Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/220/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ M. N., nar. XX.X.XXXX, 2/ O. N., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A., H. S. XX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.882,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 6.5.2016 č. k. 29C/295/2013-238 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, náhradu trov konania stranám nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.172,78 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými 3.2.2004 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk s tým, že splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.3.2004. Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol od svojho právneho predchodcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.9.2012. Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by banka úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou, ako to predpokladá ust. § 565 OZ. Naviac žalobca súdu predložil dôkaz, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil sám k 15.10.2012 po postúpení pohľadávky a nie jeho právny predchodca. Poukázal na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.. Zdôraznil, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Pokiaľ ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok je preto pre rozpor s § 39 neplatná. Žalobu tak pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 OZ.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. Má za to, že zo znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného

záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru súdov. Uvádza, že zo spisovej dokumentácie, ktorú žalobca po postúpení pohľadávky získal od svojho právneho predchodcu nevyplývalo, že by právny predchodca žalobcu v období pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pristúpil k jej vyhláseniu aj žalobca, a to listom zo dňa 15.10.2012, pričom túto skutočnosť takto špecifikoval aj v priebehu súdneho konania. Táto skutočnosť po právnej stránke ničím neovplyvňuje oprávnenosť nárok žalobcu. Nárok žalobcu by sa preukázaním vyhlásenia mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu menil len po skutkovej stránke. Jedinou relevantnou zmenou by bola skutočnosť, že žalobca by mal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania už od tohto dátumu. Oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postúpením pohľadávky prešlo na žalobcu, ktorý bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh. Táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na výšku či existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie. V konaní žalobca predložil oznámenie postupcu žalovaným o postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, ktoré zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd mal povinnosť z týchto oznámení vychádzať. Žalobca má ďalej za to, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8Zákona o bankách, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1Zákona o bankách. Z toho vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa tohto zákonného ustanovenia nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie plynúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky podľa § 50 ods.1.. Omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. s § 92 ods. 8 Zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Žalobca tiež nesúhlasí s priznaním trov konania vedľajšiemu účastníkovi a zdôrazňuje, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejedávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že žalovanými sú spotrebitelia, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - prevzatie a príprava zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a kompetentné. Má za to, že priznané trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené a je na mieste aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p..

3. Žalovaní v 1.a 2.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

5. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na to, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., dňa 3.2.2004 uzatvorila so žalovanými zmluvu o

splátkovom úvere. Išlo o úver spotrebiteľský, ktorého úprava v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 tohto zákona bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

7. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. 8. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, keď vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania.

9. V danom prípade, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012, právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl.. V predmetnej veci postupcom bola banka, a preto pri rozhodovaní sa musela zohľadniť aj špeciálna úprava postúpenia pohľadávky obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách.

10. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platom k 27.9.2012, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

11. V tomto ustanovení zákon č. 483/2001 Z. z. ako špeciálny právny predpis upravoval osobitný postup pri postúpení pohľadávky inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami pre takéto postúpenie boli existencia písomnej výzvy k zaplateniu a dlžníkove omeškanie so splnením trvajúce nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

12. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy, pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo len písomnú výzvu vyhotoviť, ale aj ju odoslať a doručiť dlžníkovi.

13. Žalobca nepreukázal, aby písomná výzva jeho právneho predchodcu bola žalovaným doručená. Ak so strany právneho predchodcu žalobcu neboli splnené všetky podmienky vyžadované pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu dôjsť nemohlo, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia bankovej pohľadávky zo sféry osobitne regulovaných a dohliadaných bankových činností a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. Zákonné podmienky, akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90- dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

14. Zákonom č. 299/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017, zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000,- eur a pod.).

15. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď tiež odkaz 72c v § 89 ods. 1 Zákona o bankách).

16. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v Zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

17. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán sporu a trovách konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove. Je potrebné zdôrazniť, že občianske združenie, ktoré v konaní vystupovala na strane žalovaných ako vedľajší účastník, má nárok na náhradu trov v závislosti od výsledku konania o veci samej, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Občianske združenie ako vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako žalovaní účastníci, čo vyplývalo z ust. § 93 ods. 4 O.s.p., v znení platnom do 30.6.2016, pričom tento právny predpis v § 24 umožňoval účastníkom dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. Pokiaľ ide o výšku trov občianskeho združenia, táto bola súdom prvej inštancie určená správnym spôsobom.

18. Poukazujúc na všetky tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

19. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným ani občianskemu združeniu v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).