Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/922/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX, XXX XX G., právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti povinnému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, V. záhrada XXX, XXX XX N., právne zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, o vymoženie peňažného nároku vo výške 12 440,52 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Zuzana Kubešová so sídlom Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 100 030, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 18.12.2018, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania v súvislosti s konaním o sťažnosti .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.06.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12 440,52 eur na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 199/2011, Nz 17964/2011, NCRIs 18418/2011 zo dňa 18.05.2011, spísanej notárom, JUDr. Romanom Vidovencom, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 5/B. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú, so sídlom Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, ktorý ju vedie pod sp. zn. 93EX 378/2018.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.12.2018 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Povinný v ňom uvádzal, že predmetnú notársku zápisnicu nemožno považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul a zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom. V čase jej spísania neexistoval dlh a v tom čase nebola známa ani jeho výška, preto nemohol uznať dlh, ktorý ešte by len mohol vzniknúť v budúcnosti. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právo dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti je absolútne neplatný právny úkon, a preto povinný nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Rovnako je neplatným právnym úkonom aj zmluva o pôžičke, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, pretože oprávnený v skutočnosti neposkytol povinnému pôžičku vo výške 16 540,52 eur a nedošlo ani k reálnemu odovzdaniu pôžičky dlžníkovi. Podľa článku II predmetnej zmluvy záväzok vo výške 16 540,52 eur sa týka tam uvedených faktúr, nejde o pôžičku, ale o záväzok z obchodného styku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Námestovo sa pod sp. zn. viedlo konanie medzi oprávneným a povinným o zaplatenie rovnakej sumy, t. j. 16 540,52 eur, pričom zmluva o pôžičke bola spísaná 18.05.2011. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Zmluva o pôžičke nemá vplyv na vykonateľnosť notárskej zápisnice, pretože zmluva o pôžičke a notárska zápisnica sú výsledkom mimosúdnej dohody medzi oprávneným a povinným. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že povinný uhradil časť svojho záväzku vo výške 4 100

eur v splátkach. Potvrdil, že na Okresnom súde Námestovo sa viedlo konanie pod sp. zn. o zaplatenie sumy vo výške 16 540,52 eur medzi ním a povinným, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby oprávneným, nakoľko došlo k mimosúdnej dohode. Skutočnosť, že medzi oprávneným a povinným nedošlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky, nemá za následok neplatnosť zmluvy o pôžičke, pretože k jej vzniku môže dôjsť aj nepriamym odovzdaním - asignáciou, a to tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci dlžníkovi, ako tomu bolo v tomto prípade.

3/ Vyšší súdny úradník vec právne posúdil podľa ustanovení , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), konštatujúc, že uznaním dlhu v zmysle sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy, teda až potom ako dlh vznikol, t.j. keď sa stal záväzok splatným. Je potrebné pojmovo rozlišovať medzi „ záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriu „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom súbežné plnenie. Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluve dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie . Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu, že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 11. 03.2015).

4/ V zmysle exekučného titulu mal povinný povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 16 540,52 eur do 18.07.2011 (konečná lehota splatnosti), a to na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.05.2011, ktorou bola povinnému poskytnutá bezúročná pôžička vo výške 16 540,52 eur. Podľa článku II exekučného titulu povinný vyhlásil, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené sa vyšší súdny úradník nestotožnil s názorom povinného, že exekučným titulom uznal dlh, nakoľko v čase spísania notárskej zápisnice, t j. dňa 18.05.2011 neexistoval dlh, ale záväzok a konečná lehota splatnosti nastala až 18.07.2011, po tomto dni sa predmetný záväzok stal dlhom, a zároveň v samotnom exekučnom titule je jednoznačne uvedené, že povinný uznal záväzok, ktorý vznikol okamihom vzniku záväzkového vzťahu. Preto zo strany povinného nemohlo dôjsť k vzdaniu sa práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti.

5/ K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu, že oprávnený v skutočnosti neposkytol povinnému uvedenú pôžičku a nedošlo ani k jej reálnemu odovzdaniu povinnému, poukázal na článok II zmluvy o pôžičke, kde povinný (označený ako dlžník) dňom podpísania tejto zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky v sume 16 540,52 eur. V zmysle článku III: „účastníci zmluvy si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. Strany prehlasujú, že zmluvu uzatvorili dobrovoľne, nie v tiesni, nie za nápadne nevýhodných podmienok a sú si plne vedomí dôsledkov podpísania tejto zmluvy“. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že oprávnený poskytol povinnému pôžičku vo výške 16 540,52 eur, ktorú povinný prevzal ku dňu spísania zmluvy o pôžičke, čo povinný potvrdil vyhlásením podľa článku III zmluvy o pôžičke a svojím podpisom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na skutočnosť, že na Okresnom súde Námestovo sa pod sp. zn. viedlo konanie medzi oprávneným a povinným o zaplatenie rovnakej sumy, t. j. 16 540,52 eur. Toto konanie bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu oprávneným. Oprávnený v späťvzatí žaloby uviedol, že dôvodom na takéto konanie je vysporiadanie skutočností medzi ním a povinným, a to vo forme notárskej zápisnice, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom.

