Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č. p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. TOMÁŠ ZBOJA, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast.: Advokátska kancelária Dalibor Tverďák, advokát so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, v konaní o zaplatenie 182,40 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 03.08.2017 č.k. 18Cb/104/2016 - 85, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným napadnutým rozsudkom rozhodol v prvom výroku, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 182,40 Eur s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 14.04.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom napadnutého rozsudku vyslovil vo vzťahu k trovám konania, že priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 182,40 Eur s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 14.04.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania, nakoľko dňa 28.08.2015 v obci Hranovnica došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Opel Astra, EVČ: PP096 DG, ktorého vlastníčkou bola K. V.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EVČ: PT 984 AU, ktorého vlastník bol v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistený u žalovanej. Medzi poškodenou a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o nájme č. 277, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla zn. Peugeot 207 v období od 31.8.5015 do 10.9.2015. Žalobca vystavil poškodenej po ukončení nájmu faktúru č. 20150295 za prenájom náhradného motorového vozidla v celkovej dĺžke 11 dní (á 45,60 eur/1 deň) v celkovej výške 501,60 Eur. Dňa 29.03.2016 ukončila žalovaná šetrenie poistnej udalosti a poskytla poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 310,23 Eur a boli uznané náklady na použitie náhradného vozidla za 7 dní a boli odpočítané výdavky na prevádzku poškodeného vozidla počas doby prenájmu vo výške 8,97 Eur. Dňa 11.04.2016 uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z titulu náhrady nákladov za prenájom motorového vozidla vo výške 182,40 Eur a žalovaná neuznala nárok za prenájom motorového vozidla

v počte 11 dní, ale len v počte 7 dní a po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise a nemohol užívať svoje vozidlo, ktoré bolo používané na zabezpečenie bežných pracovných a súkromných potrieb a bolo preto užívané náhradné vozidlo. V písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného vozidla a ak je v zmluve uvedený ako účastník organizačná zložka, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou a v danom prípade nejde o absolútne neplatný právny úkon a nepresné označenie žalobcu nespôsobuje neplatnosť zmluvy najmä vzhľadom ku skutočnosti, že neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré obsahovali presné označenie prenajímateľa. Dopravnú nehodu zavinil klient žalovanej a poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave a nemohol tým používať svoje motorové vozidlo bez vlastného zavinenia a musel si vypožičať náhradné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda a po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený ovplyvniť dĺžku opravy a postup prác v servise a teda z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu doplnil, že preto je uplatňovaná suma 182,40 Eur, lebo sa odpočítali prevádzkové náklady a neexistujú dve zmluvy zo dňa 11.04.2016 o postúpení pohľadávky, nakoľko sa predkladalo len oznámenie o postúpení pohľadávky.

3. Prostriedky procesnej obrany uplatnila žalovaná v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu č.k. XXCb/XXX/XXXX - XX zo dňa 27.10.2016, v ktorom poukázala na skutočnosť, že uplatňovaný nárok čo do dôvodu a výšky je rozporuplný, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže nebolo preukázané, že zo strany poškodenej došlo k úhrade nájomného, ktoré malo byť predmetom postúpenia a žiadna škoda jej nevznikla a organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a zmluva o nájme č. 277 zo dňa 31.08.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie právnej subjektivity organizačnej zložky. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.03.2016 bolo priznaných 7 dní doby prenájmu náhradného vozidla z fakturovanej doby prenájmu 11 dní a ak oprava motorového vozidla z dôvodu nekompetentného postupu servisu trvá dlhšie, je škodcom predmetný servis, na ktorého činnosť sa povinné zmluvné poistenie motorového vozidla nevzťahuje a nemohlo dôjsť k omeškaniu s plnením vzhľadom na špeciálnu úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania s poukazom na § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z. z.. Žalovaná pritom poukazovala na zmluvu o postúpení pohľadávky. V písomnom vyjadrení ďalej právny zástupca žalovanej poukázal na to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 191,37 Eur a nie suma 182,40 Eur tak, ako bola vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávky a žalobca poukázal na novú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 11.04.2016 a teda existujú dve zmluvy o postúpení tej istej pohľadávky a to na dvoch rôznych postupníkov a žalobca nepreukázal, že doba prenájmu náhradného vozidla v dĺžke 11 dní bola primeranou času nevyhnutného na opravu motorového vozidla a samotná žalovaná si zvolila servis na opravu poškodeného vozidla a ak oprava trvala dlhšie, ako je primerané rozsahu poškodenia z dôvodu na strane tretej osoby, zodpovedá za škodu samotný servis.

4. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 442 ods. 1, 3, § 443, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

5. Na základe vyjadrení strán vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 28.08.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Opel Astra H, EČV: PP 096DG, pričom poškodená K. V. uzavrela zmluvu o oprave motorového vozidla so spoločnosťou AutoProfiTech s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkovou motorového vozidla EČV: PT 984AU, ktorého vlastník v čase dopravnej nehody bol povinne zmluvne poistený u žalovanej a poškodená uzavrela zmluvu o nájme č. 277 dňa 31.08.2015, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla Peugeot 207 v čase od 31.08.2015 do 10.09.2015, pričom žalovaná oznámila poistné plnenie dňa 30.03.2016 a poskytla poistné plnenie za prenájom motorového vozidla vo výške 310,23 Eur za 7 dní prenájmu. Dňa 11.04.2016 uzatvoril poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka vo výške 191,37 Eur v zmysle faktúry č. 20150295, avšak žalobca si uplatnil len zaplatenie 182,40 Eur z dôvodu zníženia o prevádzkové náklady vo výške 8,97 Eur. Žalovaná nesúhlasila s úhradou sumy z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a z dôvodu neprimeranej dĺžky opravy motorového vozidla a z dôvodu zodpovednosti za škodu samotného servisu a uhradila za prenájom

motorového vozidla poistné plnenie za 7 dní vo výške 310,23 Eur vzhľadom na účinnosť a potrebu užívania tohto vozidla a namietala výšku úrokov z omeškania.

6. K vykonaným dôkazom zaradil súd prvej inštancie aj výsluch svedka N. F., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že poškodená doviezla vozidlo na opravu po havárii a uskutočnila sa oprava vozidla a po oprave si ho prevzala poškodená a poisťovňa zaplatila za opravu. Dĺžka opravy je individuálna a závisí od dĺžky dodania náhradných dielov a v danom prípade nebola určená lehota na opravu vozidla. Lehota na opravu bola primeraná a v zákazke bol uvedený odhadovaný čas na opravu vozidla a po oprave sa spísal protokol o prevzatí a v dokladoch sa nachádzal údaj len, kedy bolo prevzaté na opravu vozidlo a kedy odovzdané a išlo o štandardnú opravu a neboli žiadne reklamácie po oprave. Po dovezení vozidla do opravovne sa vykonala ohliadka ohliadajúcim z poisťovne a poškodená požičiavala náhradné vozidlo. Pokiaľ nebol v zákazkovom liste uvedený termín ukončenia opravy, tak sa opravilo vozidlo podľa okolností a po oprave bola poškodená vyzvaná na prevzatie vozidla a došlo hneď aj k odovzdaniu vozidla.

