Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, D., právne zastúpený advokátskou kanceláriou REVICKÝ a partneri s.r.o., so sídlom Krčméryho 16, Bratislava, IČO 36 863 882, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46469/2019/42-II zo dňa 16.12.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 46469/2019/42 – II zo dňa 16.12.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 592/2019-142-I zo dňa 07.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie – kópie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni E. B. E. – sudkyni Krajského súdu v Bratislave, tak, že žiadosti nevyhovel, keďže požadované informácie sa týkajú kontroly, dohľadu alebo dozoru ministerstva spravodlivosti, a to s odkazom na o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). S ohľadom na princíp prevažujúceho verejného záujmu vyjadrený v , teda s ohľadom na to, že existuje okruh informácií, ktoré napriek tomu, že sa týkajú výkonu dohľadu, dozoru alebo kontroly, nevzťahuje sa na ne obmedzenie podľa , sa ministerstvo zaoberalo otázkou, o aký druh informácií by išlo v prípade kompetencie ministra spravodlivosti podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.11.2021 (ďalej len „“), resp. k nej smerujúcej činnosti ministerstva spravodlivosti (v súlade s ustanoveniami platného a účinného Organizačného poriadku 12/2016 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2016 č. 4155 , odbor dohľadu nad súdmi zriadený na sekcii dohľadu, plní úlohy spojené s disciplinárnym konaním proti sudcom, najmä pripravuje podklady potrebné pre rozhodovanie v agende disciplinárnych konaní sudcov a dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu), teda ktorá by predstavovala informáciu o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu. Ministerstvo dospelo k záveru, že informáciou o výsledku tejto dohľadovej právomoci, ktorá je zavŕšená podaním návrhu na začatie disciplinárneho

konania, je informácia o tom, či, respektíve že bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný.

2. Minister spravodlivosti ako orgán príslušný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutím č. 46469/2019/42-II zo dňa 16.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď mal za to, že prvostupňový orgán na základe komplexného právneho posúdenia veci správne dospel k záveru, že žiadosti, v ktorej žiadateľ požadoval sprístupnenie kópie disciplinárneho návrhu nie je možné vyhovieť, pretože jej predmetom bola požiadavka na sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú výkonu dohľadu ministerstva. Podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudcovi ministrom spravodlivosti ako oprávneným subjektom v zmysle je prejavom dohľadovej, resp. dozorovej kompetencie ministra spravodlivosti a samotný návrh na začatie disciplinárneho konania je informáciou týkajúcou sa dohľadu nad výkonom funkcie sudcu.

3. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.08.2017, v zmysle ktorého „povinná osoba sprístupní len informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, teda ako sa rozhodlo, s akými zisteniami a následkami, teda aké opatrenia sa prijali. Z tohto znenia zákona nevyplýva, že by ex lege povinná osoba musela sprístupniť celé rozhodnutie, resp. celý protokol aj s prílohami. Ak by povinná osoba sprístupnila celé rozhodnutie alebo celý protokol, vždy musí zohľadniť ust. § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teda že všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon. Povinná osoba nesprístupní informácie, ktorých sprístupnenie je zo zákona vylúčené (napr. osobné údaje, utajované skutočnosti, informácie obsahujúce obchodné alebo iné zákonom chránené tajomstvo) a tie, ktoré by sa týkali nie samotného rozhodnutia ani iného výsledku kontroly, ale výkonu kontroly, teda jeho priebehu alebo by s ním súviseli (napr. listiny, vyjadrenia, vysvetlenia).“

4. V súlade s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ako aj s princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreného v ustanovení , prvostupňový orgán správne dospel k záveru, že samotné návrhy na začatie disciplinárneho konania podané ministrom spravodlivosti podľa predstavujú informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám predpokladané , a preto návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni E. B. E. správne nesprístupnil.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobou zo dňa 24.02.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.02.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia jeho zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a rozpor skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnym spisom. 6. Žalobca namietal vnútorný rozpor v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný uviedol, že postup predchádzajúci podaniu podnetu na disciplinárne stíhanie je jeho dohľadovou právomocou zavŕšenou podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania a samotný podnet predstavuje výsledok kontrolnej právomoci, avšak súčasne tvrdil, že žiadosť o informácie sa týkala výkonu kontroly, teda jeho priebehu alebo s ním súvisela. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že dohľadová právomoc bola zavŕšená (ukončená) podaním podnetu a súčasne odmietol sprístupniť informáciu z dôvodu prebiehajúceho výkonu kontroly. Žalobca mal za to, že dohľadová právomoc bola ukončená (zavŕšená) podaním podnetu, a preto neexistoval zákonný dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácie. Z rovnakých dôvodov neobstojí ani argumentácia rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré sa zaoberalo informáciami o prebiehajúcej kontrolnej činnosti a obmedzením sprístupnenia rozsahu vo vzťahu k a nie vo vzťahu k ukončenej kontrolnej činnosti, ani k obmedzeniu podľa . 7. Žalobca zdôraznil svoje právo na informácie v zmysle (ďalej len „“) a čl. 17 ods. 1, 5 Listiny základných práv a slobôd a podmienky obmedzení tohto práva (všeobecné v zmysle , 3,4 SR a osobitné podľa SR). Právo

