Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-719-2016.pdf
PDF · 143.62 KB
Case nature
Subarea
8Er/719/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom. Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v mene ktorej koná konateľka JUDr. Andrea Cviková, advokátka, proti povinnej: A. V., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom T. XX/X, XXX XX T., štátny občan SR, o vymoženie 11 711,73 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota,P. O. BOX 142, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 862/16, o námietkach povinnej proti exekúcii, o námietkách povinnej proti exekúcii a o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii zamieta.
II. Námietky povinnej proti trovám exekúcie zamieta.
III. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 14. 11. 2016 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal proti povinnej vymoženia istiny v sume 11 711,73 eur s príslušenstvom a trov konania na podklade predloženého exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3CbZm 675/2015-12 vydaného dňa 23. 11. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 12. 2015. Dňa 23. 11. 2016 súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením č. 5601149764 zo dňa 08. 12. 2016 súd súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera poveril vykonaním exekúcie.
2. Dňa 05. 04. 2017 bolo súdu doručené podanie povinnej označené ako „Námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba - Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), f), g) h), Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa.“ V konštatovanom podaní povinná uviedla, že v celom rozsahu podáva námietky proti exekúcii, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vykonateľnosti a sú tu aj iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, pretože ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a preto nemôže spôsobiť platné právny účinky. Namietala, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom. Oprávnený podľa jej názoru podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv povinnej ako spotrebiteľa. V konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepodrobil kontrole spotrebiteľskú zmluvu a to najmä z toho pohľadu, či je zmluva platná, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či pri jej uzavretí neboli použité nekalé obchodné praktiky a či je zmluva v súlade so smernicou Rady 93/13/
EHS. Súd nevykonal ani žiadne dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Ďalej v odôvodnení svojho podania poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky ako aj nekalé obchodné praktiky. V zmluve sa neuvádza správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom aj najvyšší súd nesprávne údaje o RPMN vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa. V danom prípade odplata prevyšuje obvyklú odplatu v bankách, kedy Krajský súd v Ostrave vo svojom rozhodnutí zo dňa 23. 08. 2011 č.k. 161Cm 944/2010 konštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu. V danom prípade RPMN predstavuje 96,13%, teda v tomto prípade ide o neprimerane vysoké úžernícke úroky. Oprávnený použil aj nekalú obchodnú praktiku, kde povinnej ako spotrebiteľke predložil zmluvu, kde zaškrtol políčko, že úver sa poskytuje za účelom podnikania, čím jej znemožnil dosiahnuť ochranu, ktorá prináleží spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 05. 2011 č.k. 6Co 84/2011, ktorý vo svojom rozhodnutí zakázal nebankovej spoločnosti poskytujúcej spotrebiteľské úvery predkladať zmluvy o úvere spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, ako na podnikateľské účely. Oprávnený na viac zabezpečil splnenie dlhu zmenkou, ktoré zabezpečenie je pri spotrebiteľských zmluvách zakázané podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010. Povinná žiadala exekúciu zastaviť aj z dôvodu svojej nemajetnosti s odôvodnením, že nevlastní žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. Stará o dve maloleté deti (jedno vo veku 9 rokov, druhé vo veku tri mesiace), keďže nemá možnosť sa zamestnať, jediný jej príjem je príspevok na deti v sume 450,- eur mesačne. Po uhradení nevyhnutných výdavkov jej nezostávajú žiadne peniaze, iný majetok nemá. Z uvedených dôvodov povinná žiadala súd, aby exekúciu vedenú voči nej ako nezákonnú zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekučného konania. Ďalej uviedla, že súdny exekútor nepreukázal skutočné náklady a skutočnú výšku výdavkov uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Žiadala súd, aby výšku náhrady v upovedomení súdneho exekútora preskúmal v súlade s únijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, že nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie a nie je s ním v súlade ani upozornenie exekútora, že trovy exekúcie môžu byť ešte vyššie, čo spôsobuje u povinnej dôvodnú obavu z hrubého nátlaku. Doplnila, že pre nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, a pre nevymožiteľnosť práva, na ktorú upozorňujú verejní činitelia, nie je povinná strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov a zdôraznila, že má právo na spravodlivé rozhodnutie veci v súlade s ústavným ako aj únijným právom. Pre prípad porušovania jej práv žiadala do konania pribrať prokurátora.
