Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-44-2023.pdf
PDF · 116.34 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky a C. B., nar. XX.X.XXXX (počas odvolacieho konania nadobudla plnoletosť), bytom D. B. XXXX/XX, B., deti rodičov: matka - E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XX, B., zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, so sídlom Záhorácka 15/B, Malacky a otec - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 8. februára 2022 č.k. 8P/147/2020-92, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti určenia výživného, ktoré je otec povinný platiť C., a to nad sumu 150 eur mesačne od 1.9.2022 do rozhodnutia súdu a v časti zročného výživného na C., v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie z a s t a v u j e .
II. V napadnutej časti určenia bežného výživného na C. rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je s účinnosťou od rozhodnutia súdu povinný platiť C. výživné vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do jej rúk.
III. V napadnutej časti určenia bežného výživného na maloletú A. rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e a v napadnutej časti určenia splatnosti zročného výživného na maloletú A. rozsudok m e n í tak, že zročné výživné na maloletú A. vo výške 1.370 Eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 40 Eur spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril v tom čase maloletú C. a maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil platiť maloletej C. výživné vo výške 200 eur mesačne a maloletej A. 150 eur mesačne počnúc 01.09.2020, ktoré výživné bude zasielať do rúk matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred a zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 31.01.2022 na maloletú C. vo výške 2.200 eur a na maloletú A. vo výške 1.370 eur uložil otcovi uhradiť do rúk matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom do zaplateného výživného za uvedené obdobie sa otcovi na každé dieťa započítava suma 1.180 eur. Stretávanie sa otca s deťmi súd ponechal neupravené. Ďalej rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/34/2017-248 zo dňa 15.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/45/2019-294 zo dňa 18.03.2020 v časti
výroku o zverení, výživnom a úprave styku rodičov s maloletými deťmi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, § 24 ods. 4 a 5, § 26, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1 až 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď rozhodnutie v časti určenia bežného a zročného výživného odôvodnil poukazom na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966). Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, vek maloletých detí, skutočnosť, že C. začala navštevovať strednú školu a maloletá A. navštevuje už 9. ročník základnej školy, ich vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Procesom dokazovania súd zistil, že otec je jediným konateľom, jediným spoločníkom a súčasne aj zamestnancom (nie je zrejmé, koľko zamestnancov má daná spoločnosť celkom) spoločnosti A. C., H., I.: XX XXX XXX, H. H. G., F. XXX/XX, okrem C. a maloletej A. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na to, že otec je od 23.08.2016 spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda mal príjem z inej ako závislej činnosti, bol v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine povinný predložiť súdu všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. V prípade, že si rodič nesplní túto povinnosť, súd postupuje podľa fikcie priemerného mesačného príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, ktorá pri životnom minime stanovenom Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 244/2021 Z.z. vo výške 218,06 eur predstavuje sumu 4.361,20 eur. Otec bol zo strany súdu viackrát vyzvaný na preukázanie svojich majetkových pomerov, bol zároveň vypočutý dožiadaným súdom k otázke svojho príjmu, svojich majetkových pomerov, a napriek tomu súdu zamlčal skutočnosť, že je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným; otec súdu dokladoval, že je ,,iba“ zamestnancom spoločnosti A. C., H., s priemerným mesačným príjmom za rok 2021 vo výške 127 eur netto. Skutočnosť, že otec úmyselne uviedol nepravdivé skutočnosti ohľadne svojho príjmu, resp. majetku, súd zistil porovnaním podpisu otca na ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní a na potvrdení o príjme otca vystavenom zodpovedným pracovníkom spoločnosti A. C., H., - súd zistil, že sa jedná o podpis jednej osoby. Súd preto preveril spoločnosť A. C., H. prostredníctvom obchodného registra, kde zistil, že otec je jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom danej spoločnosti, že spoločnosť má sídlo na adrese, ktorú zároveň uvádza otec ako svoju adresu - je teda aj otázka, či firemný byt, ktorý otec obýva bezodplatne, nie je majetkom danej spoločnosti. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd pri určení výšky postupoval v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal tak z predpokladaného príjmu otca /fikcie príjmu/ - pri zohľadnení takejto výšky príjmu vyhovel návrhu matky v plnom rozsahu a výživné určil v takej výške, ako matka navrhla. Čo sa týka doby počiatku určenia výživného pre deti, súd výživné určil od 01.09.2020, teda od prvého dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom matka návrh podala (matka návrh podala dňa 24.08.2020) a zároveň aj s poukazom, že týmto dňom nastala aj zmena pomerov u oboch detí ich nástupom do ďalšieho ročníka základnej školy s tým, že matka musela pre obe deti zabezpečiť základné potreby do školy, hradila poplatky spojené s nástupom do školy. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 31.01.2022 pre C. vo výške 2.220 eur (už pri odpočítaní sumy 1.180 eur, ktorá predstavuje pomernú časť zo sumy, ktorou otec prispel na výživu maloletých detí od 01.09.2020 do 31.01.2022), ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 31.01.2022 pre maloletú A. vo výške 1.370 eur (už pri odpočítaní sumy 1.180 eur, ktorá predstavuje pomernú časť zo sumy, ktorou otec prispel na výživu maloletých detí od 01.09.2020 do 31.01.2022), ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd do zročného výživného otcovi započítal iba sumy otcom v rozpise platieb označené ako výživné pre deti - sumy označené ako dary pre deti, resp. nákup rôznych materiálnych vecí pre deti súd otcovi nezohľadnil, pretože toto považuje za prirodzené, že rodič dieťaťu v prípade, že
dieťa potrebuje základnú vec, ako je napr. oblečenie, rodič mu túto zakúpi. Zároveň súd týmto svojim rozhodnutím zmenil rozsudok prvoinštančného súdu č.k. 9P/34/2017-248 zo dňa 15.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/45/2019-294 zo dňa 18.03.2020 v časti výroku o zverení, výživnom a úprave styku rodičov s maloletými deťmi. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia bežného a zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a určiť mu výživné na každú z maloletých detí vo výške 80 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2020 a zročné výživné mu umožniť zaplatiť v lehote jedného roka od rozhodnutia súdu. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vyhodnotil celú situáciu len v súlade s bežným postupom pri rozhodovaní o výživnom. Podľa jeho názoru nebolo možné sa stotožniť s konštatovaním súdu, že niečo zamlčal alebo neuviedol. To, že je konateľom a spoločníkom spoločnosti A. C., H. nijakým spôsobom nezamlčal. Nebolo mu jasné, odkiaľ súd došiel k záveru, že údajne má aj iné príjmy ako zo závislej činnosti (tieto zdokladoval predložením potvrdenia o príjme uvedenej spoločnosti). On ako konateľ a spoločník v „jeho“ spoločnosti nemá žiadne iné príjmy ako z pracovnoprávneho pomeru. Takisto odkázal na J., kde je viditeľný hospodársky výsledok spoločnosti, ktorý tvorí zisk presahujúci 3.000 eur, ktorý ani len nebol vyplatený a bolo ho nutné investovať do ďalšieho fungovania spoločnosti. Nebolo mu preto jasné, na základe čoho súd dospel k záveru a použitiu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na to, že mu nie je jasné, na základe čoho dospel súd k záveru, že niečo nesplnil, resp. zamlčal, dokonca nie sú preskúmateľné úvahy o tom, že údajne byt, v ktorom býva, je v majetku tejto spoločnosti. Pokiaľ bol súd aktívny a zistil si skutočnosti o predmetnej spoločnosti z verejne dostupných zdrojov, nič mu nebránilo, aby využil materiálnu publicitu katastra a overil, či uvedený byt spoločnosť vlastní alebo nie. Spoločnosť nevlastní žiaden byt, ani žiadne motorové vozidlo. Zdôraznil, že z uvedenej spoločnosti nemá príjem ako štatutár alebo spoločník. Uviedol, že sa nebráni platiť svojim deťom výživné, avšak uvedená výška je pre neho neakceptovateľná, naviac ani len nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že s jeho nákladmi mu pomáha jeho matka. Poukázal na to, že jeho možnosti a majetkové pomery mu bohužiaľ neumožňujú platiť výživné vo výške určenej v napadnutom rozsudku. Súdy by pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného mali postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezostávať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa. Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne zmenil, ako bolo uvedené vyššie.
4. K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok v napadnutých častiach z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na vyjadrenie otca zo dňa 25.11.2020, v ktorom uviedol, že matka dostala výživné za mesiace január až marec, v apríli kúpil deťom počítač, ďalšie veci ako oblečenie, obutie, posielal financie na bankomatovú kartu, ďalšie platby poslal za mesiace september, október a november a platí deťom vreckové, každej dcére po 25 eur. Podľa jej názoru je vylúčené, aby označené výživné, vreckové a veci kupoval z deklarovaného príjmu 120 eur. Je to príjem, ktorý si určil ako jediný spoločník a jediný konateľ svojej obchodnej spoločnosti. Je teda viac ako zrejmé, že sa jedná o fiktívny príjem. Otec vo svojich vyjadreniach a výpovedi na Okresnom súde Bardejov zámerne neuviedol svoje skutočné finančné a majetkové pomery. Rovnako je nezrozumiteľné a nejasné aj stanovisko otca k jeho bytovým pomerom. Z toho čo otec sám uviedol, so zohľadnením jeho aspoň minimálnych životných nákladov, je nemožné preukazovať sa príjmom 120 eur, resp. ziskom, ktorý má údajne investovať do ďalšieho fungovania firmy, a preto si ho otec nevypláca. Pokiaľ by skutočne situácia spoločnosti bola taká, ako deklaruje otec, je jeho povinnosťou zabezpečiť si iný príjem, či už z pracovnoprávneho pomeru, alebo z inej činnosti v rozsahu, ktorý mu umožní primeraným spôsobom podieľať sa na výžive svojich detí.
5. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že výška výživného zohľadňuje potreby detí a je v ich záujme.