7. Na základe právneho posúdenia zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaná žaloba žalobcu je dôvodná a oprávnená, nakoľko sa stotožnil s názorom žalobcu, že poškodená bola v dôsledku poistnej udalosti, ktoré vznikla na jej motorovom vozidla nútená si prenajať motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu a oznámenie o poistnom plnení bolo dňa 30.03.2016 a ukončenie šetrenia poistnej udalosti bolo dňa 29.03.2016. Konštatoval, že poistná udalosť nastala 28.08.2015 a poisťovňa poskytla plnenie za 7 dní za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 310,23 Eur. Spornou skutočnosťou bolo, či žalobca má nárok na uplatnenú výšku úrokov z omeškania a či zmluva o postúpení pohľadávky je platná a tu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nájom náhradného motorového vozidla nebol namietaný žalovanou a došlo aj k úhrade za 7 dní prenájmu motorového vozidla vo výške 310,23 Eur, čo nespochybnili obe zmluvné strany a teda žalovaná považovala túto zmluvu o nájme č. 277 za platnú a v danom prípade nájom náhradného motorového vozidla bol primeraný vzhľadom na dĺžku opravy a s poukazom na svedeckú výpoveď N. F. z opravovne, ktorá opravu motorového vozidla vykonala a keďže nebol namietaný nájom porovnateľného vozidla s poškodeným vozidlom a nutnosť a účelnosť nájmu, súd dospel k záveru, že bolo účelne využívané vozidlo a cena za nájom bola obvyklá a teda námietky žalovanej považoval za irelevantné, pretože žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok a k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo 29.03.2016 a bolo oznámené poškodenej rozsah škody dňa 30.03.2016 a vznikol teda žalobcovi nárok na zaplatenie 182,40 Eur (4 x 45,60 Eur) za nájom motorového vozidla a preto súd v plnom rozsahu, čo sa týka istiny, žalobe vyhovel a námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nepresné a neúplné označenie postupníka považoval za nedôvodné. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania, súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania vo výške 5 % za obdobie tak, ako bolo uplatnené a to od 14.4.2016 vzhľadom na lehotu na poskytnutie poistného plnenia a aj keď žalovaný namietal uplatnenú dobu, súd považoval jeho námietku za nedôvodnú a preto v plnom rozsahu žalobe vyhovel.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 % vzhľadom na úspech v konaní.

9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania aj konania pred súdom prvej inštancie, alebo alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje a v plnom rozsahu zotrváva na svojej obrane vo vzťahu k neopodstatnenosti uplatňovaného nároku zo strany žalobcu. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu, keď súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko k námietkam vzneseným žalovanou. Žalovaná poskytla poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla, a to v dĺžke nájmu 7 dní. Žalobca nepreukázal, že doba nájmu

náhradného vozidla v dĺžke 11 dní, ktorú si fakturoval bola primeranou času nevyhnutného na opravu motorového vozidla. Súd v odôvodnení rozsudku posúdil primeranosť dĺžky nájmu s poukázaním na dĺžku opravy vozidla. Takéto strohé konštatovanie súdu je nesprávne. Dĺžka doby nájmu, resp. jej primeranosť nemožno automaticky stotožňovať s dĺžkou opravy motorového vozidla. V prípade, ak oprava trvá dlhšie, ako je primerané rozsahu poškodeniam, z dôvodu na strane tretej osoby, zodpovedá za škodu v takom prípade samotný servis. Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že ako postupník je označená organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, t.j. SetCar, s.r.o., ktorá nemá právnu subjektivitu a rovnako obchodné meno postupníka je odlišné od jeho zápisu v obchodnom registri, čo má za následok neurčitosť a zmätočnosť dotknutej zmluvy. Predmetom postúpenia pohľadávky mala byť pohľadávka voči žalovanej vo výške 191,37 Eur, avšak žalobca si v tomto súdnom konaní uplatňuje iba sumu 182,40 Eur z čoho vyplýva, že predmet postúpenia vymedzený v zmluve o postúpení pohľadávky neexistoval. Žalovaná poukazuje aj na to, že žalobca nepreukázal, že zo strany poškodenej K. V. došlo k úhrade nájomného, ktoré malo byť predmetom postúpenia, a teda žiadna škoda, ktorá mala byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nevznikla. Žalovaná rovnako poukazuje na to, že žalobca bol povinný zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá tvorila prílohu jeho vyjadrenia zo dňa 13.02.2017, nepochybne predložiť spolu s návrhom na začatie konania. Žalovaná opätovne poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.04.2017, kde žalobca poprel existenciu dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok a to napriek tomu, že tieto zmluvy boli prílohou jeho podaní. Žalovaná považuje takéto tvrdenie žalobcu za zavádzajúce a nepravdivé. Súd prvej inštancie túto námietku žalovanej vôbec nezohľadnil. Žalovaná považuje takýto postup žalobcu (predloženie ďalšej zmluvy o postúpení pohľadávky po vznesení námietky absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky predloženej ako príloha návrhu na začatie konania) za snahu odstrániť vadu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - pôvodne predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky. Právny úkon, ktorý je pre jeho vadu absolútne neplatný, však nemožno spätne zhojiť (konvalidovať) a to žiadnym spôsobom. Dve zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré mali byť k tej istej pohľadávke uzatvorené k dvom rozdielne označeným postupníkom vyvolávajú minimálne pochybnosť k prezentovanému podpisu zmluvy so „správne" označeným postupníkom (viď príloha vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.02.2017). Nezhoda medzi prezentovaným podpisom zmluvy a jej skutočným podpisom má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, keďže takýto úkon je v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi. Žalovaná na podporu svojej argumentácie poukázala aj na všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov (ďalej aj „VPP"), ktoré predložil žalobca vo svojom podaní zo dňa 13.02.2017, a to konkrétne na bod 16 VPP, ktorý uvádza „Zapožičanie náhradného vozidla je bezplatné v pripade dopravnej nehody nezavinenej zo strany nájomcu,...". Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka poškodenej vôbec nevznikla, t.j. ak nevznikla pohľadávka poškodenej, nemohla ani pohľadávku postúpiť. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie poukazovala na špeciálnu úpravu týkajúcu sa úrokov z omeškania z plnenia z povinného zmluvného poistenia, a to s odkazom na ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zákana č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Touto argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Žalobcovi vzhľadom na právnu úpravu lex specialis nemohol vzniknúť nárok na úrok z omeškania.

