Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-44-2022.pdf
PDF · 132.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 785,64,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 785,64,-EUR v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným súdu dňa 8.4.2022, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 785,64,-EUR a nahradiť mu trovy konania a to titulom nedôvodne kráteného poistného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o povinnom zákonnom poistení (ďalej len „PZP“), po poistnej udalosti evidovanej žalovaným pod č. 8014482617.
2. Žalobca podaný návrh odôvodnil tvrdením, že v dôsledku škodovej udalosti došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 210197, ktorú si poškodený uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, žalovaný oznámil poškodenému, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy a to splnomocnenie pre právneho zástupcu zo dňa 24.3.2022, hlásenie o spôsobenej škode zo dňa 9.4.2021, faktúru č. 221031216 vystavenú LION CAR, s.r.o. poškodenému o oprave vozidla, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021, prehľad objednávok bez uvedenia bližších údajov, zmluvu o prenájme vozidla č. 154/205 z 19.4.2021, faktúru č. 210197 zo dňa 20.5.2021 za prenájom vozidla spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov zo dňa 3.10.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované poškodeným
žalovanému zo dňa 20.5.2021, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.7.2021, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 13.4.2021, upomienku zo dňa 3.12.2021 spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 9.12.2021.
4. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn. 17Up/352/2022 dňa 20.4.2022, prostredníctvom právneho zástupcu namietol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Uviedol, že mu faktúra ohľadom uplatňovaného nároku nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, keď neopísal rozhodujúce skutočnosti a tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je, postačujúce. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, pričom však žalovaný má vedomosť o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých ho žaluje. Ide tak podľa jeho názoru o neoprávnené podnikanie.
5. K tvrdeniu žalobcu, ktorý opiera vznik nároku o § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o PZP“), a ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný uviedol, že takýto nárok nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka.
6. Ďalej žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. V prípade ak mal poškodený voči žalobcovi neuhradený záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre č. 210197 zo dňa 20.5.2021, ako to z tejto faktúry vyplýva, potom poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka, potom poškodený, ako dlžník, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, potom ani nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu, pretože poškodenému pohľadávka nevznikla. Neexistoval tak predmet postúpenia. Došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto ani postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. V tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.1.2008 z ktorého vyplýva, že: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný takýto právny úkon, podľa § 39 Občianskeho zákonníka, za absolútne neplatný a uplatnený nárok žalobcu za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
7. Žalovaný k odporu pripojil oprávnenie konať za spoločnosť zo dňa 27.7.2016, splnomocnenie pre právneho zástupcu zo dňa 6.5.2022, výpočet primeraných nákladov na prenájom vozidla počas doby opravy.
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu mal za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a to s poukazom na § 3 ods. 4 zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno dôvodne predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Na podanej žalobe trvá. Prenájom náhradného vozidla je judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, t. j. za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené potvrdzuje aj metodické usmernenie členov SKP
č. 17/2002. Žalobca za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 9.4.2021 došlo v Banskej Bystrici ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Peugeot 3008, ev. č. C. XXX M., spôsobenej poškodenému B. S.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č. C. XXX C., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla KIA Ceed, ev. č. C. XXX E. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 154/205 zo dňa 19.4.2021. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 210197 zo dňa 20.5.2021, s dátumom splatnosti 3.6.2021 na sumu 1.240,32,-EUR. Žalobca uviedol, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený nie vlastným pričinením ale v dôsledku škodovej udalosti bol obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov v tejto otázke, napríklad na R 7/1992, s tým, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň žalobca poukázal na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver prijal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
9. Za nedôvodné žalobca považuje aj vznesenie námietky nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Takéto postúpenie pohľadávky, podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je uzatvorená platne. Napríklad podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/2/2018, skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že v tomto prípade došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Žalobca preto považuje za nesprávne a účelové aj tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018, súd uviedol záver, že je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Súd taktiež konštatoval, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
10. Pokiaľ ide o krátenie poistné plnenia žalobca uviedol, že odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové
vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila. Ak by sa mala znížiť hodnota poistného plnenie o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj túto skutočnosť, pričom by išlo nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20.6.2019, podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj reálne vznikli. Teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku vlastného motorového vozidla. Žalobca považuje za nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný.
11. Napokon, pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Tu poukázal žalovaný na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Podstatnou skutočnosťou podľa žalobcu je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021 je zrejmé, že až v daný deň bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a teda najskôr v tento deň mohla byť oprava ukončená. Dňa 20.5.2021 bolo poškodenému odovzdané jeho vozidlo zo servisu. Uplatnený nárok preto považoval za dôvodný.
12. Žalovaný právo na dupliku nevyužil.
13. Po zrušení platobného rozkazu (§ 10 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z.), súd na návrh žalobcu (§ 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.
14. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
15. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2022, právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s konaním súdu v jeho neprítomnosti.
16. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
17. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní v celom rozsahu trval na podanej žalobe. Pridržiaval sa tvrdení uvedených vo vyjadrení k odporu zo dňa 27.5.2022. Uplatnený nárok považoval za dôvodný. Poškodený si ako právny predchodca žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas obdobia, kedy sa jeho motorové vozidlo nachádzalo v oprave. Toto náhradné vozidlo využíval na zabezpečenie svojich bežných životných potrieb. V danej veci nevidel žiadny dôvod na krátenie poistného plnenia, pričom žalovaný dôvody krátenia poistného plnenia ani nevysvetlil. Pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu, táto je daná, k čomu poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov a na judikatúru k tejto právnej otázke. Ku samotnému kráteniu dodal, že v oznámení o poistnom plnení ani v priebehu konania žalovaný nezdôvodnil, prečo považuje dobu nutnej opravy vozidla iba 12 dní a nie je teda zdôvodnené, prečo krátil poistné plnenie o túto dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žiada podanej žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Na svojich záveroch zotrval
aj v rámci záverečnej reči, v ktorej s poukazom na vykonané dokazovanie považoval uplatnený nárok žalobcu za preukázaný a dôvodný. Žiadal, aby súd podanému návrhu vyhovel v celom rozsahu a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len návrh).
19. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z., uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.
21. Podľa § 2 písm. d), e), f), g), h), i), j) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o PZP“), , na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu, j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, sa tento zákon vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
23. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
24. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
27. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
28. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
30. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
31. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
32. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
33. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 2-7), splnomocnením pre právneho zástupcu zo dňa 24.3.2022 (č.l. 8 - 10), hlásením o spôsobenej škode zo dňa 9.4.2021 (č.l. 11), faktúoru č. 221031216 vystavenou LION CAR, s.r.o. poškodenému o oprave vozidla (č.l. 12 - 13), oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.5.2021 (č.l. 14 - 15), prehľadom objednávok bez uvedenia bližších údajov (č.l. 16), zmluvou o prenájme vozidla č. 154/205 z 19.4.2021 (č.l. 17 - 18), faktúrou č. 210197 zo dňa 20.5.2021 za prenájom vozidla spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov zo dňa 3.10.2018 (č.l. 19 - 21), oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným poškodeným žalovanému zo dňa 20.5.2021 (č.l. 22), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021 (č.l. 23), oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.7.2021 (č.l. 24 - 25), uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 13.4.2021 (č.l. 26 - 27), upomienkou zo dňa 3.12.2021 spolu s poštovým podacím lístkom zo dňa 9.12.2021 (č.l. 28 - 29), odporom žalovaného proti platobnému rozkazu (č.l. 42 - 45), oprávnením a splnomocnením (č.l. 46 - 51), výpočtom primeraných nákladov na prenájom vozidla počas doby opravy (č.l. 51 - 53), vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného (č.l. 59 - 62), podaním žalovaného zo dňa 19.10.2022 (č.l. 85
- 86), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
34. Z uvedených listinných dôkazov, prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
35. V konaní nebolo sporné, že dňa 9.4.2021 došlo v Banskej Bystrici k dopravnej nehode, ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Peugeot 3008, ev. č. C. XXX M., spôsobenej poškodenému B. S., ktorú ako poistnú udalosť šetril žalovaný.
36. Nebolo sporné, že faktúra č. 221031216, za vykonanie opravy motorového vozidla poškodeného, bola spoločnosťou LION CAR, s.r.o. vystavená poškodenému dňa 19.5.2021 v sume 1.647,58,-EUR, a že bola splatná dňa 2.6.2021. Ako dátum otvorenia zákazky je uvedený deň 19.4.2021 o 8:40 hod.
37. Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného, zo dňa 20.5.2021 nebolo sporné, že titulom poistnej udalosti, žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 1.647,58,-EUR poškodenému.
38. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že poškodený B. S., si na základe zmluvy o prenájme č. 154/205 zo dňa 19.4.2021, prenajal u žalobcu náhradné vozidlo a to z dôvodu opravy a umiestnenia jeho motorového vozidla v servise, po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 9.4.2021, za sumu dennej sadzby prenájmu 45,60,-EUR. Doba prenájmu bola ukončená dňa 20.5.2021 s uvedením dennej sadzby prenájmu 38,76,-EUR, pričom poškodený pri ukončení prenájmu uviedol prehlásenie o tom, že mu dňa 20.5.2021 vydali opravené vozidlo. Faktúra č. 210197 v sume 1.240,32,-EUR, za prenájom vozidla, bola poškodenému vystavená dňa 20.5.2021 a splatná bola dňa 3.6.2021. Vystavená bola za 32 dní, od 19.4.2021 do 20.5.2021 s uvedením počtu najazdených 1065 km.
39. Že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021 došlo k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu
40. Z ďalšieho oznámenia o poistnom plnení žalovaného, zo dňa 2.7.2021 nebolo sporné, že titulom poistnej udalosti, žalovaný poukázal poistné plnenie vo výške 454,68,-EUR žalobcovi, na základe predložených dokladov, pričom krátil náklady na zapožičanie motorového vozidla o neprimerané náklady na náhradné vozidlo o -775,20,-EUR a o odpočet prevádzkových nákladov počas doby nájmu o -10,44,- EUR. Spolu tak bolo poistné plnenie krátené o sumu 785,64,-EUR. Uviedol, že priznaná primeraná doba nájmu počas doby nutnej na opravu vozidla je 12 dní.
41. V konaní bolo, vzhľadom na podaný odpor sporné, či návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti § 132 ods. 1, ods.2 CSP.
42. Sporná bola aktívna vecná legitimácia žalobcu a s ňou súvisiaca platnosť dohody o postúpení pohľadávky.
43. Sporné bolo krátenie poistného plnenia.
44. K uvedeným sporným skutočnostiam súd uvádza, že podaný návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia, možno nárok odôvodnene predpokladať aj vtedy, ak žalobca k návrhu pripojí len faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku žalovaného a v návrhu vyhlási, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Po preskúmaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh, súd konštatuje, že podaný návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu na začatie konania.
45. Súd ďalej skúmal, na námietku žalovaného, ako aj z úradnej povinnosti, či je daná aktívna legitimácia žalobcu a zistil, že táto je daná.
46. V tomto smere súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
47. Súd uvádza, že aktívnu vecnú legitimáciu je možné nadobudnúť postúpením pohľadávky. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (R 119/2003). Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Mohol by tak urobiť len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Rovnako aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 266/2016-12 zo dňa 3.5.2016 uviedol, že :“ ... právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a, naopak, zdôrazňujúci význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je v súdnej praxi ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/01). Hoci tento právny názor nie je súdnou praxou bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli v konaní pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých argumentov, na základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“
48. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021, mal súd v danom prípade preukázané, že postupca (poškodený B. S.), oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, spočívajúcej v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. 8014482617 zo dňa 9.4.2021, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.240,32,-EUR spolu s príslušenstvom, na žalobcu. Žalovaný doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nerozporoval a nepoprel toto tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd dospel k záveru, že aktívne vecne legitimovaným na vymáhanie alebo uplatňovanie predmetnej pohľadávky je žalobca. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2021 bola uzavretá platne. Odplata za postúpenie pohľadávky bola dohodnutá vo výške 1.240,32,-EUR, t.j. za sumu zhodnú so sumou nájomného za prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktoré boli súčasne započítané, keď došlo k započítaniu vzájomných nárokov
poškodeného a žalobcu a to nároku poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároku žalobcu, ako prenajímateľa, na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Súd tak konštatuje, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd pre úplnosť poukazuje aj na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 2.7.2021, ktoré žalovaný už adresoval žalobcovi (nie poškodenému) a na základe ktorého aj plnil krátené poistné plnenie žalobcovi na jeho účet (nie poškodenému). Teda, v čase poskytnutia kráteného poistného plnenia žalovaný nemal pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky.