3. Dňa 31. 05. 2017 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkám povinnej proti exekúcii, proti trovám exekúcie a k jej návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený navrhol, aby exekučný súd námietky povinnej ako aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol pre ich nedôvodnosť a priznal mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 365,78 eur. Uviedol, že obsahom podaných námietok podľa ust. § 50 Exekučného poriadku môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Účelom konania o námietkách nie je znovu rozhodovať o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzacom (základnom) konaní. To vyplýva aj z dôsledkov resp. účelu ust. § 50 Exekučného poriadku. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom, napríklad v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pre vznikom exekučného titulu mala povinná možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku (podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu). Povinná však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužila, a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Námietky proti exekúcii nepredstavujú ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu, nie je ním ani návrh na zastavenie exekúcie a povinná by nemala mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenula uplatniť v základnom konaní. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na závery vyjadrené v uznesení Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16 Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01. 12. 2015. Ďalej rozporoval skutkové tvrdenie povinnej, že zmluva o revolvingovom úvere č. 199406-37018 zo dňa 18. 08. 2014 uzatvorení medzi ním a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu tejto zmluvy podľa oprávneného vyplýva, že povinná ju uzatvárala ako podnikateľský subjekt podnikajúci pod obchodným menom Zuzana Koscová, so sídlom Podžiar 98/1, 976 33 Poniky, IČO: 42192161, zapísaný v registri organizácií, právna forma 105 - slobodné povolanie, fyzická osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia, predmet činnosti 66220 - činnosť poisťovacích agentov a maklérov. Skutočnosť, že na zmluve je uvedené IČO v zmysle § 27 a nasl. Zák. č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike a v súlade s § 3a ods. 1 Obchodného zákonníka preukazuje podnikateľské postavenie povinnej pri uzatváraní tejto zmluvy. Rovnako tomuto
záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj miesto jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom registri organizácií. V ustanovení článku 1, ods. 1.1 Zmluvy vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej peňažné prostriedky na výkon podnikateľskej činnosti. V ustanovení článku 10, ods. 10.1 povinná vyhlásila, že všetky údaje uvedené v tejto zmluve sú uvedené pravdivo a úplne. V čl. 14, ods. 14.1 písm. a), b) sa povinná zaviazala po celú dobu trvania zmluvy „udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy a registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka ... a nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolať spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval alebo disponoval s jeho majetkom.“ Ďalej zdôraznil, že uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, kde samotná povinná požiadala o úver ako fyzická osoba - podnikateľ, o čom svedčí vyplnenie bodu I., II. tejto žiadosti, kde sa povinná identifikovala ako podnikateľský subjekt. Ako účel čerpania úveru povinná uviedla „prevádzkový“ a k žiadosti pripojila daňové priznanie za rok 2012, 2013, potvrdenie o pridelení IČ, výpis z registra organizácií ako aj osvedčenie o zápise do registra viazaných finančných agentov, do podregistra poistenia a zaistenia. Uvedené dokumenty mohol oprávnený získať len od povinnej na základe jej súčinnosti pred uzatvorením zmluvy. Tvrdenia povinnej o spotrebiteľskom charaktere ich vzťahu potom nemajú oporu ani v skutkových tvrdeniach povinnej, ani v predložených dôkazných prostriedkoch. Povinná od počiatku vo vzťahu k oprávnenému vystupovala ako podnikateľ. Pokiaľ mala povinná záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu so všetkými náležitosťami v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako je to v prípade takýchto zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európske únie ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay WA AG), v ktorom súd konštatoval, že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Ďalej zdôraznil, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty za účelom posudzovania prejavu vôle v súlade s jeho jazykovým vyjadrením (rozsudok Najvyššieho súdu 3 Cdo 81/2011 zo dňa 31. Júla 2012). Ďalej doplnil, že povinná vedela, do akého zmluvného vzťahu vstupuje, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel zmluvy je určený hneď v prvom článku zmluvy. V danom prípade ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah uzavretý medzi dvoma podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, či ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako na tento vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia úveru zmenkou. Vzhľadom na uvedené považoval tvrdenia povinnej za nedôvodné s tým, že vzhľadom na nespotrebiteľský charakter zmluvy nie je ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ostatné tvrdenia povinnej o odňatí práva na spravodlivý proces označil za všeobecné a nedôvodné. Povinná mala možnosť v konaní pred súdom podať námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, čo však neurobila a v konaní bola nečinná. Povinná nepreukázala ani tvrdenia o svojej nepriaznivej finančnej situácii. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v prípade zrážok Exekučný poriadok presne definuje čiastky, ktoré nepodliehajú výkonu rozhodnutia, aby povinnej zostali finančné prostriedky na uspokojenie jej potrieb. Podľa oprávneného potom nie je prítomný ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
