Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_19Co-253-2016.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/253/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, štátnemu občanovi V. republiky, o zaplatenie 212,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 10C/707/2015-26 zo dňa 29.06.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 708 ods. 1,2, § 709 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka po oboznámení sa s obsahom žaloby a predloženými listinnými dôkazmi zistil, že dňa 16.07.2013 uzavrel žalobca ako banka so žalovaným ako majiteľom účtu zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb ktorej obsahom podľa článku I zmluvy bola zmluva o zriadení osobného účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a služba SMS notifikácia, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému osobný účet č. XXXXXXXXXX v mene EUR. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou zmluvných strán vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadený na základe zmluvy. Podľa článku IV. bod 2 záverečných ustanovení zmluvy za poskytovanie produktov/služieb je Prima banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov - Prima banka Slovensko a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v Prima banke. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované v zmluve sa mali riadiť Obchodnými podmienkami špecifikovanými v jej článku IV bod 3 Záverečných ustanovení. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil z fotokópie písomného vyhotovenia predmetnej zmluvy.
3. Z listu zo dňa 09. 09. 2014 označenom ako „Upomienka“ (na čl. 11 spisu) bolo zistené, že žalobca ním oznámil žalovanému, že na jeho účte č. XXXXXXXXXX/XXXX eviduje nepovolené prečerpanie vo výške 29,54 eur, s tým, že táto upomienka v zmysle Sadzobníka poplatkov Prima banka Slovensko, a.s. je spoplatnená sumou 15 eur a žalobca súčasne žalovaného vyzval do 14. 09. 2014 doplniť zostatok na jeho účte minimálne o sumu 44,54 eur. Ak sa tak nestane, oznámil žalovanému, že bude oprávnený
odstúpiť od zmluvy o bežnom účte, čím zaniknú aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov a služieb ktoré sa viažu k uvedenému účtu, ich poskytovanie sa ukončí a banka svoju pohľadávku bude vymáhať.
4. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.08.2015 do 25.08.2015 prvoinštančný súd zistil, že je tam uvedené, že ku dňu 31.07.2015 mal výpis z účtu žalovaného zostatok -203,67 eur, k čomu boli v mesiaci august 2015 pripočítané úroky vo výške -3,79 eur a príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/výkonom rozhodnutia vo výške -5,- eur a dňa 25.08.2015 bol uskutočnený bezhotovostný prevod sumy 212,46 eur ako dlhu klienta, čím nový zostatok na účte žalovaného je 0,00 eur.
5. Takto súd prvej inštancie ustálil, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému osobný účet. O debetnom zostatku na účte žalobca predložil výpis z účtu od 01.08.2015 do 25.08. 2015 s vykazovaným zostatkom 0 s počtom kreditných položiek 1: v sume 212,46 a debetných položiek 2: v sume spolu -8,79. K uvedenému žalobca v žalobe dal vysvetlenie, že nejde o kreditnú položku, ktorá by bola vznikla úhradou tejto sumy žalovaným, ale ide o internú transakciu banky, ktorá súvisela s uzatvorením účtu ku dňu 25.08.2015. Ku dňu 09.09.2014 podľa upomienky, ktorú žalobca predložil, bol zostatok na účte -29,54 eur a na takýto zostatok bola aj žalovaný žalobcom vyzývaný.
6. Súdom prvej inštancie bolo konštatované, že ak účastník nesplní povinnosť tvrdenia, neuniesol bremeno tvrdenia, má to za následok nepriaznivé rozhodnutie vo veci. K uvedenému uviedol, že žalobca v prílohe k žalobe doručil Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., s účinnosťou od 01.03.2015, pričom zmluva bola uzavretá 16.07.2013, teda uplatňuje si v konaní nároky zo vzťahu uzatvoreného v roku 2013. Napriek tomu, že v predtlačenej zmluve v bode 4 Záverečných ustanovení je zakomponované právo žalobcu obchodné podmienky meniť, nebolo v konaní preukázané, no ani tvrdené, že táto zmena bola oznámená žalovanému spôsobom v zmluve predpokladaným, a keďže podrobná úprava postupu pri nepovolenom debete na účte, postupoch a poplatkoch s tým spojených je predmetom úpravy obchodných podmienok, nie je možné preto ani posúdiť, vzhľadom na obchodné podmienky žalobcom predložené, ktoré sú účinné od 01.03.2015, či boli splnené podmienky pre postup voči žalovanému v zmysle týchto podmienok alebo nie.