na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti kontrolovaných orgánov, v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. V prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí v danej veci niet dôvodu na obmedzenie prístupu k rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené napr. zákonom o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Hoci žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie ( SR), v predmetnej právnej veci je podanie podnetu rozhodnutím konečným, ktorým sa kontrolná právomoc žalovaného skončila. Nesprístupnenie rozhodnutia resp. minimálne jeho konkrétnych dôvodov (potrebu sprístupnenia dôvodov rozhodnutia pripustil aj žalovaný, no dôvody žiadnym spôsobom nekonkretizoval), však nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení . 8. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.12.2011, ktorý riešil otázku výkladu a následnej aplikácie pri sprístupnení uznesenia o odmietnutí podnetu pre podozrenie z trestného činu, pričom uviedol, že „hoci žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie ( ), v predmetnej právnej veci nezverejnenie rozhodnutia o odmietnutí podnetu pre podozrenie z trestného činu, ktoré v danej veci je rozhodnutím konečným, (keďže proti nemu nebola podaná sťažnosť ani nedošlo k jeho zrušeniu dozorujúcim prokurátorom) nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení . Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán ako povinná osoba podľa nepostupovali v súlade so zhora citovanými zákonnými ustanoveniami o uvedenými zásadami.” 9. Žalovaný mal sprístupniť rozhodnutie - podnet na disciplinárne stíhanie, resp. minimálne podrobne rozviesť dôvody, pre ktoré bol podnet podaný, čo zodpovedá právu na sprístupnenie informácií, samozrejme po nevyhnutnom obmedzení rozsahu z titulu napr. osobných údajov, ktoré by mali byť anonymizované, ak sa v podnete nachádzajú (napr. bydlisko, rodné číslo atď). Obmedziť možno prístup výlučne k informáciám o prebiehajúcich kontrolách. Žiaden osobitný predpis nezakazuje sprístupňovať informáciu o výsledku kontrolnej právomoci žalovaného, osobitne ak bol v relevantnej časti zavŕšený podaním podnetu. Obmedzenie na prístup k informáciám podľa možno chápať výlučne v rovine obmedzenia prístupu k informáciám o prebiehajúcich kontrolách, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu priebehu týchto kontrol. Nesprístupnenie podnetu ako výstupu kontrolnej činnosti žalovaného, je popieraním zmyslu a účelu zákona. Po ukončení kontroly niet žiadneho rozumného dôvodu, aby nebola zo spisu o vykonaní kontroly poskytnutá informácia o výkone kontroly a jej konkrétnych záveroch. Po ukončení kontroly je prevažujúcim záujmom nie ochrana kontrolných zistení, ale naopak, prevažujúcim záujmom je záujem verejnosti mať možnosť oboznámiť sa s výsledkami kontroly a princíp verejnej kontroly. 10. Žalobca mal za to, že nemožno svojvoľne vylúčiť určité informácie zo sprístupnenia, ale je potrebné rešpektovať požiadavku stanovenú v SR, že zo sprístupnenia na základe možno osobitným zákonom vylúčiť iba také informácie, ktorých utajenie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žiadny z uvedených dôvodov naplnený nebol a žalovaný ho ani neuvádzal. Naviac žalovaný bol povinný sprístupniť informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, teda ako sa rozhodlo, s akými zisteniami a následkami, teda aké opatrenia sa prijali. Žalovaný v napadnutom ani v prvostupňovom rozhodnutí nesprístupnil, aké zistenia vyplynuli z vykonanej kontroly (aj keď samotná informácia o podaní podnetu ministrom spravodlivosti je verejne známa, v napadnutom rozhodnutí táto skutočnosť spomenutá vôbec nebola). Povinná osoba vždy musí zohľadniť , teda všetky obmedzenia práva na informácie vykoná tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie sprístupnenia informácie o výsledku ukončenej kontroly vykonávanej žalovaným a o dôvodoch konečného rozhodnutia (keďže neboli sprístupnené vôbec), nenapĺňa ústavné požiadavky obmedzenia práva na informácie. 11. V replike zo dňa 05.08.2020 žalobca zdôraznil, že neexistoval legitímny dôvod pre nesprístupnenie požadovanej informácie; žalovaný po podaní podnetu nepokračoval vo výkone svojej dohľadovej právomoci, podnet je následne prejednávaný disciplinárnym senátom. , ani žiadny iný predpis nevylučuje návrh ministra na disciplinárne konanie spod pojmu povinne sprístupňovaných informácií. je postavený na zásade „čo nie je tajné, je verejné“. Akákoľvek informácia, ktorej zverejnenie iné právne predpisy výslovne nevylučujú, a ktorú má zároveň povinná osoba k dispozícii, musí byť verejne prístupná. Ak zákonodarca mal záujem na tom, aby obsah podnetu na disciplinárne stíhanie sudcu podaný ministrom spravodlivosti SR ako výsledku jeho dohľadovej právomoci, bol vylúčený spod pojmu povinne sprístupňovanej informácie, precizoval by právnu úpravu , resp. .