6/ Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu mal vyšší súdny úradník nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť v zmysle exekučného titulu nesplnil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného

predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, preto ho podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

7/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť v plnom rozsahu a exekúciu zastaviť. Naďalej tvrdil, že jeho dlh z titulu zmluvy o pôžičke nevznikol, a teda nie je možné neexistujúci dlh ani záväzok platne uznať. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. zo dňa 21.8.2013, podľa ktorého zmluva o pôžičke uzatvorená podľa je zmluvou reálnou a skutočnosťou dôležitou pre platné uznanie dlhu podľa (podľa hmotného práva) a pre právny záväzok podľa Exekučného poriadku (podľa procesného práva) je nutnosť existencie dlhu, pričom oprávnený dôveryhodným spôsobom musí preukázať poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžičky pre povinných, a to ešte pred vyhotovením notárskej zápisnice. Ak nevznikol dlh, nebolo možné tento platne uznať vo forme notárskej zápisnice, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatná.

8/ Povinný ďalej poukázal na to, že sám oprávnený uviedol, že zmluva o pôžičke a notárska zápisnica predstavujú mimosúdnu dohodu, na podklade ktorých mal byť splnený záväzok povinného voči oprávnenému pochádzajúci z obchodného styku, vzniknutý nezaplatením faktúr vystavených oprávneným. Preto v konaní na Okresnom súde Námestovo, pod sp. zn. vzal žalobu späť a toto konanie bolo zastavené. Právny vzťah z obchodného styku bol tak zastieraný právnym vzťahom z titulu pôžičky. Zmluvu o pôžičke zo dňa 18.5.2011 považoval v zmysle za neplatný právny úkon (tzv. simulovaný právny úkon), v dôsledku čoho nie je možné platne uznať záväzok, ktorý je obsahom neplatného právneho úkonu. Z uvedených dôvodov je potom Notárska zápisnica N 199/2011 napísaná notárom JUDr. Romanom Vidovencom nespôsobilým exekučným titulom pre jej materiálne nedostatky. K názoru súdu uvedenému v odseku 19 napadnutého uznesenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, obsiahnutého v priloženom článku Najpravo (sp.zn.3Cdo/144/2010), podľa ktorého na dôvode neplatnosti právneho úkonu (tam uvedenej kúpnej zmluvy) nemôže nič zmeniť ani text právneho úkonu (kúpnej zmluvy), v zmysle ktorého majú jej účastníci plnú spôsobilosť na právne úkony a ani skutočnosť, že účastníci právneho úkonu (kúpnej zmluvy) vlastnými podpismi potvrdili, že sa oboznámili s obsahom právneho úkonu (kúpnej zmluvy) a že ju uzatvárajú slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.

9/ Oprávnený sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu a skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti podľa neho nemajú vecné ani právne opodstatnenie vo vzťahu k vedenej exekúcii. Opätovne poukázal na osobitosť a charakter exekučnej notárskej zápisnice, ktorá je podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku rovnocenným exekučným titulom v porovnaní s ostatnými exekučnými titulmi. V prípade exekučnej notárskej zápisnice sa vyžaduje dodržanie materiálnej a formálnej stránky jej vykonateľnosti, ktoré posudzuje exekučný súd, pričom v prípade predmetnej notárskej zápisnice je nepochybne zachovaná formálna ako aj materiálna vykonateľnosť exekučného titulu. V štádiu exekučného konania však nie je súd oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu, t. j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný súd je viazaný obsahom exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného konania je teda súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu. Tak ako exekučný súd nie je povinný ani oprávnený skúmať vecnú, resp. právnu správnosť súdneho rozhodnutia, rovnako nemôže byť exekučným súdom posúdená ako rozporná so zákonom z dôvodu hmotnoprávnych pochybení ani exekučná notárska zápisnica alebo akýkoľvek iný exekučný titul.

10/ Prekročenie prieskumnej právomoci exekučného súdu pri posudzovaní exekučného titulu, dôsledkom ktorého by bolo zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie exekučného konania by znamenalo odmietnutie spravodlivosti, t. j. porušenie základné práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR sa výkon exekučného titulu nepochybne považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle SR (nález Ústavného súdu SR z 13.07.2000, sp. zn. ). Rovnaký záver opakovane vyplýva zo súdnej praxe najvyšších súdnych autorít napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a tiež sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. a , nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -44 z 13.12.2018.

