Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/154/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: BONAX s.r.o., so sídlom Guothova 2/E, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 664 371, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Laliková s.r.o., so sídlom Radlinského 27, 811 07 Bratislava, IČO: 47 254 564, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Za Havlovci 4380, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom B. XX, XXX XX J. Q., v konaní o zaplatenie 4.173,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -458 zo dňa 23.4.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -458 zo dňa 23.4.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.173,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.173,15 Eur od 26.1.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 4.173,15 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako postupník nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2015 od postupcu Finance development s.r.o., IČO: 43 789 528, pohľadávku 4.173,15 EUR s príslušenstvom. Spoločnosť Finance development s.r.o. pohľadávku voči žalovanému evidovala z titulu nároku na vrátenie preplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania služieb s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Hviezdoslavovej ulici v Liptovskom Mikuláši súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. 1715/2, o výmere 1.239 m2 - zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území J. Q., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru (bytový dom) za zúčtovacie obdobie 2014 a prvého polroku 2015. Postupca žalovaného o postúpení pohľadávky informoval. Správu bytového domu vykonávala pôvodne spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s. r. o., IČO: 47 612 851. Táto spoločnosť vlastníkom bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome (postupcovi) vystavila zálohový predpis platieb za služby - plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru. Postupca tieto zálohové platby mesačne riadne uhrádzal. Podľa prvá veta z. č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pôvodný správca bytového domu vlastníkovi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome predložil vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2014 a za prvý polrok 2015 zo dňa 7.8.2015. Žalobca tvrdí nárok na vrátenie preplatku 4.173,15 EUR. Preplatok sa pôvodný správca zaviazal vlastníkovi uhradiť do 30 dní. Vyúčtovanie nákladov na správu

bytového domu vlastníci bytového domu schválili na schôdzi vlastníkov. O schôdzi bola vypracovaná zápisnica z konania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Pohľadávka žalobcu z titulu nároku na vrátenie preplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania služieb s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome je nesporná. Spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s. r. o. činnosť správcu vykonávala do 30.6.2015. Následne od 1.7.2015 správu prevzal žalovaný, na ktorého prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy (, ). Preplatok zistený vyúčtovaním nákladov v súvislosti s užívaním bytov a nebytových priestorov predstavuje povinnosť súvisiacu so správou domu. Pôvodný správca splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovenia a nasl. , a žalovanému odovzdal všetky písomné materiály, ktoré súviseli so správou bytového domu, a zároveň mu previedol zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke. Dňom skončenia správy bytového domu spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s.r.o. ako pôvodný správca previedla všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu, ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, alebo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytových a nebytových priestorov v dome na žalovaného ako nového správcu. Žalovaný vstúpil do všetkých práv a povinností správcu a to aj povinnosti vyplatiť preplatok žalobcovi ako nadobúdateľovi pohľadávky. V bežnej praxi správcovských spoločností dochádza k disproporciám medzi zaplatenou sumou a skutočnou povinnosťou zaplatiť a tak môžu vzniknúť preplatky alebo nedoplatky. Pôvodný veriteľ opakovane žalovaného upozorňoval, že eviduje voči nemu pohľadávku. Pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky a zároveň vyzval žalovaného na splnenie povinnosti. Žalovaný na výzvu reagoval prostredníctvom zástupkyne tak, že pohľadávku popiera z dôvodu údajného nesprávneho vyúčtovania zo strany pôvodného správcu. Tento argument žalobca považuje za účelový s úmyslom vyhnúť sa splneniu povinnosti. Tvrdenia žalovaného o nesprávnosti výpočtu zálohovej platby sú irelevantné a nemajú žiadnu súvislosť s nárokom žalobcu na vyplatenie jeho pohľadávky. Pôvodný veriteľ zálohové platby uhradil tak ako mu predpísal pôvodný správca bytového domu. Vyúčtovaním bolo pôvodným správcom zistené, že pôvodnému veriteľovi vznikol nárok na vrátenie preplatku z titulu úhrady príspevku na zabezpečenie plnení spojených s bývaním. Z vyúčtovania za rok 2014 vyplynulo, že pôvodný veriteľ okrem preplatkov mal aj nedoplatky v sume 1.964,86 EUR. Túto pohľadávku pôvodný veriteľ jednostranne čiastočne započítal so svojou pohľadávkou, ktorú evidoval voči správcovi. Za prvý polrok 2015 mal pôvodný veriteľ voči žalovanému dlh v sume 1.975,31 EUR. Predmetnú pohľadávku si právny predchodca žalobcu opäť čiastočne započítal. Po vykonanom jednostrannom zápočte eviduje žalobca voči žalovanému pohľadávku vo výške 4.173,15 EUR. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy v lehote do 25. 1. 2016. Žalovaný tak neurobil. Svojím konaním sa dostal do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Emailom zo 7. 3. 2016 žalovaný informoval ostatných vlastníkov bytov, že pohľadávka žalobcu je dôvodná a v záujme vyriešenia sporu mimosúdnou cestou ich žiadal o udelenie súhlasu na vyplatenie pohľadávky žalobcovi, respektíve pôvodnému veriteľovi. Žalovaný nenamietal vykonanie jednostranného zápočtu zo strany žalobcu, respektíve pôvodného veriteľa, z čoho vyplýva, že pohľadávka žalobcu je dôvodná.

2. Žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s.r.o. ukončila správu domu dňom 30.6.2015 a ku dňu 1.7.2015 právny predchodca žalobcu neevidoval voči žalovanému správcovi domu žiadnu pohľadávku, a preto na žalovaného nemohla prejsť povinnosť zaplatiť žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi žalovanú pohľadávku. Podľa , ak správca skončí svoju činnosť, je povinný do 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti týkajúcej sa domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za tieto plnenia. Správca je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Predchádzajúci správca spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s.r.o. zostatok majetku vlastníkov na účte vo výške 11.977,21 EUR previedol 3.7.2015 bez špecifikácie finančných prostriedkov, preto žalovaný tieto správne zaúčtoval ako výlučne prostriedky fondu opráv, prevádzky a údržby. Podľa ak predchádzajúci správca vykonal vyúčtovanie za rok 2014, bol povinný najneskôr v deň skončenia správy domu špecifikovať novému správcovi, či eviduje voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov z titulu vyúčtovania za rok 2014 preplatky alebo nedoplatky (kto je oprávnený na úhradu preplatku a v akej výške, respektíve kto je povinný zaplatiť nedoplatok a v akej výške). Rovnakú povinnosť mal bývalý správca voči novému správcovi aj za obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 6. 2015. Bývalý správca novému správcovi nepredložil žiadne listiny podľa . Žalovaný sa nemal možnosť vyjadriť k správnosti započítania a započítací prejav

žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu, je neplatný pre neurčitosť. Podľa správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome na úhradu za plnenia. Musí byť zachovaný účel použitia týchto prostriedkov. Žalovaný má podozrenie, že bývalý správca viedol okrem účtu, na ktorom evidoval príjmy a výdavky fondu prevádzky údržby a opráv, ktoré po skončení správy previedol na žalovaného - nového správcu, aj ďalší účet, na ktorom evidoval príjmy zo zaplatených zálohových platieb za plnenia od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a výdavky spojené so zabezpečením služieb, pričom finančné prostriedky vedené na tomto účte nepreviedol na nového správcu. Preto je dôvodný predpoklad, že bývalý správca z osobitného účtu, na ktorom v roku 2015 ku dňu vyúčtovania za rok 2014 evidoval úhrady za plnenia od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, zistené preplatky aj uhradil. Z vyúčtovaní za rok 2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu predal v priebehu roku 2014 niekoľko bytov, a preto je výsledok vyúčtovania za časť roka 2014 spochybnený. Žalobca nárok na zaplatenie preplatku na vyúčtovaní na obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný namieta nedostatok tvrdenia žalobcu v žalobe a nedôvodnosť žalobného nároku. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Majetok vlastníkov tvoria finančné prostriedky fondu prevádzky údržby a opráv, ktoré je správca pri skončení činnosti povinný vyúčtovať za bytový dom (nie v rámci ročného vyúčtovania), ktorých použitie je účelovo viazané ( ). Prostriedky fondu opráv nie je možné použiť na úhradu preplatkov vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu a nebytového domu. Správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od ostatných prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, preto sumu pripísanú na účet žalovaného 3.7.2015 ako nového správcu, označenú zostatok majetku vlastníkov vo výške 11.977,21 EUR, kde je dôvod platby uvedený bytový dom súp. č. XXXX, žalovaný vyhodnotil, že ide o prevod prostriedkov týkajúcich sa bytového domu ako celku, teda ide o prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv. Dňa 3.7.2015 bola prevedená z účtu správcu na účet žalovaného suma 670,62 EUR, kde bol uvedený dôvod prevod zostatku na vlastný účet. Z výpisov z účtu právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že účet, na ktorý právny predchodca žalobcu poukazoval zálohové platby za jún 2014 až september 2014, za december 2014, za január 2015 až marec 2015, s koncovým číslom XXX je účet, na ktorý vlastníci poukazovali zálohové platby za služby, a nie účet, na ktorom sú zo zákona vedené oddelené prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorých zostatok ku dňu prevodu na žalovaného bol 670,62 EUR. Pokiaľ by aj žalobca preukázal oprávnenosť nároku čo do dôvodu a výšky, žalovaný by nemohol plniť povinnosť uhradiť žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi preplatok na vyúčtovaní za obdobie roku 2014 a za obdobie prvého polroku 2015 pre nedostatok finančných prostriedkov na účte s koncovým číslom XXX, lebo v danom prípade možno postupovať analogicky podľa 8b ods. 4 zákona , že správca nesmie použiť prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, lebo je povinný zachovať zákonom stanovený účel použitia týchto prostriedkov. Nevyčerpané prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv prechádzajú do ďalšieho roku, akumulujú sa pre potreby väčších investícií alebo opráv bytového domu. Správca má povinnosť vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia. Splnenia tejto povinnosti sa žalobca nedomáha. Preto úvaha žalobcu o práve vymáhať jeho pohľadávku - ako jedného z vlastníkov z titulu úhrady preplatkov do fondu, prevádzky, údržby a opráv, svedčí o neznalosti zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa žalovaného suma 670,62 EUR uhradená predchádzajúcim správcom 3.7.2015 môže byť sumou, ktorá bývalému správcovi zostala po vyúčtovaní služieb za plnenia spojené s užívaním bytov/ nebytových priestorov za obdobie roku 2014 a za prvý polrok 2015. Neskoršie odsúhlasené vyúčtovanie služieb za rok 2014 a za prvý polrok 2015 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je právne irelevantné. Žalovaný ako správca môže disponovať len so zostatkom finančných prostriedkov, ktoré od bývalého správcu po vyúčtovaní služieb spojených s užívaním bytu - nebytového priestoru obdržal, a aj v prípade preukázaného preplatku žalobcu nemôže tento preplatok uhradiť z účtu, na ktorom eviduje finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv. Na podanie žaloby proti bývalému správcovi by bol žalovaný aktívne legitimovaný len v prípade, ak by bývalý správca pri ukončení svojej činnosti nesplnil povinnosť previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na nového správcu, čo bývalý správca 3.7.2015 plnil. O správnosti či nesprávnosti vyúčtovania nerozhodujú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Ide o individuálne právo podať reklamáciu. Postúpiť je možné iba existujúcu pohľadávku a keďže existencia pohľadávky je sporná, takúto pohľadávku postúpiť nie je možné. Vyúčtovanie za rok 2014 sa vzťahovalo aj na osoby, ktoré neboli vlastníkmi bytov, správca voči nim nemal žiadnu takúto povinnosť. Pokiaľ zástupkyňa žalobcu predkladala dohody a ak správca urobil vyúčtovanie za rok 2014 na základe týchto dohôd, ktoré sú svojím obsahom zmluvy o nájme, takéto vyúčtovanie týkajúce sa osôb, ktoré nie sú vlastníkmi, ale nájomcami, je neplatný právny úkon, lebo je v rozpore so Žalobca neposlal minimálne tri dohody, ktoré sa týkali ESTEL Svadobné