12. Žalobca mal za to, že informácia o výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu (napr. protokol alebo zápis, v ktorom sú zachytené zistené skutočnosti) alebo výsledné rozhodnutie nemôžu byť na základe ustanovenia odmietnuté, s výnimkou situácie, ak by tak ustanovoval osobitný predpis. Aj v prípade, že žalovaný by nebol povinný sprístupniť úplne znenie podaného podnetu, bol povinný minimálne uviesť, že podal podnet a aké konkrétne dôvody a skutočnosti ho viedli k podaniu tohto podnetu. 13. Základné princípy a hodnoty ústavného zriadenia zakotvené v Ústave SR a Listine základných práv a slobôd sú záväzným predpisom najvyššej právnej sily, ktoré sú všetky orgány s ohľadom na SR povinné rešpektovať pri svojom rozhodovaní. Význam každého všeobecného alebo neurčitého pojmu, ale aj každého iného ustanovenia, musí povinná osoba vyložiť tak, aby rozhodnutie o konkrétnej žiadosti o informácie bolo v súlade s hodnotami a princípmi zakotvenými v Ústave SR, aby boli dodržané ústavné kritériá obmedzenia práva na informácie. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Žalovaný vyložil extenzívne, a to tak, že akýkoľvek výsledok vlastnej dohľadovej činnosti odmietol sprístupniť s odôvodnením, že tento výsledok nadväzuje iný výkon dohľadu, či kontroly. Vo veci nebol žalovaným vyargumentovaný ani naplnený žiaden zo zákonných dôvodov obmedzenia na sprístupnenie požadovanej informácie. 14. V prejednávanej veci stoja v konflikte dva ústavne chránené princípy, resp. záujmy - na jednej strane právo verejnosti na informácie a na druhej strane záujem na nerušenom výkone kontroly, či dohľadu. Prvou otázkou, na ktorú pri ústavne súladnom výklade bolo potrebné odpovedať, je otázka, či obmedzením prístupu k požadovaným informáciám sa vôbec dosiahne ochrana kolidujúceho ústavného záujmu. Inými slovami, či nesprístupnením informácií, ktoré sú objektom kontrolnej činnosti/dohľadu, bude naozaj zabránené narušeniu výkonu kontroly/dohľadu. Keďže dohľadová právomoc bola ukončená (zavŕšená) podaním podnetu, neexistoval zákonný dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácie. Žalovaný v napadnutom ani v prvostupňovom rozhodnutí nesprístupnil ani to, aké zistenia vyplynuli z vykonanej kontroly/dohľadu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.02.2020, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Žalovaný zotrval na dôvodoch zamietnutia sprístupnenia požadovanej informácie uvedené v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že informácie týkajúce sa disciplinárnych návrhov ministra podľa sú informáciami týkajúcimi sa výkonu dohľadu ministerstva nad výkonom funkcie sudcov. v nevyžaduje od povinnej osoby, aby pri obmedzení prístupu k informáciám, skúmala, či sprístupnením požadovaných informácií môže byť dotknutá nezávislosť a nestrannosť vykonávaného dohľadu, ale stanovuje formálne podmienku, že informácia týkajúca sa dohľadu sa sprístupní, ak ide o informáciu o výsledku tohto dohľadu, v danej veci teda len informáciu o tom, že bol podaný disciplinárny návrh. Takýmto spôsobom je na jednej strane zabezpečené informovanie verejnosti o činnosti ministerstva ako orgánu, ktorý vykonáva štátny dohľad, na druhej strane je učinené zadosť zneniu ustanovenia . Ak by zákon vyžadoval sprístupnenie rozhodnutia, resp. samotného dokumentu, v ktorom je zachytený výsledok kontroly, dohľadu, dozoru, nepochybne by zákonodarca zvolil presnejšie formulované ustanovenie, ako to je napríklad v aktuálnom znení (pri jeho porovnaní so znením účinným do 31.12.2011). Z pís. h) vyplýva obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa výkonu dozoru ministerstva nad výkonom funkcie sudcov, ktorého prejavom je i kompetencia ministra podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ustanovuje povinnosť sprístupniť informáciu o výsledku dohľadu, ktorou je informácia o tom, že bol podaný disciplinárny návrh (prípadne i z akých dôvodov). Za informáciu o výsledku nie je možné považovať samotné znenie, text disciplinárneho návrhu. 17. Žalovaný poukázal, že disciplinárny návrh ministra spravodlivosti nie je vo vlastnom zmysle slova ukončením „konania“, končí sa ním proces dohľadu na ministerstve, ale zároveň je začiatkom procesu na disciplinárnom súde, ktorý má taktiež znaky „dohľadového konania“, pričom ide o súdne konanie sui generis. Rovnováhu medzi týmito závermi žalovaný vyjadril v preskúmavaných rozhodnutiach (teda odmietnutie sprístupnenia fotokópie samotného disciplinárneho návrhu, ale sprístupnenie informácie, že, resp. či bol podaný disciplinárny návrh, voči akému sudcovi a z akých dôvodov). 18. Gramatický, logický ani teleologický výklad neumožňuje dospieť k záveru, že po skončení výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru sa akákoľvek informácia získaná alebo

