyšok svojho záväzku, ktorý čiastočne hradí neuznáva, sa naplnila vyvrátiteľná právna domnienka uznania zvyšku dlhu v dôsledku čiastočnej úhrady dlhu podľa . Právo na zaplatenie sumy 5.935,81 Eur, preto okresný súd žalobcovi priznal ako právo na zaplatenie ceny za dielo podľa a nasl. . So splnením záväzku je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania dôvodne a tento mu bol na základe aplikácie priznaný v zákonnej sadzbe, o výške ktorej mal okresný súd vedomosť z inej svojej rozhodovacej činnosti ( ) a pri zohľadnení čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky pred otvorením prvého pojednávania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté okresným súdom podľa .

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s poukazom na , , a , a to z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , keďže postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, zároveň súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a na základe uvedených skutočností dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci. Žalovaný v podanom odpore namietal, že zo strany žalovaného (ako objednávateľa) nedošlo k prevzatiu vykonaného diela formou protokolu o odovzdaní diela. Vzhľadom na uvedené nedošlo ani k splatnosti žalovanej faktúry č. VS 62011084, a to s poukazom na čl. V. (Platobné podmienky) ods. 5.2. rámcovej zmluvy, v zmysle ktorého bude zvyšná časť ceny diela uhradená na účet zhotoviteľa na základe faktúry zhotoviteľa s lehotou splatnosti 14 dní odo dňa odovzdania diela. S uvedenou námietkou sa vecne a miestne príslušný okresný súd nevysporiadal. V odpore žalovaný zdôraznil i tú skutočnosť, že žalobca si riadne a včas neplnil povinnosti vyplývajúce z Rámcovej zmluvy č. 01-03/12/2010, a to konkrétne čl. II (Doba plnenia) ods. 2.1, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal na svoje náklady a nebezpečenstvo vykonať dielo vrátane montáže v zmysle čl. II tejto zmluvy a prílohy č. 1 k tejto zmluve v lehote podľa konkrétnej objednávky (vždy do 30 dní od objednávky). Žalobca bol dlhodobo v omeškaní s plnením si

povinnosti vyplývajúcej mu z rámcovej zmluvy, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy. Žalovaný mal v úmysle uvedené skutočnosti preukazovať listinnými dôkazmi ako i výsluchmi svedkov, avšak vzhľadom na to, že okresný súd rozhodol na prvom pojednávaní a bez prítomnosti žalovaného, došlo zo strany okresného súdu k odňatiu práva predkladať dôkazné prostriedky. Žalovaný po preskúmaní rámcovej zmluvy č. 01-03/12/2010 vzniesol zároveň námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu, a to z dôvodu, že žalobcom je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným, v mene ktorej koná výlučne konateľ spoločnosti. Uvedené skutočnosti potvrdzoval , v zmysle ktorého štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je konateľ. Rámcovú zmluvu o dielo č. 01-03/12/2010, v zmysle ktorej sa žalobca (ako zhotoviteľ) zaviazal vyrobiť pre žalovaného (ako objednávateľa) na základe osobného zamerania v mieste plnenia podľa objednávky drevené okná a dvere, vrátane interiérových a exteriérových parapet a olištovanie okien a následne vykonať ich dodávku a montáž v mieste plnenia však podpísal v mene žalobcu Ing. W. E., ktorý však nie je konateľom žalobcu. V uvedenom prípade absentuje poverenie, resp. plná moc, ktorou by konateľ žalobcu poveril Ing. W. E. na uzavretie vyššie uvedenej rámcovej zmluvy č. 01-03/12/2010.