štúdio Liptovský Mikuláš, Rajniaková s.r.o., Liptovský Mikuláš a fyzická osoba U. O.. Neskorší vlastníci nadobudli vlastníctvo k nebytovým priestorom a bytu až v januári 2015, prípadne vo februári 2015. Teda ak sa v roku 2014 urobilo vyúčtovanie voči subjektom, ktorí neboli vlastníkmi, ide o zmätočné vyúčtovanie a absolútne neplatný právny úkon v rozpore so zákonom. Správca je povinný urobiť vyúčtovanie len vlastníkovi bytov a nebytových priestorov, nie voči nájomcovi. Správca nevybavil žiadnu reklamáciu alebo iba reklamáciu právneho predchodcu žalobcu, hoci ich bolo podaných viac, a to tak v roku 2014 ako aj za prvý polrok 2015. Až do vybavenia všetkých, hoci aj neopodstatnených reklamácií, nemôže byť vyúčtovanie podkladom pre akékoľvek rozhodnutie súdu. Reklamácie sa týkajú nákladov na spoločné časti domu. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu a tvrdil, že žiadna pohľadávka žalobcovi nevznikla, lebo je sporná v dôsledku napadnutia vyúčtovania reklamáciami viacerých vlastníkov, ktoré neboli vybavené a ovplyvňujú vyúčtovanie pre každého ďalšieho z vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako celok (Ing. U. V., Q. Q. z 4.9.2015, Rajniaková, s.r.o.). Súčasne vzniesol námietku premlčania.

3. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín a výsluchom svedka Ing. Q. F.. Dokazovanie listinami predloženými žalovaným (č.l. 402-445) dňa 5.3.2019 po okresným súdom určenej lehote na doplnenie skutkových tvrdení alebo návrhu na dokazovanie (na pojednávaní 16.1.2019 do 15 dní od pojednávania) okresný súd nevykonal a na pojednávaní dňa 20.3.2019 vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania podľa s poučením, že nebude vykonávať dokazovanie listinami predloženými po uplynutí lehoty 15 dní od pojednávania dňa 16.1.2019.

4. Okresný súd poukázal na úpravu a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a úpravu . Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že správcom bytového domu bola spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s.r.o., ktorá vlastníkom bytov a nebytových priestorov vystavovala zálohové predpisy na úhradu za služby. Jedným z nich bol právny predchodca žalobcu Finance development s.r.o. Uhrádzanie zálohových platieb právnym predchodcom žalobcu nebolo medzi stranami sporné. Správca bytového domu doručil vystavené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2014 a prvý polrok 2015. Žalobca v konaní tvrdil preplatok 4.173,15 Eur, pričom medzi stranami nebolo sporné, že spoločnosť HOUSE MANAGEMENT s.r.o. vykonávala činnosť správcu do 30.6.2015 a na základe Zmluvy o výkone správy sa 1.7.2015 stal správcom žalovaný. Strany sporu sú podnikatelia a predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného je aj výkon správy bytov, nebytových priestorov a domov. Aj právny predchodca žalobcu Finance development s.r.o. bol a je podnikateľom. Medzi stranami nebolo sporné, že obchodná spoločnosť Finance development s.r.o. ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávky so žalobcom dňa 12.4.2014. Postupca postúpil žalovanému (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalobcovi) pohľadávku titulom nároku na vrátenie preplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov voči žalovanému vo výške 4.173,15 Eur. Podľa okresného súdu je tak žalobca aktívne vecne legitimovaný v spore ako právny nástupca pôvodného veriteľa po postúpení pohľadávky a žalovaný je pasívne legitimovaný ako „nový správca", na ktorého prešli práva a povinnosti z predchádzajúcej zmluvy o správe ( ). Okresný súd mal z výpisu z účtu vlastníkov bytov č. XXXXXXXXXX zistené, že dňa 3.7.2015 bola na tento účet pripísaná platba od predchádzajúceho správcu vo výške 11.306,59 Eur s označením „bytový dom súp. č. XXXX" a vo výške 670,62 Eur s označením, že ide o platbu od HOUSE MANAGEMENT - „prevod zostatku na vlastný účet". Výpismi z účtu pôvodného veriteľa preukazoval žalobca platby za rok 2014 a za rok 2015. Pôvodný správca oznámil vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním a správou za rok 2014 vyúčtovaním z 9.6.2015 (č.l. 177) s oznámením lehoty na reklamáciu do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Právny predchodca žalobcu reklamoval vyúčtovanie 6.7.2015 a žiadal započítať platby, vyhotoviť vyúčtovanie na konkrétne subjekty na základe predloženej dohody o urovnaní, obsahujúcej termín nasťahovania nového vlastníka, s poukázaním na stav meračov teplej a studenej vody a keďže byty boli odovzdávané ako holobyty, vykonať vyúčtovanie podľa dátumu v katastri na nového majiteľa. Pôvodný správca urobil opravné vyúčtovanie za obdobie roku 2014, v ktorom sú jednotlivé byty identifikované variabilným symbolom, celkový počet bytov v dome je 86 s uvedením úžitkovej plochy bytu a s uvedením mesiacov prijatých platieb za rok 2014. V rozpise je osobitne uvedená položka tvorby fondu opráv a osobitne ostatné položky (poplatok za správu, teplo - vykurovanie, ohrev vody, vodné, stočné, elektrická energia). V záverečnej rekapitulácii pod položkou A je uvedený náklad z vyúčtovania roku 2014 a pod B je uvedená predpísaná tvorba fondu opráv na rok 2014. Rozdielom položiek je určená výška preplatku, resp. nedoplatku za rok 2014. Medzi stranami nebolo sporné, že tomuto vyúčtovaniu predchádzalo vyúčtovanie, ktoré bolo v dôsledku reklamácie opravené opravným vyúčtovaním nákladov za služby. Na základe podkladov od pôvodného správcu