vytvorená povinnou osobou pri výkone kontrolnej, dohľadovej alebo dozorovej právomoci, prestáva týkať výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, samozrejme s výnimkou zákonom predpokladanej informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy; opačný záver by bol obchádzaním . 19. Žalovaný zastával názor, že posúdenie otázky prevažujúceho verejného záujmu na obmedzení prístupu k informáciám, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, nie je úlohou ani správneho orgánu posudzujúceho žiadosť o sprístupnenie takýchto informácií, ako ani súdu rozhodujúceho o prípadnej správnej žalobe; tento prevažujúci verejný záujem je explicitne formálne vyjadrený v , pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje jedine na informáciu o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Žalobca nepožadoval sprístupniť informáciu o rozhodnutí, resp. výsledku dohľadu, ale samotný návrh (v jeho kópii) na disciplinárne stíhanie ako výsledok, výstup z vykonanej dohľadovej právomoci žalovaného. Sprístupnením žalobcom požadovanej informácie, ktorá sa nepochybne týkala výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, a nešlo pritom o informáciu o rozhodnutí alebo o výsledku vykonaného dohľadového procesu, by žalovaný konal v priamom rozpore s a SR. Prijatie záveru, že v prípade právoplatne skončeného procesu kontroly, dohľadu alebo dozoru už nie je daný dôvod nesprístupnenia informácie týkajúcej sa výkonu tejto kontroly, dohľadu alebo dozoru podľa z dôvodu, že sprístupnenie takejto informácie už nie je spôsobilé zasiahnuť do nezávislosti a nestrannosti výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, prekračuje hranice výkladu práva. Výklad, pri ktorom by sa povinná osoba odklonila od znenia zákona s ohľadom na domnelý a nikde nezachytený účel a zmysel obmedzenia, by bolo potrebné označiť v právnom štátne za neprípustnú svojvôľu.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: . 21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane jeho vydaniu predchádzajúcemu postupu v administratívnom konaní, a to výlučne v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že s odkazom na v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 22. Správny súd v Bratislave vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa , keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.02.2024 ( ). 23. Podľa a 4 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 24. Podľa SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 25. Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákona. 26. Podľa SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . 27. Podľa , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 28. Podľa , povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných

predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 29. Podľa , všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 30. Podľa účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. 31. Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý žalobcovi nesprístupnil kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania voči konkrétnej sudkyni, dôvodiac tým, že sa jedná o informáciu, ktorá sa týka výkonu dohľadu nad výkonom funkcie sudcov, poskytnutie tejto informácie nedovoľuje, a to bez ohľadu na to, či dohľad prebieha alebo bol ukončený. 32. Na druhej strane mal žalobca za to, že kópia návrhu na začatie disciplinárneho konania je i) informáciou o výsledku dohľadu ministerstva a súčasne ii), keďže dohľad bol ukončený, aj pokiaľ by sa požadovaná informácia týkala výkonu dohľadu, pri ukončenom dohľade niet zákonného obmedzenia, pre ktoré by požadovaná informácia nemohla byť poskytnutá, keď sa týka len konaní prebiehajúcich. 33. Žalovaný uviedol (vo vyjadrení k žalobe), že informáciou o výsledku dohľadu je informácia o tom, že bol podaný disciplinárny návrh (prípadne i z akých dôvodov); v administratívnom konaní však žalovaný uvádzal, že informáciou o výsledku dohľadu je informácia o ne/podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný. 34. Právnou otázkou zásadného významu pre správny súd bola tak povaha požadovanej informácie, teda aký režim sa vzťahuje na návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni, keď logicky je nepochybne potrebné vychádzať z premisy, že informáciu o výsledku dohľadu možno poskytnúť len v prípade ukončenia takéhoto dohľadu. 35. v zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. – 59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený čl. 26 ods. 5 ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa , 3, 4 SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených , a to buď podmienok všeobecných (, 3, 4 ) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií ( obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (m. m. nález Ústavného súdu sp. zn. -34 zo dňa 19.01.2011). 36. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti. 37. K uplatňovaniu zásady ústavne konformného výkladu sa vyjadril Ústavný súd SR už v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom uviedol: „Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s a medzinárodnými dohovormi podľa (citovaný právny názor formuloval ústavný súd v čase, keď bol ešte platný a účinný, pozn.) a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s .“

38. Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických osôb a právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (, m. m. tiež , , , , atď.). 39. v pre okruh informácií, ktorých zverejnenie je vylúčené/obmedzené vymedzil neurčitým pojmom „týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru“. Pri aplikácii tohto pojmu v konkrétnych prípadoch je nevyhnutné vykonať ústavne súladný výklad tohto pojmu a prijať taký výklad, ktorý zohľadňuje ústavné princípy a hodnoty. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo sprístupňovania informácií, keďže vychádza zo zásady, že verejné je všetko čo nie je tajné, a rovnako toto ustanovenie je obmedzením práva na informácie podľa SR, rozsah ktorého obmedzenia je potrebné vykladať vždy reštriktívne. 40. Správny súd sa tak na základe vyššie uvedeného nestotožnil s argumentom žalovaného, že výklad, pri ktorom by sa povinná osoba odklonila od znenia zákona s ohľadom na domnelý a nikde nezachytený účel a zmysel obmedzenia, by bolo potrebné označiť v právnom štátne za neprípustnú svojvôľu. Úlohou a povinnosťou žalovaného bolo vyložiť právnu normu obsiahnutú v v prospech realizácie garantovaných základných práv a slobôd, s tým, že pri obmedzení práva na prijímanie informácií bol povinný dbať na materiálne požiadavky tohto obmedzenia (bod 36 tohto rozsudku), teda nie na „domnelý a nikde nezachytený účel a zmysel obmedzenia“, ale skutočnosť, že obmedzenie práva žalobcu na prístup k informáciám musí slúžiť jedine na: ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a musí byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. 41. Naviac pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že návrh na začatie disciplinárneho konania je informáciou týkajúcou sa výkonu dohľadu, uvedené predstavuje výsledok (nesprávny) jeho právneho posúdenia veci, nejde expressis verbis o subsumpciu dotknutej informácie do kategórie nesprístupňovaných informácií. Nebolo tak správnemu súdu zrejmé, akým spôsobom by žalovaný postupoval proti (jazykovému) zneniu zákona. 42. Jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. 43. Žalovaný obsah zákonného pojmu „informácie tykajúce sa dohľadu” rozšíril nielen na všetky podklady, ktoré v priebehu výkonu dohľadu zhromaždil, ale aj na návrh na začatie disciplinárneho konania nepochybne vychádzajúci z týchto podkladov. Uvedený záver odôvodnil bez ďalšieho len konštatovaním, že požadovaná informácia sa týka výkonu dohľadu, avšak bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s dôsledkami prijatého záveru, t.j. či ním zvolený výklad právnej normy nebude znamenať obmedzenie práva žalobcu na prijímanie informácií a následne či takéto obmedzenie je ústavne udržateľné s poukazom na účel, ku ktorému nesprístupnenie informácie smeruje. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí síce vychádzal z toho, že v súlade princípom prevažujúceho verejného záujmu vyjadreného v samotný návrh na začatie disciplinárneho konania podlieha obmedzeniu v zmysle , avšak žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, aký verejný záujem videl na nesprístupnení dotknutej informácie resp. ochrana akého konkrétneho a legitímneho verejného záujmu mala byť zaručená jeho postupom. 44. Žalovaný relevantným spôsobom nezdôvodnil ani neuviedol účel, ku ktorého ochrane ním zvolená aplikácia viedla (v zmysle SR príkladmo ochrana práv a slobôd iných, ochrana verejného poriadku) a zároveň, či neposkytnutie informácie bolo spôsobilé zabezpečiť ním identifikovaný účel a bolo v nevyhnutnom rozsahu – teda, či (pri zachovaní sledovaného účelu) nebolo možné poskytnúť informácie aspoň v obmedzenom rozsahu ( : „povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní..“). Výklad , z ktorého vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí tak bol extenzívny, neodôvodnený

a v konečnom dôsledku zasahujúci do práva žalobcu na prijímanie informácií. Príslušné ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Pokiaľ ide o priamo nesprístupnenie informácií, správny súd považuje túto možnosť za ultima ratio, pričom pri takomto krajnom riešení sa kladú na správny orgán zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia. 45. Výkladom obsahu obmedzenia prístupu k informáciám a potrebou reštriktívneho výkladu sa zaoberal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.09.2022, pričom uviedol: „..V súvislosti s takýmto znením právnej normy poukazuje kasačný súd na to, že zákonodarca v osobitných režimoch uvedených v infozákona (akým je aj kontrola) predpokladal dve situácie, a to „obmedzenie“ alebo (absolútne) „nesprístupnenie“ informácie. Berúc do úvahy vlastnú koncepciu infozákona a súvisiacich ústavnoprávnych rozmerov (najmä ), je nepochybné, že výklad, ktorý by bez ďalšieho - a najmä bez materiálneho dôvodu, resp. dostatočného odôvodnenia – viedol k paušálnemu (absolútnemu) nesprístupňovaniu informácií len na tom skutkovom základe, že prebieha kontrola, ktorej súčasťou sú aj požadované informácie, nie je v demokratickej spoločnosti, resp. právnom štáte dlhodobo udržateľný...Podľa názoru kasačného súdu, slovné spojenie použité v infozákona „sa týka výkonu kontroly“ nie je možné vykladať tak, že sa bez ďalšieho vzťahuje na všetky informácie, ktoré tvoria dokladový alebo iný informačný substrát tvoriaci súčasť kontroly. Naopak, je potrebné uplatniť reštriktívny výklad a nestotožňovať pojem „sa týka kontroly“ napr. s pojmom „je súčasťou [prebiehajúcej] kontroly“ (ako to v súdenej veci urobil krajský súd). Podľa názoru kasačného súdu je predmetný pojem potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly (t.j. týkajú sa vlastnej kontrolnej činnosti, príp. plánovaných kontrolných úkonov a pod.).“

46. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nutné obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení až vykladať aj v kontexte , z ktorého vyplýva materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím naplňuje a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.11.2009, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.11.2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 02.06.2020).

47. Pokiaľ teda žalovaný vychádzal zo záveru, že informáciou o výsledku dohľadu je len informácia o tom, či bol podaný podnet (ako to uvádzal vo vyjadrení k žalobe), prípadne aj oznámenie voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

48. Podľa Čl. 46 Organizačného poriadku č. 12/2016 Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „organizačný poriadok“), odbor dohľadu nad súdnictvom najmä a) pripravuje pre ministerku podklady potrebné pre rozhodovanie v agende disciplinárnych konaní sudcov a dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu; b)vedie evidenciu vecí podľa písmena a) a uschováva ukončené spisy v týchto veciach; c)zabezpečuje zastupovanie ministerky v disciplinárnych konaniach pred disciplinárnymi senátmi; d) plní úlohy spojené s disciplinárnym konaním proti sudcom.

49. Prejavom dohľadu žalovaného nad výkonom funkcie sudcov je oprávnenie ministra podávať návrhy na začatie disciplinárneho konania, pričom podľa , , návrh (na začatie disciplinárneho konania) musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera, ako aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania je podaný včas. Rovnako návrh musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom a aby bolo odôvodnené použitie určitého disciplinárneho opatrenia. Návrh tiež obsahuje právnu kvalifikáciu skutku s uvedením príslušného zákonného ustanovenia.

50. Podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania musela nevyhnutne predchádzať vlastná aktívna činnosť žalovaného, t. j. dohľad podľa čl. 46 písm. a) organizačného poriadku, počas ktorého žalovaný (odbor dohľadu nad súdnictvom) zhromaždil a pripravil dostatočné podklady potrebné pre rozhodnutie (sa) ministra, či na základe takto zhromaždených podkladov podá alebo nepodá na konkrétneho sudcu návrh na začatie disciplinárneho konania. Práve na základe týchto podkladov (podnety, listiny, vyjadrenia, vysvetlenia a pod.) je zisťovaný skutkový stav, prípadné pochybenia alebo nedostatky pri výkone funkcie konkrétneho sudcu, ktoré umožnia ministrovi urobiť kvalifikované rozhodnutie o tom, či disciplinárny návrh podá alebo nie. Na základe faktov zistených v priebehu dohľadu môže minister nadobudnúť presvedčenie o tom, že je dôvod pre začatie disciplinárneho konania. Zistené skutočnosti majú následne svoj odraz v prípadnom návrhu na začatie disciplinárneho konania. Minister nevydáva samostatné rozhodnutie s výrokom o podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorým sa dohľad nad výkonom funkcie konkrétneho sudcu končí.

51. Rozhodnutie o podaní resp. nepodaní návrhu na začatie disciplinárneho konania je vnútorným myšlienkovým postupom ministra, výsledkom ktorého je prijatie záveru o potrebe podania návrhu na začatie disciplinárneho konania, prípadne o ukončení dohľadu bez podania návrhu. Výkon dohľadu nie je ukončený vydaním formálneho rozhodnutia. Samotný návrh na začatie disciplinárneho konania, (v prípade jeho podania) tak možno považovať za informáciu zachytávajúcu výsledok dohľadu, vychádzajúcu zo zhrnutia všetkých zistení a podkladov nadobudnutých v priebehu dohľadu. Správny súd na základe vyššie uvedeného tak prisvedčil námietke žalobcu, že návrh na začatie disciplinárneho konania je potrebné vnímať ako formalizovaný výsledok dohľadovej činnosti žalovaného, ktorý je potrebné sprístupniť podľa . V tomto kontexte tak za informácie týkajúce sa dohľadu je potrebné považovať informácie týkajúce sa vlastného priebehu dohľadu, zhromaždené podklady, z ktorých dotknutý návrh vychádzal.

52. Uvedený záver možno podporiť aj znením čl. 46 písm. a) Organizačného poriadku žalovaného, podľa ktorého úlohou odboru dohľadu nad súdnictvom je aj príprava podkladov potrebných pre rozhodovanie v agende disciplinárnych konaní sudcov, pričom tieto podklady sú pripravované práve pre ministra, ktorému patrí kompetencia rozhodnúť o podaní/nepodaní návrhu; týmto rozhodovaním nemožno rozumieť rozhodovanie o podaných disciplinárnych návrhoch, ktorý proces je upravený v samostatnom právnom predpise. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že disciplinárny návrh ministra spravodlivosti nie je vo vlastnom zmysle slova ukončením „konania“, pretože sa ním začína disciplinárne konanie. Podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania (alebo ukončením dohľadu bez podania návrhu) sa dohľad u žalovaného nepochybne končí; na tento záver nemá vplyv následné disciplinárne konanie pred iným orgánom, ani jeho výsledok. Žalovanému, ani ministrovi žiaden právny predpis nezveruje (po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania) právomoc vo veci takto ukončeného dohľadu bez ďalšieho ďalej konať (a to bez ohľadu na dispozíciu návrhom v rámci disciplinárneho konania). Vlastné rozhodovanie o podaných návrhoch na začatie disciplinárneho konania nepatrí ministrovi, ale disciplinárnym senátom (do 30.11.2021) resp. Najvyššiemu správnemu súdu SR.

