Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/166/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom L. X,. XXX XX G., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom N. U. X/A, XXX XX . R. - G. E. G., v konaní o zaplatenie 150,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -88 zo dňa 26.11.2018 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Ružomberok č.k. -128 zo dňa 5.6.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -88 zo dňa 26.11.2018 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Ružomberok č.k. -128 zo dňa 5.6.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 150,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 150,- Eur od 18.2.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 16.02.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 150,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150,- Eur od 18.02.2017 do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 5.3.2018 platobný rozkaz č.k. -21, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie podľa v spojení s (ďalej len „“), nakoľko žalobca v zmysle o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Okresný súd Ružomberok prípisom zo dňa 20.06.2018 v zmysle postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I. z dôvodu, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril, uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti. Okresný súd Bratislava I. prípisom zo dňa 25.07.2018 vec v zmysle

predložil Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti, nakoľko s postúpením veci z Okresného súdu Ružomberok nesúhlasil, s poukazom na skutočnosť, že miestne príslušným súdom na konanie vo veci je Okresný súd Ružomberok, a to s ohľadom na , podľa ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -74 zo dňa 15.08.2018 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I. s postúpením veci je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Ružomberok.

5. Podľa ( ďalej aj len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „“), , , , , , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , okresný súd žalobe vyhovel.

7. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní (č.l. 45-46 spisu). K tejto námietke žalovaného okresný súd uviedol, že žalobca uplatnil právo, ktoré učinil predmetom tohto konania ako postupník, ktorý mal v zmysle jeho tvrdení a predložených dôkazov nadobudnúť žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.01.2017 (č.l. 8 rub - 9 spisu). Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 9 rub spisu) postupca - C. E. oznámila žalovanému, že dňa 23.01.2017 postúpila predmetnú pohľadávku (240,- Eur) subjektu SetCar sk, a.s., so sídlom Hlavná 1961, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189 a zároveň učinila výzvu na jej úhradu na označené číslo účtu. Skutočnosť, že sa uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a teda, že mu bolo doručené, v konaní sporná nebola a zároveň toto oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené. Okresný súd konštatoval, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi (v prejednávanej voči žalovanému), je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa „/v tejto časti poukazuje súd na publikáciu: Fekete, I: , 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 1509/. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu /tzv. notifikácia/ je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi /rovnaký záver vyplýva z rozsudku NS ČR sp.zn. z 15.12.2011/. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník /rovnako R 119/2003 - Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk/. S ohľadom na uvedené závery vyplývajúce z označených rozhodnutí a skutočnosť, že žalobca už v žalobe vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii označoval ako dôkaz uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky, vychádzal súd v prejednávanej veci zo záveru, že toto Oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupcu v tomto konaní. Pokiaľ teda žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú.“

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že sa zaoberal hodnotením procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal, že žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré opiera svoj návrh, avšak tieto tvrdenia považoval za neopodstatnené. Predmetný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne konkretizoval, pričom na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v konaní pred súdom spolu so žalobou riadne doručené. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že je zrejmé, že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe ako aj písomných vyjadreniach, boli žalovanému doručené a tvorili podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti (viď oznámenie o poistnom plnení č.l. 7 rub spisu) a na základe takto vykonaného šetrenia žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné plnenie vo výške 90,- Eur. S poukazom na uvedené okresný súd, preto aj ďalšie tvrdenia žalovaného ohľadne nepredloženia a nešpecifikácie prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo dôjsť ku škodovej udalosti, o vinníkovi škodovej udalosti, o špecifikácii zapožičaného náhradného vozidla, údajov ohľadne počtu najazdených km prenajatého náhradného vozidla poškodeným, ohľadne Všeobecných obchodných podmienok, považoval za právne irelevantné. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 12.12.2016 došlo v obci Ružomberok ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenej C. E. na vozidle Citroen C1, ev. č. MT077CM. Škodová udalosť bol spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. 9525676207. Poškodená C. E. bola nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla Kia ceed u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. 20 zo dňa 16.01.2017. Predmetom uvedenej zmluvy bol prenájom motorového vozidla Kia ceed pre poškodeného na obdobie od 16.01.2017 po dobu opravy, za zmluvné nájomné vo výške 30,- Eur. Nájom trval od 16.01.2017 do 23.01.2017. Žalobca poškodenému vystavil faktúru č. 170017 zo dňa 19.01.2017, splatnú dňa 02.02.2017 na sumu 240,- Eur. K námietke žalovaného ohľadne času, resp. dátumu vystavenia predmetnej faktúry okresný súd uviedol, že bola vystavená dňa 19.01.2017, čiže pred dňom ukončenia opravy, pričom samotný deň ukončenia opravy nemá vplyv na deň ukončenia nájmu. Závislá na oprave vozidla je len dĺžka prenájmu uhrádzaná z titulu škody poisťovňou. Navyše poškodený uvedený postup nenamietal a súhlasil s tým, preto okresný súd považoval túto námietku žalovaného za bezpredmetnú. Na základe vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca uzatvoril s poškodeným dňa 23.01.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 12.12.2016 na vozidle zn. Citroen C1 ev.č. MT077CM z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 240,- Eur. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom, keďže podľa zmluvy si žalobca pohľadávku vymáha vo vlastnom mene a na vlastný účet (bod 5 zmluvy). Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky C. E. oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky dňa 23.01.2017 subjektu žalobcu a zároveň urobila výzvu na úhradu pohľadávky na označené číslo účtu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.02.2017 žalovaný oznámil žalobcovi (právnemu nástupcovi poškodeného), že dňa 31.01.2017 ukončili šetrenie poistnej udalosti a určil výšku poistného plnenia v sume 90,- Eur s tým, že vzhľadom na rozsah a pracnosť poškodenia opravy mu priznali náklady na použitie náhradného motorového vozidla len za 3 dni.

