Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/19/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: X.. X. Q.Š., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXXXX/X, XXX XX V., právne zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42238871, proti žalovanému: Anton Miženko, nar. 2.4.1956, Fričovce 239, 082 37 Fričovce, IČO: 30289513, žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 31.3.2018, právne zastúpenému: Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 32465238, o zaplatenie 8.574,50 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného zo dňa 7.9.2015, o odvolaniach žalobcu aj žalovanému proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -427 zo dňa 28.11.2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch II. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi a výroku IV. o uložení povinnosti žalobcovi plniť žalovanému titulom vzájomného návrhu ako aj v závislých výrokoch III. a VI. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol rozsudkom takto:

„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 172,50 eur s príslušenstvom a v časti úroku z omeškania z dlžnej sumy od 16.02.2013 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.574,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy od 22.05.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému titulom vzájomného návrhu sumu 25.807,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 17.09.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného v časti úrokov z omeškania zamieta.

VI. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v časti uplatneného vzájomného návrhu v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.5.2013 žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 8.747,-

eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že spolu so žalovaným uzatvoril dňa 7.5.2012 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž ústredného kúrenia, vodoinštalácia a kanalizácia, plynofikácia, solárne kúrenie, všetko v cene 96.000,- eur. Žalovanému zaplatil sumu 95.000,- eur. Potom, čo žalovaný odmietol pokračovať v prácach podľa Zmluvy o dielo, rozhodol sa s ním spoluprácu ukončiť, a to listom zo dňa 12.2.2012. Žalovaný vo svojej cenovej kalkulácii mal kalkulované ceny za zariaďovacie predmety v sume 4.371,- eur, montáž predmetov 1.944,- eur, 38 umývadiel v sume 1.064,- eur, 18 kalkulovaných WC v sume 1.170,- eur, všetko spolu 8.549,- eur. Žalovaného vyzval, aby mu túto sumu poukázal na účet do 15.2.2013. Dňom 16.2.2013 sa žalovaný dostal do omeškania.

3. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. -15 zo dňa 25.7.2013 súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 8.747,- eur, úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 8.549,- eur od 16.2.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 198,- eur od 22.5.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

4. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 15.8.2013 odpor s odôvodnením, v ktorom žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. V odpore poukázal na to, že žalovaný ako zhotoviteľ pre dodávky a montáž vodoinštalácie, kanalizácie, ústredného kúrenia, kotolne, plynofikácia a solárne kúrenie pre objekt P. W. W. U. G. V. W. B. J. uzatvoril so žalobcom ako objednávateľom na základe objednávky žalobcu, Zmluvu o dielo dňa 7.5.2012. Zmluva bola uzatvorená dňa 7.5.2012, pričom v článku 2 v odseku 1 sa konštatuje, že dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie zhotoviteľ bude vykonávať podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. Z.. Žalobca ako objednávateľ v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným ako zhotoviteľom sa v máji 2012 dohodol so žalovaným na predbežnej cene diela, keďže žalobca žalovanému hovoril, že kvôli šetrnosti rozsah diela bude postačovať v rozsahu aký predložil žalovaný v predbežnej ponuke rozpočtu vyhotoveného žalovaným dňa 27.4.2012, teda bez horizontálnej kanalizácie a rozvodov a podobne v celkovej cene 33.479,66 eur. Napriek skutočnosti, že v čase uzatvárania zmluvy žalobcom, projektom

- rozpočtom H.. Z. disponoval, žalovanému ho neposkytol. Projekt - rozpočet H.. Z. obsahuje v časti zdravotechnika širší rozsah prác, teda na rozdiel od predbežnej ponuky žalovaného aj horizontálne rozvody kanalizácie a vodoinštalácie vo vonkajšej a vnútornej vodoinštalácii a kanalizácii v cene 64.666,49 eur za vnútornú zdravotechniku a v cene 5.858,18 eur + 2.299,60 eur za vonkajšiu zdravotechniku. Projekt - rozpočty zaslala a doručila projektantka H.. Z. žalovanému až dňa 23.5.2012, teda 16 dní po podpísaní Zmluvy o dielo. Z tohto dôvodu sa žalovaný cíti byť zo strany žalobcu absolútne podvedený. Skutočné vykonanie diela však vyžadovalo uskutočniť práce a dodávku materiálov, ktoré Zmluva o dielo vôbec nezahŕňala, a to vodorovné kanalizácie a horizontálne rozvody vodovodného potrubia a kanalizácie k umývadlám, ktoré mali byť o 12 kusov väčšieho počtu, k vodovodným batériám, ktoré mali byť 40 kusov väčšieho počtu, k sprchám, ktorá mali byť o 9 kusov väčšieho počtu, k WC, ktoré mali byť o 3 kusy väčšieho počtu, k drezom, ktoré mali byť o 4 kusy väčšieho počtu. Pokiaľ ide vodorovnú kanalizáciu, ktorá sa pri uzatváraní zmluvy neplánovala ide o výkopové práce, sekanie, rezanie a rozbíjanie betónu, napríklad len v suteréne budovy v dĺžke s odbočkami cca 130 metrov, tiež aj vonku mimo budovy, plus bagrovanie, vynášanie sute a zeminy von z budovy a vyvážanie preč, montáž rúr a odbočiek, lepenie, dovoz štrku a piesku, zasypávanie kanalizácie štrkom, pieskom celého terénu a podobne. Okrem uvedených prác, navyše sa na 3. poschodí nad rámec dohody a zmluvy okrem štyroch pôvodne dohodnutých izieb robili tri izby navyše, premiestnením kúpeľní a sociálnych zariadení na iné miesto uvedeného 3. poschodia. V spomenutých troch izbách navyše na 3. poschodí sa robilo kúrenie a kanalizácia. Zároveň sa robili navyše spomenuté sociálne zariadenia a kúpeľne na 3. poschodí, v ktorých sa robila vodoinštalácia a kanalizácia, kúrenie a ventilácia, teda sekanie do stien a podlahy a osadzovanie inštalácie. Ventilácia sa robila navyše na každom poschodí, s čím bola samozrejme spojená dodávka rúr a odbočiek v potrebnom počte a dĺžkach, ich osadzovanie, teda sekanie do stien a ich montovanie. Na 3. poschodí sa okrem hydrantov v rámci rozpočtu montoval navyše štvrtý hydrant, k nemu sa inštalovalo potrubie v potrebnej dĺžke, teda sekanie do podlahy a stien a montáž potrubia. Všetky práce navyše boli zapisované do stavebného denníka a do výdajkových listín a boli podpísané objednávateľom a stavebným dozorom.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , , až 4, , , a , , , keď podľa súdu prvej inštancie v tomto súdnom spore bolo potrebné rozhodovať o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby

súd zavial žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 8.574,50 eur spolu s príslušenstvom titulom prevzatia finančných prostriedkov žalovaným od žalobcu na nákup zariaďovacích predmetov, ale rovnako sa v tomto spore bolo potrebné zaoberať aj vzájomným návrhom žalovaného, ktorý bol súdu doručený 7.9.2015, v ktorom si žalovaný od žalobcu uplatňuje zaplatenie sumy 25.807,28 eur za práce vykonané nad rámec predbežnej ceny v Zmluve o dielo.