11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13/ Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

16/ Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

17/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

18/ Exekúcia sa vykonáva na základe notárskej zápisnice N 199/2011, Nz 17964/2011, NCRls 18418/2011 zo dňa 18.05.2011, spísanej pred notárom, JUDr. Romanom Vidovencom, na Notárskom úrade so sídlom v Bratislave, Bajkalská 5/B, podľa ktorej na strane povinného vystupovala osoba, ktorá je povinnou v tomto exekučnom konaní. V notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, musí byť záväzok špecifikovaný, pričom jeho vznik a existencia môžu vyplývať z iného právneho úkonu. Súdna prax opakovane vyslovila, že listiny o právnom úkone trvalým spôsobom pripojené k notárskej zápisnici sa stávajú súčasťou notárskej zápisnice (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26.05.2015, uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30.11.2015 a sp. zn. z 31.01.2014). V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 25.11.2010 „jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti)“, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva i to, že notárska zápisnica môže - ale nemusí - obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. V predmetnej veci bolo zistené, že záväzok povinného vznikol zo zmluvy o pôžičke uzavretej stranami zmluvy dňa 18.05.2011, ktorá tvorila neoddeliteľnú prílohu notárskej zápisnice (spísanej dňa 18.05.2011). Notárska zápisnica odkazovala na zmluvu o pôžičke, z ktorej predmetný záväzok povinného vznikol a ktorá je súčasťou notárskej zápisnice [ druhá veta o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Povinný v čl. III. predloženej notárskej zápisnice vyhlásil, že súhlasí s tým, aby táto notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom podľa Exekučného poriadku (pozn. v súčasnosti upravená v Exekučného poriadku).

19/ Dôvodom zastavenia exekúcie mala byť podľa povinného materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že nemožno uznať neexistujúci dlh a že zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi ako súčasť notárskej zápisnice zastierala právny vzťah z obchodného styku medzi nimi, v dôsledku čoho nie je možné platne uznať záväzok, ktorý je obsahom neplatného právneho úkonu (takýto neplatný právny úkon nemohol byť poňatý do notárskej zápisnice). Z rovnakých dôvodov povinný podal aj sťažnosť.

20/ Ako prvé bolo potrebné sa vysporiadať s právomocou exekučného súdu posudzovať exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica, po stránke hmotnoprávnej. S účinnosťou od 01.04.2017 v Exekučnom

poriadku došlo k zásadnej zmene, keď bolo exekučnému súdu umožnené posudzovanie exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica aj v rozsahu či záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku), čo vo svojej podstate znamená prieskum notárskej zápisnice aj po hmotnoprávnej stránke. Judikatúra, na ktorú oprávnený poukazoval, teda v tejto súvislosti nereflektuje na súčasnú právnu. Pokiaľ exekučný súd je oprávnený posudzovať notársku zápisnicu v zmysle § 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku už v štádiu začatia exekučného konania, je oprávnený tak urobiť v ktoromkoľvek inom jeho štádiu, ak neskôr také skutočnosti zistí (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. ).

21/ Preto sa súd pri svojom rozhodovaní zaoberal aj námietkami povinného, ktorý tvrdil, že nie je možné platne uznať záväzok, ktorý je obsahom neplatného právneho úkonu. Z notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, vyplývalo, že obsahovala záväzok povinného z titulu zmluvy o pôžičke zaplatiť sumu 16 540,52 eur osobe oprávnenej do 18.07.2011. Sudca však neuznal námietku povinného týkajúcu sa neplatnosti zmluvy o pôžičke podľa , ktorá mala spočívať v tom, že zastierala iný právny úkon - právny vzťah z obchodného styku, a to z viacerých dôvodov. Povinný bližšie nešpecifikoval, aký konkrétny obchodnoprávny vzťah mala zmluva o pôžičke zastierať. Zo samotnej zmluvy o pôžičke uzavretej písomne medzi účastníkmi konania bolo pritom zrejmé, že v nej bolo uvedené v čl. II., že suma, ktorá je predmetom pôžičky sa týka záväzku dlžníka voči veriteľovi vyplývajúceho z faktúr č. 4502008 v sume 6 096,43 Eur, č. 382008 v sume 4 768,66 Eur a č. 0102009 v sume 5675,43 Eur. Ani zo zmluvy teda nebolo možné jednoznačne určiť, o aký konkrétny obchodnoprávny záväzok dlžníka sa malo jednať. Len z tvrdenia oprávneného, ktoré však povinný nerozporoval, možno usúdiť, že sa jednalo o kúpnu zmluvu. Ako už povinný uviedol, zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, no na druhej strane treba prisvedčiť oprávnenému, že k vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť aj nepriamym odovzdaním (asignáciou), ak predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi, k čomu sa prikláňa aj odborná literatúra (in Fekete, I: Veľký komentár, 4. zväzok, 2015, str. 279). Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že zmluva o pôžičke vznikla zákonom dovoleným spôsobom, a preto nemožno uvažovať o aplikácii ustanovenia a zmluvu o pôžičke považovať za simulovaný právny úkon. Z uvedeného dôvodu sudca nepovažoval zmluvu o pôžičke za neplatný úkon, a teda ani záväzok inkorporovaný do notárskej zápisnice, ktorý by bol z tohto dôvodu v rozpore so zákonom.