7. V odvolaní žalovaný poukázal na v zmysle ktorého, ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám. Uvedená skutočnosť má za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci ako i nesprávne právne posúdenie veci. Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva. Žalovaný poukázal na to, že právny zástupca žalovaného krátko pred nariadeným pojednávaním vypovedal udelené plnomocenstvo, čo malo za následok nedostatok času na prípravu na pojednávanie. Žalovaný tiež poukázal na to, že v čase doručovania predvolania sa menilo sídlo žalovaného, čo malo za následok nedostatočnú evidenciu došlej pošty. Poverená zamestnankyňa žalovaného neinformovala konateľa spoločnosti o doručení predvolania na pojednávanie - vzhľadom na nevedomosť konateľa žalovaného o nariadenom pojednávaní, tento sa pojednávania nezúčastnil. „ v zmysle pripúšťa možnosť pokračovať, aj keď sú účastníci nečinní. Avšak uvedené zákonné ustanovenie je možné aplikovať len v prípade, že v konaní je možné pokračovať vzhľadom na obsah spisu - odporca zdôrazňuje skutočnosti a námietky vznesené v samotnom odpore. Závažnosť vznesených námietok nedovoľovali rozhodnúť vec na prvom pojednávaní a bez vyjadrenia sa samotného odporcu. Z obsahu spisu vyplýva, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie veci bez prítomnosti odporcu, čo má za následok odňatie práva konať pred súdom.“ Keďže okresný súd konal bez prítomnosti žalovaného a zároveň na prvom pojednávaní rozhodol vo veci - postupom súdu došlo i k odňatiu práva žalovaného predkladať dôkazy vyplývajúce z . Žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý bol vyhlásený dňa 24.02.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar v druhoch a množstvách uvedených v dodacom liste a zároveň mu vystavil faktúru VS 62011084 na sumu 15 105,82 Eur, splatnú dňa 30.09.2011, z ktorej ostávalo uhradiť 6.935,82 Eur. Takýmto konaním vznikol medzi účastníkmi obchodno-záväzkový vzťah, z ktorého im vyplývali povinnosti - žalobcovi dodať tovar v dohodnutých druhoch a množstvách a žalovanému zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca si svoju povinnosť, a to dodať žalovanému dohodnutý tovar splnil riadne a včas. Tovar si žalovaný prevzal, avšak nezaplatil zaň dohodnutú kúpnu cenu. Keďže žalovaný ani po lehote splatnosti dlžnú sumu vo výške 6.935,82 Eur nezaplatil, podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 6.935,82 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenej faktúry. Tvrdenie žalovaného v odvolaní o tom, že zo strany žalovaného ako objednávateľa nedošlo k prevzatiu vykonaného diela formou protokolu o odovzdaní diela a vzhľadom na uvedené nedošlo ani k splatnosti žalovanej faktúry VS 62011084, a to s poukazom na čl. V ods. 5.2. Rámcovej zmluvy považoval za nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko žiadna Rámcová zmluva uzavretá nebola. Bolo povinnosťou žalobcu tieto tvrdenia spoľahlivo a hodnoverne v konaní preukázať podľa veta prvá , čo však neurobil. Navyše žalovaný časť dlžnej sumy vo výške 1.000,- Eur po začatí konania dňa 1.12.2014 uhradil, čo preukázal aj dokladom o čiastočnej úhrade. Týmto konaním žalovaný uznal žalovanú pohľadávku čo do dôvodu aj výšky. V konaní neboli porušené žalovaného procesné práva, ani mu nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný sa pojednávania dňa 24.2.2015 nezúčastnil, hoci mu bolo predvolanie riadne a včas doručené a teda boli splnené všetky podmienky na to, aby súd

pojednával aj v neprítomností žalovaného. Žalovaný mal dostatočný čas na ospravedlnenie a požiadanie odročenia nariadeného pojednávania avšak tak neurobil. Účelovým konaním žalovaného a prípadným akceptovaním takéhoto konania zo strany súdu by bolo naopak porušené ústavné právo žalobcu na súdnu ochranu. Okresný súd aj napriek neúčasti žalovaného náležite zistil skutkový stav veci z predložených listinných dôkazov a mohol rozhodnúť vo veci aj bez účasti žalovaného bez porušenia jeho práva na súdnu ochranu. Okresný súd na základe vykonaných skutočnosti dospel k rozhodnutiu, ktoré je vecne správne a vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie vydané prvostupňovým súdom ako vecne správne a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

9. Vyjadrenie žalobcu bolo okresným súdom v zmysle jeho podania zo dňa 28.10.2016 (č.l. 131 spisu) doručené žalovanému na vyjadrenie (doručenka č.l. 130 spisu). K momentu rozhodovania odvolacieho súdu sa žalovaný k vyjadreniu žalobcu písomne podľa obsahu spisového materiálu nevyjadril.

10. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -166 zo dňa 24.7.2017 došlo k prerušeniu odvolacieho konania do právoplatného skončenia správneho konania vedeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Žilina, pod sp.zn. . Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2017. Po odpadnutí prekážky, pre ktoré bolo odvolacie konanie prerušené, pokračoval odvolací súd v konaní o podanom odvolaní žalovaného. Vec bola odvolaciemu súdu predložená okresným súdom dňa 5.6.2017 v zmysle predkladacej správy zo dňa 28.5.2019 (č.l. 220 spisu).

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku, za splnenia podmienok podľa , v spojení s napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , ako vecne správne rozhodnutie.

12. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa 10.4.2015 (č.l. 82 a nasl. spisu), tak v odvolacom konaní bolo od 1.7.2016 postupované podľa (ďalej aj len „CSP“), ktorý zrušil v znení platnom a účinnom do 30.6.2016. Vyplýva to z , podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

18. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý smeroval do procesného postupu okresného súdu odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Odvolací súd však v danom prípade konštatoval, po vykonaní odvolacieho prieskumu, že k takémuto žalovaným uvádzanému vadnému procesnému postupu okresného súdu, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedošlo. Podľa zistení odvolacieho súdu mal okresný súd vytvorené podmienky v zmysle pre konanie a rozhodnutie vo veci a vykonanie pojednávania dňa 22.4.2015. Zvýrazňuje pritom odvolací súd odvolacie dôvody žalovaného, ktorý v tejto rovine poukázal na to, že právny zástupca žalovaného krátko pred nariadením pojednávania vypovedal udelené plnomocenstvo, čo malo za následok nedostatok času na prípravu pojednávania. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného poukazuje odvolací súd na obsah spisového materiálu, z ktorého nie je možné verifikovať uvedený záver tvrdený žalovaným v odvolaní, pričom sa poukazuje na listiny v spise, ktoré sú súčasťou spisového materiálu (č.l. 35, 36 spisu), ktoré sú datované žalovaným k dňu 9.10.2014 a vyplýva z nich jednak vypovedanie plnomocenstva na zastupovanie v konaní právnym zástupcom žalovaného a tiež žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného okresným súdom na deň 10.10.2014. Uvedené podania, zdôrazňuje odvolací súd, sú s dátumom 9.10.2014 a doručené boli okresnému súdu 10.10.2014. Ak bolo žalovaným v odvolaní namietané vykonanie pojednávania okresným súdom dňa 24.2.2015, s tým, že právny zástupca žalovaného krátko pred nariadeným pojednávaním vypovedal plnomocenstvo, pričom podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom, došlo na tomto ústnom pojednávaní k vyhláseniu rozsudku, tak práve z dôvodu časových údajov vypovedania plnomocenstva, ktoré je súčasťou spisu a nariadeného termínu pojednávania 24.2.2015, ktoré údaje boli rozhodujúce pre závery odvolacieho súdu v tejto rovine, potom nebolo možné konštatovať relevanciu tohto odvolacieho dôvodu uvádzaného žalovaným, a to krátkosti času vo väzbe na vykonanie pojednávania od vypovedania plnomocenstva právnym zástupcom žalovaného. Uvedený dôvod preto odvolacím súdom nemohol byť vyhodnotený ako taký, ktorý by mohol mať vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.

19. Ak poukazoval žalovaný v rámci podaného odvolania na to, že nebol informovaný o doručení predvolania na nariadené pojednávanie od svojej zamestnankyne, tak podľa odvolacieho súdu nebolo možné ani tento odvolací dôvod vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by ospravedlňoval neprítomnosť žalovaného na pojednávaní a v konečnom dôsledku by bolo možné uvedené vyhodnotiť ako vážny dôvod jeho neprítomnosti na nariadenom termíne pojednávania. Nemožno v tomto smere odhliadnuť i od tej skutočnosti, že v rámci podaného odvolania žalovaný v tejto rovine neprodukoval žiadne dôkazy a ani nekonkretizoval osobu zamestnankyne, ktorá podľa jeho tvrdení mala spôsobiť, že sa nedozvedel o predmetnom nariadenom ústnom pojednávaní. Ak z takéhoto postupu vyvodzoval odvolateľ možnosť okresného súdu aplikovať a nepokračovať v konaní ďalej, tak odvolací súd uvádza, že mal vzhľadom na obsah spisového materiálu za to, že boli pre okresný súd splnené podmienky na rozhodnutie vo veci bez prítomnosti žalovaného a nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, konštatuje sa vo vzťahu k tejto obrane žalovaného, že ju nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu.