9. Žalobca sa žalobou domáhal žalovaným nepriznanej časti nákladov za nájom náhradného vozidla, o ktorú sa znížil jeho majetok. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb okresný súd poukázal na list poškodeného označený ako „Účelovosť zapožičania náhradného vozidla“, na liste je síce ako poukázal žalovaný uvedený dátum 23.01.2016, pričom správne malo byť podľa okresného súdu uvedené 23.01.2017, jedná sa však len o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemá zásadný vplyv na platnosť úkonu; je teda zrejmé, že k podpisu poškodeného nemohlo dôjsť ešte pred vznikom škodovej udalosti, tá nastala dňa 12.12.2016), z ktorého vyplýva, že poškodený - C. E. bol v dôsledku škodovej udalosti po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla nútený zapožičať si u žalobcu náhradné motorové vozidlo, a to za účelom prepravy do práce a zabezpečenie svojich potrieb. K uvedenému postupu bol poškodený donútený v dôsledku právnej skutočnosti poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 12.12.2016 a pri absencii poistnej udalosti by k tomuto postupu vôbec nemusel pristúpiť. Pokiaľ žalovaný v konaní uvádzal túto procesnú obranu, ťažilo ho v súlade s dôkazné bremeno jej preukázania. Procesná obrana žalovaného v časti namietania nepreukázania nevyhnutnosti riešenia situácie na strane poškodeného prenájmom náhradného motorového vozidla je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyvrátená. Že by bolo na mieste od poškodeného požadovať riešenie poistnej udalosti, ktorá vznikla na jeho strane inak ako prenajatím si náhradného motorového vozidla, mal podľa okresného súdu v tomto konaní preukázať

žalovaný, ktorý si však túto dôkaznú povinnosť nesplnil. „Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 02.02.2017 vyplynulo, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uznal nárok na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným - C. E. / poistná udalosť č. 9525676207/ v rozsahu 3 dni x 30,- eur/ a teda priznal a uhradil žalobcovi (právnemu nástupcovi poškodeného) poistné plnenie spolu vo výške 90,- eur. Nepriznaná časť nákladov za nájom vozidla žalovaným tak predstavuje sumu 150,- eur, ktorej zaplatenia od žalovaného sa žalobca v tomto konaní domáha. Žalovaný krátenie náhrady za nájom náhradného vozidla odvodzoval neprimeranosťou dĺžky nájmu v trvaní 5 dní, keď s prihliadnutím na rozsah poškodenia a pracnosť opravy priznal z 8 dní náhradu za tri dni trvania nájmu. V tejto súvislosti súd podotýka, že pokiaľ ide o dĺžku doby, za ktorú možno uplatniť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla, tak táto predovšetkým zodpovedá dobe opravy, t.j. pokiaľ poškodené motorové vozidlo je v servise. Žalobca si v uvedenej veci uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie kedy bolo motorové vozidlo poškodeného v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodenému v tomto prípade nemožno prisúdiť povinnosť zisťovania dĺžky opravy, ktorej trvanie je primerané rozsahu poškodenia a z tohto vyvodiť nemožnosť stotožniť dĺžku doby nájmu, resp. jej primeranosť s dĺžkou opravy motorového vozidla. Poškodený pred odovzdaním motorového vozidla na opravu nie je povinný robiť výber servisu v zmysle najlacnejšieho servisu alebo servisu poskytujúceho opravu v najrýchlejšej dobe. Žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by dĺžka opravy bola ovplyvnená konaním resp. nekonaním poškodeného. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd považuje krátenie poistného plnenia žalovaným za neopodstatnené a ničím nepodložené. Pre úplnosť k námietke žalovaného, ohľadne toho, že žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k poškodeniu nedošlo) súd uvádza, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené tvrdenie bolo všeobecné, bez akéhokoľvek konkrétneho vyčíslenia zo strany žalovaného, nepodložené žiadnymi dôkazmi.“