49. K spornému kráteniu poistného plnenia súd uvádza, že predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z., t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia. Medzi takéto náklady patria aj náklady na prenájom náhradného vozidla. Súd považoval vznik škody spočívajúci v nákladoch na zapožičanie vozidla za nesporný a preukázaný. Čo sa týka výšky škody súd mal za to, že uvedená škoda vznikla za prenájom prenajatého motorového vozidla, kde v zmysle nájomnej zmluvy bola dohodnutá výška, sadzba prenájmu 38,76,-EUR za 1 deň. Žalovaný škodu takto aj plnil, avšak iba čiastočne vo výške 454,68,-EUR, keď mal za to, že nevyhnutná doba prenájmu bola iba 12 dni a nie 32 dní. Žalovaný však dobu 12 dní bližšie neodôvodnil. K odporu proti platobnému rozkazu síce predložil „Výpočet primeraných nákladov na prenájom vozidla počas doby opravy“, v ktorom uviedol, že práce a lakovacie práce boli 2 dni, objednávka ohliadky 1 deň, doobhliadka vozidla 1 deň, objednanie dielov 4 dni, vozidlo po lakovaní 1 deň, vystavenie faktúry 1 deň, sobota + nedeľa 2 dni = 12 dni, avšak tento svoj výpočet v podanom odpore bližšie neodôvodnil ďalšími tvrdeniami a ani k nemu nepredložil nijaké doklady, z ktorých pri výpočte vychádzal a ktoré by jeho závery podporovali. Povinnosť tvrdenia a ani dôkazné bremeno skutkového tvrdenia o neprimeranosti doby prenájmu na viac ako 12 dní tak v rámci svojej procesnej obrany neuniesol. Žalovaný v konaní nerozporoval, že poškodený v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou reálne užíval náhradné (prenajaté) motorové vozidlo v rozsahu 32 dní, t.j. od 19.4.2021 do 20.5.2021 (t.j. po ktorú dobu trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla). Súd potom považoval za preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v oprave. Poškodený dĺžku opravy svojho vozidla nemal dôvod ovplyvniť. Náhradné vozidlo bolo poškodeným žalobcovi vrátené bezodkladne po skončení opravy a preto súd považoval účelnosť a dôvodnosť jeho zapožičania poškodeným za jednoznačnú. Skutočnosť, že následne poškodený postúpil svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku na poistné plnenie žalobcovi, na uvedenom, súdom zistenom skutkovom a právnom stave nič nemení. Na postúpenie pohľadávky veriteľa, nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpenie bolo dlžníkovi oznámené postupcom.
50. Ani pokiaľ ide o samotnú možnosť krátenia poistného plnenia, žalovaný v konaní ani netvrdil a ani nepreukázal, na základe čoho, akého právneho titulu, z akého konkrétneho dôvodu a za akých podmienok by mal byť oprávnený krátiť poistné plnenie žalobcovi. Netvrdil ani nepreukázal z akej zmluvy (či ustanovenia právneho predpisu) mu možnosť krátenia poistného plnenia vyplýva. Súd preto nemohol považovať krátenie poistného plnenia, ani z tohto hľadiska za dôvodné. Súd preto krátenie poistného plnenia o sumu 775,20,-EUR, považoval za nedôvodné a nepreukázané.
51. Ďalšou časťou krátenia poistného plnenia bolo krátenie o odpočet prevádzkových nákladov počas doby nájmu a to o sumu 10,44,-EUR. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 2.7.2021 žalovaný toto krátenie poistného plnenia nijako neodôvodnil. Rovnako, ani v rámci súdneho konania k tejto časti krátenia poistného plnenia netvrdil ani nepreukázal, na základe čoho, akého právneho titulu, z akého konkrétneho dôvodu a za akých podmienok by bol oprávnený krátiť poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla a o pevné prevádzkové náklady vozidla. Nepredložil súdu žiadny dôkaz (napríklad zmluvu so žalobcom), ktorý by odôvodňoval jeho postup pri krátení poistného plnenia o tieto položky krátenia. Súd preto ani túto časť krátenia poistného plnenia, o 10,44,-EUR, nemohol považovať za dôvodnú. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto aj v tejto časti súd krátenie poistného plnenia považoval za nedôvodné a nepreukázané.
52. Súd potom, po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo za konanie vyšlo najavo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Poistné plnenie bolo žalovaným krátené nedôvodne. Súd preto žalobcovi, ako subjektu aktívne vecne legitimovanému, priznal právo na zaplatenie kráteného poistného plnenia v sume 785,64,-EUR
vychádzajúc z toho, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.
53. Vo vzťahu k záverom, ku ktorým súd dospel, poukazuje súd napríklad aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 3831/17, v zmysle ktorého: „Podle náhledu Ústavního soudu je třeba se v souvislosti s poskytováním náhradního vozidla zamyslet nad tím, jaký je jeho smysl a účel. Lze mít v zásadě za to, že podstatou náhradního vozidla je umožnit pojištěnci zachování určitého životního standardu v situaci, kdy dojde, ať již k částečnému nebo totálnímu poškození vozidla. Poskytnutím náhradního vozidla nebude poškozený ponechán v tísni a bude mu umožněno vést, co do kvality, obdobný život, jako před dopravní nehodou.“ Aj Najvyšší súd ČR, vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.3.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 konštatoval, že: „Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.“
54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 100%, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
V Banskej Bystrici dňa 20. októbra 2022