6. Otec sa písomne vyjadril k vyjadreniu matky, pričom zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Namietol, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy vôbec jeho príjmy a určil výživné podľa návrhu matky, pričom by mal doplatiť i za tie mesiace, čo matka vôbec deti nemala u seba. Vtedy boli deti u neho, on ich živil, priviezol a odviezol k matke do B.. Matka v tom čase na deti neprispela žiadnou sumou. Navrhol
určiť výživné na každé z detí vo výške 100 eur mesačne. Žiadal vec vrátiť súdu prvej inštancie, aby bolo určené výživné podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine.
7. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.9.2023 už plnoletá C. zobrala návrh na začatie konania v časti jej zverenia, úpravy styku otca s ňou, ako aj v časti určenia výživného na ňu nad sumu 150 eur mesačne od 1.9.2022 do rozhodnutia súdu a v časti zročného výživného na ňu späť a navrhla konanie v týchto častiach zastaviť.
8. Otec s čiastočným späťvzatím súhlasil, matka sa nevyjadrila.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí v podstatnej časti nie je dôvodné a vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu je dôvodný postup podľa § 370 ods. 1 a 3 CSP.
10. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zveril v tom čase maloletú C. a maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil platiť maloletej C. výživné vo výške 200 eur mesačne a maloletej A. 150 eur mesačne počnúc 01.09.2020, ktoré výživné bude zasielať do rúk matky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred a zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 31.01.2022 na maloletú C. vo výške 2.200 eur a na maloletú A. vo výške 1.370 eur uložil otcovi uhradiť do rúk matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom do zaplateného výživného za uvedené obdobie sa otcovi na každé dieťa započítava suma 1.180 eur. Stretávanie sa otca s deťmi súd ponechal neupravené. Ďalej rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/34/2017-248 zo dňa 15.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/45/2019-294 zo dňa 18.03.2020 v časti výroku o zverení, výživnom a úprave styku rodičov s maloletými deťmi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súd prvej inštancie v časti bežného a zročného výživného.
12. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Vzhľadom na dispozitívny úkon C., ktorá počas odvolacieho konania nadobudla plnoletosť, ktorým vzala návrh v časti v časti určenia výživného na ňu nad sumu 150 eur mesačne od 1.9.2022 do rozhodnutia súdu a v časti zročného výživného na ňu späť a navrhla konanie v tejto časti zastaviť, odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu v týchto častiach, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Nebolo možné rozhodovať o späťvzatí návrhu v časti úpravy zverenia C. a úpravy styku otca s C., pretože v tejto časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
15. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
16. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
17. Podstatou argumentácie odvolateľa bola podľa jeho názoru nesprávna aplikácia § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
18. Odvolací súd poukazuje na to, že zavedenie právnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine do právneho poriadku bolo iniciované problémami, ktoré sa vyskytovali v praxi pri preukazovaní, presnejšie neochote preukazovania príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Súdy narážali na neochotu preukazovania výšky príjmov (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), vykazovanie straty, na snahu „tlačiť“ príjmy čo najnižšie, a tým minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť.
19. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej nezávislej činnosti, povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
20. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetky, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.
21. Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1 je edičná povinnosť, t. j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nie len príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností.
22. Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V texte zákona nie je uvedený odkaz na osobitný predpis. V dôvodovej správe sa však spomína § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý však ustanovuje zákonnú licenciu na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre potreby súdneho konania. Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách platí povinnosť oznámiť súdu potrebné údaje. Predmetom utajovania sú aj údaje vedené v evidencii centrálneho depozitára podľa § 109 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.
23. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, „ak si rodič nesplní túto povinnosť“. Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností, vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenie zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení
s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností, keď poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.
24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2022 sp.zn. 1Cdo/63/2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022 sp.zn. 6Cdo/107/2022).
25. Vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku podľa § 63 ods. 1 veta druhá zákona o rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen vtedy, keď rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov), hodnoverne ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022 sp.zn. 6Cdo/107/2022).
26. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o potrebe aplikácie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pričom svoj postup i náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje (bod 44. a 45. odôvodnenia), keď deklarovaný príjem otca nezodpovedá ním tvrdeným a preukazovaným výdavkom, a teda je zrejmé, že otec disponuje i inými príjmami (peňažnými, pripadne nepeňažnými), pretože jeho majetkové pomery sú odlišné od pomerov, ktoré sa snažil v konaní prezentovať.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti bežného výživného na maloletú A. podľa § 386 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. V časti určenia výživného na C. odvolací súd v súlade s dispozitívnym úkonom C. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku II.
28. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie otca voči uloženiu povinnosti zaplatiť zročné výživné na maloletú A. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo s prihliadnutím výšku nedoplatku na zročnom výživnom dôvodným v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou povoliť otcovi zaplatiť zročné výživné podľa § 232 ods. 4 CSP v splátkach tak, aby bolo uhradené najneskôr do troch rokov.
29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia splatnosti zročného výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle § 57 CMP.
31. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).