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu, treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Skutočnou škodou v zmysle bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/2992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla C. E.. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Poškodený si uplatnil svojim nárokom cenu za nájomné požičaného vozidla, čo možno považovať za výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou. V kontexte uvedeného súd tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu ohľadne toho, že nárok žalobcu vyslovene neuvádza a tiež nevyplýva z , považoval za neopodstatnené.“ Súčasne žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni, keď mal v zmysle poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 02.02.2017, nárok žalobcu bol preto splatný 17.02.2017 a od 18.02.2017

sa žalovaný dostal do omeškania. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s . O výške trov konania rozhodne okresný súd v súlade s samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, nepreskúmateľný. O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02,1. ÚS 12/05,1. ÚS 382/06). Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti vykonávania spravodlivosti, ktorá je inherentná každému jurisdikčnému aktu. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze sp. zn. -30. Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. V odvolaní žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom spore. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 12.12.2016 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému - C. E. Škodová „udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u Žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť Poškodený nútený využívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u Žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 20 zo dňa 16.01.2017. Po ukončení nájmu Žalobca mal vystaviť Poškodenému faktúru č. 170017 zo dňa 19.01.2017, s dátumom splatnosti 02.02.2017 na celkovú sumu 240,- EUR (ďalej len „Faktúra"). Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.02.2017 zo dňa 02.02.2017 Žalovaný oznámil Poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (z 8 dní uznal 3 dni), čím priznal náklady vo výške 90,- eur. Poškodený mal so Žalobcom dňa 23.01.2017 uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mala vzniknúť z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 240,- eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými (ďalej len „Zmluva o postúpení").“ Žalobca podľa žalovaného nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z okresným súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje podľa žalovaného faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný a citoval . Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, preto podľa žalovaného, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení nemohlo, podľa žalovaného, dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je podľa žalovaného v rozpore s .

13. V odvolaní žalovaný uviedol, že k úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej Zmluve o postúpení. Vychádzajúc z predloženej Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne

vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla podľa žalovaného vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, podľa žalovaného, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol“. Zmluva o postúpení, ktorej predmetom malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa zjavne absolútne neplatný. „Obsiahle právne závery prvoinštančného súdu prezentované v Rozsudku, ktoré poukazujú na relevanciu jednostranného notifikačného úkonu postupcu adresovaného dlžníkovi pri cesii pohľadávky sú v uvedenom prípade zjavne bezpredmetné. Žalobca totiž vo vednom spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že Poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky aj uhradil Faktúru Žalobcovi, v kauzálnom dôsledku čoho nemohla Poškodenému vzniknúť ani pohľadávka voči Žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla“. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -88 zo dňa 26.11.2018 a vec vráti Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkol, že žalobca aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Tvrdenia žalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenia o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov prvoinštančného súdu, považoval žalobca za neopodstatnené. Okresný súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu preukázanú, čo vo svojom rozhodnutí aj zrozumiteľne odôvodnil. Postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu, preto žalobca považoval za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v podanom odvolaní, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu tak považoval za riadne odôvodnené, zrozumiteľné a správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené potvrdzovalo aj predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Okresný súd tak v danom smere vychádzal aj zo správania strán v čase pred podaním návrhu žalobcu, kedy žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. „Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Túto skutočnosť napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č. 17/2002, z ktorého žalovaný vychádza pri šetrení poistných udalostí“. Žalobca vo svojom vyjadrení k namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie poukázal na základné princípy , predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí tento procesný právny predpis a ktoré hoci netvoria paragrafové znenie zákona nemožno ignorovať. Napokon aj rozhodnutia, na ktoré žalovaný odkazoval vo svojom odvolaní uvádzajú, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď, ale iba na argument, ktorý je pre vec rozhodujúci. Podľa Nálezu Ústavného súdu č.k. -30 súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, čo rozsudok nepochybne spĺňa. To, že sa žalovaný nestotožnil s okresným súdom ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