10. K žalovanou podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol potvrdiť napadnutého rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobca zotrváva na jeho doterajších skutkových a právnych vymedzeniach a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje po stránke vecnej a právnej za správne. Podľa žalobcu opravu vozidla uskutočňoval autorizovaný servis a po poškodenom z dopravnej nehody nemožno spravodlivo považovať, aby prevádzal rozsiahle šetrenia týkajúce sa dĺžky opravy. Argument, že ma poškodený zisťovať u iných servisov dostupnosť dielov a časovú náročnosť opravy je úplne neprijateľný. Náhrada škody ma podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobnej škody. Upozornil na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla, (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCob/ XXX/XXXX) V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc

aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený používal náhradné vozidlo ako svoje vlastné a za tým istým účelom. Pokiaľ ide o prípadné úvahy žalobcu ohľadne platnosti postúpenia pohľadávky, je potrebné uviesť, že poškodená K. V. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky v sume 191,37 Eur riadne a v zmysle zákona. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 11.04.2016 medzi žalobcom a poškodenou je platná a zákonná. Pokiaľ žalobca žaluje zaplatiť nižšiu sumu 182,40 Eur opäť to nespôsobuje neplatnosť alebo neoprávnenosť domáhať sa zaplatenia vzneseného nároku. Námietka nepreukázania úhrady nájomného je vzhľadom na realizáciu vzájomného zápočtu pohľadávok bezpredmetná. Pokiaľ ide o namietaný úrok z omeškania tu opätovne poukázal na ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z..

11. Na žalobcom podané vyjadrenie reagovala žalovaná ako odvolateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 26.10.2017. Uviedla, že žalovaná zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách. Žalovaná nesúhlasí s argumentáciou uvedenou vo Vyjadrení žalobcu. Žalobca sa k žalovanou uvádzaným námietkam nevyjadril vo svojom Vyjadrení k odvolaniu, teda túto skutočnosť nijako nerozporuje. Na strane 4 Vyjadrenie žalobcu uvádza, že „argument že má poškodený zisťovať u iných servisov dostupnosť dielov a časovú náročnosť opravy je neprijateľné." Žalovaná takýto argument nepoužila a považuje toto tvrdenie žalobcu za zavádzajúce. Opravu motorového vozidla poškodenej K. V. vykonal autoservis AutoProfiTech s.r.o., so sídlom Rastislavova 3487/20, 058 01 Poprad, ktorý je neautorizovaný servis. Opätovne uviedla, že predmetom súdneho konania je nárok na náhradu nákladov za nájom motorového vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.08.2015. Žalovaná poskytla poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla, a to v dĺžke nájmu 7 dní, ktorá je primeraná danému prípadu. Primeranosť doby nájmu nemožno automaticky stotožňovať s dĺžkou opravy motorového vozidla. V prípade, ak oprava trvá dlhšie, ako je primerané rozsahu poškodeniam, z dôvodu na strane tretej osoby, zodpovedá za škodu v takom prípade samotný servis. Z hľadiska rozsahu náhrady škody je potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti daného prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom pritom môžu byť len náklady v tom rozsahu, v ktorom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúce vozidlu poškodenému (zdroj R 7/19927). S poukázaním na uvedené žalovaná zotrváva na dôvodoch podaného odvolania v celom rozsahu.