7. Žalobca uviedol v žalobe iba celkovú sumu debetného zostatku bez toho, aby vyčíslil výšku jednotlivých poplatkov, resp. špecifikoval, z čoho táto suma pozostáva, uviedol obdobie, za aké nedoplatky na poplatkoch vznikli, kde majú dané poplatky čo do základu a výšky svoju oporu, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť ich účtovania a podobne. Uvedené bolo potrebné aj vzhľadom na skutočnosť, že v upomienke zo dňa 09.09. 2014 bola ako výška nepovoleného prečerpania na účte žalovaného uvedená suma len 29,54 eur, pričom za necelý rok do augusta 2015 táto mala vzrásť takmer desaťnásobne (na 212,46 eur), pričom v upomienke je uvedené, že táto je spoplatnená sumou 15 eur, hoci nebol napríklad predložený ani doklad o jej doručení či odoslaní žalovanému alebo dojednanie z ktorého by takáto výška poplatku mala vyplývať. V spojení s výškou účtovaného úroku z nepovoleného zostatku (podľa výpisu z účtu na čl. 9 spisu) a ostatnými poplatkami sa navyše takáto výška sankčných a iných poplatkov javí ako neprimeraná, preto bolo pre úspech žalobcu v konaní absolútne kľúčové každý jeden takýto poplatok náležite zdôvodniť a preukázať, keď napríklad vo výpise z účtu je uvedený aj príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/výkonom rozhodnutia o ktorom ale takisto v žalobe nie je zmienka ani dôkaz a ani zo žalobcom predložených listín takýto poplatok v takej výške absolútne nevyplýva. Povinnosťou žalobcu je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti majú oporu v označených a predložených dôkazoch. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre ten ktorý uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať ktorým z predložených dôkazov by asi takýto nezdôvodnený nárok mohol byť preukázaný, aby mohol nárok priznať. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu nie je ani povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. Žalobca tak neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy, a takisto pokiaľ ide o jej výšku. Z uvedených dôvodov súdu neostávalo iné, než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Na podporu svojho záveru poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.08.2014 sp. zn. 12Co/58/2013.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Úspešný žalovaný si trovy neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za nesprávne a odvolanie odôvodňuje vadami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu uskutočňovanie procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že ak súd považoval návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. Následne citoval ust. § 43 ods. 1 O.s.p. a vyjadroval sa k jeho gramatickému výkladu. Ak súd prvej inštancie rozhodol o neúplnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádza faktická činnosť smerujúca k odstráneniu plnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, nepostupoval procesne správne, lebo týmto odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vadu konania vymedzenú v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktoré je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručený aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.
10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že s odvolaním nesúhlasí a prijíma a rešpektuje rozsudok.
11. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca už nevyjadril.
12. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( zák. č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
14. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p., poukazuje na toto odôvodnenie, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. Správne odvolateľ poukazuje na to, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd mal úlohu vyzvať účastníka konania, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v určenej lehote. Pritom obsahom ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi je aj poučovacia povinnosť súdu v občianskom súdnom konaní obsiahnutá v § 5 ods. 1 O.s.p., ktorá bola prebratá aj do § 160 C.s.p. Poučovacia povinnosť súdu sa však týka predovšetkým tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizácie základného práva na súdnu ochranu. Optimálne plnenie poučovacej povinnosti vyžaduje materiálne chápanie tejto povinnosti súdu a súčasne aj odmietnutie prílišného formalizmu pri plnení manudukčnej povinnosti súdu. Túto povinnosť však nie je možné zamienať za povinnosť strany sporu upravenú v ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ktorá bola prebratá aj do ust. § 132 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (podľa znenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci).
15. Aj odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe. Uvedené nie je možné vykladať tak, ako to robí odvolateľ, že súd ho nevyzval na doplnenie jeho podania. Žaloba žalobcu nebola nesprávna, neúplná ani nezrozumiteľná, preto nebol namieste postup podľa vtedy platného a účinného ust. § 43 ods. 1 O.s.p. tak, ako to tvrdí žalobca. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo žalobca neurobil. V žiadnom prípade nebolo úlohou súdu vyzývať žalobcu na preukázanie svojich tvrdení, lebo táto povinnosť žalobcovi vyplývala vtedy z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., lebo povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá im bola všeobecne uložená v citovanom ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom v čase podania žaloby a rozhodovania súdu prvej inštancie. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť účastník konania, teraz strana sporu splní platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania, teraz strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teraz § 131 až § 135 C.s.p. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú účastníkom konania, teraz stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíval v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žaloby; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby.
16. Z uvedeného je jednoznačne možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Keďže uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli dodržané, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
17. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že podľa tvrdenia žalobcu debet nebol povolený. Je potom viac než pochybné, ako žalobca vyčíslil žalovanú sumu 212,46 eur a z čoho uvedená suma pozostáva. Ak by sa pripustilo, že nedovolené prečerpanie predstavovalo sumu 29,54 eur, vôbec nie je jasné, ako žalobca sa dopracoval k sume, ktorú žaloval. Správne preto súd prvej inštancie pre nepreukázanie dôkazného bremena žalobu zamietol.
18. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. spolu aj s výrokom o trovách konania ako vecne správny potvrdený.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 257 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemôže mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.