15. Pokiaľ išlo o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, tak žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na skutočnosť, že ak došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, tak to nespôsobilo rozpor s , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s sú preto neopodstatnené. „V danom smere je nevyhnutné poznamenať, že poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla).“ Dlžníkom tak v tomto prípade, podľa žalobcu, je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Tvrdenia žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky sú podľa žalobcu nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považoval žalobca za ničím nepodložené a zjavne účelové. Poukázal žalobca na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 03.05.2018, s tým, že aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp.zn. , námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky neakceptoval. Pre úplnosť poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 17.01.2018 a na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.09.2018. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní žalobca považoval za neopodstatnené a navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, aby potvrdil ako vecne správny.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 08.3.2019 (č.l. 124 spisu, doručenka č.l. 123 rub spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach , bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -135 zo dňa 22.1.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, pričom boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Primárne krajský súd vzhľadom aj k rozsahu vyvolaných súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným poukazuje na , , keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, napríklad vzťahujúce sa k uplatnenému úroku z omeškania, stanovenému dátumu omeškania, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu, viažuce sa k priznanému príslušenstvu, a to úroku z omeškania a vyjadrenému dátumu omeškania žalovaného. Ak nie je odvolateľom vyjadrený

odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu potom pri viacero vyvolaných a prebiehajúcich sporových konaní medzi rovnakými stranami sporu nie je možné bez ďalšieho odkazovať na rozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne na jeho potvrdzujúce, resp. zmeňujúce výroky súdnych rozhodnutí bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu v danej konkrétnej veci. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) . Z uvedeného vo všeobecnosti vyplýva, že nie je na mieste, ak odvolateľ bez ďalšieho poukazuje len na výsledok odvolacieho konania v inej veci bez toho, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany.

20. Za aplikácie , , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

21. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok okresného súdu, jeho odôvodnenie nezodpovedá tretia veta , keď odôvodnenie rozsudku okresného súdu nie je podľa žalovaného presvedčivé. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako relevantný. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením je nevyhnutné konštatovať, že toto má náležitosti vyžadované . Okresný súd jasným a dostatočným spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj právne. Zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné okolnosti sporovej právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Už je rozhodovacou činnosťou nielen Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR ustálené, že pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Rozsudok okresného súdu nie je nesprávny, nezákonný, ani arbitrárny, tak ako to namietal žalovaný v odvolaní. Opätovne krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý prípad tu v danej sporovej právnej veci nešlo (, , uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -14 zo dňa 1. augusta 2017). Krajský súd na základe rozsahu odvolacích dôvodov a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov (poznamenáva krajský súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného), ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích dôvodov nestotožňuje so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov a námietok.

22. Okresný súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, v rozsahu ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to,

že mal v rámci svojho konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami odôvodnenia, ktoré vyžaduje .

23. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch a v spojení aj so závislým výrokom, ktorý sa týkal nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Rozdiel neuhradeného poistného plnenia žalovaným tvoril predmet súdneho sporu, spolu s uplatneným príslušenstvom a vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu smerovali odvolacie dôvody žalovaného v tom, že žalobca nebol v danom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaným, pretože ho Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá s poškodeným k uplatňovaniu tohto nároku neoprávňovala, keďže žalovaný bol toho názoru, že Zmluva o postúpení pohľadávky nie je v súlade s a takýto právny úkon je podľa absolútne neplatný, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu voči poškodenému tento poškodený žalobcovi pred cesiou neuhradil, t.j. pohľadávka tu nevznikla a v uvedenom prípade podľa žalovaného malo dôjsť k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle faktúry žalobcu predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný ďalej namietal, že podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto najskôr smerovala k cedovaniu pohľadávky, podľa žalovaného neexistujúcej a až následne došlo k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu, t.j. poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, preto túto postúpiť na žalobcu nemohol a kauzálne nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.

24. Krajský súd uvádza, že s týmto odvolacím dôvodom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožnil. Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi, ale aj zo samotného obsahu a zmyslu nároku poistného plnenia. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného predmetom mala byť pohľadávka poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Krajský súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky, uzavretú medzi žalobcom a poškodeným. Predmetom Zmluvy o postúpení bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 12.12.2016 na vozidle CITROEN C1 EVČ: MT 077 CM. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá . Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodeného voči žalovanému, vyjadril v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 2.2.2017 (č.l. 7 rub spisu) v Oznámení o poistnom plnení kvalifikuje túto poškodeným postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia, pozostávajúcu z nákladov nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného vozidla poistnou udalosťou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by poškodený nepostupoval pohľadávku ktorú mal, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodeného na zaplatenie nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla. Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Okresný súd správne skonštatoval, že došlo týmto k vysporiadaniu záväzkov. Odôvodnenie, že ak k úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania (čo poznamenáva krajský súd je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 (č.l. 8 rub spisu) dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na

úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebola poškodená, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom Zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie ak sa stala predmetom Zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

25. Krajský súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 bola neplatná, resp. že by odporovala a nasl. ustanovenia v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodeného, ktorý podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje krajský súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.

26. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý výrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.