4. Dňa 08. 01. 2018 predložil poverený súdny exekútor súdu na rozhodnutie podanie povinnej s názvom „Návrh na zastavenie exekúcie“ doručený exekútorskému úradu dňa 29. 12. 2017. Povinná v ňom zopakovala tvrdenia uvedené vo svojom predošlom podaní a doplnila, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera a opätovne namietala, že bolo povinnosťou súdu v základnom konaní skúmať jej postavenie spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady abstraktnosti zmenky vo vzťahu k spotrebiteľovi podľa jej vyjadrenia došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25.02.1965 - II. Zaitschrift fűr das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm. Rovnako podľa Súdneho dvora EÚ má vnútroštátny súd v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (aj akýchkoľvek iných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere. Úverová zmluva, z ktorej pochádza vymáhaný nárok oprávneného, obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými povinná nie je viazaná. Oprávnený jej predložil na podpis formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, ktorej obsah povinná nemohla ovplyvniť. Pri jej uzatváraní oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky - blanko zmenku, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky. Oprávnený neinformoval povinnú o dôsledkoch
plynúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú štandardizovanú zmluvu, bez možnosti ovplyvniť jej obsah, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie práv povinnej ako spotrebiteľky. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane (rozhodnutie sp. zn. 1Cdo 57/2005 zo dňa 01. 07. 2010, sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012) vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Podľa povinnej nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z úveru často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa, v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov, sp. zn. 19Co/44/2014). Povinná ďalej zopakovala svoje tvrdenia, že pri uzatváraní spornej úverovej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a úver jej nebol poskytnutý na výkon obchodnej činnosti. Obsah zmluvy bol pripravený na predtlačenom formulári, a preto túto zmluvu treba posudzovať ako spotrebiteľskú. Okresný súd potom zaviazal povinnú na plnenie oprávnenému, pričom sa žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, či má alebo nemá postavenie spotrebiteľa. Úroky odôvodňujúce úžeru súd neskúmal v rozpore s európskou judikatúrou, čím neprípustným spôsobom konal v rozpore s judikatúrou všeobecných i odvolacích súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale predovšetkým konal v právnom štáte netolerovateľným spôsobom a v absolútnom rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993, keď neskúmal postavenie povinnej v procesnej pozícii žalovanej strany ako spotrebiteľa a následne zjavne nadŕžal druhej strane sporu, t.j. oprávnenému. Takéto rozhodnutie je podľa povinnej zjavne nezákonné, zakladajúce svojvôľu, keď v rozpore so slovenskou ako aj zahraničnou judikatúrou priznal oprávnenému plnenie, ktoré mu zjavne neprináleží. Zdôraznila, že súd má právo neprimerane vysoké zmluvné pokuty znížiť na námietku žalovaného. Ďalej namietala, že v upovedomení o začatí exekúcie ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora nie sú preukázané skutočné náklady a skutočné výšky výdavkov. Záverom dodala, že český ústavný súd v jednom zo svojich nálezov uviedol, že súd musí rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (II. ÚS 222/07).
5. Oprávnený k podaniu povinnej zo dňa 08. 01. 2019 uviedol, že povinná v ňom opätovne tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere je vzťahom spotrebiteľským a domáha sa postavenia spotrebiteľa a aplikácie noriem na ochranu spotrebiteľa na daný záväzkový vzťah. Oprávnený zotrval na svojom tvrdení, že zmluvný vzťah medzi ním a povinnou nie je spotrebiteľský, nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere č. 199406-37018 zo dňa 18. 08. 2014 bola uzatvorená s povinnou ako podnikateľkou. Z tvrdení povinnej okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jej tvrdení. Je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinná povahu zmluvy nespochybnila ani v základnom konaní, ale robí tak až v čase exekučného konania, podľa neho svedčí o účelovosti jej tvrdení. O účelovosti obrany povinnej proti exekúcii podľa oprávneného svedčí aj to, že povinná vykonávala v čase uzavretia zmluvy činnosť viazaného finančného agenta evidovaného v NBS v podregistri pre sektor poistenia a zaistenia, z čoho vyplýva, že mala dostatočnú odbornú spôsobilosť na to, aby vedela posúdiť, akú zmluvu uzatvára, a na aký účel. Finančný sprostredkovateľ musí spĺňať v zmysle zák. č. 186/2009 Z.z. určité požiadavky na odborné vedomosti a skúsenosti. Podľa § 2 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spornej zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Od začiatku povinná vo vzťahu k oprávnenému vystupovala ako podnikateľský subjekt, tak sa identifikovala v podanej žiadosti o úver ako aj v samotnej úverovej zmluve. Povinná konala pod svojím obchodným menom, o úver žiadala a následne ho čerpala na podnikateľský účel, a ani vlastným konaním nasledujúcim po uzavretí zmluvy
nerozporovala obsah zmluvy. Tvrdiť s odstupom času, že povinná uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľ, je zavádzaním. Ďalej zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 05. 2017 s tým, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Žiadal súd, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a priznal mu voči nej nárok na náhradu trov exekučného konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 549,82 eur.
6. Zo zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3 CbZm 675/2015-12 zo dňa 23.11.2015 vydaného v právnej veci oprávneného proti povinnej o zaplatenie 11 764,80 Eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, ktorý bol súdu predložený ako exekučný titul, vyplýva, že súd uložil povinnej zaplatiť oprávnenému zmenkovú sumu 11.764,89 eur so 6%-ným ročným úrokom od 07.06.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 39,22 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.417,28 eur, z toho 708,00 eur je náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Zároveň bola povinná poučená o možnosti podať proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky do 3 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava V. Zmenkový platobný rozkaz podľa potvrdenia Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 12. 2015.
7. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 199406-37018 súd považoval za zistené, že bola uzatvorená dňa 18.08.2014 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom. Povinná bola v zmluve identifikovaná ako A. V., sídlo T. XX/X, XXX XX T., IČO: 42192161 - štatistický úrad Slovenskej republiky, Výpis z registra organizácií, Právna forma: 105 - Slobodné povolanie - fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona, Predmet prevažujúcej činnosti (SK NACE):66220, Činnosti poisťovacích agentov a maklérov. V čl. 1 s názvom Predmet zmluvy sa v bode 1.1 uvádza: „Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 8 256,00 eur (ďalej iba „úver“) do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľovi vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „deň poskytnutia úveru“). Podpisom tejto Zmluvy Dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom.“
8. V žiadosti o úver podpísanej povinnou dňa 13.08.2014 sa v čl. I uvádza, že žiadateľ FO/identifikačné údaje osoby žiadateľa o poskytnutie úveru (vyplnia iba podnikatelia - FO) A. V., r.č. XXXXXX/XXXX, kontaktná adresa: T. XX/X XXX XX T. - T. N.. V čl. III je uvedené, že kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu je IČO: 42192161, odbor podnikania 66.22.0, právna forma - označená krížikom ako „ostatné“, dátum začatia podnikania 15.11.2010, zapísaný v ŠÚ SR Banská Bystrica, adresa sídla/miesta podnikania Podžiar 98/1, 976 33 Poniky, hrubé ročné príjmy 10 891,02 eur, účel čerpania úveru je krížikom vyznačený ako „prevádzkový“.
9. Súčasť spisového materiálu tvoria aj osvedčenie Komunálnej poisťovne o zápise povinnej do zoznamu viazaných finančných agentov do podregistra alebo zaistenia zo dňa 28. 10. 2010, Výpis z registra organizácii zo štatistického úradu organizácií vo vzťahu k povinnej a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla povinnej - 42192161 zo dňa 15.11.2010, daňové doklady - faktúra č. 05/2014 vystavená dňa 14. 06. 2014 povinnou ako dodávateľom (s uvedením jej IČA a DIČ) odberateľovi ČSOB Banská Bystrica za sprostredkovanie služieb znejúca na sumu 950,- eur, faktúra č. 06/2014 vystavená dňa 14.07.2014 povinnou ako dodávateľom (s uvedením jej IČA a DIČ) odberateľovi ČSOB Banská Bystrica za sprostredkovanie služieb znejúca na sumu 950,- eur, faktúra č. 07/2014 vystavená dňa 14. 08. 2014 povinnou ako dodávateľom (s uvedením jej IČA a DIČ) odberateľovi ČSOB Banská Bystrica za sprostredkovanie služieb znejúca na sumu 950,- eur a daňové priznanie povinnej za rok 2013.