12. K vyjadreniu odvolateľky zo dňa 26.10.2017 podal vyjadrenie žalobca. K vyjadreniu žalovanej pokiaľ ide o jej tvrdenia ohľadne existencie viacerých zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol, že sa pridržiavame jeho doterajších tvrdení realizovaných v rámci tohto konania. Na margo uvedeného doplnil vysvetlenie právne irelevantného hypotetického tvrdenia žalovaného o nasledovné: Pokiaľ by žalobca pristúpil na existenciu viacerých resp. dvoch zmlúv o postúpení tej istej pohľadávky s tým istým dátumom, ako to z jemu neznámych dôvodov tvrdí žalovaná, je potrebné uviesť, že ak žalovaná označuje jednu z týchto zmlúv za absolútne neplatnú, nemôže táto právna skutočnosť spôsobovať neplatnosť druhej z týchto zmlúv, pretože na absolútne neplatný právny úkon sa hladí akoby nikdy neexistoval. V danom smere si vyjadrenie žalovanej odporuje. Uvedené nemožno bez zohľadnenia tvrdení realizovaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie posudzovať tak, ako to tvrdí žalovaná a teda, že by žalobca tvrdenie žalovanej nijako nerozporoval. Aj v danom smere si vyjadrenie žalovanej odporuje keďže, ako sama tvrdí, žalobca existenciu dvoch zmlúv popiera. V konaní nie je sporná skutočnosť prenájmu vozidla žalobcom poškodenému, taktiež nie je rozporovaná výška fakturovaného nájomného a žalovaná uvedené potvrdila aj samotným čiastočným plnením v rámci likvidácie poistnej udalosti. Žalovaná uvedené nerozpovala a rozporuje len výšku plnenia a to pokiaľ ide o dĺžku prenájmu počas, ktorého mal poškodený ako právny predchodca žalovanej pohľadávky zapožičané motorové vozidlo od žalobcu. Na záver uviedol, že tzv. primeraná dĺžka opravy motorového vozidla v trvaní 7 dní, ako ju označuje žalovaná, je tvrdenie žalovanej, resp. jej zamestnanca ako likvidátora poistnej udalosti, ktoré žalobca považuje za neopodstatnené a toto nebolo nijakým spôsobom preukázané. Naopak je zrejmé, že poškodený v dôsledku zodpovednosti za škodu poisteného nemohol počas doby 11 dní, kedy bolo poškodené vozidlo v oprave, toto užívať. Z uvedených 11 dní pripadajú tri dni na dni pracovného pokoja (deň ústavy, sobota a nedeľa), kedy má servis z objektívnych dôvodov zatvorené.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie

podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

16. Právny predchodca žalobcu a súčasne poškodená z poistnej udalosti K. V. postúpila pohľadávku na náhradu škody zo zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla v rozsahu 191,37- Eur. V dôsledku poistnej udalosti si totiž postupca od postupníka vypožičal náhradné motorové vozidlo, za ktoré žalobca vystavil poškodenej po ukončení nájmu faktúru č. 20150295 za prenájom náhradného motorového vozidlo v celkovej dĺžke 11 dní ( á 45,60/1 deň) v celkovej výške 501,60 Eur. Škodová udalosť bola spôsoboná prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník v čase dopravnej nehody bol povinne zmluvne poistený u žalovanej. Žalovaná poisťovňa oznámila poistné plnenie dňa 30.03.2016 a poskytla poistné plnenie za prenájom motorového vozidla vo výške 310,23 Eur za prenájmu. Žalobca sa rozhodol žalovať len čiastku 182,40 Eur postúpenej od poškodenej z dôvodu zníženia sumy o prvevádzkové náklady vo výške 8,97 Eur.

17. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v § 4 ods. 2 písm. b) uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Žalovaná poisťovňa mala uzavretú poistnú zmluvu, tzv. zákonné poistenie s vlastníkom motorového vozidla EVČ: PT 984 AU, ktorým bola zapríčinená dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k značnému poškodeniu motorového vozidla K. V. pri nehode dňa 28.08.2015. V súvislosti s touto nehodou si poškodená zabezpečila náhradné motorové vozidlo od žalobcu. Keď žalovaná poisťovňa riešila otázku poistnej náhrady poškodenému za ním poisteného vodiča a likvidovala poistnú udalosť, tak oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.03.2016 (č.l. 11 spisu) oznamovala poškodenej, že jej priznáva výšku nájomného 310,23 Eur s DPH za sedem dní z pôvodne fakturovaných 11 dní doby prenájmu náhradného vozidla a poistné plnenie poukazuje podľa § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka na účet spoločnosti SetCar s.r.o. Žalovaná nespochybnila oznámením o poistnom plnení nárok poškodenej na náhradné motorové vozidlo, ale v priebehu súdneho konania už tento nárok popierala čo do jeho existencie a rozsahu.

18. V danom prípade nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla poškodenej, tiež nebolo sporné, že táto bola nútená, v súvislosti s poistnou udalosťou si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania. Sporná otázka ako správne ustálil súd prvej inštancie bola, či žalobca má nárok na uplatnenú výšku úrokov z omeškania, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná a doba nájmu motorového vozidla, resp. obdobie počas ktorého je možné požadovať preplatenie nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Súd prvej

inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade nájom náhradného motorového vozidla nebol namietaný žalovanou a došlo aj k úhrade za 7 dní prenájmu motorového vozidla vo výške 310,23 Eur, čo nespochybnili obe zmluvné strany a teda žalovaná považovala túto zmluvu o nájme č. 277 za platnú a v danom prípade nájom náhradného motorového vozidla bol primeraný vzhľadom na dĺžku opravy a s poukazom na svedeckú výpoveď N. F. z opravovne, ktorá vykonala opravu motorového vozidla a keďže nebol namietaný nájom porovnateľného vozidla s poškodeným vozidlom a nutnosť a účelnosť nájmu, súd dospel k záveru, že bolo účelne využívané vozidlo a cena za nájom bola obvyklá. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok a preto súd v plnom rozsahu, čo sa týka istiny, žalobe vyhovel a námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nepresné a neúplné označenie postupníka považoval za nedôvodné.

19. Žalobca si v uvedenej veci uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo motorové vozidlo poškodenej v oprave, pričom náhradné vozidlo používala za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej o povinnosti žalobcu preukázať, že doba nájmu náhradného vozidla, ktorú si fakturoval bola primeraná času nevyhnutného na opravu motorového vozidla. Žalobcovi v tomto prípade nemožno prisúdiť povinnosť zisťovania dĺžky opravy, ktorej trvanie je primerané rozsahu poškodenia a z tohto vyvodiť nemožnosť stotožniť dĺžku doby nájmu, resp. jej primeranosť s dĺžkou opravy motorového vozidla.

20. Tak ako už bolo i vyššie uvedené, žalobca má nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade, pričom žalovaná v tomto konaní neuvidela také relevantné skutočnosti, ktoré by podstatným spôsobom spochybňovali účelnosť nákladov vynaložených v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla.

21. O povinnosti žalovanej zaplatiť okrem istiny aj úrok z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mala v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Žalovaná skončila šetrenie škodovej udalosti dňa 29.03.2016, kedy písomným stanoviskom k škodovej udalosti tento záver oznámila poškodenej dňa 30.03.2016; nárok žalobcu bol preto splatný 13.04.2016 a od 14.04.2016 sa žalovaná dostala do omeškania. Súd prvej inštancie preto správne zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania tak, ako sú špecifikované vo výroku rozsudku.

22. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku preskúmavať.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).