Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-45-2019.pdf
PDF · 103.18 KB
Case nature
Subarea
20CoP/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a Mgr. Patrície Skotnickej v právnej veci navrhovateľky: S. K., W.. C., R. A.O. XX.XX.XXXX, T. D.: Na K. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, so sídlom: Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky a manžela: C. K., R. A. XX.XX.XXXX, T. D.: H. XXX/XX, U., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom K.: A., R. A. XX.XX.XXXX, C., R. A. XX.XX.XXXX, obe toho času bytom u otca H. XXX/XX, U., zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Záhorácka 60/A, Malacky, na čas po rozvode, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 15. novembra 2018, č. k. 9P/34/2017 - 248, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 15. novembra 2018, č. k. 9P/34/2017 - 248, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 15.11.2018, č.k. 9P/34/2017 - 248 rozviedol manželstvo S. K., W.. C., R.. XX.XX.XXXX O. C. K.J., R.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 17.04.2004 v Malackách, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Malacky, vo zväzku 16, ročník 2004, na strane 269, pod poradovým číslom 25. Zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletú A. O. C. zveril do osobnej starostlivosti otca, právo zastupovať maloleté a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom, matku zaviazal na vyživovaciu povinnosť na každé z maloletých detí po 80,- € mesačne a styk matky s maloletými deťmi ponechal bez úpravy. Právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.03.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné, trvalo rozvrátené, a preto nemôže plniť svoj účel, a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca na úhradu výživného 150,- € mesačne na maloletú A. a 140,- € na maloletú C.. Styk otca s maloletými nežiadala upraviť. Manžel s rozvodom súhlasil. Obe deti žiadal zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že sa odsťahoval z Malaciek do Košíc s vedomím manželky. Na pojednávaní dňa 16.05.2017 navrhovateľka doplnila, že najskôr bývali v Košiciach, keď deti boli ešte malé, bola s nimi doma. Potom sa všetci presťahovali do Malaciek a deti začali chodiť do škôlky, bola evidovaná ako nezamestnaná a príležitostne chodila na brigády. Skončenú má SOU obchodnú bez maturity. Po odchode manžela do Košíc bývala aj s deťmi u svojich rodičov v Malackách. Deti chodili na Základnú školu v Malackách. V marci 2017 boli deti celý mesiac u otca v Košiciach. Nebolo to po vzájomnej dohode rodičov. Manžel sa zbalil, zobral so sebou aj deti a odišli do Košíc, kde boli deti zahlásené aj do novej školy bez toho, aby
ona s tým súhlasila. Manžel na pojednávaní doplnil, že od marca 2017 býva v Košiciach natrvalo a to v prenajatom 3-izbovom byte. Prenájom platí 550,- € s energiami. Deti tam môžu chodiť aj do školy. V marci boli deti u neho v Košiciach. Deťom sa tam páčilo. Chodili mesiac do novej školy. Začali tam chodiť aj na vodné pólo. Do Košíc mali ísť spoločne. Aj deti, aj manželka vedeli, že majú vybavenú novú školu v Košiciach. Do Košíc mali ísť všetci spoločne s tým, že mali skúsiť spolu žiť, kým deti nebudú mať aspoň 15 rokov. Manželke našiel v Košiciach novú prácu v spoločnosti Ryba, s.r.o. Ráno, v deň, keď mali odísť, oznámila mu manželka, že nikam nejde. Otec uviedol, že má príjem okolo 1.500,- € mesačne. Venuje sa hlavne prestavbám bytov, rekonštrukciám.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemohlo plniť svoj účel a od manželov nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo obaja účastníci potvrdili vo svojej výpovedi, a preto pristúpil k rozvodu manželstva.