20. Žalovaný primárne uplatnil svoju obranu v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, a to argumentáciu, že zo strany žalovaného nedošlo k prevzatiu vykonaného diela formou protokolu o odovzdaní, ktorá argumentácia bola spojená s poukazom na ods. 5.2 Rámcovej zmluvy. Zdôraznil, že žalobca si riadne a včas neplnil svoje povinnosti z Rámcovej zmluvy „č. 01-03/12/2010 a to konkrétne ust. Čl. II (Doba plnenia) ods. 2.1, v zmysle ktorého sa navrhovateľ zaviazal na svoje náklady a nebezpečenstvo vykonať dielo vrátane montáže v zmysle čl. II tejto zmluvy a prílohy č. 1 k tejto zmluve v lehote podľa konkrétnej objednávky (vždy do 30 dní od objednávky). Navrhovateľ bol dlhodobo v

omeškaní s plnením si povinností vyplývajúci mu z rámcovej zmluvy, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy“ (č.l. 19 spisu), pričom zdôraznil, že zhotoviteľ má nárok na úhradu ceny diela len v prípade, že dohodnuté dielo vykoná riadne a včas. Omeškanie žalobcu podľa žalovaného spôsobilo omeškanie prác vykonávaných žalovaným pre tretie osoby, ktoré si voči nemu uplatnili zmluvné pokuty, ako i nároky na náhradu škody. K podanému odporu žalovaného neboli pripojené žiadne listinné dôkazy a tak isto v priebehu celého prvoinštančného konania žalovaný neprodukoval listinné dôkazy a ani neoznačil iné dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení. Zdôrazňuje odvolací súd, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina bol žalovanému doručený dňa 7.2.2014, odpor proti vydanému platobnému rozkazu bol doručený okresnému súdu dňa 13.2.2014. Okresný súd vykonal pojednávanie dňa 24.2.2015, pričom žalovaný bol predvolaný na nariadený termín ústneho pojednávania v zmysle predvolania na č.l. 49 rub spisu dňa 22.1.2015, a to na termín 24.2.2015. V zmysle zápisnice o verejnom pojednávaní zo dňa 24.2.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, okresný súd rozhodol vo veci tak, že žalobe vyhovel. Odvolací súd konštatuje, že od dátumu doručenia žaloby až po rozhodnutie vo veci samej mal žalovaný dostatočný priestor na to, aby produkoval dôkazy vo vzťahu ku svojim tvrdeniam. Na nariadenom termíne ústneho pojednávania, v zmysle obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 24.2.2015 bolo zrejmé, že žalobca sa vyjadroval k obrane žalovaného, použitej v podanom odpore. Žalobca pred okresným súdom tvrdil existenciu ústneho dojednania, ktorého výsledkom bola zmluva o dielo, pričom poukázal na to, že ústne došlo i k odovzdaniu a prevzatiu diela a poukázal pritom na čiastočnú úhradu žalovanej pohľadávky. Skutočnosti uvádzané žalobcom boli potom vyhodnocované vo väzbe na skutočnosti uvádzané žalovaným pred okresným súdom. Ak vzhľadom na plnenie dôkaznej povinnosti žalovaného, ktorého tvrdenia v odpore ako i v odvolaní zostali len v rovine tvrdení, okresný súd vychádzal zo sumáru tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom, tak potom odvolaciemu súdu nebol vytvorený priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Zdôrazňuje odvolací súd, že za danej situácie bol to žalovaný, ktorý mal uniesť dôkazné bremeno sporovej strany vo vzťahu k ním tvrdenej obrane primárne v rovine tvrdenej existencie Rámcovej zmluvy č. 01-03/12/2010 (odpor č.l. 19 spisu), z ktorej vyvodzoval nesplnenie zmluvných povinností žalobcom, pokiaľ ho neuniesol, tak tým si privodil neúspech v spore.

21. Vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru, je podľa krajského súdu namieste pripomenúť že „Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l ). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 22.10.2010).

22. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa a na ktoré nadväzovali čiastočne tvrdenia uvádzané v odvolaní. V tejto súvislosti len podporne krajský súd v súvislosti s postupom okresného súdu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14.09.2011 sp.zn. , ktorého závery si osvojil a v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

23. Podľa (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) výsluch žalovaného, ako účastníka konania, je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani garantovaných práv žalovanému, ako účastníkovi súdneho konania, podľa . Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý bol povinný aplikovať aj (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. “.

24. Ak teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim tvrdeniam uvádzaným v prvoinštančnom konaní a následne v odvolaní, tak potom nebol priestor na to, aby odvolací súd vyhodnotil jeho odvolanie ako dôvodné. Vzhľadom na konštatovanie nepreukázania žalovaným tvrdenej xistencie písomnej Rámcovej zmluvy o dielo č. 01-03/12/2010, potom ani ďalšiu argumentáciu žalovaného v odvolaní vo vzťahu k tvrdenej rámcovej zmluve o dielo, nebolo možné vyhodnocovať ako relevantnú argumentáciu.

25. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného

porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

26. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

27. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané vady procesného postupu v prvoinštančnom konaní, či nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v meritórnom prvom výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

29. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

30. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov voči žalovanému.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.