22/ V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej činnosti . Materiálna stránka je predpísaná v Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je okrem iného súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.06.2014).

23/ Ani tvrdenia povinného, že k uznaniu dlhu došlo v čase, keď existoval len záväzok povinného vrátiť oprávnenému poskytnutý úver na základe uzavretej zmluvy o úvere, avšak samotný dlh povinného ešte neexistoval, čo by malo za následok materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice, nevyhodnotil sudca ako dôvodné. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení svoj právny názor opieral o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 11.03.2015, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať medzi pojmami dlh a záväzok, pričom k uznaniu dlhu ako spôsobu zabezpečenia záväzku môže dôjsť až vtedy, keď sa stal záväzok splatným. V predloženej notárskej zápisnici povinný vyhlásil, že je povinný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 16 540,52 eur do 18.07.2011 vrátane, čo je konečná lehota splatnosti pôžičky. Ďalej vyhlásil, že tento svoj záväzok, t.j. záväzok zaplatiť osobe oprávnenej sumu vo výške 16 540,52 eur v lehote do 18.07.2011 vrátane, splatnú v mieste bydliska osoby oprávnenej, čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznáva. K tvrdeniam povinného, že pôžička reálne nebola vyplatená a teda dlh nemohol vzniknúť, už súd v odseku 21 odôvodnenia tohto uznesenia vyslovil, že v danom prípade došlo k poskytnutiu pôžičky nepriamym odovzdaním (asignáciou). Zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt tak v čase spísania notárskej zápisnice medzi účastníkmi uzavretá bola (vrátane veriteľom poskytnutého plnenia). Rozhodnutie uvádzané povinným (Krajského súdu v Banskej

Bystrici, sp. z. z 21.08.2013) v súvislosti s vyplatením pôžičky a vplyvu tejto skutočnosti na materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice, bolo postavené na opačnom skutkovom základe (keď pôžička nebola vyplatená), preto nemohlo byť dôvodom na zmenu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. V tejto súvislosti ešte možno uviesť, že uznaním dlhu nie je napr. záväzok dlžníka, hoci písomný, vrátiť v určitom termíne požičané peniaze (záväzok zo zmluvy o pôžičke), ale je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že splní svoj dlh, uviedol právny dôvod jeho vzniku ( ) a výšku (rozsah), v akej uznáva dlh. Vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh je esenciálnou náležitosťou uznania dlhu podľa . Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je iba pretrhnutie premlčacej doby podľa druhej vety ; (in Fekete, Veľký komentár, 3. zväzok, 2015, str. 658). Zo znenia čl. II. notárskej zápisnice mal sudca za preukázané, že nešlo o uznanie dlhu v zmysle , nakoľko v ňom povinný neprisľúbil zaplatiť svoj dlh (určený čo do dôvodu a aj do výšky), ale len uznal existenciu záväzku zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 16 540,52 eur, čo do dôvodu, základu a výšky (podľa ).

24/ Skutočnosť, že záväzok nebol splatný v čase vyhotovenia notárskej zápisnice nemá žiadny vplyv na platnosť vyhlásenia povinného urobeného v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom. Splatnosť dlhu je relevantná len pre vykonateľnosť notárskej zápisnice, nie pre jej platnosť. Doba plnenia (dlhu zodpovedajúceho pohľadávke alebo iného nároku) je presné a určité určenie doby, do ktorej sa povinná osoba zaviazala predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe, tým sa súčasne vymedzuje doba, po ktorej márnom uplynutí môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie, pretože notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou sa stáva formálne vykonateľnou uplynutím doby plnenia. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti účastníkov právneho vzťahu. Ústavný súd obdobne vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13.07.2000 uviedol, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

26/ Pri notárskej zápisnici ako exekučného titulu, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo, alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. ).

27/ Vzhľadom na to, že sudca považoval sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. zo dňa 18.12.2018 za nedôvodnú, podľa ustanovenia ju zamietol.

28/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30/ Keďže povinný nebol v súvislosti so sťažnosťou úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov exekučného konania a oprávnený si nárok neuplatnil, preto súd o trovách v súvislosti s konaním o sťažnosti rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, teda nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.