4. V rámci úpravy pomerov k maloletým deťom K. vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutočného stavu, kedy mal preukázané, že rodičia od marca 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa odsťahoval do Košíc, pričom maloleté deti po rozchode rodičov zostali v starostlivosti matky v Malackách, s tým, že s otcom boli v pravidelnom kontakte. Maloleté navštevovali základnú školu v Malackách. Otec je spoločníkom a konateľom spoločnosti VÁŠ DOMOV s.r.o., jeho príjem je cca 1.500,- € mesačne. Matka toho času pracovala ako chyžná v DIAMOND HOTELS SLOVAKIA, s.r.o. Základnú mzdu má dohodnutú vo výške 640,- € brutto. Z výsluchu maloletých detí pred sudcom vyplynulo, že by boli radšej u otca v Košiciach, kde by chodili aj do školy. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Mgr. Oľgou Tomišovou z odboru psychológia - klinická psychológia detí a dospelých, č. 24/2017, z ktorého vyplynulo, že maloleté deti sú v intenzívnejšom citovom vzťahu s otcom. Vzťah medzi otcom a jeho dcérami je blízky, sú na neho naviazané a cítia deficit jeho prítomnosti. Prostredie bytu, ktorý našiel pre bývanie rodiny, si obľúbili. Majú u otca samostatnú izbu. Ďalej znalkyňa konštatovala, že medzi oboma deťmi a matkou je vytvorený prirodzený citový vzťah. Obe voči nej vyjadrujú pozitívne city. Na prostredie starých rodičov, kde s matkou žijú sú síce adaptované, ale nie sú s ním veľmi spokojné. Zdieľajú spoločnú izbu s matkou. Neboli zistené žiadne tendencie ani u jedného z rodičov k negatívnemu ovplyvňovaniu detí vo vzťahu k druhému rodičovi. V štruktúrach osobností ani jedného z rodičov sa nemanifestovali kontraindikácie, ktoré by znižovali ich schopnosť starať sa a vychovávať svoje deti. Šetrením pomerov u otca, ako aj matky bolo zistené, že obaja majú vytvorené vhodné podmienky ku starostlivosti o maloleté deti. S matkou bývajú maloleté deti u starých rodičov, kde spolu s matkou obývajú jednu izbu. Otec v Košiciach býva v byte, kde majú maloleté samostatnú izbu. Znalkyňa v posudku taktiež konštatuje, že maloleté deti svoje túžby a postoje prezentovali na pojednávaní súdu, nezmenili ich a zotrvávajú na svojom rozhodnutí.
5. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v záujme maloletých a pre nich vhodnejšie, zveriť ich do osobnej starostlivosti otca. Pri rozhodovaní prihliadol na názor maloletých detí, ktoré sú vo veku, kedy sú schopné porozumieť významu konania a vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ktorá sa ich týka. Súd prvej inštancie maloleté deti vypočul, pričom aj neskôr pred znalkyňou prezentovali svoju túžbu bývať s otcom v Košiciach. Súd prvej inštancie vychádzal rovnako zo znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že obaja rodičia sú schopní sa o deti riadne postarať, ale otec je im bližšou osobou po citovej stránke, a maloletým sa páči u otca v Košiciach a chceli by tam zostať bývať. Vzťah medzi otcom a jeho dcérami je blízky, sú na neho naviazané a cítia deficit jeho prítomnosti. Aj počas súdneho konania sa javilo, že otec je tou osobou, ktorá s deťmi komunikovala aj o vzťahových problémoch medzi ním a matkou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade, ak by boli splnené všetky podmienky, bola by vhodná striedavá starostlivosť, avšak z dôvodu veľkej vzdialenosti bydlísk rodičov nie je reálna a v záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník taktiež uviedol, že na základe vykonaného znaleckého dokazovania a vykonaného pohovoru s maloletými deťmi, ktoré dávajú prednosť starostlivosti otca a vnímajú ho, ako najdôležitejšiu vzťahovú osobu navrhuje, aby boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti otcovi. Súd prvej inštancie okrem toho uviedol, že na pojednávaní potom, čo bol vypracovaný znalecký posudok, obaja účastníci navrhli konanie prerušiť s tým, že deti si na pol roka vyskúšajú bývať s otcom v Košiciach. Matka však po prerušení konania nedodržala dohodu a deti k otcovi do Košíc nedala. Na návrh otca súd prvej inštancie preto pokračoval v konaní. Matka sa nedostavila na pojednávanie, svoju neúčasť neospravedlnila, nekontaktovala ani svoju právnu zástupkyňu. Otec súdu prvej inštancie uviedol aj na pojednávaní konanom dňa 15.11.2018, že sa s dcérami rozprával deň pred pojednávaním a tieto mu uviedli, že svoj názor, že by boli radšej v jeho starostlivosti, nezmenili.
6. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zohľadnil potreby maloletých detí, výkon osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, ako aj pomery, zárobkové možnosti a schopnosti na strane rodičov. Vzhľadom na vek detí a náklady na maloleté dospel súd prvej inštancie k záveru, že výživné žiadané otcom vo výške 80,- €, na každú maloletú dcéru zodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí a je v schopnostiach a možnostiach matky takto stanovené výživné platiť, keď matka je zamestnaná, je zdravá a v produktívnom veku. Vzhľadom na pomery oboch rodičov, mal súd prvej inštancie za to, že pri takto určenej vyživovacej povinnosti matky budú zabezpečené všetky nevyhnutné potreby maloletých detí. Otcov príjem a jeho pomery mu umožňujú taktiež finančne prispievať na potreby detí. Súd prvej inštancie zohľadnil i tú skutočnosť, že je potrebné matke ponechať aj prostriedky na výkon styku s maloletými, kde vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, bude stretávanie sa matky s deťmi vyžadovať zvýšené náklady na cestovanie.
7. Súd prvej inštancie styk matky s maloletými neupravoval, nakoľko obaja rodičia žiadali styk neupraviť.
8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti o úprave práv a povinností k maloletým deťom K., podala matka maloletých v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň neúplne zistil skutočný stav veci. Matka namieta, že zo znaleckého posudku č. 24/2017 znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej nevyplýva, že by znalkyňa prišla k jednoznačnému záveru, že deti je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti otca. Poukazuje na to, že znalkyňa konštatuje, že deti majú s matkou vytvorený prirodzený citový vzťah. Takisto znalkyňa konštatuje, že dcéry majú s otcom blízky vzťah a cítia deficit jeho prítomnosti, čo je však podľa názoru matky samozrejmé, nakoľko vzhľadom na 400 km vzdialenosť je otec ten, ktorý je pre deti vzácnejší, keďže s matkou sú v každodennom kontakte. Matka musí riešiť aj povinnosti a aj prípadné konflikty. Otec je v tomto kontexte potom ako ten chápavejší, ktorý sa nemusí stavať do polohy autority. Matka poukazuje na to, že zrejmú manipuláciu zo strany otca je vidieť v tom, že v posudku sa uvádza, že získava dôveru detí tým, že z ich pohľadu sa snaží udržať rodinu, avšak aj z postoja otca k rozvodu je zrejmé, že o zachovanie manželstva nemal ani on záujem. Matka v odvolaní namieta, že sama znalkyňa konštatuje, že deťom by prospela striedavá výchova, ktorá je však problematická z pohľadu bydlísk. Znalkyňa však neskúmala názor detí na striedavú výchovu. Možnosť striedavej výchovy nekomunikoval s deťmi ani súd prvej inštancie. Matka zastáva názor, že vzhľadom na vek detí, kedy prichádzajú do puberty, budú riešiť problémy, ktoré sa jednoduchšie a prirodzenejšie riešia s matkou, ku ktorej majú deti takisto dobrý vzťah ako k otcovi. To, že matka je menej komunikatívna ako otec, jej nemôže byť na ťarchu. Matka má za to, že znalecký posudok nie je postavený tak, že ju diskvalifikuje. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Na odvolanie matky otec maloletých uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne aj právne správne a neexistuje žiaden odvolací dôvod na jeho zrušenie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je v prospech maloletých a je to aj ich jednoznačne vysloveným prianím, byť s otcom v Košiciach. Uvedené potvrdil aj kolízny opatrovník. Otec má preto zato, že všetky námietky vznesené voči vykonanému dokazovaniu neobstoja. Matka svoje tvrdenia nepodporila dôkazom, ktorý ani nenavrhla ani nedoložila. Matkou prezentované námietky voči znaleckému dokazovaniu neboli vznesené ani do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o ukončení dokazovania. Otec zdôraznil, že matke nič nebránilo navrhovať výsluch znalca resp. ho konfrontovať. Poukázal na to, že celý výkon posudku bol naťahovaný zo strany matky vedome. Na pojednávaní sa dohodli na polročnej striedavej starostlivosti so zástupkyňou matky S.. K. C., na ktoré sa matka nedostavila bez ospravedlnenia. Keď malo prísť k podpisu dohody asi o dva mesiace, odmietla to podpísať s tým, že nesúhlasí. Následne sa matka nedostavila na pojednávanie sa bez ospravedlnenia. Po doručení rozsudku súdu prvej inštancie prehovorila po dlhej dobe s deťmi, či súhlasia s polročnou starostlivosťou, na čo matke odpovedali, že s tým už nesúhlasia a chcú ísť do Košíc k otcovi.
10. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že vzhľadom na potreby a vek maloletých detí navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Pridržiava sa svojich predchádzajúcich vyjadrení a aj názoru znalca z odboru psychológie, ktorý uvádza, že je v záujme maloletých detí zverenie do osobnej starostlivosti otca.
11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.03.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.
1. Matka sa odvolala do výrokov rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, avšak svoje odvolanie zdôvodnila výlučne do výroku týkajúceho sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov zverí deti do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloletých je súd povinný prihliadnuť na záujem maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa však nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený faktický vzťah. Nebolo by to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný svojvoľným a bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo práv druhého rodiča. Preto v tejto súvislosti odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie prihliadol na vypracovaný znalecký posudok znalkyne Mgr. Oľgy Tomišovej, č. 24/2017 v predmetnej veci, a aj napriek tomu, že znalecký posudok vo svojom závere konštatoval, že obe deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom bolo potrebné prihliadnuť podľa názoru odvolacieho súdu aj k iným kritériám potrebných pre zverenie maloletých detí. V danom prípade súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd považuje otca za zrelšiu osobnosť a to nielen z toho dôvodu, že otec sa snažil o obnovenie manželského spolužitia napriek tomu, že vedel, že manželka má mimomanželskú známosť, ale taktiež preto, že vo vzťahu k maloletým deťom prezentoval pozitívne emócie, získaval si ich dôveru, dával im viac najavo svoju náklonnosť, aby ich ubezpečil o tom, že v ňom majú istotu, napriek tejto kritickej situácii. Matka sa na rozdiel od otca s maloletými deťmi toľko nerozprávala, nevysvetľovala im danú situáciu, odmietala obnovu manželského spolužitia, hoci spočiatku túto obnovu verbálne prezentovala. Taktiež odvolací súd zhodnotil pozitívne aj prístup otca, ktorý po doručení znaleckého posudku vo veci súhlasil so striedaním detí v polročných intervaloch, pričom matka s uvedeným modelom taktiež súhlasila, avšak po uplynutí uvedenej doby maloletých detí u nej tento model starostlivosti bezdôvodne odignorovala. Uvedené konanie matky v tomto prípade odvolací súd rovnako vyhodnotil v jej neprospech. V tomto prípade súd prvej inštancie správne prihliadol aj na názor maloletých detí, ktoré verbalizovali svoju túžbu zostať s otcom. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody t.j. osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter rodičia, názor maloletých detí, ako aj rešpektovanie práv druhého rodiča, ktoré vychádzajú v tomto prípade viac v prospech otca ako matky, odvolací súd vyhodnotil rovnako, ako súd prvej inštancie, inak povedané odvolací súd má za to, že nie je dôvod meniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa zverenia maloletých detí. V tomto prípade odvolací súd poukazuje aj na to, že deti sa reálne nachádzajú v osobnej starostlivosti otca od roku 2017 t.j. už skoro tri roky, sú v Košiciach, kde navštevujú školu, pričom bude vecou matky, aký postup zvolí k tomu, aby vzťah medzi ňou a maloletými deťmi zostal pozitívne zachovaný. Vo vzťahu k ostatným výrokom t.j. k určeniu výšky vyživovacej povinnosti, k výroku o ponechaní styku matky s maloletými deťmi bez úpravy, svoje odvolanie matka žiadnym spôsobom neodôvodnila, preto ani odvolací súd nereagoval v tomto smere na odvolanie matky a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).
12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).