Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: Y. S.U., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, o zaplatenie 838,48 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenom Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 03.04.2019 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 838,48 Eur (istina) spolu s úrokmi v sume 467,27 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,50 % ročne zo sumy 838,48 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 838,48 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia, poplatkami v sume 0,- Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Poštová banka a. s. (ďalej tiež aj len „veriteľ“) uzavrel dňa 15.01.2014 so žalovaným zmluvu o úvere č. 1410988252 (ďalej len „úverová zmluva“) v zmysle a nasl. , ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver a na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 1 000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote vrátane úrokov dojednaných vo výške 25,50 % a to podľa predpisu splátok k úverovej zmluve. Vzhľadom na to, že žalovaný svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu (veriteľ) v zmysle zaslal žalovanému upozornenie pred zosplatnením úveru, ktorým ho upozornil, že je v omeškaní so splatením splátky úveru a keďže aj napriek uvedenému upozorneniu žalovaný dlžnú platbu neuhradil, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ avšak cit.: „… žalovaný ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatil dlžnú pohľadávku.“ Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine označenej ako „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej cit.: „… z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením a o bankách...“ so stavom k 18.12.2018 a to v časti „Zaplatené splátky“.

3. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby si žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok z 25.10.2018, uzatvorenej medzi veriteľom (Poštová banka, a.s.) ako postupom a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej veriteľ svoju pohľadávku s príslušenstvom, vzniknutú voči žalovanému na základe úverovej zmluvy postúpil žalobcovi.

4. Podanou žalobou sa žalobca, titulom postúpenia mu pohľadávky voči žalovanému, domáha okrem istiny 838,48 Eur, aj zaplatenia úrokov vyčíslených jednako za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy do zosplatnenia úveru v sume 353,58 Eur, ako aj za obdobie po zosplatnení úveru do vyhotovenia listiny „Aktuálny stav úveru“ z 18.12.2018 v sume 113,69 Eur, ako aj zaplatenia úroku 25,50 % z istiny, t.j. zo sumy 838,48 Eur aj za obdobie od 01.12.2018, t.j. od prvého dňa mesiaca v ktorom bola vyhotovená listina „Aktuálny stav úveru“ a ktorý je dňom cit.: «… k ultimu mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, kedy bola listina „Aktuálny stav úveru zo dňa 18.12.2018“ vyhotovená, v konkrétnom prípade teda do dňa 30.11.2018.», napokon sa domáha aj zaplatenia úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 838,48 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia v zmysle v spojení s nariadenia č. .

5. Prílohou žaloby boli: listina označená ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018“; „Zmluva o úvere dostupná pôžička“ zo 16.01.2014; Všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.07.2013; Obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička účinné od 06.01.2014; Sadzobník poplatkov platný od 01.10.2013; list adresovaný veriteľom žalovanému označený ako cit.: „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ z 25.04.2016; výpis z účtu žalovaného za obdobie od 15.01.2014 - do 18.12.2018 a predpis splátok k zmluve o úvere.

6. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému do vlastných rúk 21.08.2019, avšak žalovaný do rozhodnutia okresného súdu ostal v konaní pasívnym a k žalobe sa nevyjadril.

7. Podaním doručeným okresnému súdu 15.10.2019 žalobca na výzvu okresného súdu, aby preukázal či si jeho právny predchodca (Poštová banka a.s.) pred postúpením mu pohľadávky voči žalovanému plnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) žalobca bez vyjadrenia zaslal okresnému súdu opakovane iba list adresovaný veriteľom žalovanému označený ako cit.: „Upozornenie

- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ z 26.04.2016, ktorý bol už aj prílohou žaloby.

8. V spotrebiteľských sporoch podľa v účinnom znení (ďalej len „“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

9. Podľa a „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

10. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.12.2019 verejne vyhlásil podľa , bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety , za splnenia zákonných podmienok podľa .

11. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento skutkový stav.