10. Súd ďalej doplnil dokazovanie obsahom exekútorského spisu povereného súdneho exekútora sp. zn. EX 862/16, ktorý bol súdu predložený dňa 14. 01. 2019 ďalej len „exekútorský spis“).
11. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) /v platnom znení/ ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
13. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
14. Dňa 05. 04. 2017 bolo súdu doručené podanie povinnej označené ako „Námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, Žaloba - Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), f), g) h), Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa. Súd vychádzajúc z obsahu tohto podania (§ 124 CSP) dospel k záveru, že povinná v danej veci podala námietky proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku, námietky proti trovách exekúcie v zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/,.
15. Námietky proti exekúcii predstavujú procesný prostriedok obrany povinného proti exekúcii. Námietky proti exekúcii môže uplatniť povinný účinne len v prípade, ak ich vznesenie u súdneho exekútora v 14- dňovej procesnej lehote, ktorá plynie odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Rovnaká lehota bola zákonodarcom stanovená aj pre podanie námietok proti trovám exekúcie.
16. Z vyžiadaného exekútorského spisu súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 19.01.2017, čo povinná potvrdila svojím podpisom na doručenke. Od tohto dňa začala plynúť zákonná štrnásťdňová lehota na podanie námietok proti exekúcii ako aj na podanie námietok proti trovám exekúcie. Lehota na podanie námietok je v oboch prípadoch procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (najčastejšie pošta). V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania námietok na doručenie, bez zreteľa na to, kedy príslušný orgán začne námietky fakticky doručovať.
17. Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že námietky povinná doručila len súdu, avšak súčasť súdneho spisu netvorí obálka s podacou pečiatkou pošty, pričom z pečiatky súdu pri prijatí podania povinnej nevyplýva, že by bolo povinnou podané osobne do podateľne súdu.
18. Súd napriek tejto skutočnosti (absencia obálky) v konaní považoval nad rozumné pochybnosti za preukázané, že námietky proti exekúcii a námietky povinnej proti trovám exekúcie zo strany povinnej neboli vznesené včas (III. ÚS 331/04, III. ÚS 249/08, IV. ÚS 379/08, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 190/2010).
19. Keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 19. 01. 2017, posledný deň na podanie námietok bol 02. 02. 2017. Pokiaľ potom bolo súdu doručené podanie povinnej obsahujúce námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie až dňa 05. 04. 2017, pričom samotné toto podanie je datované ku dňu 05. 04. 2017 (a teda je daný predpoklad, že bolo týmto dňom vyhotovené), je zrejmé, že mohlo byť odoslané na poštovú prepravu najskôr dňa 05. 04. 2017, teda zjavne až po uplynutí zákonom stanovej lehoty na podanie námietok. Z uvedených dôvodov súd námietky povinnej proti exekúcii a námietky povinnej proti trovám exekúcie bez ich vecného prejednania zamietol ako oneskorene podané.
20. V ďalšom konaní bolo potom úlohou súdu zaoberať sa návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a skúmať, či v posudzovanom prípade nie súd dané dôvody na zastavenie exekúcie predpokladané v ust. § 57 Exekučného poriadku.
21. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/,trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
26. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 upravuje jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom zastavenia exekúcie je v danom prípade kvalifikovaný nedostatok majetku povinného, t. j. taký nedostatok majetku, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
27. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“ Ak súdny exekútor nezistil dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej a nepredložil vec exekučnému súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučný súd nemá dôvod exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinnej, keďže len samotné tvrdenia povinnej o jej zlej ekonomickej situácii bez skutočného preukázania jej nemajetnosti nezakladajú pre exekučný súd povinnosť exekúciu zastaviť. Záver súdu o majetkových pomeroch povinného musí vyplývať zo záverov riadneho a dôsledného šetrenia majetkových a zárobkových pomerov povinného, ktoré vykoná súdny exekútor tak, aby v konaní nebolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že zisťovanie majetkových pomerov povinnej nebolo v exekučnom konaní doposiaľ zisťované súdnym exekútorom v potrebnom rozsahu. Tvrdenie povinnej, že je nemajetná, nebolo v konaní preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi a samo o sebe toto tvrdenia potom nemôže mať za následok automatické zastavenie konania. Napokon, sama povinná vo svojich podaniach uvádza, že má určitý príjem, a teda nemožno prijať záver o nemajetnosti povinnej, hoci ekonomická situácia povinnej nemusí byť priaznivá, čo napokon exekučný súd ani nespochybňuje. Prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, pričom samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu
možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a až § 61c Exekučného poriadku). Vykonávaním exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu len v rozsahu pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie nedochádza k porušeniu Exekučného poriadku. Ak je aj príjem povinnej nízky, avšak pri zachovaní zákonných obmedzení rozsahu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku postačuje či i len na postupnú čiastočnú úhradu pohľadávky oprávneného, nemožno len na základe skutočnosti nízkeho príjmu skonštatovať nemajetnosť povinnej a exekúciu zastaviť. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že povinná odôvodnila svoje aktuálne nízke príjmy tým, že sa stará o maloleté dieťa, čo však nevylučuje zvýšenie jej príjmu v budúcnosti. Za daných okolností nevzhliadol súd dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej.