6. Dňa 7.5.2012 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo podľa , predmetom ktorej podľa článku 2 bod 2.1 bolo zhotovenie dodávky a montáž vodoinštalácie, kanalizácie podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. Z. dátovanej na marec 2012, dodávka a montáž ústredného kúrenia a kotolne podľa projektovej dokumentácie vypracovanej H.. G. dátovanej na marec 2012, dodávka a montáž plynofikácie na základe predbežnej cenovej ponuky a dodávka, montáž solárneho kúrenia na základe predbežnej cenovej ponuky.

7. Z predbežného rozpočtu zhotoviteľa zo dňa 27.4.2012 vyplývajú celkové náklady v sume 27.899,72 eur spolu s 20 % DPH 5.579,94 eur, celková cena podľa predbežného rozpočtu z 27.4.2012 predstavuje sumu 33.479,66 eur. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo, že žalobca ako objednávateľ odovzdal v zmysle tohto rozpočtu žalovanému sumu titulom zariaďovacích predmetov, a to umývadiel v celkovom počte 50, H. W. v počte 38 kusov, montáž 1.064,- eur, C. S. A. biely v počte kusov 18, s hodnotou montáže 1.170,- eur, ústredné vykurovanie strojovne montáž 1.944,- eur a dodávky materiálu 4.371,- eur a rovnako osvedčenie ku projektu a úradné skúšky boli v sume 332,- eur v rámci predbežného rozpočtu zhotoviteľa. V písomnom podaní zo dňa 17.2.2014 žalobca uviedol, že v časti uplatňovanej výšky zariaďovacie predmety, ktoré opísal z kalkulácie žalovaného je uvedená suma 4.371,- eur. Zistil, že uzávierka zápchová práčka v sume 204,22 eur bola urobená, z tohto dôvodu si uplatňuje tento nárok iba v sume 4.166,50 eur. Rovnako došlo k nepresnosti aj pri naúčtovaní osvedčenia konštrukčnej dokumentácie v sume 332,- eur, ktoré kalkuloval žalovaný. Nesprávne uviedol sumu 300,- eur. Nedoplatok žalovaného v tejto položke predstavuje 332,- eur po odpočítaní sumy 102,- eur, spolu sumu 230,- eur. Presná suma uplatňovaného nároku zo strany žalobcu tak predstavuje sumu 4.166,50 eur, keďže zápchová práčka v sume 204,22 eur bola namontovaná (4.371 - 204,22 = 4.166,50 eur), 1.944,- eur titulom montáže ústredné vykurovanie strojovne, suma 1.064,- eur titulom montáže umývadiel 50 kusov H. W., suma montáže 1.170,- eur titulom C. S. záchod biely v počte 18 kusov a rovnako aj suma 230,- eur, ktorú si žalobca uplatňuje od žalovaného titulom naúčtovania za osvedčenie konštrukčnej dokumentácie, spolu dlžná suma, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť predstavuje sumu 8.574,50 eur (4.166,50 + 1.944,- + 1.064,- + 1.170,- + 230,- eur). Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že túto sumu titulom montáže a finančných prostriedkov na zakúpenie zariaďovacích predmetov od žalobcu prevzal, tieto predmety nezakúpil a nevykonal ich montáž. Z tohto dôvodu nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe. Súd tak žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy 8.574,50 eur s príslušenstvom považoval za v celom rozsahu dôvodný, keďže žalovaný sumu týchto finančných prostriedkov od žalobcu prevzal, zariaďovacie predmety nezakúpil a nevykonal ani ich montáž. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.574,50 eur s príslušenstvom. Na otázku súdu na pojednávaní na žalobcu a na jeho právneho zástupcu, od akej doby si uplatňujú úroky z omeškania z dlžnej sumy, tí zhodne uviedli, že je to deň písomného vyhotovenia žaloby. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy v súlade s dňom vyhotovenia žaloby, t.j. od 22.5.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s , v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

8. V súlade s písomným podaním žalobcu zo dňa 17.2.2014 a prejavom žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní v časti úroku z omeškania, keď trvali na úrokoch z omeškania od doby písomného vyhotovenia žaloby, zároveň vzali žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 172,50 eur a právny zástupca žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím žaloby na pojednávaní súhlasil, súd postupom podľa a 145 konanie v tejto časti istiny a úroku z omeškania súd prvej inštancie zastavil.

9. V tomto spore sa bolo potrebné zaoberať vzájomným návrhom žalovaného, ktorý vzniesol v písomnom podaní zo dňa 7.9.2015, v ktorom si od žalobcu uplatnil vykonané práce naviac v celkovej sume 25.807,28 eur.

10. Tento vzájomný návrh žalovaného súd prvej inštancie považoval za dôvodný. Listom zo dňa 11.2.2013 zakázal žalobca žalovanému pokračovať v prácach na stavbe - P. W. W. B. J.. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že žalovaný od tohto dátumu nevykonával žiadne práce na stavbe, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 7.5.2012. Zákonné ustanovenie v odseku 1 a 2 upravuje právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy. Súd toto písomné podanie žalobcu zo dňa 11.2.2013 tak, ako to súd prezentoval aj na pojednávaní postupom podľa v rámci vyslovenia svojho predbežného právneho názoru, považoval za odstúpenie od zmluvy zo strany objednávateľa diela. Odstúpenie od zmluvy podľa nemožno stotožňovať s odstúpením od zmluvy podľa . Odstúpenie od zmluvy podľa totiž nepredpokladá, že dlžník zhotoviteľ je v omeškaní. Podľa názoru súdu v písomnom podaní zo dňa 11.2.2013 žalobca ako objednávateľ odstúpil od Zmluvy o dielo so žalovaným ako zhotoviteľom diela. Tým podľa názoru súdu nastali predpoklady odstúpenia od zmluvy podľa bez aplikácie dôsledkov špecifikovaných v . Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje a strany sú si povinné navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. Žalovaný súdu predložil vyúčtovanie skutočne vykonaných prác navyše v časti vodoinštalácia, kanalizácia a hydrant, z ktorého vyplýva celková suma spolu s 20 % DPH vo výške 53.407,28 eur. V časti Zmluvy o dielo v článku 4 bod 4.2, bola cena zmluvnými stranami dohodnutá v rámci vodoinštalácie a kanalizácie v celkovej výške 27.600,- eur s DPH. Žalovaný v tomto spore si tak uplatnil vzájomný návrh ako rozdiel medzi skutočnou hodnotou prác v sume 53.407,28 eur vykonaných na stavbe žalobcu, čo vyplýva z rozpočtu predloženého žalovaným a hodnotou týchto prác, ktoré boli v zmluve vyčíslené na 27.600,- eur s DPH, rozdiel predstavuje sumu 25.807,28 eur. V tomto prípade žalobca, čo aj potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní sa rozhodol od zmluvy so žalovaným odstúpiť, nakoľko bol nespokojný s tým, že neplní jeho pokyny a nevykonáva ďalšie práce podľa dohodnutej projektovej dokumentácie. Zároveň nesúhlasil s tým, že žalovaný si v decembri 2012 vyúčtoval práce naviac. Žalobca sa rozhodol nepokračovať v spolupráci so žalovaným a práce na stavbe ukončiť. Tento list žalobcu preto súd vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy. Z obsahu Listu zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo nerešpektovanie tejto požiadavky žalobcu zo strany žalovaného a pokračovanie v prácach v nadväznosti na predloženie požiadavky žalovaného v decembri 2012 na zaplatenie prác naviac, pričom toto konštatuje samotný žalobca vo svojom Liste zo dňa 11.2.2013. Sám teda žalobca uviedol, že miera jeho trpezlivosti so správaním žalovaného skončila, keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani Z., že žiadne zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ mu nebudú zaplatené práce naviac a ak nasledovali slová žalobcu, že sa rozhodol, že už nežiada od žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu správu od neho nepotrebuje a zároveň v tomto liste mu žalobca zakázal pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe. Samotný žalovaný súdu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že od tohto dátumu nevykonával na stavbe žalobcu žiadne práce. Súd prvej inštancie je toho názoru, že k odstúpeniu od Zmluvy došlo pre nespokojnosť so vzájomnou spoluprácou na vykonávaní tohto diela, teda je potrebné na tento právny prípad aplikovať zákonné ustanovenie , v ktorom platia všeobecné ustanovenia .

11. Podľa , sa zmluva od začiatku zrušila. Právna teória ako dôsledok odstúpenia od zmluvy podľa v spojení s uvádza, že je potrebné vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu v súlade s príslušnými ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení. V tomto prípade súd vychádzal z rozpočtu, ktorý vykonal samotný žalovaný, ktorý si v časti vodoinštalácia, kúrenie a kanál vyúčtoval práce naviac v suma 53.407,28 eur oproti Zmluve o dielo, v ktorej tieto práce boli ocenené na sumu 27.600,- eur spolu s DPH. Na preukázanie dôvodnosti svojho vzájomného návrhu zároveň žalovaný súdu predložil Znalecký posudok číslo X/XXXX H.. B. W., ktorá jednoznačne v závere tohto znaleckého posudku konštatovala, že hodnota skutočne vykonaných stavebných prác bez záverečného dokončenia a zapojenia niektorých zariadení zo strany zhotoviteľa predstavuje sumu 63.020,92 eur s DPH. Zároveň uviedla, že v porovnaní so skutočne vykonanými prácami je zásadný rozdiel v tom, že sa nevykonávali zo strany zhotoviteľa Q. práce a dodávky týkajúce sa zariaďovacích predmetov oproti pôvodnému projektu. Znalkyňa v odpovedi na otázku číslo 5 jednoznačne konštatovala, že na základe projektovej dokumentácie, fotodokumentácie, stavebného denníka, dodacích listov a konzultácie so zhotoviteľom je možné odhadnúť hodnotu skutočne vykonaných prác v značnom rozsahu. Pre úplné určenie hodnoty skutočne vykonaných prác by bola nutná ohliadka s odkrytím zabudovaných materiálov, čo z dôvodu prevádzky daného objektu nie je možné.

12. Súd prvej inštancie má za to, že je v celom rozsahu dôvodný vzájomný návrh žalovaného. Zo Znaleckého posudku číslo X/XXXX G. H.. B. W. vychádza suma prác naviac vykonaná zhotoviteľom diela v tomto spore žalovaným až v sume 63.020,92 eur s DPH. Pokiaľ žalobca v tomto spore namietal, že so vzájomným návrhom žalovaného nesúhlasí, žiadne práce naviac vykonané neboli, súd sa s týmto jeho tvrdením v žiadnom prípade nestotožňuje. Práce naviac vykonané žalovaným boli v spore preukázané nielen znaleckým posudkom, ale aj výpoveďou súdom vypočutého svedka Q. Q., ktorý súdu jednoznačne potvrdil, že práce naviac boli na stavbe žalobcu vykonané. Jasne a zrozumiteľne súdu popísal stav stavby, aký bol v čase uzatvárania zmluvy a stav, ktorý vznikol po odkrytí stavby a začatí vykonávania stavebných prác, kedy bolo potrebné realizovať tieto práce naviac, pričom samotný žalobca ako objednávateľ bol prítomný na stavbe, vedel o týchto prácach, pričom povedal „chlapci robte, peniažky budú“. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žiadne práce naviac zo strany zhotoviteľa diela vykonané neboli. Súd tak zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom jeho vzájomného sumu 25.807,28 eur. Zároveň súd rozhodol o úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy, ktorý žalovanému priznal deň nasledujúci po doručení tohto vzájomného návrhu žalobcovi do vlastných rúk. Z obsahu spisu vyplýva, že vzájomný návrh žalovaného bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.9.2015, deň nasledujúci, t.j. od 17.9.2015 súd priznal žalovanému aj úrok z omeškania z dlžnej sumy. V prevyšujúcej časti, ktorou požadoval žalovaný priznať úroky z omeškania od 20.12.2012 jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Žalovaný súdu v spore nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že žalobcu vyzýval na zaplatenie prác naviac v takejto sume. Do omeškania s úhradou tejto dlžnej sumy sa tak žalobca dostal deň nasledujúci po doručení vzájomného návrhu žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s , v spojení s Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

13. Na pojednávaní dňa 7.11.2018 vzniesol právny zástupca žalobcu námietku premlčania uplatneného vzájomného návrhu žalovaného.

14. Aplikujúc ustanovenia , , až 3, a túto námietku premlčania vznesenú žalobcom považoval súd v celom rozsahu za nedôvodnú. Z pripojeného súdneho spisu bolo pre súd prvej inštancie jednoznačné, že žalovaný v tomto konaní vzniesol dňa 24.4.2013 vzájomný návrh v časti o zaplatenie sumy 28.080,07 eur. Aj keď tento vzájomný návrh v tomto spore vzal späť, uplatnil ho v tomto konaní v písomnom podaní zo dňa 7.9.2015, preto je súd toho názoru, že nárok titulom týchto prác naviac postupom podľa bol uplatnený riadne a včas, tak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej dobe a nemôže byť premlčaný.

15. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie s poukazom na to, že žalobca bol úspešný, postupom podľa mu priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý vydá vyšší súdny úradník postupom podľa .

16. Rovnako súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v časti vzájomného návrhu, keď postupom podľa priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. Trovy konania žalovanému priznal v rozsahu 100 %, keďže mal nepatrný neúspech v časti požadovaného príslušenstva. O ich výške bude rozhodnuté postupom podľa , ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Proti tomuto rozsudku podali žalobca aj žalovaný odvolanie.

18. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorým ho výrokom IV. zaviazal plniť žalovanému titulom vzájomného návrhu, ako aj v súvisiacom výroku VI., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v časti plateného vzájomného návrhu v rozsahu 100 %.

19. Žalobca svoje odvolanie oprel o ustanovenie , , a .

20. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že po podaní protižaloby žalovaným vzniesol námietku existujúcej prekážky litispendencie a v nadväznosti na vznesenú námietku litispendencie v zmysle námietky premlčania vo vzťahu k nárokom, ktoré si žalobca (zrejme mal žalobca na mysli žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) uplatnil vo svojom vzájomnom návrhu v tomto konaní.

21. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania, pričom skonštatoval, že z pripojeného súdneho spisu sp. zn. je pre súd prvej inštancie jednoznačné, že žalovaný vzniesol v tomto konaní dňa 24.4.2013 vzájomný návrh v časti o zaplatenie sumy 28.080,07 eur. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že aj keď žalovaný vzal v konaní svoj návrh späť, uplatnil si ho znova v tomto konaní podaním zo dňa 7.9.2015, a z tohto dôvodu je súd prvej inštancie toho názoru, že nárok titulom týchto prác naviac postupom podľa bol uplatnený riadne a včas, a teda nemôže byť premlčaný.

