Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zast.: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, IČO: 42 072 905, Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, IČO: 37928422, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 228,59 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 228,59 Eur.

II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 228,59 eur a trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného, pričom škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný oznámením o poistnom plnení oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca uviedol, že svoj nárok opiera o ust. , , a zákona o PZP a o ust. .

2. Vo veci bol Okresným súdom v Banskej Bystrici v tzv. upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor. Odpor odôvodnil tým, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením . Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúre, zmluve o postúpení pohľadávok a pod.. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je, vzhľadom na znenie , postačujúce. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného,

takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia , , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“) a ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizoval. Tento údajný nárok voči žalovanému vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z . Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 200113 zo dňa 28.02.2020. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný.

3. Vzhľadom k tomu, že žalobca v upomínacom konaní po podaní odporu voči platobnému rozkazu oznámil, že navrhuje v konaní pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza, kde došlo ku škodovej udalosti, bola vec postúpená na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.

Žalobca v reakcii na odpor voči platobnému rozkazu bližšie špecifikoval skutkový stav veci, kde okrem iného uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v o upomínacom konaní. Poukázal že v zmysle zákona ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Vzhľadom na uvedené je tak zrejmé, že žaloba má všetky predpísané náležitosti. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia o PZP a . Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo

potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Dňa 22.01.2020 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Mitsubishi Eclipse Cross, ev. č. PD XXX GJ, spôsobenej poškodenému S. F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Sharan, ev. č. PD XXX DU, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006520580. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, ev. č. BL 495 OJ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. zo dňa 30.01.2020. Na základe toho žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200113 zo dňa 28.02.2020, s dátumom splatnosti 16.03.2020 na sumu 1.952,28 €, ktorá bola zaslaná žalovanému na preplatenie. Žalovaný však v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.03.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal plnú výšku uplatneného nároku, poistné plnenie krátil a poškodenému priznal preplatenie nákladov vo výške 1.723,69 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom. Poukázal na stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. ) V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu / najrýchlejšiu autoopravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami / autoservismi podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018, dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. Uvedený názor zaujal Okresný súd Martin v právoplatnom rozsudku sp. zn. zo dňa 05.10.2018. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 20. júna 2019, podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj reálne vznikli, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Je teda nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Námietku žalovaného týkajúcu sa neoprávneného podnikania a aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu má za neopodstatnenú. Ide o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 02.03.2020 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 22.01.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu v uplatnenom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného (ako jeho právny nástupca) v tomto konaní domáha preplatenia zvyšných nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla v sume 228,59 €. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere poukázal na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. , námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zápisu o poškodení motorového vozidla, oboznámením záznamu o dopravnej nehode zo dňa 22.01.2020, zákazkového listu č. TN200004 zo dňa 23.01.2020, faktúry za opravu č. 208209051 zo dňa 10.03.2020, vyjadrenia servisu MOTORBOX s.r.o. k dĺžke opravy, zmluvy o prenájme vozidla č. zo dňa 30.01.2020, faktúry za prenájom č. 200113 zo dňa 28.02.2020, všeobecných obchodných podmienok žalobcu podpísaných poškodeným, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.03.2020, upomienky č. 20210028 zo dňa 14.04.2021 s podacím lístkom, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.03.2020 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.03.2020 ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Dňa 22.01.2020 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Mitsubishi Eclipse Cross, ev. č. PD XXX GJ, spôsobenej poškodenému S. F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Sharan, ev. č. PD XXX DU, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006520580.

6. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, ev. č. BL XXX OJ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. zo dňa 30.01.2020. Na základe toho žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200113 zo dňa 28.02.2020, s dátumom splatnosti 16.03.2020 na sumu 1.952,28 €, ktorá bola zaslaná žalovanému na preplatenie. Žalovaný však v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.03.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal plnú výšku uplatneného nároku, poistné plnenie krátil a poškodenému priznal preplatenie nákladov vo výške 1.723,69 €.

7. Dňa 2.3.2020 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa a nasl. , podľa ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky postupcu voči žalovanému vo výške 1952,28 eur z titulu nároku voči poisťovni podľa , konkrétne nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.1.2020 na vozidle Mitsubishi Eclipse Cross EČV PDB XXGJ. V zmluve si dohodli odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 1952,28 eur, teda vo výške zodpovedajúcej neuhradenej faktúre č. 200113 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi - nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai BL 495OJ. Zmluvné strany si v zmluve dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený postúpenie pohľadávky písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 2.3.2020.

8. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.3.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti. Zároveň žalobcovi zaslal na jeho účet poistné plnenie vo výške 1723,69 eur. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že uznal nárok žalobcu na úhradu nákladov za prenájom motorového vo výške 1723 eur.

9. Zo zmluvy vyplýva, že nájom vozidla bol dojednaný od 30.1.2020 a predĺžil sa neskorým dodaním objednaných dielov. Zákazka na opravu vozidla Mitsubishi Eclipse Cross bola prijatá 23.1.2020 predbežne mala trvať do 14.2.2020, trvala do 10.3.2020.

10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.

11. Podľa § 15 ods. 1 PZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

12. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

14. Podľa § 11 ods. 7 PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

15. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď sa pošta vrátila ako nedoručená.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

18. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 228,59 eur s prísl. ako neuhradenej časti poistného plnenia, ktorý odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s poškodeným S.. Žalovaný v konaní platnosť zmluvy namietal a zároveň aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukazoval na to, že postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá existuje a poškodený pred postúpením pohľadávky žalobcovi predmetnú pohľadávku neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej postúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá - identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že poškodený faktúru č. 200113 neuhradil a preto na jeho strane žiadna pohľadávka voči žalovanému nevznikla, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, nakoľko v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry 1952,28 eur. V bode 5 zmluvy sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie tejto faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry došlo. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a poškodeným došlo k postúpeniu záväzku poškodeného. V danom prípade šlo o odplatné postúpenie nároku na poistné plnenie s tým, že medzi zmluvnými stranami došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Započítanie sa netýkalo samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobudol žalobca ako postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej časti náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný. Na základe všetkých skutočností preto súd uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 2.3.2020 je platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný na základe oznámenia o postúpení pohľadávky poskytol poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla v sume 1723,69- eur priamo žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

19. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.01.2020 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Mitsubishi Eclipse Cross, ev. č. PD XXX GJ, spôsobenej poškodenému S. F.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Sharan, ev. č. PD XXX DU, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. 8006520580. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, ev. č. BL XXX OJ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. zo dňa 30.01.2020. Na základe toho žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200113 zo dňa 28.02.2020, s dátumom splatnosti 16.03.2020 na sumu 1.952,28 €, ktorá bola zaslaná žalovanému na preplatenie. Žalovaný však v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.03.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal plnú výšku uplatneného nároku, poistné plnenie krátil a poškodenému priznal preplatenie nákladov vo výške 1.723,69 €. Dňa 2.3.2020 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa a nasl. , podľa ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky postupcu voči žalovanému vo výške 1952,28 eur z titulu nároku voči poisťovni podľa , konkrétne nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 22.1.2020 na vozidle Mitsubishi Eclipse Cross EČV PDB XXGJ. V zmluve si dohodli odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 1952,28 eur, teda vo výške zodpovedajúcej neuhradenej faktúre č. 200113 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi - nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai BL 495OJ. Zmluvné strany si v zmluve dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie

pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený postúpenie pohľadávky písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 2.3.2020. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.3.2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti. Zároveň žalobcovi zaslal na jeho účet poistné plnenie vo výške 1723,69 eur. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že uznal nárok žalobcu na úhradu nákladov za prenájom motorového vo výške 1723,69 eur. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že nájom vozidla bol dojednaný od 30.1.2020 a predĺžil sa neskorým dodaním objednaných dielov. Zákazka na opravu vozidla Mitsubishi Eclipse Cross bola prijatá 23.1.2020 predbežne mala trvať do 14.2.2020, trvala do 2.3.2020.

20. Medzi stranami sporu teda zostala sporná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným.

21. Poškodený prenajaté motorové vozidlo užíval za obdobie, počas ktorého bolo jeho vozidlo, poistené u žalovaného v servise. Bol teda nútený zapožičať si náhradné vozidlo. Súhlasne s názorom žalobcu súd uvádza, že dobu opravy poškodený nemal ako ovplyvniť, táto závisela od servisu vykonávajúceho opravu vozidla. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise a vo výške zodpovedajúcej vyúčtovanej sume nájomného. Náhradné vozidlo pritom používal na tie isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj rozsudok KS Bratislava sp. zn. , rozsudok KS Žilina sp.zn. ). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. ).

22. Poškodené vozidlo bolo v oprave do 2.3.2020 a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 33 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 49,3 eur za deň nájmu bez DPH, čo spolu predstavuje s DPH umu 1952,28 eur.

23. Podľa oznámenia žalovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný výšku poskytnutého plnenia určil tak, že uznal len sumu 1723,69 eur. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením predstavuje sumu 228,59 eur.

24. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 228,59 eur za dôvodný a preto vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 228,59 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Argumentáciu žalovaného ohľadom neoprávneného podnikania žalobcu súd považoval z hľadiska právneho posúdenia skutkového stavu v občiansko - súdnom konaní (bod 21.-23.), za irelevantnú.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia a Exekučného poriadku.