28. Povinná ďalej namietala, že súd pri vydaní zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3 CbZm 675/2015-12 zo dňa 23.11.2015 (t.j. exekučného titulu) nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu, priznal oprávnenému plnenie v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a taktiež priznal oprávnenému kapitalizovaný úrok a pokuty za omeškanie, ktoré majú povahu v nekalých obchodných praktikách.
29. Súd úvodom konštatuje, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017), rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je podľa § 42 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Aby bolo možné predložený exekučný titul považovať za materiálne vykonateľný, musí v ňom byť vymedzený rozsah a obsah povinnosti, ku ktorých splneniu smeruje aj následný výkon rozhodnutia. Je tomu tak preto, aby vykonávajúci orgán vedel, čo vlastne má byť vynútené, a aby nemusel iba v priebehu exekúcie zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti. Exekučnému súdu teda prináleží posúdiť, či exekučný titul ukladá povinnému povinnosti, ktoré je možné uskutočniť, a to najmä z toho pohľadu, či uložená povinnosť zodpovedá možným spôsobom exekúcie, či je táto povinnosť konkretizovaná dostatočne určito. Vykonateľnosť exekučného titulu z oboch jeho stránok (materiálnej aj formálnej) právna teória stotožňuje s vlastnosťou exekučného titulu, ktoré ho robí spôsobilým na jeho nútený výkon prostredníctvom exekúcie. Vykonateľnosťou sa tak vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený len na preskúmavanie vyššie uvedených skutočností, avšak s výnimkou prípadu, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania posúdiť zákonnosť exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci, resp. posúdiť, či bolo alebo nebolo prihliadnuté v základnom konaní na neprijateľné zmluvné podmienky, prípustnosť použitia zmenky, prípadne posúdiť rozpor vymáhaného nároku s dobrými mravmi alebo so zákonom a poskytnúť tak ochranu povinnému ako spotrebiteľovi v zmysle Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súvisiacej judikatúry SD (ES/EÚ) a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Exekučný súd však môže z úradnej moci posúdiť tieto skutočnosť len v prípade, ak je preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
30. Súd pri posúdení dôvodnosti obrany povinnej proti exekúcii vychádzal zo zistení, ktoré pre súd vyplynuli z listinných dôkazných prostriedkov tvoriacich súčasť spisového materiálu.
31. Povinná bola v žiadosti o úver označená ako fyzická osoba - podnikateľ, právna subjektivita žiadateľa podľa žiadosti o úver bola doložená potvrdením o pridelení IČA (nie občianskym preukazom, ako je to zaužívané pri fyzických osobách) a jeho bonita bola preukazovaná daňovým priznaním a faktúrami, kde povinná vystupovala ako podnikateľský subjekt. Z obsahu spornej zmluvy o revolvingovom úvere
vyplýva, že ju uzatvárala povinná ako fyzická osoba - podnikateľ, a v bode 1.1 je výslovne uvedené, že úver sa poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti. Súčasne neušlo pozornosti súdu, že povinná sa domáhala ochrany podľa spotrebiteľského práva bez toho, aby súdu poskytla konkrétne vysvetlenie, na aké účely peňažné prostriedky mienila v danom čase použiť, z akých dôvodov uzatvárala dotknutú úverovú zmluvu v právnej pozícii fyzickej osoby - podnikateľa, a nie spotrebiteľa, keď nemali byť finančné prostriedky využité na podnikanie, či bol alebo nebol tento úver evidovaný v účtovníctve povinnej, a pod. Bez významu súd nemohol ponechať ani skutočnosť, že povinná vykonávala činnosť viazaného finančného agenta evidovaného v NBS v podregistri pre sektor poistenia a zaistenia, a preto podľa názoru súdu musela disponovať aspoň základnými informáciami v oblasti poskytovania finančných služieb. Jej obrana proti exekúcii pozostávajúca aj z citácií judikatúry nenašla oporu v predložených dôkazoch a zostala len v rovine všeobecných, ničím nepreukázaných skutkových tvrdení. Všetky dôkazné prostriedky predloženého exekučnému súdu v obsahovej zhode poukazujú na skutočnosť, že povinná vystupovala v právnom vzťahu s oprávneným v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, a nie ako spotrebiteľ. Súd preto posúdil právny vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi ako obchodnoprávny a preto nemohol prihliadnuť na žiadnu z námietok povinnej, ktoré by mohli mať relevanciu iba v prípade, ak by vzťah medzi ňou a oprávneným bolo možné považovať za spotrebiteľský.