22. Podľa žalobcu tak, ako to vyplýva z uznesenia vo veci sp. zn. -211 zo dňa 14.6.2017 žalovaný podal v tomto konaní pod sp. zn. vzájomný návrh dňa 24.4.2013, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a bol ďalej predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , kde na pojednávaní konanom dňa 19.5.2015 súd rozhodol tak, že veci vedené pod sp. zn. a sa spájajú na spoločné konanie s tým, že ďalej budú pojednávania pod sp. zn. . Keď žalovaný vzal svoj vzájomný návrh dňa 9.5.2013 späť podaním zo dňa 31.8.2015 doručeným súdu dňa 7.9.2015, urobil úkon späťvzatia v konaní vedenom pod sp. zn. a nie v konaní , ako to nesprávne a chybne konštatuje súd prvej inštancie.

23. V tomto kontexte je preto podľa žalobcu potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na výklad prekážky litispendencie, protižaloba zo dňa 7.9.2015 nie je pokračovanie v konaní o protižalobe žalovaného podanej dňa 9.5.2013 začatom pôvodne pod sp. zn. , ktorá bola potom vylúčená na samostatné konanie a následne spojená v konaní , v ktorom došlo k späťvzatiu tejto protižaloby a k zastaveniu konania dňa 14.6.2017. Protižaloba zo dňa 7.9.2015 je preto podľa žalobcu novo začatým konaním so všetkými dôsledkami, ktoré sa na takéto konanie viažu. Toto okrem iného preukazuje aj výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby a stanovisko ktoré súd prvej inštancie prezentoval na pojednávaní dňa 21.5.2018. V konečnom dôsledku podľa žalobcu vyššie uvedené vyplýva aj z napadnutého výroku IV. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po podaní protižaloby zo dňa 7.9.2015.

24. Z obsahu súdneho spisu je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný podal na Okresnom súde v Prešove dva samostatné, avšak rovnaké protižaloby, a to v konaniach vedených pod sp. zn. a . Tieto žaloby boli totožné z hľadiska strán sporu, petitu a žalovaným tvrdených skutkových okolností, ktorými tento petit žalovaný odôvodňoval. Z toho dôvodu zastavil súd prvej inštancie konanie o návrhu žalovaného, v tomto konaní uznesením zo dňa 8.2.2016, pričom toto uznesenie bolo zrušené Krajským súdom v Prešove vo veci a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu existujúca prekážka litispendencie odpadla v dôsledku právoplatného zastavenia konania o návrhu žalovaného vo veci vedenej sp. zn. .

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa mal podľa žalobcu súd prvej inštancie v tomto konaní vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke premlčania dôsledne zaoberať otázkou spočívania premlčacej doby, čo však neurobil ani z tohto dôvodu, tak dospel k nesprávnym právnym záverom. Z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

26. Ustanovenie totiž podľa žalobcu upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ (v tomto prípade žalovaný) uplatní právo na súde alebo iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby treba považovať pritom len taký úkon, ktorý smeruje k tomu, aby sa rozhodlo o existencii daného práva. V začatom konaní teda riadne pokračuje len ten účastník, ktorý svojimi procesnými úkonmi nebráni jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Ak bolo konanie v uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska potom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo. Z tohto zároveň vyplýva, že k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Veriteľ tak síce môže uplatniť to isté právo na súde znova, premlčacia doba však plynie od jej začiatku, teda aj so započítaním doby, počas ktorej prebehlo skoršie zastavenie súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.1999 vo veci sp. zn. , R3/2001).

27. Skutočnosť, že žalovaný vzal v konaní vedenom pod sp. zn. svoj návrh späť nemožno zákonne vyhodnotiť inak, ako tak, že žalovaný nepokračoval riadne v konaní, a teda k spočívaniu

premlčacej doby nedošlo. Žalovaný si tak podľa žalobcu to isté právo znova uplatnil na súde v konaní návrhom zo dňa 7.9.2015, teda jednoznačne po uplynutí premlčacej doby.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však podľa žalobcu vyplýva jedine to, že súd prvej inštancie sa žalobcom vznesenou námietkou premlčania de facto nezaoberal a nijako sa s ňou nevysporiadal, a to aj napriek vlastnému právnemu názoru, že protižalobu zo dňa 7.9.2015 považuje za novú samostatnú žalobu.

29. Čo sa týka samotnej premlčacej doby, tak túto súd prvej inštancie určuje v zmysle § 107 ods. 1, 3 Obč. zák., z čoho je zrejmé, že nárok žalovaného hodnotí ako bezdôvodné obohatenie, čo by korešpondovalo aj s názorom súdu prvej inštancie, a že danú vec je potrebné posudzovať podľa § 642 ods. 2 O.z ., v ktorom platia všeobecné ustanovenia § 48 ods. 1 O.z. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé v čom spočíva bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.

30. V napadnutom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie podľa žalobcu jednoznačne uvádza, že vzťahy medzi stranami sporu vyporiada podľa § 457 O.z., pričom vychádza z rozpočtu vykonaného žalovaným, ktorý si v časti vodoinštalácia, kúrenie a kanál vyúčtoval práce v sume 53.407,28 eur. Samotný žalovaný však vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.5.2018 uviedol, že nič nevykonával naviac a všetko vykonával iba v súlade s projektom H.. Z., teda urobil len to, k čomu sa zmluvne zaviazal a nevykonal pritom žiadne práce naviac. Ak by aj zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nebola platná, ale bola zrušená, každý z jej účastníkov by bol povinný vydať druhému to, čo získal. V tomto prípade by šlo síce o vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak toto bezdôvodného obohatenie by vyplývalo z právneho vzťahu, ktorý zanikol. Šlo by tak o ocenenie prác reálne vykonaných, a nie o ocenenie prác naviac, pričom takéto ocenenie prác reálne vykonaných podľa žalobcu žalovaný nemôže preukázať. V tomto smere žalovaný poukázal na to, že žalovaný vo svojej protižalobe zo dňa 7.9.2015 uvádza, že „všetky práce navyše boli zapísané do stavebného denníka, a do výdavkových listín. Za vyššie uvedené práce, iba v časti vodoinštalácie a kanalizácie zhotoviteľ vykonal práce na drámec zmluvy o dielo v hodnote 25.807,28 eur, ktoré si teraz uplatňuje“.

31. Uvedené sa nedá preukázať ani zo stavebného denníka, čo potvrdila aj znalkyňa H.. W. s tým, že ňou vypracovaný posudok urobila iba odhadom na základe informácií uvedených žalovaným. Takýto spôsob preukázania nároku nie je akceptovateľný a je v rozpore s , ako aj , nakoľko predpisy stanovujú účastníkom konania, resp. strane sporu svoj nárok jednoznačne preukázať. V tomto smere žalobca poukázal, že súd prvej inštancie neakceptoval ani ním predložené odborné stanovisko vypracované U. X. W.. W. Y..R..

32. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný dielo vykonával ako živnostník a on vystupoval ako fyzická osoba - občan. Z toho dôvodu je potrebné posudzovať zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský.

33. Vrámci svojho odvolacieho návrhu žiadal žalobca, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby ho zmenil a zastavil z dôvodu prekážky litispendencie, alebo ho zmenil a protižalobu žalovaného zamietol.

34. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III., z dôvodov uvedených v , a .

35. V podanom odvolaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže vodoinštalácia a kanalizácia, hydrant boli zo strany žalovaného na základe požiadaviek a pokynov žalobcu vykonané v rozsahu, ktorý podľa rozpočtu zhotoviteľa, zhotoviteľ tieto prostriedky započítal do vykonaného rozsahu prác, čo bolo preukázané v dokazovaní v tomto konaní. Podľa odvolateľa zhotoviteľa vo veľkom rozsahu zdržali okolnosti na strane objednávateľa, ktorý požadoval od zhotoviteľa práce na diele vo veľkom rozsahu navyše, a dodnes ich zhotoviteľovi nezaplatil, čo sa v hodnote 28.080,17 eur stalo predmetom súdnych konaní sp. zn. , sp. zn. , a . Nevyplatenie takto objemu prác navyše sú v zmysle ustanovenia § 641 ods. 2 okolnosťami na strane objednávateľa, viď. rozsudok sp. zn. , za ktoré patrí zhotoviteľovi (žalovanému) primeraná náhrada, keďže ide o okolnosti, ktoré spôsobil zhotoviteľovi de facto podnikateľský bankrot.

36. V zmysle uvedeného preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby tento zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. , a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z prvého odseku odvolania je nepochybné, že odvolanie podal právny zástupca vo svojom mene, a nie v mene žalovaného účastníka, a teda odvolanie podala neoprávnená osoba. Podľa žalobcu odvolateľ nevytýka súdu žiadne procesné vady konania, žiadny nesprávny právny názor, ani žiadne ďalšie právne skutočnosti, ktoré sú podmienkou na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že finančné prostriedky ktoré sú predmetom žaloby započítal proti svojej pohľadávke, keď na pojednávaní dňa 7.11.2018 uviedol, že si zápočet neuplatnil vo vzťahu k žalobcovi.

38. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že odvolanie malo byť podané dňa 21.12.2018 na pošte v S., ako obyčajná poštová zásielka, čo vzhľadom na charakter podania je mimoriadne neobvyklé a podozrivé. Tým skôr, keď si právny zástupca žalovaného otvoril elektronickú poštu dňa 6.12.2018 a odvolanie písal 21.12.2018 na počítači, a mal povinnosť komunikovať so súdom iba elektronicky, a teda podanie, ktoré má v počítači napísané a uložené neodošle v tomto momente elektronicky súdu, ale doručuje toto dôležité podanie poštou obyčajnou zásielkou bez dokladu, aby vedel preukázať, že zásielku. Toto podľa žalobcu potvrdzuje jeho pochybnosti o tom, že odvolanie nebolo podané dňa 21.12.2018, keď z pečiatky na známke je dátum podania nečitateľný, a javí sa že ide o pečiatku z 21.11. a nie z 21.12. Nečitateľný je aj rok podania a už vôbec nie pošta, na ktorej sa toto odvolanie malo podať, keď toto označenie je zreteľne rukou rozmazané. Odvolanie samotné bolo do spisu založené dňa 10.1.2019, t.j. 20 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Na odvolaní nie je pečiatka o tom, že je obálka pripojená. Po elektronickom odoslaní rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného dňa 30.11.2018 je na doručenke správa, že dňa 6.12.2018 o 18.15 hod. bola správa úspešne doručená. Táto správa o doručení nemusí byť podľa žalobcu skutočným dôkazom o tom, že právny zástupca žalovaného si poštu s rozsudkom otvoril až dňa 6.12.2018, a že tak nemohol urobiť už predtým.

39. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zo záhlavia odvolania je evidentne jasné, že odvolanie podáva žalovaný U. Q., ktorý je v zmysle ustanovenia zastúpený advokátom s tým, že v záhlaví odvolania je vyslovene uvedené, že ide o odvolanie žalovaného zastúpeného advokátom.

40. Pokiaľ ide o uvedený dôvod v zmysle z akého dôvodu žalovaný považuje rozsudok za nesprávny v odvolaní na druhej strane odvolania je jasne uvedený právny dôvod, odvolanie žalovaného v zmysle , a .

41. Ďalej v odvolaní uviedol, že finančné prostriedky vo výške 8.574,50 eur, ktorých sa žalobca v petite žaloby prvostupňového konania domáhal ako za zriaďovacie predmety ich montáž atď., boli započítané zhotoviteľom, t.j. žalovaným tak, ako je to uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 6.11.2018. Teda nie je v zmysle navonok prejaveného úkonu podľa § 580 O.z., ako je uvedené v zápisnici na strane 3 pojednávania zo dňa 7.11.2018 keďže žalovaný vo vzájomnej žalobe zo dňa 31.8.2015, podanej 4.9.2015, sa domáhal zaplatenia iba za to, čo vykonal a dodal. Návrh žalobcu v sume 8.574,50 eur požadoval žalovaný zamietnuť, preto žiadal aj vykonanie znaleckého dokazovania. Zo znaleckého dokazovania Znaleckým posudkom č. X/XXXX je úplne evidentné z odpovede na prvú, druhú a tretiu otázku, že žalovaný oprávnene požadoval zamietnuť žalobný nárok žalobcu v tomto konaní, keďže vo vzájomnom žalobnom návrhu žalovaný sa dožaduje zaplatenia iba za vykonané dodávky prác a materiálov, ktoré zároveň aj v dokazovaní a znaleckom dokazovaní preukázal, nie za zriaďovacie predmety a ich montáž, ktoré nedodal. Keď žalovaný od zmluvy odstúpil, čo žiadna strana v spore nespochybnila a platí tu ustanovenie .

42. Pokiaľ ide o podanie odvolania, ani tam podľa žalovaného nie sú žiadne pochybnosti, ani o dni prevzatia elektronickej pošty ani o dni podania na poštu, teda orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť súdu.

43. Právna teória ako dôsledok odstúpenia podľa považuje vyporiadanie podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa . V danom prípade žalobca žalobe o vydanie nedôvodného obohatenia za práce vykonané po 12.2.2013, teda nárok dôvodný nie je, pretože je potrebné vyporiadať všetky nároky zo zrušenej zmluvy, teda zistiť v akom rozsahu žalobca poskytol plnenie, táto skutočnosť je podľa žalovaného nesporná a zistiť aj skutočnú cenu diela, ktorá bola

vykonaná. V danom prípade v časti elektroinštalácie a kanalizácie táto suma bola ustálená znaleckým posudkom H.. W.. V danom prípade, teda pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný má zaplatenú sumu podľa pôvodného rozpočtu za vodoinštaláciu a kanalizáciu vo výške 27.600,- eur, pričom podľa znaleckého posudku H.. B. W. vykonal práce v sume 63.020,92 eur patrí mu rozdiel tejto sumy, ktorá predstavuje sumu uplatnenú vo vzájomnom protinávrhu žalovaného. Ak žiada žalovaný ako zhotoviteľ diela o zaplatenie sumy, ktorou proti pôvodne dohodnutej sume za vodoinštaláciu a kanalizáciu vykonal, táto jeho pohľadávka je dôvodná s tým, že mu patria aj úroky z omeškania.

44. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 12.10.2020 žalobca upriamil pozornosť súdu na nezákonnosť aplikácie , keď poukázal na uznesenie NS SR z 26.2.2020 sp. zn. , ako aj na rozsudok NS ČR vo veci a v spojení s uznesením NS ČR vo veci .

45. Ďalšie vyjadrenie procesnej strany vo veci podané nebolo.

46. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) sa najskôr musel vysporiadať s namietanou včasnosťou podaného odvolania žalovaného ( ) podaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktoré právny zástupca žalovaného prevzal elektronicky dňa 6.12.2018 s tým, že v posledný deň lehoty na podanie odvolania preto pripadol na deň 21.12.2018. Je nepochybné, že odvolanie bolo podané na pošte S. X, obyčajnou listovou prepravou a bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 10.1.2019 v poštovej obálke. Aj keď je pravdou, že dátum, najmä mesiac je z tejto podacej pečiatky, ktorá bola vykonaná na mieste poštovej známky horšie čitateľná, keď je čitateľná len prvá číslica 21, a posledná 2018 je prakticky vylúčené, vzhľadom na doručenie odvolania, aby toto bolo podané ešte pred doručením rozhodnutia súdu prvej inštancie.

47. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, že sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí keď je urobený v posledný deň lehoty osobne na súde, alebo ak je odovzdaný orgánom, ktorý má povinnosť ho doručiť (najčastejšie pošta). V takom prípade rozhoduje okamih odovzdania odvolania nie doručenie bez zreteľa na to, kedy príslušný orgán začne odvolanie fakticky doručovať.

48. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.10.2010 sp. zn. , vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení a nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku za preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napríklad , , ).

49. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných pochybností preukázané, že žalovaný podal opravný prostriedok oneskorene. Preto, ak by odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podaného, odňal by mu svojim konaní a rozhodnutím právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bolo ním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmané odvolacím súdom (porovnaj R23/1994). Uvedenému napokon nasvedčuje aj uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície vo veci Č.: R.-XXX/X-B.-V.-XXXX zo dňa 16.12.2019, ktorým poverený vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie začaté za zločiny marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/, ktoré malo spočívať v tom, že nezmámi páchateľ sfalšovaným, resp. pozmeneným odvolaním zasiahol do súdneho konania, keď mal po uplynutí lehoty na podanie odvolania založiť do súdneho spisu dôkaz, v dôsledku čoho došlo k zmareniu nároku žalobcu na uspokojenie pohľadávky, zastavil, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2019. V odôvodnení poverený vyšetrovateľ konštatuje, že vyšetrovaním nebolo preukázané, aby Q.. P. V. sfalšoval poštovú pečiatku na súde, v ktorom zaslal odvolanie voči rozsudku, a taktiež nebolo preukázané, aby zamestnanci súdu boli akýmkoľvek spôsobom súčinní Q.. V. pri doručení, či založení odvolania do súdneho spisu. Zároveň poverený vyšetrovateľ konštatoval, že zamestnanci súdu postupovali v zmysle platnej Vyhlášky MS SR č. a podľa rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2019. Odvolanie bolo z ich strany

riadne zaevidované, oskenované a založené do súdneho spisu vrátane elektronického súdneho spisu. Vyšetrovateľ má za to, že odvolanie Q.. V. bolo podané v zákonnej lehote.

50. Prokurátor Okresnej prokuratúry V. uznesením -15 zo dňa 4.2.2020 zamietol sťažnosť žalobcu proti vyššie uvedenému uzneseniu ako nedôvodnú, pričom zhodne s povereným vyšetrovateľom konštatoval, že tvrdenie sťažovateľa, že žiadne iné podanie nachádzajúce sa v súdnom spise vykonané podozrivým nebolo označené predmetnou pečiatkou, nepreukazuje falšovanie podania označené takouto pečiatkou. Zároveň prokurátor okresnej prokuratúry konštatuje, že preskúmaním jednotlivých správ slovenskej pošty možno konštatovať, že odpoveď realizovaná W. V., centrom reklamácií, dáva jednoznačnú odpoveď na používanie takejto pečiatky poštou S. X, pričom zároveň sa v správe konštatuje splnenie náležitostí podacej pečiatky v zmysle správy zo dňa 3.7.2019.

51. S poukazom na vyššie uvedené mal preto odvolací súd za to, že nielen odvolanie žalobcu, ale aj odvolanie žalovaného bolo podané včas.

52. Ako s ďalšou namietanou skutočnosťou sa musel odvolací súd vysporiadať s tvrdením žalobcu, že odvolanie nepodal účastník konania - žalovaný, ale jeho právny zástupca, a teda odvolanie podala neoprávnená osoba. Odvolací súd má za to, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), keď je nepochybné zo záhlavia odvolania, že toto podal žalovaný zastúpený jeho právnym zástupcom s tým, že explicitne je uvedené, že sa jedná o: „Odvolanie žalovaného“, pričom v závere odvolania je uvedený žalovaný ako osoba, ktorá toto podanie - odvolanie podala v zastúpení Q.. P. V., advokátom, s tým, že zo žiadnej časti odvolania nemožno vyvodiť, že by advokát podával toto odvolanie vo svojom vlastnom mene, ale z neho jednoznačne vyplýva, že ho podáva ako právny zástupca žalovaného.

53. Zároveň odvolací súd zistil, že obaja odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ). Odvolací súd bol pritom viazaným skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné v napadnutých častiach vo výrokoch II. o uložení povinnosti žalovanému plniť žalobcovi, IV. o vzájomnom návrhu žalovaného, ako aj v súvisiacich výrokoch III. a VI. potrebné zrušiť a vec vráti súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

54. Odvolací súd sa musel najskôr vysporiadať s imperatívom uvedeným v ust. , podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolací súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V tejto veci už za účinnosti uznesením odvolacieho súdu č.k. zo dňa 6.7.2017 bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie ktorým konanie o vzájomnom návrhu zastavil a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu. Je však potrebné poukázať, že v tomto odvolacom konaní sa odvolací súd tak ako to vyplýva z jeho odôvodnenia riadil predchádzajúcou procesnou normou a toto sa týkalo len vzájomného návrhu nie však návrhu samotného. Zároveň týmto uznesením odvolací súd zrušil uznesenie, a to výlučne z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie po odpadnutí prekážky litispendencie.

55. Zároveň však nakoľko sa odvolací súd a ani súd prvej inštancie nezaoberali vecnou stránkou rozhodnutia o vzájomnom návrhu, ktoré neobsahovalo odôvodnenie, z ktorého by vyplývali dôvody ohľadom protižaloby samotnej, keďže došlo k procesnému rozhodnutiu, odvolací súd nemohol v súlade s ust. vysloviť záväzný právny názor pre súd prvej inštancie, tak ako mu to ukladá , v ktorom by odvolací súd jasne vysvetlil a odôvodnil prečo bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, keďže toto bolo zrušené výlučne pre nedodržanie procesných podmienok na vydanie uznesenia. Zároveň odvolací súd neuviedol aké úvahy ho k tomu viedli, a aké dôvody z toho pre nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vyplávajú. Tu treba podotknúť, že právny názor odvolacieho súdu prípadne, ak by bol v tejto veci vyslovený, by bol záväzný v otázkach právnych aj skutkových s tým, že viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje len na skutkový stav, z ktorého vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie, a z ktorého by vychádzal v rámci tohto odvolacieho konania ()

aj odvolací súd, ktorý by v prípade, ak by nedošlo k zrušeniu uznesenia pre nesplnenie procesných podmienok na vydanie uznesenia o zastavení konania, uviedol súdu prvej inštancie ako má tento ďalej postupovať. Nakoľko pre uvedené dôvody odvolací súd nevyslovil právny názor, nemohol preto ani súd prvej inštancie postupovať v týchto intenciách odvolacieho súdu, ktoré neboli vydané, najmä pokiaľ sa týka doplnenia dokazovania ohľadom vzájomného návrhu. Uznesením o zastavení žiadne dokazovanie vykonané nebolo (obdobne by tomu bolo napríklad pri zastavení konania pre nedostatok právomoci), keď došlo k zrušeniu výslovne z procesných dôvodov. Ustanovenia upravujúce odvolacie konanie ukladajúce odvolaciemu súdu v zmysle ust. uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia ako má súd prvej inštancie ďalej vo veci postupovať a zároveň vysloviť záväzný právny názor v súlade s ust. , pričom pri tomto prvom zrušení nemohli byť tieto ustanovenia odvolacieho konania aplikované, a preto nijaké dokazovanie vykonané nebolo. Ust. , preto platí, ak odvolací súd v poradí prvom zrušujúcom rozhodnutí vysloví právny názor a povie ako má súd prvej inštancie vo veci postupovať. Zmysel tohto ustanovenia je v tom, že ak odvolací súd dá pokyn súdu prvej inštancie a tento pokyn vykoná a rozhodne, následne bude môcť odvolací súd rozhodnúť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ). V predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí tak odvolací súd nemohol urobiť a aplikovať vyššie uvedené ustanovenia v rámci odvolacieho konania pre súd prvej inštancie, preto až rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, došlo k uvedeniu dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie ohľadom vzájomného návrhu tak rozhodol spolu s uvedením skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, čo podľa odvolacieho súdu dáva priestor na opätovné zrušenie rozhodnutia, už aj pre zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prípade opaku by tak pri akomkoľvek rozhodnutí súdu prvej inštancie (zastavenie konania, odmietnutie odvolania, atď.), po zrušení tohto rozhodnutia a vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to výlučne z procesných dôvodov bez zaujatia záväzného právneho názoru, resp. pokynu pre súd prvej inštancie ohľadom rozsahu dokazovania z dôvodu, že odvolací súd rozhodoval o procesnom rozhodnutí, už nemohol následne v prípade akejkoľvek vady konania, resp. absencie vykonaného dokazovania alebo odôvodnenia odvolací súd druhýkrát zrušiť, avšak už záväzným právnym názorom a pokynom pre súd prvej inštancie ako má doplniť dokazovanie, vec a túto mu vrátiť na ďalšie dokazovanie.

56. Odvolaním žiadnou z procesných strán neboli napadnuté výroky I. o čiastočnom zastavení konania a V., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti nad priznaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 17.9.2015 zamietol. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokových častiach I. a V. nadobudol právoplatnosť, a preto nebol ani predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

57. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať.

58. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými vadami postupu súdu prvej inštancie, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ÚS SR ).

59. Žalobca v podanom odvolaní opätovne namietal prekážku litispendencie, t.j. ako ju vzniesol pri samotnom podaní o protižalobe žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že v konaní vedenom pod Okresným súdom Prešov pod sp. zn. sa viedlo konanie o nároku žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 28.080,07 eur s príslušenstvom s tým, že právoplatným uznesením zo dňa 1.7.2017 bolo konanie v časti týkajúcej sa sumy 26.950,88 eur s príslušenstvom zastavené, pričom je nepochybné, že toto konanie začalo skôr ako je konanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, a preto predstavovalo procesnú prekážku konania - litispendenciu. Napriek tomu, že táto prekážka existovala v okamihu, keď začalo konanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, toto konanie, ktoré začalo skôr vo veci bolo právoplatne zastavené. Preto už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie táto prekážka začatého konania neexistovala. Opačný postup, ak by aj napriek tejto skutočnosti, že táto prekážka litispendencie odpadla bolo konanie zastavené, by bol odňatím reálnej možnosti žalovanému konať pred súdom, keď by tento po zastavení v poradí prvého

konania, by prišiel o právo domáhať sa svojich nárokov i v konaní v prejednávanej veci, čím by prišiel o práva na súdnu ochranu.

60. Súd prvej inštancie v bode 42 odôvodnenia svojho rozhodnutia sa obmedzil len na vymenovanie hodnoty zriaďovacích predmetov a ich montáže, a na konštatovanie, že žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že túto sumu titulom montáže a finančných prostriedkov na zakúpenie zriaďovacích predmetov žalobcu prevzal. Tieto predmety nezakúpil a nevykonal ich montáž, a preto priznal žalobcovi ním požadovaný nárok v plnej výške. Nijako sa však nevysporiadal so závermi Znaleckého posudku H.. B. W. Č.. X/XXXX tak, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 26.9.2018, bol súdu zo strany žalobcu predložený krátkou cestou, a v ktorom znalkyňa určila ako hodnotu stavebných práv podľa projektovej dokumentácie H.. Z., v rozsahu vodoinštalácia, vodorovná a vnútorná kanalizácia na sumu 74.703,96 eur s DPH, pričom hodnota skutočne vykonaných prác podľa záverov tohto znaleckého posudku predstavuje sumu 63.020,92 eur s DPH. Zároveň znalkyňa konštatovala, že rozpočet H.. Z. obsahuje komplet rozvody vody - ležaté a stúpacie, vrátane zriaďovacích predmetov a taktiež ležaté a stúpacie rozvody kanalizácie s príslušným prácami. Podľa znalkyne v porovnaní so skutočne vykonanými prácami je zhodný rozdiel v tom, že sa nevykonávali zo strany zhotoviteľa - žalovaného práce a dodávky týkajúce sa zriaďovacích predmetov s tým, že znalkyňa zároveň konštatovala, že na základe projektovej dokumentácie, fotodokumentácie stavebného denníka a dodacích listov a konzultácie so zhotoviteľom je možné odhadnúť hodnotu skutočne vykonaných prác v značnom rozsahu. Pre úplné určenie hodnoty skutočne vykonaných prác by bola nutná obhliadka s odkrytím zabudovaných materiálov, čo z dôvodu prevádzky zrejmého objektu nie je pravdepodobne možné.

61. Súd prvej inštancie však na vyššie uvedené závery znalkyne v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nereflektuje.

62. Rovnako tak možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal so stanoviskom H.. U.. Q. X. k tomuto znaleckému posudku a s následným vyjadrením znalkyne H.. W. k tomuto stanovisku ako aj s tým, že zriaďovacie predmety sú spomínané iba v predbežnom rozpočte predbežnej ponuky zhotoviteľa, ale nie sú zahrnuté do ceny skutočne vykonaných prác diela s tým, že vodoinštalácia a kanalizácia a hydrant boli podľa žalovaného vykonané na základe požiadaviek žalobcu v rozsahu, ktorý dva a pol krát prevyšoval pôvodný predbežný rozpočet zhotoviteľa.

63. Možno preto prisvedčiť žalovanému, že bol naplnený odvolací dôvod podľa , keď k námietke nesprávne zisteného skutkové stavu odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup súdu, ktorý je založený na vykonaní dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v dokazovaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanovuje skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza, ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy a obsah oprávnených prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú však povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, ktorou strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, keď sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s vyššie uvedeným znaleckým posudkom, resp. odborným vyjadrením a následným vyjadrením znalkyne k tomuto odbornému vyjadreniu, ako aj so stranami sporu týkajúcimi sa tohto znaleckého posudku.

64. Zároveň odvolací súd musí prisvedčiť odvolacej argumentácií žalobcu uvedenej v ustanovení s tým, že k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súdu uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napríklad Najvyšší súd SR sp. zn. ).

65. Odvolací súd má za to, že došlo aj k naplneniu tejto odvolacej námietky, keď súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie , keď je nepochybné, že žalovaný podal na Okresnom súde Prešov dve samostatné, avšak rovnaké protižaloby, a to v konaní, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu a v konaní vedenom pod sp. zn. s tým, že na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 bol tento vzájomný vzťah, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania, vylúčený na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. , pričom následne súd prvej inštancie rozhodol o zlúčení tejto veci s vecou vedenou pod sp. zn. na spoločné konanie s tým, že ďalej bude toto vedené pod sp. zn. , v ktorom došlo následne k späťvzatiu tohto vzájomného návrhu a k zastaveniu konania o ňom. Možno prisvedčiť preto odvolacej argumentácií žalobcu, že ak bolo konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo a pri posudzovaní veci z hľadiska Obč. zák., pritom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo. Z tohto zároveň vyplýva, že k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Preto pokiaľ si žalovaný uplatnil to isté právo vzájomným návrhom na súde, premlčacia doba začala plynúť od jej začiatku vrátane započítania doby, počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené konanie tak, ako to vyplýva aj zo žalovaným citovaného rozhodnutia Najvyššieho súd v odvolaní.

66. S poukazom na vyššie uvedené preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že aj keď tento vzájomný návrh v tomto spore vzal žalovaný späť, uplatnil si ho v tomto konaní, v písomnom podaní zo dňa 7.9.2015, preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že nárok s cieľom týchto prác naviac postupom podľa . S poukazom na vyššie uvedené preto podľa odvolacieho súdu k spočívaniu premlčacej doby počas uplatnenia skoršieho vzájomného návrhu nedošlo a preto je súd prvej inštancie povinný posúdiť okolnosť či vzájomný návrh bol uplatnený riadne a včas bez ohľadu na to, že bol podaný skôr v inom konaní s tým, že premlčacia doba skončila až podaním protinávrhu v tomto konaní.

67. Zároveň však možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že tento nárok uplatnený žalovaným vzájomným návrhom z titulu prác naviac možno hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie, pričom pokiaľ žalobca namieta, že nie je zrejmé v čom spočíva bezdôvodné obohatenie na jeho strane, tak k tomu odvolací súd uvádza, že toto bezdôvodné obohatenie spočívalo v hodnote týchto prác naviac na nehnuteľnosti žalobcu kde žalovaný sa dožaduje zaplatenia iba za vykonané dodávky prác a materiálov, ktoré zároveň aj v dokazovaní a znaleckom dokazovaní preukázal, nie za zriaďovacie predmety a ich montáž, ktoré nedodal.

68. V tomto smere možno tiež prisvedčiť tvrdeniam žalovaného k vyjadreniu žalobcu v rámci odvolacieho konania, podľa ktorého právna teória ako dôsledok odstúpenia podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. považuje vyporiadanie podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa § 457 Obč. zák. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sám žalovaný ako deň, do ktorého sa mal žalobca dostať do omeškania s úhradou tohto vzájomného návrhu stanovil dátum 21.12.2012, tak ako to vyplýva z jeho vzájomného návrhu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa 7.9.2015 keď od tohto dňa požaduje priznať úrok z omeškania, pričom ním uvedené konštatovanie, že nárok titulom týchto prác naviac postupom podľa bol uplatnený riadne a včas tak subjektívne, ako aj objektívne v premlčacej lehote a nemôže byť premlčaný, najmä pokiaľ sa týka subjektívnej premlčacej doby nie je nijako odôvodnený. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zákon pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, aby sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a aj to, kto ho získal na jej úkor. Vzhľadom na to platí iba to, od kedy sa dotknutá osoba, v danom prípade žalovaný, dozvedel, že žalobca sa o tieto práce naviac na jeho úkor obohatil. Pre začatie plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia), nie zo zmluvy, ale z okolností porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia.

69. Zároveň podstatným pokiaľ sa týka posúdenia premlčania uplatneného nároku žalovaným vzájomným návrhom je uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.2.2020 vo veci sp. zn. , podľa ktorého ustanovenie dopadá na prípady vzájomných (synalagmatických) záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia s neplatnej, či zrušenej zmluvy ( ), keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napríklad právo na peňažné

plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (napríklad vlastnícke). Ustanovenie § 107 ods. 3 nemožno aplikovať ani na prípady, ak voči sebe stoja dva premlčateľné práva (napríklad vzájomné právo na peňažné plnenie). Citované ustanovenie nemožno ďalej aplikovať ani na námietky premlčania smerujúce proti iným právam, hoci aj súvisiacim s nárokmi podľa ustanovenia (napríklad osoby vydávajúcej predmet bezdôvodného obohatenia na náhradu nákladov, ktoré naň vynaložila po dobu jeho užívania, či nárok na náhradu znehodnotenia vydávanej veci). Tu nejde o nároky vzájomne podmienené nárokom druhého účastníka z neplatnej kúpnej zmluvy, ale o nároky samostatné - vzhľadom na vzájomné nároky uvedené v ustanovení a nemajú synalagmatický charakter.

70. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať ani v prejednávanej veci, keď žalobca si uplatnil nárok za zriaďované predmety a žalovaný za práce naviac spočívajúce vo vykonaných dodávkach prác a materiálov, ktoré zároveň aj v dokazovaní a znaleckom dokazovaní preukázal, nie za zriaďovacie predmety a ich montáž, ktoré nedodal.

71. Súd prvej inštancie sa však nevyrovnal s týmito relevantnými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, nielen pokiaľ sa týka návrhu žalobcu, ale aj vzájomného návrhu žalovaného, keď až potom ako bezpečne zistí, že tento nie je premlčaný sa môže zaoberať ním samotným. Táto skutočnosť je aj dôvodom pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia .

72. V ďalšom konaní, bude povinnosťou súdu prvej inštancie umožniť stranám sporu využiť svoje procesné práva v súvislosti s odvolacím súdom prejaveným názorom na začiatok plynutia premlčacej doby, dať žalovanému priestor uviesť a preukázať, kedy sa o bezdôvodnom obohatení skutočne dozvedel a nanovo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu do momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie vzájomného návrhu, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva a zároveň o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia. Zároveň bude povinnosťou súdu prvej inštancie sa vysporiadať pokiaľ sa týka návrhu žalobcu s priloženým znaleckým posudkom, odborným vyjadrením k tomuto znaleckému posudku a následným vyjadrením znalkyne s tým, že zároveň je potrebné z ostatných konaní vedených medzi tými istými účastníkmi ustáliť, či nedošlo k duplicitnému uplatneniu nároku žalobcu, resp. či sa aspoň z časti tento nárok neprekrýva s nárokom uplatneným v inom konaní. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude pripojením všetkých spisov či už právoplatne skončených alebo živých konaní ohľadom sporov týchto účastníkov bezpečne vylúčiť okolnosť aby sa či už žalobou alebo protižalobou uplatňoval duplicitný nárok s nárokom alebo vzájomnou žalobou uplatnenou v tomto konaní. Súd prvej inštancie nanovo rozhodne o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania ( ).

73. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

74. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).