12. Dňa 16.01.2014 „uzatvorili“ Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník „Zmluvu o úvere

- dostupná pôžička“ č. 1410988252 a to na tlačive majúcom tri časti, pričom v časti 1, označenej ako „Zmluvné strany (vyplní Klient)“ sú uvedené osobné údaje o žalovanom ako klientovi, o jeho zamestnávateľovi, výške príjmu, rodinnom stave. V časti 2, označenej ako „Žiadosť o poskytnutie úveru (vyplní Klient)“ je uvedená žalovaným žiadaná výška úveru 4 000,- Eur, doba splácania úveru 6 rokov a žiadosť o základný súbor poistenia. V časti 3, označenej ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní Poštovka)“ sú uvedené tieto údaje: číslo zmluvy 1410988252, výška úveru 1 000,- Eur, počet mesačných splátok 72, výška mesačnej splátky vrátane poistného 30,62 Eur, dátum prvej platby do 25.02.2014 a každej ďalšej k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.01.2020, výška úrokovej sadzby 25,50 % p. a., celková výška nákladov 922,34 Eur, RPMN 28,70 %, priemerná RPMN 25,84 %. Podľa bodu 3.5 právne vzťahy neupravené v zmluve sa cit.: „… riadia OP, VOP, Sadzobníkom

poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami …...“ Tlačivo podpísal žalovaný ako klient v Bardejove dňa 15.01.2014 a zástupca banky (veriteľa) v Bratislave dňa 16.01.2014.

13. Podľa článku III., bodu 3.1. Obchodných podmienok cit.: „Najneskôr pri podaní návrhu Poštovka predkladá Dlžníkovi Formulár. Dlžník v návrhu vyplní príslušnú časť, uvedie svoje osobné údaje, údaje o prípadnom Spoludlžníkovi, maximálnu požadovanú výšku úveru, minimálnu požadovanú lehotu splatnosti a Návrh vlastnoručne podpíše pred zamestnancom Obchodného miesta….“

14. Podľa článku III., bodu 3.2. Obchodných podmienok cit.: „Ak Poštovka po posúdení Návrhu a vyhodnotení Dlžníkovej, prípadne Spoludlžníkovej schopnosti splácať úver neupraví Dlžníkom požadované parametre úveru, považuje sa to za prijatie Návrhu. Ak Poštovka upraví Dlžníkomm požadované parametre úveru v rozpore s bodom 3.1. OP, považuje sa to z jej strany za protinávrh, ktorý Dlžník môže prijať alebo odmietnuť. Návrh , resp. protinávrh Poštovky stráca platnosť uplynutím 30. dňa od podania Návrhu, ak nie je uvedené inak.“

15. Podľa článku III., bodu 3.6. Obchodných podmienok cit.: „Na základe akceptovaného Návrhu zo strany Poštovky, prípadne Dlžníkom akceptovaného protinávrhu nadobúda ZoÚ platnosť. ZoÚ nadobúda účinnosť rozhodnutím Poštovkyo splnení podmienok uvedených v týchto OP na základe doloženia dokumentov akceptovaných Poštovkou, pričom je úver následne načerpaný Dlžníkovi. Poštovka toto rozhodnutie Dlžníkovi osobitne neoznamuje.“

16. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ z 25.04.2016, veriteľ oznámil žalovanému, že so splátkou splatnou 25.04.2016 je v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote jej splatnosti s tým, že dlžná pohľadávka je v sume 166,15 Eur, pozostávajúca z omeškanej splátky v sume 130,- Eur, poplatkov vo výške 36,15 Eur a poistného 0,- Eur. Súčasne veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde k jej úhrade veriteľ bude oprávnený v zmysle úver zosplatniť.

17. Z listiny označenej ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018“ a z jej časti označenej ako „Zaplatené splátky“, vyplýva, že žalovaný uhradil veriteľovi sumu 1 114,14 Eur.

18. Podľa „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

19. Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

20. Podľa až 4 (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.“

22. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov.“

23. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

24. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“ 25. Podľa prvej vety v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.“

26. Podľa a v znení účinnom v rozhodnom čase „Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.“

27. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“

28. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.“

29. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.“

30. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“

31. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

32. Podľa a v znení účinnom v čase kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky (ďalej len „v znení účinnom v čase postúpenia“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

33. Podľa a v znení účinnom v čase postúpenia „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.“

34. Podľa v znení účinnom v čase postúpenia „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“

35. Podľa „Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.“

36. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru o neopodstatnenosti žaloby, preto ju v celom rozsahu zamietol a to z viacerých dôvodov, jednako z dôvodu (i) nepreukázania riadneho uzavretia úverovej zmluvy; ako aj z dôvodu (ii) nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a z dôvodu (iii) nepreukázania, že právny predchodca žalobcu pred údajným (nepreukázaným) postúpením pohľadávky žalobcovi si voči žalovanému riadne splnil povinnosť podľa .

37. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd v prvom rade za preukázané (i), že v danom prípade medzi pôvodným veriteľom (Poštová banka a.s.), z právneho statusu ktorého si na základe postúpenia pohľadávky odvodzuje svoj nárok žalobca, a medzi žalovaným v skutočnosti ani nedošlo k platnému uzavretiu „úverovej zmluvy“, pretože návrh žalovaného na jej uzavretie (oferta) adresovaný pôvodnému veriteľovi (oblátovi), nebol pôvodným veriteľom účinne prijatý a to bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien, tak ako to na riadne a bezvadné uzavretie zmluvy vyžadujú a predpokladajú citované ustanovenia a napokon aj citované ustanovenie článku III., bodu 3.6. Obchodných podmienok samotného veriteľa.

38. Žalovaný (oferent) vo svojom návrhu navrhoval uzavretie úverovej zmluvy na poskytnutie úveru v sume 4 000,- Eur, avšak zo žalobcom predložených listinných dôkazov, konkrétne z časti 3., listiny označenej ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia (vyplní Poštovka)“ vyplýva, že v danom prípade bol žalovanému schválený úver v sume 1 000,- Eur s počtom mesačných splátok 72, s výškou mesačnej splátky vrátane poistného 30,62 Eur, dátumom prvej platby do 25.02.2014 a každej ďalšej k 25. dňu v mesiaci, dátumom konečnej splatnosti úveru 25.01.2020, výškou úrokovej sadzby 25,50 % p. a., celkovou výškou nákladov 922,34 Eur, s RPMN 28,70 %, pri priemernej RPMN 25,84 %. Inými slovami, v danom prípade bol žalovanému schválený iný úver, resp. úver v inej výške, než o aký žiadal, takže v tomto prípade reakciu veriteľa na návrh žalovaného na uzavretie úverovej zmluvy nemožno ponímať ako jeho akceptáciu (rozumej návrhu), ale keďže ide o nezhodu v základnom parametri úverovej zmluvy a to vo výške úveru, možno túto reakciu veriteľa považovať za protinávrh albo nový nuávrh na uzavretie zmluvy v zmysle citovaného a citovaného čl. III., bodu 3.2. Obchodných podmienok veriteľa. Pričom v prípade nového návrhu na uzavretie zmluvy, sa na jej účinné uzavretie vyžaduje jeho akceptácia so strany pôvodného navrhovateľa (v danom prípade žalovaného) ktorému je tento protinávrh adresovaný, tak ako to predpokladá jednako citovaný a , zhmotnený aj v citovanom čl. III., bodu 3.6. Obchodných podmienok veriteľa. V danom prípade však žalobca netvrdil a ani predložením listinných dôkazov nepreukázal, žeby žalovaný (dlžník) účinne prijal protinávrh veriteľa na uzavretie úverovej zmluvy, pričom v tejto súvislosti okresný súd podotýka, že v zmysle druhej vety cit. mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú automaticky prijatie návrhu. Inými slovami, nečinnosť, resp. mlčanie adresáta návrhu (protinávrhu) na uzavretie zmluvy samé o sebe nepostačujú na to, aby predkladateľ návrhu (oferent) bol v presvedčení, že jeho návrh bol prijatý. Uvedená zákonná požiadavka je podľa okresného súdu plne akceptovateľná a zrozumiteľná a teda nie samoúčelná, pretože až z akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy sa navrhovateľ dozvie, či jeho návrh bol prijatý bez výhrad a obmedzení a teda na akých zmluvných dojednaniach sa zmluvné strany nesporne dohodli.

39. V danom prípade bola navyše listina označená ako „Zmluva o úvere - dostupná pôžička“ podpísaná zmluvnými stranami v rôznom čase a mieste a to, žalovaným (dlžníkom) bola podpísaná v Bardejove

15.01.2014 a veriteľom (predchodcom žalobcu) bola podpísaná v Bratislave o deň neskôr 16.01.2014, t.j. aj z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako subjekt, ktorému bol protinávrh veriteľa na uzavretie úverovej zmluvy adresovaný tento protinávrh zo 16.01.2014 už nesignoval a teda nevyjadril s ním súhlas. V uvedenej súvislosti, keďže veriteľ nastolil v tomto protinávrhu podmienky úveru bez ich odsúhlasenia dlžníkom (žalovaným), keďže k podpisu údajnej „zmluvy“ došlo v iné dni, čo nie je neobvyklé, avšak nie je zrejmé, ako sa mala do dispozičnej sféry žalovaného dostať vedomosť o zmluvných dojednaniach a teda o podmienkach za akých si od veriteľa finančné prostriedky požičiaval. Okresný súd tiež podotýka, že nezhoda žalovaného, ako adresáta protinávrhu na uzavretie úverovej zmluvy a veriteľa ako predkladateľa tohto protinávrhu na uzavretie úverovej zmluvy v otázke rozsahu úverovanej sumy, nemôže byť ponímaná ako nepodstatná, pretože s týmto zmluvným parametrom sú spojené aj ďalšie jej obligatórne náležitosti, ako napr. údaj o ročnej úrokovej sadzbe, o celkovej minimálnej splátke, o nákladoch a pod..

40. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca nepredložil akceptáciu protinávrhu veriteľa na uzavretie úverovej zmluvy žalovaným, mal okresný súd za to, že v danom prípade ani nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy medzi pôvodným veriteľom (predchodcom žalobcu) na jednej strane a žalovaným na strane druhej, tak ako to vyžaduje účinná právna úprava, v zmysle ktorej k účinnému uzavretiu zmluvy s jasne a zrozumiteľne nastavenými zmluvnými dojednaniami pre obe zmluvné strany dochádza iba pri bezvýhradnej akceptácii návrhu (protinávrhu) na jej uzavretie, čo bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konformného konsenzu oboch zmluvných strán, čo sa v danom prípade nestalo. Okresný súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, teda v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme, čo v zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase, spôsobuje taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

41. Podľa : „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“

42. Podľa : „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

43. Podľa prvej vety : „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.“

44. Z dôvodu neuzavretia zamýšľanej úverovej zmluvy by tak medzi účastníkmi tohto zamýšľaného právneho úkonu nastal režim bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný napriek tomu prijal od veriteľa (predchodcu žalobcu) plnenie bez právneho titulu a bolo by namieste, aby iba toto čerpané plnenie veriteľovi vrátil podľa a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, ktoré nemožno považovať za účinne dojednané, keďže zamýšľaná úverová zmluva nebola uzavretá pre rozpor s ustanovením . Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný čerpal prostriedky od veriteľa v sume 1 000,- Eur, z ktorej sumy však v zmysle listiny predloženej žalobcom označenej ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018“ a v zmysle jej časti označenej ako „Zaplatené splátky“, žalovaný už vrátil veriteľovi sumu 1 114,14 Eur započítanú žalobcom na istinu, úroky a poplatky. Okresný súd však túto sumu v súlade s započítal iba na istinu, t.j. poskytnutý úver, z ktorej skutočnosti je potom zrejmé, že žalovaný vrátil veriteľovi viac ako čerpal a to ešte pred začatím tohto konania, takže z tohto dôvodu by nebolo možné zaviazať žalovaného k vráteniu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému v danom prípade na jeho strane nedošlo, preto aj v tejto časti je žaloba nedôvodná a navyše veriteľ ako účastník zamýšľaného právneho úkonu nie je účastníkom sporu a žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore nepreukázal (viď ďalej).

45. Okrem uvedeného, dôvodom na zamietnutie žaloby bolo aj (ii) nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a to z dvoch dôvodov. Jednako vzhľadom na neúčinnosť uzavretia úverovej zmluvy a s tým, súvisiacu bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktoré úroky a poplatky takto neboli platne zmluvne dojednané, takže všetky čiastkové úhrady žalovaného boli započítané iba na istinu, z ktorého dôvodu žalovaný preto splatil čerpané prostriedky (posledná platba bola 21.06.2018) dávno pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok (uzavretá 25.10.2018), takže pôvodný veriteľ nemohol platne postúpiť neexistujúcu pohľadávku na žalobcu. A jednako z dôvodu, že žalobca, ktorý má

nielen povinnosť tvrdenia, ale aj preukaznú povinnosť, nepredložil na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcu uzavretá 25.10.2018 medzi ním ako postupníkom a pôvodným veriteľom (Poštová banka a.s.) ako postupcom. Žalobca túto zmluvu v žalobe síce označuje, ale k žalobe ju nepripojil. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva ani žiaden odkaz na to, kde by sa okresný súd mohol s takouto zmluvou oboznámiť, v spise sa taktiež nenachádza žiadny dôkaz o tom, že postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému, a to či už zo strany Poštovej banky, a.s. alebo zo strany žalobcu.

46. Je nepochybné, že na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20.05.2009), dokonca mu zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávok ani nemusia postúpenie pohľadávky oznámiť. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi je však právne významné z hľadiska uplatnenia súdnej ochrany. Totiž ak pri uplatnení procesného útoku nie je predložená zmluva o postúpení pohľadávok, na preukázanie tvrdeného nároku postačí oznámenie o postúpení dlžníkovi, či už zo strany postupcu alebo postupníka. V uvedenej súvislosti okresný súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , kde okrem iného konštatoval: „Podľa právneho názoru odvolacieho súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.“

47. Povinnosťou súdu je vždy skúmať aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2010).

48. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo však neučinil. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť strana sporu (žalobca) splní, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z až . Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žalobe; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 12.09.2017). Uvedené je zhmotnené aj v právnej zásade, ktorá platila už v rímskom práve - „Vigilantibus iura scripta sunt“, čo znamená, že bdelým, nie spiacim patrí právo. Nositeľ práva by sa mal oň zaujímať, pretože jeho podcenením, zanedbaním, či neostražitosťou ho môže stratiť.

49. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy, avšak keďže uvedené procesné podmienky z jeho strany neboli dodržané, podľa okresného súdu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie bol aj toto dôvod na zamietnutie žaloby.

50. Napokon dôvodom na zamietnutie žaloby bolo aj (iii) nepreukázanie že právny predchodca žalobcu (Poštová banka a. s.) si pre účinné postúpenie pohľadávky žalobcovi, splnil voči žalovanému riadne povinnosť podľa . Pri posúdení účinnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa (banky) na žalobcu (nebankový subjekt) a teda pri posúdení danosti aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, okresný súd musel v prvom rade zohľadniť jednako špecifický charakter zmluvných subjektov zmluvy o úvere na základe ktorej bola vzniknutá pohľadávka predmetom postúpenia a jednako musel zohľadniť aj špecifický charakter zmluvných subjektov zmluvy o postúpení pohľadávky. Jednotiacim znakom týchto dvoch vzťahov je, že ich subjektom bola v oboch prípadoch banka, t.j. subjekt ktorý poskytuje úvery na základe bankovej licencie, takže v danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky banky, ktorá mala v úverovom vzťahu voči žalovanému dominantnejšie postavenie a žalovaný v postavení spotrebiteľa mal v tomto vzťahu postavenie výrazne slabšej strany, ktoré musí byť vyvážené poskytnutím zvýšenej ochrany jeho práv aj z hľadiska zvýšenej kontroly

splnenia všetkých zákonne deklarovaných predpokladov na postúpenie takejto špecifickej, z nerovného vzťahu vzídenej pohľadávky (bankovej pohľadávky) prihliadnuc súčasne aj na to, že banka týmto svojim úkonom (rozumej postúpením pohľadávky) dostala žalovaného (spotrebiteľa) do právneho vzťahu s iným subjektom (rozumej s postupníkom), ktorého výber žalovaný nemal možnosť ovplyvniť, keďže v zmysle na postúpenie pohľadávky inému subjektu nie je potrebný súhlas dlžníka (t.j. v danom prípade žalovaného).

51. Majúc na zreteli uvedené okresný súd konštatuje, že pri postúpení bankovej pohľadávky musia byť splnené, nie len všeobecne deklarované pravidlá postúpenia akejkoľvek pohľadávky v zmysle , ale v záujme ochrany spotrebiteľa musia byť navyše splnené aj osobitné predpoklady dané špecifickosťou tejto pohľadávky poskytovanej len na základe bankovej licencie a to predpoklady stanovené aj , upravujúceho tento osobitný druh (bankového) podnikania. Preto okresný súd ex offo skúmal nie len splnenie univerzálnych zákonných predpokladov postúpenia pohľadávky v zmysle , ale skúmal aj splnenie osobitných nadstavbových predpokladov na postúpenie „bankovej“ pohľadávky podľa v rozhodnom čase (rozumej v čase postúpenia) účinného , tobôž ak k postúpeniu pohľadávky bez možnosti zásahu žalovaného (spotrebiteľa) došlo na nebankový subjekt (žalobcu), ktorý nie je administratívnoprávne kontrolovateľný a postihnuteľný Národnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „národná banka“).

