Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)4e6/366142.a4a781.pdf
PDF · 107.87 KB
No categories available
5Cdo/190/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 190/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. P., IČO X., proti
žalovanej R. K., zastúpenej JUDr. J. M., o vypratanie z bytu, ktorá vec je vedená
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29 C 116/2008, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 23. novembra 2009, sp. zn. 1 Co 224/2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 23. novembra 2008, sp. zn. 1 Co 224/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 23. marca 2009, č.k. 29 C 116/2008-32 uložil
žalovanej povinnosť so všetkými, ktorí s ňou v predmetnom byte bývajú, vypratať byť č. X.
nachádzajúci sa v K., pozostávajúci z 1 izby, kuchyne a príslušenstva do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, a to bez B. náhrady. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 99,58 eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovanej uznesením z 23. novembra 2009,
sp.zn. 1 Co 224/2009 jej opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. odmietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z obsahu
spisu mal za preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený žalovanej 12. mája
2009. Nasledujúcim dňom 13. mája 2009 začala plynúť žalovanej zákonná 15- dňová lehota
na podanie odvolania, ktorá márne uplynula v stredu 27. mája 2009. Odvolanie podané
žalovanou došlo súdu 3. júna 2009, pričom z pripojenej poštovej obálky nie je zrejmé, kedy
bolo podané na poštovú prepravu. Zo samotného odvolania je však zrejmé, že žalovaná ho
písala 29. mája 2009, lebo taký dátum uviedla na začiatku, ale aj v závere odvolania, z čoho je
možné vyvodiť, že ho nemohla podať na poštovú prepravu pred uplynutím 15- dňovej lehoty
na podanie odvolania 27. mája 2009.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Jeho prípustnosť vyvodzovala z toho, že odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f) O.s.p. tým, že včas podané odvolanie odmietol.
Poukázala na úradný záznam nachádzajúci sa v spise, v zmysle ktorého chybou pošty nie je
obálka opatrená dátumovou pečiatkou pošty, ktorá skutočnosť má rozhodujúci vplyv na to, či
odvolanie proti rozsudku bolo podané včas alebo nie. Mala za to, že odvolanie podala včas
a že dátum 29. mája 2009, ňou dvakrát napísaný na odvolaní je pisárskou chybou, nakoľko
dovolanie písala a posielala poštou 27. mája 2009.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa k rozhodnutiu odvolacieho
súdu nevie vyjadriť, a preto pre posúdenie námietky žalovanej bude potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania, (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či jej opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa ako oneskorene podané.
So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné.
Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný
subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
takouto vadou.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba
rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred
súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba
považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že
podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní
od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty
urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou
procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty
nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne
na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (najčastejšie pošta).
V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania odvolania na doručenie, bez zreteľa na to,
kedy príslušný orgán začne odvolanie fakticky doručovať.
Ako vyplynulo z úradného záznamu z 8. júna 2009 vyhotoveného pracovníčkou
podateľne Okresného súdu Košice II (č.l. 42), 3. júna 2009 došla súdu obyčajná zásielka
určená pre JUDr. J. M., sudkyňu Okresného súdu Košice II. Uvedená zásielka bola podaná
odosielateľom obyčajne, preto nie je zrozumiteľné, či list bol podaný na pošte alebo
v niektorej zo zberných bedničiek. Dňa 8. júna 2009 bolo na P. a pošte K.X. zistené, že
evidenciu takýchto zásielok nevedú a chybou niektorej z pôšt uvedená zásielka nebola
opatrená podacou pečiatkou pošty.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z pripojenej poštovej
obálky nie je zrejmé, kedy bolo odvolanie podané na poštovú prepravu. Pri skúmaní včasnosti
podania opravného prostriedku vychádzal zo samotného obsahu odvolania, v ktorom bol
dvakrát uvedený dátum 29. mája 2009 - na začiatku a v závere podania - z čoho potom
vyvodil záver, že ho žalovaná nemohla podať na poštovú prepravu pred uplynutím 15- dňovej
lehoty na podanie odvolania.
Takýto záver odvolacieho súdu nemožno považovať za správny. Ako bolo uvedené,
v prípade, ak odosielateľ podáva opravný prostriedok prostredníctvom orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť, v posudzovanom prípade prostredníctvom S.P., a.s., rozhodujúcu
skutočnosť (údaj o včasnosti prijatia zásielky na odoslanie), možno s určitosťou preukázať na
základe výsledkov šetrenia u tohto orgánu. Interné predpisy S.P., a.s., Poštové podmienky,
bližšie určujú podrobnosti okrem iného o druhoch poštových zásielok, doručovaní zásielok,
lehotách prepravy, cenách, platobných podmienkach. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná
podala odvolanie spôsobom štandardnej listovej zásielky.
Pri uvedenom type zásielok sa osobitná podacia potvrdenka, z ktorej by mohli byť zistiteľné
údaje o včasnosti podania odvolania nevypĺňa, takéto listové zásielky sa opatria len dennou
dátumovou pečiatkou na podanej obálke. V predmetnej veci sú údaje z odtlačku pečiatky
na zásielke, ktorá obsahovala odvolanie žalovanej nečitateľné a keďže dodatočne nemožno,
vzhľadom na neexistenciu podacej potvrdenky, preveriť včasnosť jej podania, nie je možné
bezpochyby ustáliť deň podania opravného prostriedku žalovanej na poštovú prepravu.
Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd
nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného
prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že
opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04, III. ÚS 249/08,
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných
pochybností preukázané, že žalovaná podala opravný prostriedok oneskorene. Preto ak
odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej ako oneskorene podané, odňal jej svojím konaním
a rozhodnutím právo, aby na základe jej včas podaného odvolania bolo ňou napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994). Pritom
vzhľadom na tvrdenia žalovanej o pisárskej chybe pri spisovaní riadneho opravného
prostriedku (odvolania) nebolo možné takúto chybu vylúčiť.
Žalovaná teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie
odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová