Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cob-200-2019.pdf
PDF · 157.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/200/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: S&T Metal, s.r.o., so sídlom Košická 53, 048 01 Rožňava, IČO: 45 627 096, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Slameňom, advokátom, so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, IČO: 14 224 160, proti žalovanej v 1/ rade: Iveta Hlaváčová INPEX, s miestom podnikania 038 42 Rakovo 110, IČO: 33 775 788 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 03.07.2017 do 03.07.2020), zastúpenej JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 42 068 452, a žalovanému v 2/ rade: Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania 038 42 Rakovo 179, IČO: 47 018 771, zastúpenému JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 35, 036 01 Martin, IČO: 36 138 606, v konaní o zaplatenie 103.975,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-524 zo dňa 31. januára 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012-524 zo dňa 31. januára 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 103.975,89 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo súm:
- 16.656,33 € od 21.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 14.465,59 € od 21.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 4.726,01 € od 30.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 29.462,54 € od 30.7.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 6.024,85 € od 13.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 1.791,54 € od 13.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 2.908,42 € od 18.8.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 29.940,61 € od 23.8.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že poskytnutím plnenia jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň okresný súd výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na 100 % náhradu trov konania. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia najprv sumy 65.310,47 Eur s príslušenstvom a ktorú odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2012 sa stal veriteľom žalovanej v 1/ rade. Žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávky z faktúr č. 120336, 120337, 120352 a 120354. Postúpenie pohľadávok oznámil postupca žalovanej listom zo dňa 6.8.2012. Dňa 16.10.2012 rozšíril žalobca žalobu o ďalšie faktúry č. 120356, 120357, 120375, 120378 a celkovo žiadal, aby žalovaná v 1/ rade zaplatila sumu 103.975,89 Eur s príslušenstvom.
2. Žalovaná sa v konaní bránila podaním odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 23.8.2012 v sume 29.175,11 Eur a zápočtom zo dňa 27.8.2012 v sume 74.800,78 Eur. K zápočtu zo dňa 23.8.2012 uviedla, že 6.8.2012 jej bolo doručené spoločnosťou LAJCO, s.r.o. oznámenie o postúpení pohľadávok v celkovej výške 103.975,89 Eur na spoločnosť S&T Metal s.r.o. ako postupníka. Dňom oznámenia o postúpení pohľadávok, teda 6.8.2012, nastali účinky postúpenia pohľadávok voči žalovanej v 1/ rade, ktorá bola od tohto okamihu povinná svoj záväzok plniť spoločnosti S&T Metal s.r.o. Nakoľko ale žalovaná v 1/ rade mala voči spoločnosti LAJCO, s.r.o. (pôvodnému veriteľovi) pohľadávky spôsobilé na započítanie v čase, keď sa postúpenie pohľadávok stalo účinným, tak jednostranným zápočtom zo dňa 23.8.2012 započítala pohľadávku vo výške 29.175,11 Eur. Pohľadávka žalovanej v 1/ rade vo výške 29.175,11 Eur voči spoločnosti S&T Metal s.r.o. vznikla z titulu vystavenia faktúr spoločnosťou LAJCO, s.r.o. Pokiaľ ide o zápočet zo dňa 27.8.2012, týmto žalovaná v 1/ rade započítala svoju pohľadávku vo výške 74.800,78 Eur voči pohľadávke spoločnosti S&T Metal s.r.o., ktorá pohľadávka vznikla žalovanej v 1/ rade z titulu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok z 3.8.2012 medzi postupcom COMPEL METAL s.r.o. „v konkurze“. Uplatnená pohľadávka žalobcu tak zanikla jednostrannými zápočtami zo dňa 23.8.2012 a 27.8.2012.
3. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe čiastočne v časti o zaplatenie sumy 103.975,89 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 1/ rade a zároveň žalovaný v 2/ rade. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodol o tomto rozsudku tak, že odvolanie voči výroku II. odmietol a vo výroku č. I. a III. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že bude úlohou okresného súdu opätovne sa zaoberať otázkou, či zápočtami žalovanej v 1/ rade došlo k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom s tým, že okresný súd posúdi naplnenie predpokladov podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) vo vzťahu k prvému zápočtu zo dňa 23.8.2012 a ak dospeje k záveru, že podmienky tohto zákonného ustanovenia pre započítanie boli žalovanou v 1/ rade splnené, bude sa zaoberať otázkou, kedy sa tento zápočet dostal do dispozičnej sféry adresáta a posúdením jeho účinnosti aj vo vzťahu k zápočtu spoločnosti LAJCO, s.r.o. voči žalovanej v 1/ rade.
4. Okresný súd konštatoval, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 103.975,89 Eur, ktorý nárok uplatnil žalobca z dôvodu, že má voči žalovaným pohľadávky, ktoré nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2012 od spoločnosti LAJCO, s.r.o. Žalovaní sa bránili tým, že tento záväzok zanikol dvomi zápočtami zo dňa 23.8.2012 a zo dňa 27.8.2012. Okresný súd uviedol, že zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že pokiaľ ide o nárok uplatňovaný žalobcom, vyhodnotil krajský súd Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi postupcom LAJCO, s.r.o. a postupníkom, ktorým je žalobca, zo dňa 6.8.2012, ako platnú. Krajský súd zároveň v súlade s odôvodnením okresného súdu vyhodnotil ako neplatný zápočet zo dňa 27.8.2012 v sume 74.800,78 Eur. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade na pojednávaní po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie so záverom krajského súdu nesúhlasila z dôvodu, že podľa nej je tento zápočet platný, keď oznámenie podľa § 529 ods. 2 OZ bolo podľa nej urobené včas dňa 16.8.2012. Listinu, ktorú v tejto súvislosti predložila právna zástupkyňa žalovaného, ktorá je datovaná dňa 16.8.2012 a ktorá je nepodpísaná a nie je opatrená pečiatkou, hodnotil okresný súd ako nevierohodnú, a to práve vo vzťahu k dôkazu, ktorý už bol do spisu predložený skôr, a to dôkazu, ktorý sa nachádza na č.l. 67 a ktorým je oznámenie datované dňa 28.8.2012. Práve oznámením o sume 74.800,78 Eur oznamuje INPEX žalobcovi, že z titulu postúpenej pohľadávky firmou COMPEL METAL s.r.o. voči nemu uplatňuje jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré sú po dobe splatnosti. Toto oznámenie bolo podľa č.l. 68 podané na poštu dňa 30.8.2012. Okresný súd tak zotrval na svojom pôvodnom závere, že zápočet zo dňa 27.8.2012 je neplatný pre nedodržanie lehoty uvedenej v § 529 ods. 2 OZ. Okresný súd následne v súlade so záverom krajského súdu skúmal dodržanie lehoty podľa § 529 ods. 2 OZ aj vo vzťahu k zápočtu zo dňa 23.8.2012. Okresný súd vo vzťahu k tomuto zápočtu uviedol, že žalobca nadobudol pohľadávku od LAJCO voči žalovanej v 1/ rade dňa 6.8.2012 a hneď nasledujúci deň 7.8.2012 to žalovanej v 1/ rade oznámil. Ak žalovaná v 1/ rade chcela započítať svoje pohľadávky, ktoré mala voči LAJCO, s.r.o., a chcela ich započítavať už voči žalobcovi, musela podľa § 529 ods. 2 OZ bez zbytočného odkladu po 7.8.2012 žalobcovi oznámiť, že v čase ku dňu 6.8.2012 vlastní pohľadávky voči LAJCO, s.r.o. Žalovaná v 1/ rade tak urobila oznámením, ktoré je datované dňa 16.8.2012 (č.l. 48 spisu) a ktoré bolo, ako vyplýva z poštového podacieho hárku, podané na pošte dňa 23.8.2012. Okresný súd uviedol, že toto podanie mohlo byť doručené najskôr nasledujúci deň, čo je už 17 dní odo dňa, kedy bolo učinené oznámenie,
ktorú lehotu okresný súd nevyhodnotil ako lehotu bez zbytočného odkladu, a preto aj zápočet zo dňa 23.8.2012 vyhodnotil ako neplatný pre nedodržanie lehoty uvedenej v § 529 ods. 2 OZ. Okresný súd preto žalobe vo vzťahu k zrušenému výroku v pôvodnom rozsudku vyhovel a zaviazal žalovaných, aby zaplatili žalobcovi žalovanú sumu 103.975,89 Eur s príslušenstvom.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade cestou právnej zástupkyne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň podľa žalovaného v 2/ rade je toto rozhodnutie nesprávne, nepreskúmateľné a arbitrárne. Okresný súd sa neriadil právne záväzným názorom odvolacieho Krajského súdu v Žiline, keďže pri posudzovaní naplnenia zákonných predpokladov podľa § 529 ods. 2 OZ vo vzťahu k vykonaným zápočtom nevzal do úvahy oznámenia žalovanej v 1/ rade zo dňa 16.8.2012, zaslané už dňa 16.8.2012, a neriešil ani otázku, že zápočet žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 a zápočet spoločnosti LAJCO, s.r.o. boli podané na poštovú prepravu v ten istý deň. Okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že v spisovom materiáli sa nachádza aj poštový podací hárok s dátumami 16. a 17.8.2012 (č.l. 119 spisu). Žalovaný v 2/ rade, ktorý do konania vstúpil dodatočne po uzatvorení zmluvy o predaji podniku so žalovanou v 1/ rade, mal za to, že pred jeho pristúpením do konania žalovaná v 1/ rade predložila okresnému súdu všetky dokumenty. Napriek tomu z opatrnosti na pojednávaní dňa 31.1.2019 predložil oznámenie zo dňa 16.8.2012 adresované žalobcovi, ktorého obsahom je oznámenie, že žalovaná v 1/ rade má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 74.800,78 Eur. Oznámenia zo dňa 16.8.2012 ohľadom sumy 29.175,11 Eur a 74.800,78 Eur boli v jednej zásielke podané na poštovú prepravu dňa 16.8.2012 na adresu Z. W. a na adresu žalobcu, ako to vyplýva z poštového podacieho hárku založeného na č.l. 119 spisu. Z ust. § 529 ods. 2 OZ pritom vyplýva povinnosť dlžníka bez zbytočného odkladu oznámiť postupníkovi, že má na započítanie spôsobilé pohľadávky voči postupcovi. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by mal dlžník bez zbytočného odkladu učiniť aj započítací prejav, pričom okresný súd sa výslovne zaoberal len započítacími prejavmi bez toho, aby skúmal oznámenie zo dňa 16.8.2012.
6. Podľa žalovaného v 2/ rade mal okresný súd prihliadnuť aj na svedeckú výpoveď JUDr. Mariána Ďuranu, správcu konkurznej podstaty spoločnosti COMPEL Metal s.r.o., ktorý na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k dôvodu postúpenia pohľadávok spoločnosti LAJCO na S&T Metal, prečo si to pán W. presúval medzi firmami. Zároveň tomuto svedkovi prišlo nie celkom korektné od spoločnosti LAJCO, že postupuje svoje pohľadávky napriek tomu, že má záväzky voči COMPEL. Podľa žalovaného v 2/ rade tak k započítacím prejavom zo strany žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi došlo až po tom, ako bola vyriešená situácia týkajúca sa spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. a jej pohľadávok voči spoločnosti LAJCO, s.r.o. Dôležitý je čas, kedy došlo k oznámeniu o existencii pohľadávok použiteľných na započítanie, a to oznámeniami zo dňa 16.8.2012, ktoré boli dané na poštovú prepravu dňa 16. a 17.8.2012. Žalobca v konaní nepreukázal opak a tým neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním uplatňovaného nároku. Žalobca sa k zápočtu na sumu 29.175,11 Eur vyjadril až listom zo dňa 4.9.2012, v ktorom nebola žiadna zmienka o tom, že by nebol splnený zákonný predpoklad oznámenia bez zbytočného odkladu. Z argumentácie žalobcu vyplýva, že jediným dôvodom pre uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky bol úmysel žalobcu a spoločnosti LAJCO, s.r.o. zmariť a zabrániť žalovanej v 1/ rade započítať jej pohľadávky voči spoločnosti LAJCO, s.r.o. Žalobca si zrejme neuvedomil, že napriek skutočnosti, že spoločnosť LAJCO, s.r.o. na neho previedla svoje pohľadávky, môže si žalovaná v 1/ rade voči nemu ako postupníkovi započítať pohľadávky, ktoré mala voči postupcovi LAJCO, s.r.o. Neopomenuteľnou skutočnosťou je v danom prípade aj personálna prepojenosť obchodných spoločností.
7. K pojmu bez zbytočného odkladu žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní uviedol, že tento nie je zákonom definovaný a je namieste ho posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. V danom prípade sú osobitnými okolnosťami okolnosti personálneho prepojenia spoločnosti LAJCO, s.r.o. a S&T Metal s.r.o., platnosť, prípadne neplatnosť postúpenia pohľadávok zo spoločnosti LAJCO s.r.o. na S&T Metal s.r.o., platobná neschopnosť spoločnosti LAJCO, s.r.o. po postúpení pohľadávok, riešenie situácie týkajúcej sa pohľadávok spoločnosti COMPEL METAL s.r.o. voči spoločnosti LAJCO, s.r.o., oznámenia žalovanej v 1/ rade žalobcovi, že má pohľadávky na započítanie, nepreberanie zásielok žalobcom od žalovanej v 1/ rade, neodôvodnené neakceptovanie zápočtov žalovanej v 1/ rade žalobcom a tiež svedecké výpovede, z ktorých je možné vyvodiť zámer o účelovosti postúpenia pohľadávok medzi spoločnosťami LAJCO, s.r.o a S&T Metal, s.r.o. Ústavný súd Českej republiky v Náleze sp.zn. IV. ÚS 314/05 uviedol, že pojem bez zbytočného odkladu uvedený v ust. § 529 ods. 2 OZ je pojmom vágnym a je potrebné vykladať ho vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Žalovaný v 2/ rade poukázal
na ust. čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, s tým, že súdne konanie bolo iniciované len z dôvodu získania neoprávneného majetkového prospechu od žalovaných. Podľa žalovaného v 2/ rade sa súd prvej inštancie ani odvolací súd náležite nevyporiadali s námietkou, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi LAJCO, s.r.o. a žalobcom je absolútne neplatná pre nepoctivý úmysel účastníkov zmluvy a pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný v 2/ rade tak mal za to, že došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na ním predložené dôkazy. Žalovaný v 2/ rade žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť alebo tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
8. Žalovaná v 1/ rade v písomnom podaní zo dňa 14.3.2019 (č.l. 564), označenom ako Vyjadrenie žalovanej 1/ k dôsledkom procesnej obrany žalovaného 2/, uviedla, že jej zo strany žalovaného v 2/ rade bolo oznámené, že proti rozsudku okresného súdu mieni podať opravný prostriedok, pričom žalovaná v 1/ rade právo na podanie odvolania nevyužila. Žalovaná v 1/ rade upriamila pozornosť na ust. § 367 ods. 2 CSP s tým, že jej legitimácia v konaní je založená výlučne na ust. § 477 ods. 3 v spojení s § 312 Obchodného zákonníka (ďalej aj len „OBZ“), tzn., že postavenie žalovanej v 1/ rade voči žalovanému v 2/ rade je kvalifikované ako ručenie, ktoré vzniklo zo zákona. Usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu tak vyplýva z osobitného predpisu, a preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia rozsudok nenadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť v celom rozsahu. Existencia ručiteľského záväzku je závislá od existencie hlavného ručením zabezpečeného záväzku, a preto ak je v dôsledku odvolania dlžníka (žalovaného v 2/ rade) hlavný záväzok predmetom súdneho preskúmavania, nemôže ani záväzok ručiteľa (žalovanej v 1/ rade) nadobudnúť status právoplatne priznanej a vymožiteľnej pohľadávky.
9. Žalovaná v 1/ rade sa písomným podaním zo dňa 23.4.2019 vyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného v 2/ rade s tým, že s podaným odvolaním žalovaného v 2/ rade v plnom rozsahu súhlasí. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a okresný súd dovodzuje skutkové zistenia, ktoré odporujú vykonanému dokazovaniu. Podľa žalovanej v 1/ rade je výkon práva žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jedná sa o zjavné zneužitie práva, keď účelom postúpenia pohľadávky nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Snaha zabrániť žalovanej vo vykonaní započítania bola motívom a súčasne cieľom, pre ktorý Z. W. ml. postupoval pohľadávku z jednej svojej spoločnosti LAJCO, s.r.o. na inú svoju spoločnosť S&T Metal, s.r.o. Žalovaná v 1/ rade zároveň vyslovila súhlas aj s argumentáciou žalovaného v 2/ rade ohľadom výkladu terminologického výrazu bez zbytočného odkladu.
10. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2/ rade a k vyjadreniu žalovanej v 1/ rade uviedol, že okresný súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline dostatočne a správne vyhodnotil všetky dôkazy, ústne vyjadrenia, ako aj písomné podania účastníkov konania. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoj rozsudok dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil. Žalobca počas konania na prvostupňovom súde dostatočne vyvrátil všetky tvrdenia a podania žalovaných, pričom žalovaní na opätovnom pojednávaní dňa 31.1.2019 nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili ich tvrdenia. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania.
11. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 1/ rade cestou právneho zástupcu uviedol, že z jej vyjadrenia vyplýva, že sa pripojila ku skutkovým a právnym tvrdeniam žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade trvá na podanom odvolaní s tým, že došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní náležite konkretizoval každé jedno pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý závažným spôsobom pochybil, ak priznal žalobcovi právo, na ktoré mu nevznikol nárok.
12. Žalovaný v 2/ rade cestou právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Žalovaný v 2/ rade zotrval na odvolacej argumentácii, že okresný súd nevychádzal z právneho názoru uvedeného v uznesení Krajského súdu v Žiline s tým, že predpokladom pre platné započítanie voči postupníkovi je, že dlžník musí existenciu pohľadávok oznámiť bez zbytočného odkladu a nie, že musí v tejto dobe urobiť aj samotný započítací prejav. Žalovaný v 2/ rade tiež zotrval na argumentácii, že v konaní boli predložené listinné dôkazy preukazujúce, že už dňa 16.8.2012 boli na adresu Z. W. a na adresu žalobcu zasielané
predmetné oznámenia, ktorými žalovaná v 1/ rade oznámila žalobcovi, že má vo vzťahu ku spoločnosti LAJCO, s.r.o. pohľadávky vo výške cca 103.000,- Eur. Zápočty žalovanej v 1/ rade boli už len následnými právnymi úkonmi, na ktoré zákon nestanovuje lehotu, a preto je ich nutné považovať za platné.
13. Po doručení písomných podaní dotknutým procesným stranám postupom okresného súdu neboli do okamihu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím procesnými stranami predložené ďalšie písomné vyjadrenia.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/200/2019-649 zo dňa 12.2.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
16. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Krajský súd vo vzťahu k rozsahu odvolacieho prieskumu v odvolacom konaní vyvolanom odvolaním podaným žalovaným v 2/ rade považuje za potrebné uviesť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané žalovanou v 1/ rade. Zároveň však žalovaná v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.3.2019 (č.l. 564-565 spisu) poukázala na skutočnosť, že jej postavenie v predmetnom konaní je založené výlučne inštitútom zákonného ručenia, ktoré je upravené v ust. § 477 ods. 3 OBZ, s tým, že na základe tohto ustanovenia vyplýva usporiadanie vzťahu medzi stranami sporu z osobitného predpisu, a preto na základe podaného odvolania žalovaným v 2/ rade nenadobudol rozsudok právoplatnosť ani voči žalovanej v 1/ rade, keďže jej ručiteľský záväzok je závislý od existencie hlavného, ručením zabezpečeného záväzku. Aj na základe uvedených skutočností krajský súd pristúpil k prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nielen vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ale tiež vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade, a to za analogickej a primeranej aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 79/02, publikovaného pod č. ZSR 4/2004, podľa ktorého má odvolanie podané len jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal, a povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa.
20. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
21. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní namietal, že okresný súd sa dôsledne v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu nezaoberal naplnením zákonných predpokladov podľa § 529 ods. 2 OZ vo vzťahu k zápočtom, vykonaným zo strany žalovanej v 1/ rade voči žalobcovi. Žalovaný v 2/ rade okresnému súdu vyčítal, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy oznámenia žalovanej v 1/ rade zo dňa 16.8.2012 a skutočnosť, že zápočet žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 a zápočet spoločnosti LAJCO, s.r.o. voči žalovanej v 1/ rade boli obidva podané na poštovú prepravu v ten istý deň. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného v 2/ rade zvýrazňuje svoje závery, ktoré vyplývajú z jeho zrušujúceho uznesenia č.k. 14Cob/24/2018-488 zo dňa 20.9.2018 (ďalej aj len „uznesenie krajského súdu“). Z tohto rozhodnutia je zrejmé, že v ďalšom konaní bolo úlohou okresného súdu opätovne sa zaoberať otázkou, či zápočtami žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 a zo dňa 27.8.2012 došlo k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní, a to za posúdenia naplnenia predpokladov v zmysle § 529 ods. 2 OZ vo vzťahu k prvému zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012. Len v prípade, ak by okresný súd dospel k záveru, že podmienky tohto zákonného ustanovenia pri započítaní zo strany žalovanej v 1/ rade boli naplnené, bolo krajským súdom vymedzené, že je potrebné zaoberať sa otázkou, kedy sa tento zápočet dostal do dispozičnej sféry adresáta s posúdením jeho účinnosti aj vo vzťahu k zápočtu spoločnosti LAJCO, s.r.o., ktorý zápočet bol rovnako datovaný dňa 23.8.2012. Bol preto namieste postup súdu prvej inštancie, ktorý sa po tomto zrušujúcom uznesení krajského súdu prioritne zaoberal otázkou, či vo vzťahu k zápočtom žalovanej v 1/ rade, ktoré boli uskutočnené voči žalobcovi, je alebo nie je možné konštatovať naplnenie zákonných predpokladov v zmysle ust. § 529 ods. 2 OZ. Len v prípade, ak by tieto predpoklady boli naplnené, bolo by namieste zaoberať sa otázkou účinnosti zápočtu žalovanej v 1/ rade zo dňa 23.8.2012 vo vzťahu k zápočtu spoločnosti LAJCO, s.r.o., ktorý bol rovnako datovaný dňa 23.8.2012.
22. Okresný súd tak postupoval v súlade so závermi krajského súdu ako súdu odvolacieho, keď sa predovšetkým zaoberal otázkou posúdenia predpokladov podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj v kontexte listiny, na ktorú v konaní poukázal žalovaný v 2/ rade a podľa ktorej malo byť oznámenie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia urobené včas dňa 16.8.2012. Okresný súd vo vzťahu k tejto listine uviedol, že sa jedná o listinu, ktorá nie je podpísaná, nie je opatrená ani pečiatkou, a preto túto listinu považoval za nevierohodnú. Nad rámec tejto argumentácie okresného súdu považuje za potrebné
krajský súd doplniť, že žalovaná v 1/ rade v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu (č.l. 29-34 spisu) vo vzťahu k ňou uskutočneným zápočtom a oznámeniam o existencii pohľadávok spôsobilých na započítanie výslovne uviedla, že predmetný jednostranný zápočet zo dňa 23.8.2012 spolu s oznámením o vzájomnej pohľadávke zaslala na adresu sídla spoločnosti žalobcu dňa 23.8.2012. Vo vzťahu k zápočtu zo dňa 27.8.2012 uviedla, že tento jednostranný zápočet spolu s oznámením o existencii vzájomnej pohľadávky zaslala spoločnosti žalobcu dňa 30.8.2012. Tieto tvrdenia vymedzené samotnou žalovanou v 1/ rade sú tak v rozpore s dodatočne produkovaným tvrdením, v zmysle ktorého mali byť oznámenia zo dňa 16.8.2012 o existencii vzájomných pohľadávok voči spoločnosti žalobcu podané podľa podacieho hárku z č.l. 119 na poštovú prepravu dňa 16.8.2012 na adresu Z. W. a dňa 17.8.2012 na adresu žalobcu.
23. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné odkázať na svoje závery, ktoré boli uvedené v zrušujúcom uznesení č.k. 14Cob/24/2018-488 zo dňa 20.9.2018 vo vzťahu k naplneniu predpokladov podľa ust. § 529 ods. 2 OZ. Krajský súd tak opätovne zvýrazňuje, že na to, aby žalovaná v 1/ rade mohla použiť na započítanie voči žalobcovi ako postupníkovi svoje pohľadávky, ktoré mala v čase oznámenia postúpenia, teda v čase doručenia emailovej správy zo dňa 7.8.2012, voči spoločnosti LAJCO, s.r.o. ako postupcovi, bolo nevyhnutné, aby bez zbytočného odkladu po tom, ako jej bolo postúpenie pohľadávky oznámené, túto skutočnosť oznámila novému veriteľovi, teda žalobcovi v postavení postupníka. Krajský súd vo vzťahu k dĺžke lehoty bez zbytočného odkladu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo 32/2007, v ktorom Najvyšší súd SR riešil identickú otázku dodržania lehoty bez zbytočného odkladu zakotvenej v ust. § 529 OZ. Najvyšší súd vo vzťahu k tomuto ustanoveniu uviedol, že toto stanovuje predpoklady, ktoré musia byť spoločne naplnené, aby došlo k právne relevantnému započítaniu, pričom uzavrel, že ...„žalovaný vierohodne nepreukázal, že skutočne oznámil túto skutočnosť postupníkovi bez zbytočného odkladu. Tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti a keď odvolací súd vyslovil, že lehota bez zbytočného odkladu je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia“. V zmysle uvedeného je tak za lehotu bez zbytočného odkladu možné považovať dobu zodpovedajúcu 8 dňom, čo v kontexte prejednávanej veci znamená povinnosť žalovanej v 1/ rade, ktorej bolo postúpenie pohľadávok oznámené dňa 7.8.2012, oznámiť túto skutočnosť žalobcovi najneskôr do 15.8.2012. Zvýrazňuje krajský súd, že samotné oznámenia žalovanej v 1/ rade ohľadom tejto skutočnosti, ktoré mali byť z jej strany zasielané žalobcovi, sú datované dňa 16.8.2012, pričom v konaní nebolo ustálené, kedy sa tieto oznámenia dostali do dispozičnej sféry žalobcu ako adresáta, teda, kedy mu reálne boli doručené. S ohľadom na samotné datovanie týchto oznámení ku dňu 16.8.2012, teda po uplynutí uvedenej lehoty bez zbytočného odkladu v dĺžke 8 dní, je tak zrejmé, že zo strany žalovanej v 1/ rade nedošlo k oznámeniu existencie pohľadávok spôsobilých na započítanie žalobcovi v zákonom stanovenej lehote bez zbytočného odkladu. Ak aj okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukazoval na oznámenie datované dňa 28.8.2012, ktorým už malo dôjsť k uplatneniu jednostranného započítania, nemá táto skutočnosť vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vplyv na vecnú správnosť jeho záverov o nedodržaní lehoty podľa ust. § 529 ods. 2 OZ.
24. Okresný súd potom vo vzťahu k obidvom zápočtom realizovaným žalovanou v 1/ rade, teda tak vo vzťahu k zápočtu zo dňa 23.8.2012, ako aj vo vzťahu k zápočtu zo dňa 27.8.2012, správne konštatoval, že tieto zápočty sú pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty upravenej v ust. § 529 ods. 2 OZ neplatnými právnymi úkonmi. Krajský súd v tomto smere nepolemizuje s odvolacou argumentáciou žalovaného v 2/ rade, v zmysle ktorej z ust. § 529 ods. 2 OZ nevyplýva, že by bez zbytočného odkladu mal byť uskutočnený aj samotný započítací prejav. Je však potrebné zvýrazniť, že predpokladom pre platné započítanie pohľadávok je v zmysle tohto zákonného ustanovenia práve uskutočnenie oznámenia o existencii týchto pohľadávok v zákonom stanovenej lehote bez zbytočného odkladu, ktorej dodržanie v tomto prípade, ako správne konštatoval okresný súd, nebolo preukázané. Ak táto lehota nebola zo strany žalovanej v 1/ rade dodržaná, je bez právneho významu argumentácia žalovaného v 2/ rade v podanom odvolaní, že žalobca na zápočet na sumu vo výške 29.175,11 Eur reagoval až listom zo dňa 4.9.2012, v ktorom nie je žiadna zmienka, že by žalobca tento zápočet neakceptoval z dôvodu, že by nebol splnený zákonný predpoklad oznámenia bez zbytočného odkladu. Za situácie, kedy priamo zo zákonného ustanovenia § 529 ods. 2 OZ vyplývajú predpoklady, len za naplnenia ktorých mohla žalovaná v 1/ rade použiť na započítanie voči žalobcovi ako postupníkovi svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mala voči postupcovi v čase, keď jej bolo oznámené postúpenie
pohľadávky, nemá žiaden vplyv skutočnosť, či z tohto dôvodu žalobca zápočet žalovanej v 1/ rade spochybnil alebo nie. Na to, aby žalovaná v 1/ rade ako dlžník mohla urobiť úkon, smerujúci k započítaniu pohľadávky, ktorú mala voči pôvodnému veriteľovi (postupcovi), a to priamo proti novému veriteľovi (postupníkovi), muselo ísť o pohľadávku, ktorá je spôsobilá na započítanie a ktorú mala v čase, keď sa postúpenie pohľadávky stalo voči nej účinným, ak bez zbytočného odkladu po tom, čo jej postúpenie pohľadávky bolo oznámené či preukázané, túto skutočnosť oznámila novému veriteľovi, teda žalobcovi ako postupníkovi. Ak teda zo strany žalovanej v 1/ rade neboli dodržané predpoklady, len za naplnenia ktorých mohla podľa uvedeného zákonného ustanovenia započítať voči žalobcovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči spoločnosti LAJCO, s.r.o., tak takýmito zápočtami zo dňa 23.8.2012 a zo dňa 27.8.2012 nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v konaní.
25. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní ďalej uviedol, že pojem bez zbytočného odkladu, ktorý nie je zákonom definovaný, je potrebné posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu s tým, že dĺžku tejto lehoty nie je možné paušalizovať a je potrebné prihliadnuť na okolnosti personálneho prepojenia spoločnosti LAJCO, s.r.o. a žalobcu, resp. platnosť, prípadne neplatnosť postúpenia pohľadávok zo spoločnosti LAJCO, s.r.o. na spoločnosť S&T Metal, s.r.o. (žalobcu). Žalovaný v 2/ rade poukázal tiež na nepreberanie zásielok žalobcom od žalovanej v 1/ rade a na neodôvodnené neakceptovanie zápočtov žalovanej v 1/ rade žalobcom. Krajský súd vo vzťahu k týmto námietkam považuje za potrebné zvýrazniť, že v ustálenej právnej praxi sa pojem bez zbytočného odkladu vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti tou stranou, ktorej je táto povinnosť uložená, pričom ako vyplýva z už vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 32/2007, pod pojmom bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek. Obdobne judikoval Najvyšší súd Českej republiky vo veci sp. zn. 32Cdo/2484/2012, keď uviedol, že z časového určenia bez zbytočného odkladu je potrebné vyvodiť, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je vyžadované bezodkladné, bezprostredné či okamžité jednanie, smerujúce ku splneniu povinnosti, pričom je potrebné skúmať, či dlžník bezodkladne využil všetky možnosti pre splnenie tejto povinnosti, prípadne aké skutočnosti mu v tom bránili. Pre posúdenie splnenia povinnosti žalovanej v 1/ rade oznámiť relevantné skutočnosti žalobcovi v lehote bez zbytočného odkladu by tak bolo potrebné skúmať okolnosti, ktoré by prípadne žalovanej v 1/ rade bránili v splnení tejto povinnosti, a nie je možné zohľadňovať to, čo namietal žalovaný v 2/ rade, a síce, že by na dĺžku lehoty bez zbytočného odkladu malo mať vplyv personálne prepojenie dotknutých obchodných spoločností, či otázky, týkajúce sa platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávok alebo tvrdené obštrukcie zo strany žalobcu pri preberaní zásielok od žalovanej v 1/ rade. Takéto okolnosti, tvrdené žalovaným v 2/ rade, nemali žiaden dopad na prípadnú možnosť žalovanej v 1/ rade splniť svoju zákonom stanovenú povinnosť bez zbytočného odkladu žalobcovi oznámiť, že má pohľadávky spôsobilé na započítanie. Je pritom potrebné opätovne zvýrazniť, čo krajský súd uviedol už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že podľa úpravy v ust. § 529 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie upravuje právne postavenie dlžníka vo vzťahu k postupovanej pohľadávke, sa samotným postúpením pohľadávky právne postavenie dlžníka nemení. Žalovanej v 1/ rade tie námietky, ktoré mohla uplatniť voči pohľadávke v čase jej postúpenia, zostali zachované a mohla ich uplatniť aj po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky. Zákon však zároveň v ust. § 529 ods. 2 OZ stanovuje vyššie uvedené predpoklady, len za naplnenia ktorých mohla žalovaná v 1/ rade použiť na započítanie voči postupníkovi svoje pohľadávky, ktoré mala voči postupcovi v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia. Ak okresný súd z vykonaných dôkazov dospel k vecne správnemu konštatovaniu o nenaplnení týchto predpokladov zo strany žalovanej v 1/ rade, tak uvedené nemôže viesť k záveru, ktorý v podanom odvolaní vyslovil žalovaný v 2/ rade, že sa jedná zo strany žalobcu o zjavné zneužitie práva, ktoré nemá požívať právnu ochranu. Žalobca v súlade so svojím ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu uplatnil v konaní nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej v 1/ rade a následne aj voči žalovanému v 2/ rade, voči ktorému nároku sa žalovaní bránili námietkou zániku uplatnenej pohľadávky započítaním uskutočneným žalovanou v 1/ rade. Ak okresný súd uviedol, že vzhľadom na nesplnenie zákonnej požiadavky, vyžadovanej ust. § 529 ods. 2 OZ, nedošlo k zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu, nie je možné konštatovať, že by takýto záver vyplývajúci z vykonaného dokazovania, ktorý bol okresným súdom aj správne právne posúdený, mal evokovať porušenie ústavných práv žalovaných.
26. Ak žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní opätovne zopakoval svoju námietku o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi spoločnosťami LAJCO, s.r.o. a žalobcom, zotrváva krajský súd na svojich záveroch, ktoré boli vyslovené v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že v súdnom konaní dlžníkovi nepatrí námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky s výnimkou námietky v zmysle ust. § 525 OZ, teda s výnimkou námietky, že pohľadávka v zmysle tohto zákonného
ustanovenia postúpená vôbec nemohla byť. Za situácie, kedy dlžníkovi (v tom čase žalovanej v 1/ rade) bolo oznámené postúpenie pohľadávok zo strany postupcu, tak nebol v konaní priestor zaoberať sa námietkami žalovaných ohľadom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou LAJCO, s.r.o. za zvýraznenia záveru, že touto zmluvou nedošlo k zmene právneho postavenia žalovanej v 1/ rade ako pôvodnej dlžníčky postupovaných pohľadávok, nakoľko žalovaná v 1/ rade na základe postúpenia pohľadávky nestratila svoju možnosť uplatniť voči postupovaným pohľadávkam svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mala voči pôvodnému veriteľovi LAJCO, s.r.o. Krajský súd vo vzťahu k tejto otázke v podrobnostiach odkazuje na svoje závery vyslovené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať.
27. K námietkam žalovaného v 2/ rade, ktorý spochybňoval závery súdu prvej inštancie a ich odôvodnenie v odvolaním napadnutom rozsudku s konštatovaním o jeho nepreskúmateľnosti, krajský súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Neobstojí námietka, že by v rozhodnutí okresného súdu chýbalo logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol relevantné skutkové zistenia a uviedol právne predpisy, na základe ktorých posudzoval uplatnený nárok žalobcu. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaných, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 ods. 2 CSP.
28. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tak uplatneného nároku ako i obrany žalovaných, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.
29. Ak žalovaný v 2/ rade namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, uvádza krajský súd, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Žalovaný v 2/ rade mal od svojho vstupu do konania do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový priestor na realizáciu jeho procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. žalovanému v 2/ rade bola vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno- právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému v 2/ rade, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi a žalovanej v 1/ rade, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.
30. V kontexte uvedeného neobstojí ani tvrdenie žalovaného v 2/ rade, že rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne. Vzhľadom na túto argumentáciu, krajský súd uvádza, že „Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006). Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Tomu musí zodpovedať i obsah odôvodnenia rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Uvedené platí pre rozhodnutie vydané tzv. skrátenou formou odôvodnenia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 148/2011, zo dňa 19. júla 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nemohol krajský súd konštatovať arbitrárnosť predmetného rozhodnutia okresného súdu. Napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného v 2/ rade, než záver o vecnej správnosti napadnutého rozsudku.
31. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Výrok tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania, nebol podaným odvolaním osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.