52. Ustanovením sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej národnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. Pre úplnosť je treba dodať, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500 000,- Eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10 000,- Eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

53. Podľa okresného súdu v konaní nebolo žalobcom preukázané, žeby si banka (Poštová banka a.s.) pred postúpením pohľadávky splnila aj zákonnú povinnosť podľa v rozhodnom čase účinného cit. , ktorý vyžadoval, aby banka pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu, ktorého výber ako už bolo konštatované spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez jeho súhlasu svoju pohľadávku voči nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu voči ktorému už spotrebiteľ nebude požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, vymožiteľnej národnou bankou. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s bankou, t.j. v záujme ochrany spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva, pred ich sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy sú z hľadiska nakladania a spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou bankou, dal podľa okresného súdu zákonodarca v spotrebiteľovi možnosť, rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie podstúpi riziko, aby jeho údaje boli sprístupnené nebankovému subjektu ak po výzve nebude viac ako 90 kalendárnych dní banke plniť a tak aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou bankou alebo spotrebiteľ bude konať s vedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve banky viac ako 90 kalendárnych dní nebude banke plniť, sa pripravil o ochranu nakladania so svojimi údajmi tvoriacimi predmet bankového tajomstva. Podľa okresného súdu banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa , nie je oprávnená spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť, resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť banky, aby pred zamýšľaným postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj nebankového charakteru), takúto výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo účinné aj z hľadiska zákonných požiadaviek . Písomná výzva podľa zákona o

bankách je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta (spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90 kalendárnych dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovanému, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

54. Okresný súd konštatuje, že súdna prax sa už odklonila od judikatúry (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. , pozn.), v zmysle ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky už bez ďalšieho postačuje na založenie aktívnej vecnej legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má z takéhoto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. zo 14.05.2008 alebo sp. zn. z 28.01.2009).

55. Okresný súd v uvedených súvislostiach príkladmo poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.03.2018, v ktorom je uvedené: „Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa vety prvej , za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( O.z)“

56. Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.04.2018 je uvedené: „ Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so ), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle . Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“

57. V danom prípade okresný súd neprisvedčil argumentácii žalobcu, že banka (Poštová banka a. s.) pred postúpením mu pohľadávky realizovala voči žalovanému aj výzvu podľa , ktorú výzvu žalobca stotožnil s výzvou z 25.04.2016 označenou ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, ktorú žalobca považuje za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadavky . S týmto tvrdením sa okresný súd nestotožňuje, pretože túto žalobcom označená výzva, bola voči žalovanému bankou realizovaná síce pred postúpením pohľadávky, avšak na úplne inom právnom základe a to na podklade a nie na podklade , pretože ako už aj z jej označenia vyplýva, jedná sa o výzvu na plnenie s následkom zosplatnenia celého úveru a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako to vyžaduje . Podľa okresného súdu žalobca v tomto prípade neprijateľne kumuluje dve rozdielne výzvy s dvoma rôznymi právnymi účinkami na právny status spotrebiteľa (klienta) a tvrdí, že banka pred postúpením mu pohľadávky si splnila povinnosť podľa , avšak nepreukázal, žeby banka skutočne žalovanému zaslala výzvu v zmysle označeného ustanovenia , poskytujúcej spotrebiteľovi (žalovanému) ochranu resp. možnosť takejto ochrany pred porušením bankového tajomstva, ktorá skutočnosť musí byť v tejto osobitnej výzve explicitne uvedená a tak daná spotrebiteľovi (žalovanému) na vedomie s možnosťou rozhodnúť sa či bude alebo nebude banke plniť.

58. Inými slovami, žalobca v konaní netvrdil a ani nepredložil žiadnu výzvu Poštovej banky a.s. pre žalovaného, ktorou by ho minimálne 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky žalobcovi vyzývala na zaplatenie dlžnej sumy a súčasne by ho upozornil na možnosť postúpenia. Preto sa podľa okresného súdu nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. na žalobcu, ktorý nie je bankou (napr. Krajský súd v Trnave sp. zn. z 10.08.2016, Krajský súd v Prešove sp. zn. zo 17.08.2017, sp. zn. z 24.08.2017, sp. zn.

z 30.08.2017, sp. zn. z 28.09.2017), a tým nebola dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Je nutné podotknúť, že ak neboli splnené uvedené podmienky, je irelevantné s akou sumou bol žalovaný v omeškaní, ak nebolo preukázané vyhotovenie ani doručenie mu tejto výzvy a tiež zákonná lehota za účelom možnosti splnenia dlhu pred jeho postúpením.

59. Keďže žalobca ani po výzve okresného súdu nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého odvodzuje žalobou uplatnený nárok, okresný súd žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.

60. Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

61. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

62. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

63. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa , v zmysle ktorého by v konaní pomerne úspešnejší žalovaný mal voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, avšak keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (k veci sa ani len nevyjadril), okresný súd mu túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.