poslal pôvodný veriteľ žalovanému zápočet a žiadosť o úhradu preplatkov z 10.1.2016. Žalobca tvrdil preplatky za rok 2014 vo výške 7.940,08 Eur a nedoplatky vo výške 1.964,86 Eur a výšku pohľadávky za rok 2014 tak vyčíslil na 5.975,22 Eur. Žalobca ďalej tvrdil preplatky za rok 2015 vo výške 173,24 Eur a nedoplatok vo výške 1.975,31 Eur (s tým, že vykonal jednostranný zápočet už 31.12.2015) a nedoplatok za rok 2015 započítal s preplatkami z roku 2014, výsledkom čoho je výška preplatku - pohľadávky 4.173,15 Eur. Štatutár žalovaného poslal niektorým vlastníkom bytov a nebytových priestorov email, podľa ktorého akceptoval rozhodnutie vlastníkov odmietnuť platbu nárokov Finance development s.r.o. a vyzval zástupcov vlastníkov na rozhodnutie, či vyhovieť tejto spoločnosti podľa zápočtového listu. Správca vyzval zástupcov vlastníkov, aby mu dali súhlas s uhradením požiadaviek Finance development s.r.o. Dňa 14.11.2016 (č.l. 341) sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde v bode 3 bolo prijaté uznesenie I. k vyúčtovaniu roku 2014 a prvého polroku 2015 v znení: „vlastníci bytov a nebytových priestorov polyfunkčného objektu Dominanta považujú vyúčtovanie roku 2014 a prvého polroka 2015 za akceptovateľné. Zároveň poverujú správcu SBD Liptovský Mikuláš zabezpečiť prepracovanie vyúčtovaní spoločnosťou, ktorá ich spracovala CoRect Plus s.r.o. Košice, a to v prípade, ak budú do 25.11.2016 vznesené správcovi polyfunkčného objektu riadne zdokladované písomné reklamácie a podklady". Na ďalších schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa riešilo oznámenie Mesta Liptovský Mikuláš, že v určitej časti bolo vyúčtovanie reklamované, riešila sa potreba prepracovania účtovníctva a náklady s tým spojené. Mesto Liptovský Mikuláš riešilo preplatky za prvý polrok 2015 vzájomným zápočtom so správcom a vlastníci sa dohodli na ukončení Zmluvy o výkone správy k 30.6.2015. Okrem právneho predchodcu žalobcu reklamovali vyúčtovanie u pôvodného správcu aj iné subjekty Ing. Q. Q., Ing. U. V. a RAJNIAKOVA s.r.o.

5. Okresný súd konštatoval, že predmetom konania je vrátenie preplatkov z vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov za obdobie roku 2014 a prvý polrok 2015. Žalovaný preplatok odmietal vrátiť s tvrdením nesprávneho (chybného) vyúčtovania pôvodného správcu. Podľa okresného súdu absentuje tvrdenie žalovaného, z ktorého by bolo možné zistiť výšku vyúčtovania. Nestačí iba poprieť tvrdenie žalobcu ( ) bez vlastného tvrdenia žalovaného o predmetných skutkových okolnostiach. Takým by bolo tvrdenie žalovaného o výške konkrétneho preplatku alebo nedoplatku, prípadne návrh na vykonanie dokazovania (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, žalovaným urobené vlastné vyúčtovanie), ktorého výsledkom by bol stav vyúčtovania úhrad s konkrétnym výsledkom (preplatok, nedoplatok). Takéto tvrdenie a ani návrh na vykonanie dokazovanie neboli prednesené. Okresný súd nepovažoval za dostatočné len spochybňovanie správnosti vyúčtovania. Žalobca vychádzal z dokladov predložených predchádzajúcim správcom, ktoré síce boli spochybňované žalovaným, ale zo strany žalovaného absentovali tvrdenia podložené dôkazmi, ktoré by vyvracali správnosť podkladov predložených žalobcom. Nie je možné odmietať plnenie argumentáciou o nesprávnosti vyúčtovania predchádzajúceho správcu, lebo toto nie je povinnosťou žalobcu, ale žalovaného. Ak žalovaný argumentuje nesprávnosťou vyúčtovania, je to problém žalovaného (nie žalobcu). Len popieranie skutkových tvrdení bez vecnej argumentácie a jej podloženia nestačí. To, že sa žalovaný ako nový správca rozhodol prevedené peňažné prostriedky z účtu predchádzajúceho správcu evidovať ako prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, neznamená, že všetky tieto prostriedky tam boli zaúčtované správne a že boli uhradené z titulu príspevku do fondu údržby. Skutkové tvrdenie nie je možné nahrádzať odkazom na dôkazy.

6. Podľa okresného súdu nebolo platenie úhrad právnym predchodcom žalovaného (poznámka krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalobcu) sporné a sporným bolo iba vyúčtovanie zo strany právneho predchodcu žalovaného. Nebola tvrdená absencia platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Správca vedie oddelene prostriedky určené do fondu opráv od ostatných platieb a nie je možné bez ďalšieho všetky aktíva platieb považovať za prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv na základe úvahy žalovaného, pokiaľ žalovaný neuvedie správne podklady pre účtovníctvo. Na strane žalobcu sú podklady od predchádzajúceho správcu, na strane žalovaného nie sú relevantné podklady. Nestačí len spochybniť správnosť vyúčtovania predchádzajúceho správcu a je potrebné preukázať neexistenciu nároku zo strany žalovaného. Preto ak nie je možné rozlíšiť, čo z prostriedkov prevedených pôvodným správcom bolo prostriedkami do fondu prevádzky, údržby a opráv a čo boli preplatky zálohových platieb

- nákladov za služby spojené s bývaním, chýbal okresnému súdu podklad na zamietnutie žaloby. Okresný súd uviedol, že bezdôvodné obohatenie sa aplikuje iba subsidiárne, ak nie je možné podradiť nárok pod iný titul. Žalobca má nárok na plnenie, ktorého dôvodom je vrátenie preplatkov za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie. Právnym podkladom plnenia právneho predchodcu žalobcu boli preddavky a po uskutočnení vyúčtovania sa v

rozsahu, ktoré neboli oprávnenými nákladmi, stali plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Okresný súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Okrem istiny má žalobca nárok aj na úroky z omeškania podľa , .

7. Okresný súd ďalej uviedol, že na obchodné záväzkové vzťahy sa aplikuje , ktorý obsahuje kompletnú úpravu premlčania. Pohľadávka žalobcu sa tak nemohla premlčať v premlčacej lehote štyroch rokov, keďže žaloba bola podaná 18.5.2017 (mínus 4 roky je 18.5.2013) a predmetom sporu sú pohľadávky, ktoré sú za obdobie roku 2014 a 2015.

8. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd podľa v spojení s , tak, že priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky poprel, poukázal na to, že táto pohľadávka vôbec nevznikla, a to z dôvodu, že vyúčtovanie za rok 2014 vykonal správca nielen voči postupcovi, ktorý so správcom uzavrel zmluvu o výkone správy, ale aj voči subjektom, ktoré užívali byty a nebytové priestory na základe nájomných zmlúv, teda voči subjektom, ktoré neboli vlastníkmi a neboli povinné podieľať sa na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný tak poukázal na zmätočnosť a neplatnosť vyúčtovania za rok 2014 ako celku. Druhým dôvodom, pre ktorý žalovaný pohľadávku žalobcu neuznal, je skutočnosť, že konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ale aj nájomcovia týchto priestorov uplatnili početné reklamácie, ktoré ovplyvnili výsledok vyúčtovania za rok 2014 a za obdobie prvého polroku roku 2015. Žalovaný predložil okresnému súdu reklamácie, z ktorých ani jednu správca žiadnym spôsobom nevybavil. Žalovaný predložil reklamácie aj od ďalších vlastníkov, ktoré preukazujú zmätočnosť a protiprávnosť vyúčtovania. Pohľadávka postupcu uplatnená žalobcom vznikla tak, že správca vybavil jeho reklamáciu z vyúčtovania ako jedinú zo všetkých uplatnených. Žalovaný predložil aj ďalšie reklamácie, o ktorých sa dozvedal postupne a ktoré neboli súčasťou dokumentácie domu odovzdanej po zmene správcu. Všetky reklamácie sa týkajú vážnych pochybení správcu nielen z dôvodu, že sa týkali aj nevlastníkov, ale aj z dôvodu nesprávnych odpočtov meracích zariadení, nevyplatenia vzniknutých preplatkov, neoprávnenosti účtovania platieb za upratovanie a pod. Tieto dôkazy okresný súd nevykonal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a tým aj k nesprávnemu právnemu záveru. Existencia a nevybavenie čo i len jednej z reklamácií, ktorá má vplyv na celkové vyúčtovanie, je spochybnením dôvodnosti preplatku. Vyúčtovanie za rok 2014 a časť roku 2015 voči nevlastníkom je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania Podľa žalovaného nemožno postúpiť pohľadávku spornú alebo neistú a postúpenie spornej pohľadávky je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Právny predchodca žalobcu mal vedomosť o tom, že vyúčtovanie sa týka aj nevlastníkov a mal vedomosť o tom, že správca vykonal opravné vyúčtovanie iba na základe jeho reklamácie a vedel, že reklamácie ostatných vlastníkov neboli v opravnom vyúčtovaní zohľadnené. Žalovaný je správcom bytového domu a podľa je povinný vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Bolo preto jeho povinnosťou chrániť záujmy vlastníkov pred záujmom žalobcu ako tretej osoby. Podľa judikatúry Európskeho súdu by mal súd reagovať v rozsudku na tie argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Súd prvej inštancie sa argumentáciou žalovaného a reklamáciami spochybňujúcimi správnosť vyúčtovaní nezaoberal, tieto dôkazy nevykonal a neuviedol jasné a zrozumiteľné dôvody pre ich odmietnutie. Nevykonanie dôkazov z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania má znaky arbitrárnosti, nakoľko o ich existencii žalovaný nemal ako vedieť a o týchto sa postupne dozvedal od nespokojných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých práva boli uprednostnením len jedného z nich poškodené. Podľa žalovaného nemôžu byť skutkové a právne závery súdu svojvoľné a okresný súd tým, že nevykonal dôkazy svedčiace v prospech žalovaného a tieto nevyhodnotil, porušil zásadu rovnosti zbraní. Napadnuté rozhodnutie je preto arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho okresný súd nespornosť postúpenej pohľadávky a dôvodnosť žaloby nesprávne právne posúdil. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný opakovane uvádza tie isté argumenty. Dôvody, pre ktoré žalovaný žiada rozsudok zrušiť, nemajú oporu v platnej právnej úprave.

Právny predchodca žalobcu mesačne uhrádzal preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv a úhrad za plnenia a za správu. Túto skutočnosť potvrdzujú výpisy z jeho účtu. Ak by neboli zálohové platby uhrádzané, tak by bývalý správca mohol od spoločnosti Finance development s.r.o. tieto platby vymáhať súdnou cestou, k čomu však nedošlo. Žalovaný opakovane namieta platnosť vyúčtovaní, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnym dôkazom. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.2.2017 tvrdil, že poveril spoločnosť CoRect Plus s.r.o., Košice, vykonaním revízie účtovníctva bytového domu. Podľa jeho tvrdení mali byť závery kontroly podkladom pre korekciu jednotlivých vyúčtovaní. Žalovaný doposiaľ žiadnu správu o revízii účtovníctva nepredložil. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mohol žalovaný dospieť k týmto záverom bez toho, aby ich mal relevantne podložené. Žalovaný iba vyfabulovanou neplatnosťou vyúčtovania zastiera existenciu svojho záväzku. Žalobca v rámci reklamácie predložil dohody o vysporiadaní vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi s spoločnosťou Finance development s.r.o. a z predložených dohôd vyplýva, kedy nový vlastník nadobudol predmetný byt, nebytový priestor a od uvedeného času vznikla tomuto vlastníkovi povinnosť uhrádzať zálohové platby. Nie sú preto pravdivé tvrdenia o neplatnosti vyúčtovaní.

11. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca svoj nárok riadne zdôvodnil a podložil listinnými dôkazmi. Argument žalovaného ohľadom nevybavenia iných reklamácií nie je argument s právnou relevanciou. Žalovaný opomína, že nevybavenie inej reklamácie nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zároveň žalobca upriamuje pozornosť na fakt, že žalovaný ako správca akceptoval preplatky Mesta Liptovský Mikuláš ako vlastníka č. 47 za predmetné obdobie. Mesto Liptovský Mikuláš bolo oprávnené si tieto preplatky započítať s nedoplatkami. Tento istý postup aplikoval aj právny predchodca žalobcu, čo ale žalovaný odmieta a vyúčtovanie spochybňuje. Okresný súd na ďalšie listinné dôkazy predložené žalovaným neprihliadol z dôvodu, že na pojednávaní dňa 20.3.2019 vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že údajne nemal vedomosť o reklamáciách a o ich existencii sa údajne dozvedal postupne. Na pojednávaní dňa 16.1.2019 však žalovaný uviedol, že má vedomosť o početných reklamáciách. Ako by o týchto reklamáciách vedel, ak by nemal jednotlivé reklamácie k dispozícii. Tvrdenie žalovaného tak neobstojí najmä z dôvodu, že opakovane argumentoval iba jednou vybavenou reklamáciou, a teda musel mať vedomosť aj o ďalších reklamáciách. Žaloba bola podaná ešte v roku 2017 a žalovaný mal dostatočný čas na zabezpečenie dôkazov. Ak žalovaný pochyboval o dĺžke stanovenej lehoty, mohol súd požiadať o jej predĺženie, prípadne na pojednávaní dňa 16.1.2019 upozorniť, že lehota je pre neho nedostatočná. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

12. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -536 zo dňa 2.12.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

15. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."

20. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný. Žalovaný okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

21. Žalovaný v podanom odvolaní zopakoval argumentáciu spochybňujúcu vyúčtovanie predchádzajúceho správcu za rozhodné obdobie roku 2014 a prvého polroku roku 2015. Žalovaný vyúčtovanie spochybňoval z dôvodu, že vyúčtovanie bolo predchádzajúcim správcom uskutočnené aj voči subjektom, ktoré byty a nebytové priestory užívali na základe nájomných zmlúv, a teda neboli vlastníkmi týchto bytov či nebytových priestorov, a tiež z dôvodu, že boli uplatnené početné reklamácie, ktoré ovplyvnili výsledok tohto vyúčtovania za rok 2014 a za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015. Krajský súd vo vzťahu k týmto námietkam v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že zo strany žalovaného došlo len k popretiu tvrdenia žalobcu, preukázaného predloženým vyúčtovaním za rozhodné obdobie, bez toho, aby zo strany žalovaného bolo uvedené konkrétne tvrdenie o rozhodujúcich skutkových okolnostiach, teda konkrétne tvrdenie o tom, či za rozhodné obdobie podľa názoru žalovaného vznikol alebo nevznikol na strane právneho predchodcu žalobcu preplatok, či nedoplatok a v akej výške. Krajský súd vo vzťahu k skutkovému popretiu zo strany žalovaného primárne poukazuje na , podľa ktorého sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Z ustanovenia , vyplýva, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že právna úprava v ust. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu buď vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Zvýrazňuje krajský súd, že z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to z opravných vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za rozhodné obdobie (č.l. 27-106 spisu), ktoré opravné vyúčtovania vypracoval predchádzajúci správca bytového domu HOUSE MANAGEMENT s.r.o., Bratislava, vyplýva, že na strane právneho predchodcu žalobcu Finance development s.r.o. vznikla titulom preplatkov pohľadávka, ktorej výška bola následne znížená uskutočnenými zápočtami (č.l. 17, 18 spisu). Zo strany žalobcu bola predložená tiež Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2016 (č.l. 7 spisu), na základe ktorej žalobca nadobudol uplatnenú pohľadávku vo výške 4.173,15 Eur od postupcu Finance development s.r.o. Samotný žalovaný pritom pohľadávku žalobcu v zmysle jeho emailového vyjadrenia zo dňa 06.03.2016 (č.l. 24) nespochybňoval a navrhoval dať súhlas s jej uhradením. Pohľadávku nerozporovali ani vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí podľa Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 14.11.2016 (č.l. 341) považovali vyúčtovanie roku 2015 a prvého polroku 2015 za akceptovateľné.

23. Možno preto konštatovať, že žalobca v konaní uviedol skutkové tvrdenia, na základe ktorých uplatňuje nárok voči žalovanému, a na preukázanie týchto tvrdení predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva dôvodnosť a výška ním uplatnenej pohľadávky. Zo strany žalovaného bola táto pohľadávka popretá z vyššie uvedených dôvodov bez toho, aby žalovaný sám konkretizoval iný výsledok vyúčtovania za rozhodné obdobie. Ak žalovaný v konaní namietal, že vyúčtovanie zo strany predchádzajúceho správcu bolo uskutočnené aj voči subjektom, ktoré neboli vlastníkmi bytov či nebytových priestorov, resp. že zostali nevybavené ďalšie reklamácie iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak z jeho strany nebol konkretizovaný dopad, ktorý ním tvrdené skutočnosti mali mať na správnosť či nesprávnosť vyúčtovania, ktoré predchádzajúci správca uskutočnil voči právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný pred začatím súdneho konania ani v priebehu súdneho konania neprodukoval obranu, ktorá by viedla k ustáleniu vyúčtovania prípadného preplatku či nedoplatku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, za rozhodné obdobie. Len všeobecné tvrdenia žalovaného, že zo žalovaným uvádzaných dôvodov

je vyúčtovanie nesprávne, nie sú spôsobilé vyvrátiť závery, ktoré plynú zo žalobcom predložených dôkazov ohľadom výšky vyúčtovaného preplatku za rozhodné obdobie. Krajský súd v tomto smere poukazuje na záver súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že nepostačuje len popieranie skutkových tvrdení bez vecnej argumentácie a jej podloženia s tým, že na strane žalobcu boli dané podklady od predchádzajúceho správcu a žalovaný podklady, ktoré by spochybnili správnosť vyúčtovania predchádzajúceho správcu, v konaní netvrdil a nepreukázal. Žalovaný sa v konaní obmedzil na všeobecné spochybnenie vyúčtovania preplatkov predchádzajúcim správcom vo vzťahu k žalobcovi, avšak sám v konaní bližšie nešpecifikoval a netvrdil, aký dopad na výsledok tohto vyúčtovania by mali mať ním namietané skutočnosti vyúčtovania realizovaného aj voči subjektom, ktoré neboli vlastníkom bytov či nebytových priestorov, a ním namietané skutočnosti nevyporiadania sa s ďalšími reklamáciami iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak žalovaný ako aktuálny správca predmetného domu nevyvinul v konaní žiadnu iniciatívu, ktorá by smerovala k odstráneniu ním namietaných nedostatkov týkajúcich sa vyúčtovania za rozhodné obdobie, tak len jeho samotná argumentácia, spochybňujúca vyúčtovanie uskutočnené predchádzajúcim správcom, nie je spôsobilá vyvrátiť závery zistené súdom prvej inštancie z dôkazov predložených žalobcom. Ak žalovaný sám nevyvíja žiadnu iniciatívu smerujúcu k riadnemu vyúčtovaniu ním spochybňovaného rozhodného obdobia, tak nie je možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby v súdnom konaní svoj nárok neuplatnil s poukazom na skutočnosť, že ešte zo strany žalovaného neboli vyporiadané reklamácie iných vlastníkov bytov či nebytových priestorov, ktorých vyporiadanie žalobca nemôže ovplyvniť. Žalovaný mal dostatočný časový priestor, aby predmetné obdobie roku 2014 a prvého polroku roku 2015 vyporiadal a vybavil všetky relevantné reklamácie, keďže správu predmetného domu prevzal od 1.7.2015.

24. Zvýrazňuje krajský súd, že žalovaný mal možnosť v súlade s uznesením vyhláseným okresným súdom na pojednávaní dňa 16.1.2019 (zápisnica založená na č.l. 398-401 spisu) do 15 dní od tohto pojednávania doplniť svoje skutkové tvrdenia a tým naplniť svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení za účelom relevantného popretia prostriedkov procesného útoku žalobcu. Žalovanému bola pritom žaloba spolu s platobným rozkazom a poučením o jeho procesných právach a povinnostiach doručená dňa 15.6.2017 a žalobca tak mal v konaní pred súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový priestor na plnenie svojich procesných povinností. Žalovaný napriek tomu nerešpektoval ani okresným súdom stanovenú lehotu na doplnenie jeho skutkových tvrdení v zmysle uvedenej zápisnice zo dňa 16.1.2019 v dĺžke 15 dní od tohto pojednávania a listinné dôkazy - reklamácie vyúčtovania nákladov ďalších vlastníkov bytov a nebytových priestorov, predložil okresnému súdu až po uplynutí tejto lehoty dňa 5.3.2019 (č.l. 402 spisu). Okresný súd tak postupoval vecne správne, ak uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.3.2019 (zápisnica založená na č.l. 449-451 spisu) vyhlásil sudcovskú koncentráciu a nevykonával dokazovanie listinami, predloženými žalovaným po uplynutí lehoty 15 dní od pojednávania uskutočneného dňa 16.1.2019. Okresný súd bol oprávnený v zmysle ust. pristúpiť k sudcovskej koncentrácii konania a neprihliadať na žalovaným oneskorene predložené dôkazy.

25. Vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii krajský súd uvádza, že jej účelom je predovšetkým zabrániť zdržiavaniu sporu zo strany procesných strán neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je potrebné vyhodnocovať v okolnostiach konkrétneho prípadu. V danej veci bol žalovaný rovnako ako žalobca okresným súdom vyzvaný, aby v stanovenej 15 dňovej lehote od pojednávania doplnili svoje skutkové tvrdenia, čo žalovaný nerešpektoval. Ako už bolo konštatované, žalovaný bol okresným súdom poučený (poučenie z č.l. 113, 114 spisu) o svojej povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany včas s tým, že prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (poučenie doručené žalovanému dňa 15.6.2017, doručenka založená na č.l. 112 rub spisu). Zo strany žalovaného bolo v podanom odvolaní namietané, že o listinných dôkazoch (reklamáciách iných vlastníkov bytov a nebytových priestorov) sa nemal ako dozvedieť a o týchto sa dozvedal postupne od nespokojných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zo strany žalovaného však neboli preukázané ani tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenie, že predložené listinné dôkazy nemohol predložiť už skôr ( ). Reklamácie predložené žalovaným dňa 5.3.2019, teda po uplynutí okresným súdom určenej lehoty, sú reklamáciami, ktoré sú datované v druhej polovici roku 2015 a zo strany žalovaného nebolo v konaní tvrdené ani preukázané, že by tieto reklamácie nemal k dispozícii do okamihu uplynutia okresným súdom určenej lehoty na doplnenie skutkových tvrdení.

26. Krajský súd tak v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý za využitia sudcovskej koncentrácie na tieto oneskorene žalovaným predložené listinné dôkazy neprihliadol, nezistil žiadne porušenie procesných práv žalovaného. Krajský súd preto nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného uplatnenú s odkazom na ust. , teda, že by okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napriek tomu, že okresný súd svojím postupom vytvoril pre žalovaného dostatočný časový priestor na uplatnenie všetkých relevantných prostriedkov jeho procesnej obrany, žalovaný predmetné listinné dôkazy predložil až po uplynutí okresným súdom stanovenej lehoty. v súvislosti s nedodržaním procesných povinností strán vytvára pre konajúci súd možnosť využitia osobitných procesno-právnych sankcií za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Využitie sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. patrí do právomoci súdu prejednávajúceho danú sporovú vec. Ak okresný súd neprihliadol na oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany žalovaného (listinné dôkazy - reklamácie), tak postupoval v súlade so svojím zákonným oprávnením využitím procesno- právnej sankcie za oneskorené predloženie týchto dôkazných prostriedkov žalovaným. Okresný súd potom vecne správne vychádzal z dokazovania vykonaného na nariadených pojednávaniach a takto zisteným skutkovým stavom je v zmysle ust. viazaný aj krajský súd rozhodujúci o podanom odvolaní žalovaného.

27. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal absolútnu neplatnosť vyúčtovaní za rok 2014 a časť roka 2015 voči nevlastníkom, zvýrazňuje krajský súd, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky, ktorú žalobca odvodzuje od vyúčtovania uskutočneného pôvodným správcom bytového domu voči právnemu predchodcovi žalobcu ako vlastníkovi bytov a nebytových priestorov. Ako už bolo konštatované, žalovaný v konaní neuviedol tvrdenia a nepredložil dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili výšku preplatku konštatované týmto vyúčtovaním. Na tomto závere nič nemení ani odvolacia námietka žalovaného ohľadom neplatnosti vyúčtovaní, ktoré mali byť pôvodným správcom uskutočnené vo vzťahu k ďalším subjektom, ktoré prípadne neboli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Námietky žalovaného týkajúce sa reklamácií či vyúčtovanie uskutočnené voči subjektom, ktoré neboli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, bez ďalšieho nemôžu viesť k záveru o neplatnosti uskutočnených vyúčtovaní, ktoré boli vykonané na to oprávneným subjektom, a to predchádzajúcim správcom bytového domu, voči subjektu, ktorý bol vlastníkom bytov a nebytových priestorov - právnemu predchodcovi žalobcu. Za predpokladu, že by zo strany žalovaného bola splnená jeho povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, boli by tieto námietky žalovaného týkajúce sa nevybavených reklamácií a vyúčtovaní uskutočnených voči nevlastníkom prípadne spôsobilé spochybniť výsledok vyúčtovania v podobe či už preplatku alebo nedoplatku, nemôžu však bez ďalšieho odôvodniť záver o tom, že by vyúčtovanie malo byť absolútne neplatným právnym úkonom.

28. Keďže zo strany žalovaného v konaní nebola relevantným spôsobom spochybnená existencia a výška pohľadávky žalobcu, nemôže byť ako dôvodná vyhodnotená ani jeho námietka, že postúpenie tejto pohľadávky právnym predchodcom žalobcu žalobcovi by malo by v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa . K tomuto ustanoveniu krajský súd uvádza, že toto ustanovenie vyníma z právnej ochrany taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď prenáša do právnej praxe všeobecnú zásadu súkromného práva v podobe zákazu zneužitia práva. Rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku je špecifické pre oblasť obchodno-právnych vzťahov, ktoré sa vyznačujú osobitosťou subjektov v podobe podnikateľov, ktorí vo vzájomných vzťahoch presadzujú svoje podnikateľské záujmy a nesú pritom podnikateľské riziko. U účastníkov takýchto vzťahov sa potom predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za poctivé sa v obchodno-právnej rovine považuje aj to, čo by vo sfére všeobecného občianskeho práva mohlo byť považované za rozporné s dobrými mravmi. S takýmto posudzovaním počíta priamo , napr. v ust. , kde vylučuje možnosť v obchodno-právnych vzťahoch namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. sa normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov obsahovo nekryjú. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. sa „predpokladá, že vo vzťahoch s inými podnikateľmi bude podnikateľ presadzovať svoj záujem a využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov. Nesmie zneužívať

práva, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov". Uplatňovanie zásad poctivého obchodného styku umožňuje súdu posudzovať súlad výkonu subjektívneho práva so všeobecne rešpektovanými pravidlami chovania medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti na trhu. Súd je tak len vo výnimočných prípadoch, v ktorých by sa priznanie uplatneného nároku javilo ako krajne nespravodlivé, oprávnený odoprieť výkonu (uplatneniu) takéhoto práva súdnu ochranu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Problematika zásad poctivého obchodného styku tak nedopadá na samotný úkon postúpenia pohľadávky, ale na výkon práva. Žalovaný svoju námietku ohľadom rozporu postúpenia pohľadávky žalobcovi odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu vedel, že sa vyúčtovanie týka aj nevlastníkov a že bola vybavená len jeho reklamácia. Žalovaný tak neuvádza, výkon akého práva je podľa jeho názoru v rozpore s poctivým obchodným stykom. Samotný právny úkon postúpenia pohľadávky zmluvou, ktorej žalovaný nebol účastníkom, nie je výkonom práva, ktorý by vo vzťahu k žalovanému mohol byť rozporný s poctivým obchodným stykom. K nepriznaniu postúpenej pohľadávky z dôvodu podľa by museli viesť veľmi výnimočné okolnosti, ktoré by boli spojené s uplatňovaním práva na jej zaplatenie, t.j. šikanózny výkon práva zjavne poškodzujúci druhú stranu (rozsudok NS ČR sp.zn. ). Odoprieť ochranu výkonu takéhoto práva žalobcu by bolo možné len v prípade takého uplatnenia nároku, ktoré by bolo zneužívané na poškodenie dlžníka, čo v prejednávanom spore nemožno konštatovať.

29. Podľa názoru krajského súdu nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, keď okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tak uplatneného nároku žalobcu ako i obrany žalovaného. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal v ods. 6 tohto odôvodnenia na rozsah vykonaného dokazovania, v rámci ktorého je zrejmé vykonanie dokazovania tiež reklamáciami predloženými žalovaným v rámci jeho vyjadrenia zo dňa 28.1.2019 (č.l. 387-396 spisu). Neobstojí preto odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd dôkazy, ktoré zo strany žalovaného boli predložené do dňa 16.1.2019, nevykonal a tieto nevyhodnotil. Okresný súd v ods. 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku posúdil otázku žalovaným namietaných reklamácií iných vlastníkov v kontexte splnenia povinnosti žalovaného ohľadom popretia tvrdení žalobcu, keď uviedol, že len samotné spochybňovanie správnosti vyúčtovania vrátane ne/vybavených reklamácií iných vlastníkov nepovažoval za dostatočné, s ktorým záverom sa ako bolo konštatované vyššie, stotožnil aj krajský súd ako súd odvolací. Krajský súd tak nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu o porušení zásad spravodlivého prejednania veci pred súdom prvej inštancie. V zmysle ust. možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný mal od podania žaloby do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový priestor na realizáciu jeho procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. žalovanému bola vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (, ). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces" je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry", ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní" pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich

procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.

30. V kontexte uvedeného neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne. Vzhľadom na túto argumentáciu krajský súd uvádza, že: „Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 28. februára 2006). Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Tomu musí zodpovedať i obsah odôvodnenia rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Uvedené platí pre rozhodnutie vydané tzv. skrátenou formou odôvodnenia ( )." (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , zo dňa 19. júla 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nemohol krajský súd konštatovať arbitrárnosť predmetného rozhodnutia okresného súdu. Napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než záver o vecnej správnosti napadnutého rozsudku. Zároveň platí, že „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

31. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. ). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ... „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".

32. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdil podľa , . Výrok tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania, nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.