32. Z obsahu vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, že by povinná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a ani v základnom konaní (konanie vedené Okresným súdom Bratislava V. pod sp. zn. 3CbZm 675/2015) namietala, že vzťah medzi ňou a oprávneným má spotrebiteľský charakter, pričom všetky námietky a dôkazy relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi povinnou a oprávneným, vrátane námietok týkajúcich sa charakteru ich vzájomného vzťahu, mohli a mali byť predložené povinnou najneskôr v základnom konaní. Súd v tejto súvislosti pripomína zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým prináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty právnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nespoliehať sa na ochranársku ruku paternalistického štátu (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1106/08 z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby každý sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (napr. II. ÚS 213/09, IV. ÚS 57/2011, IV. ÚS 349/2011, II. ÚS 163/2015). Takémuto postupu nezodpovedá konanie povinnej, ktorá proti zmenkového platobnému rozkazu nepodala v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých mohla namietať všetky skutočnosti, ktoré uviedla vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Námietky povinnej smerujúce k spochybneniu dôvodov, pre ktoré bol vydaný exekučný titul, nie sú v exekučnom konaní relevantné. Povinná mala možnosť brániť sa voči oprávneným uplatňovanému nároku podaním námietok proti platobnému rozkazu, pričom v konaní by sa súd následne vysporiadal s argumentáciou povinnej smerujúcou k spochybneniu oprávnenosti uplatňovaného nároku. Ak tak povinná neurobila a tento exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, exekučný súd už nemá v zmysle Exekučného poriadku právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky. 33. Pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (cit. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je potom zrejmé, že v prípade skutočností brániciach výkonu exekúcie sa musí jednať o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj to, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany
povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, nesmeruje proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal samotný exekučný titul per se. Všetky námietky vrátane tých, ktoré povinná označila ako dôvody na zastavenie exekúcie (neprimerane vysoká zmluvná pokuta, neprimerané úroky, neprehľadné poplatky) ako aj dôkazné prostriedky relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi povinnou a oprávneným stratili relevanciu nadobudnutím právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia, ktoré tvorí prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Je zrejmé, že povinná sa snaží nedostatok svojej procesnej aktivity v základnom konaní nahradiť v konaní exekučnom, čo je však neprípustné. Povinná bola oprávnená domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v procesnom kódexe. Exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc, nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje ani právomoc takýto exekučný titul zrušiť, či zmeniť. Exekučný súd ani nemôže bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy v základnom konaní bez toho, aby ich mohol sám vykonávať.
34. Súd na podklade vykonaného dokazovania a v zmysle vyššie uvedeného výkladu právnych noriem v konaní nezistil ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a nebol naplnený ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie predpokladaný v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie pre jeho nedôvodnosť zamietol.
35. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ povinná žiadala, aby do konania súd pribral prokurátora na ochranu jej práv, s účinnosťou od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý v zmysle ust. § 470 ods. 1 platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 93 ods. 2 CSP prokurátor môže vstúpiť do začatého konania len z vlastnej iniciatívy, o jeho vstupe do konania nerozhoduje súd na návrh účastníka konania a preto o tomto návrhu povinnej súd nerozhodoval, keďže podanie takéhoto návrhu zo strany účastníka konania právny poriadok ani nepripúšťa.
36. Súd nerozhodoval ani o uplatnenom nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania, keďže súd rozhoduje kto a v akej výške platí trovy exekúcie (vrátane trov oprávneného) v zmysle § 200 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 03. 2017/ len v prípade zastavenia exekúcie.
Poučenie:
Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti tretiemu výroku uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.