53. Správny súd analogicky odkazuje na závery Ústavného súdu SR, vo vzťahu k protokolu o výsledku dohľadu, kontroly či dozoru, ktorý „..je zhrnutím všetkých zistených nedostatkov v činnosti orgánu verejnej moci a práve tieto v ňom uvedené informácie, ktoré jednotlivé pochybenia popisujú a tak zachytávajú podstatný obsah výsledku kontroly, povinná osoba sprístupní na základe žiadosti o poskytnutie informácie o výsledku kontroly, ak tomu nebráni výslovné ustanovenie konkrétneho právneho predpisu s právnou silou zákona“ Ústavný súd SR zdôraznil, že „..v žiadnom prípade nemožno prisvedčiť právnemu názoru správnych súdov, že informáciou o výsledku kontroly (v tomto prípade o inšpekčnej činnosti) je oznámenie o tom, že v konaní bol vydaný protokol. Naopak, samotný protokol o výsledku dohľadu, kontroly či dozoru je zhrnutím všetkých zistených nedostatkov v činnosti orgánu štátnej moci a práve tieto v ňom uvedené informácie, ktoré jednotlivé pochybenia popisujú a tak zachytávajú podstatný obsah výsledku kontroly, je povinná osoba sprístupniť na základe žiadosti o poskytnutie informácie o výsledku kontroly, ak tomu nebráni výslovné ustanovenie konkrétneho právneho predpisu s právnou silou zákona. Iba takto vnímaný obsah práva na informácie je spôsobilý naplniť ústavné garancie práva na informácie a naplniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v tomto smere účinným spôsobom. Záverom ústavný súd vo všeobecnej rovine považoval za vhodné pripomenúť „..účel správneho súdnictva, ktorým je ochrana jednotlivca pred takým výkonom verejnej moci, ktorý nespĺňa atribút zákonnosti. Ide o ochranu fyzických a právnických osôb a ich záujmov v

spore s reprezentantom štátnej moci, ktorý ju aplikoval vo vzťahu k dotknutým osobám. Nie je úlohou správneho súdu chrániť kabinetný výkon zverenej verejnej moci na strane žalovaného správneho orgánu pred verejnou kontrolu jeho pochybení. Uvedené je potrebné mať na zreteli najmä vo veci sprístupnenia informácií v rámci zákona v kauzách, ktoré vzbudzujú vášnivú verejnú diskusiu, polarizujú spoločnosť a poznanie ktorých má potenciál katarzného pôsobenia.“ (z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 03.02.2022).

54. Prijatím záverov žalovaného by správny súd reproboval situáciu, kedy by žalovaný nebol povinný poskytnúť informáciu ohľadne výkonu dohľadu z prebiehajúceho konania podľa čl. 46 Organizačného poriadku, a to ani po skončení tohto konania, keďže by sa jednalo o informácie vylúčené podľa , a naviac žiadateľovi sa neposkytli ani informácie o výsledku tohto konania, keďže žalovaný (a to aj napriek vlastnej správnej úvahe, na základe ktorej za informáciu o výsledku dohľadu považoval informácie o tom, že návrh bol/nebo podaný, proti komu a na základe akých dôvodov) tieto ani v obmedzenom rozsahu žalobcovi nesprístupnil, a to bez uvedenia relevantných dôvodov.

55. Aj v prípade, že správny súd by návrh na začatie disciplinárneho konania nepovažoval za informáciu o výsledku dohľadu (pričom súčasne sa nejedná o informáciu týkajúcu sa výkonu dohľadu), ide jednako o informáciu, ktorú má povinná osoba k dispozícii, pre ktorej neposkytnutie niet zákonného obmedzenia upraveného v . Keďže žalovaný dôvod neposkytnutia žiadanej informácie videl výlučne v , prípadnými inými dôvodmi obmedzenia prístupu k uvedenej informácii sa správny súd nezaoberal, keďže úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale obmedziť sa na preskúmanie zákonnosti nimi vydaných rozhodnutí.

56. Vo vzťahu k otázke, či sa obmedzenie podľa vzťahuje na informácie z prebiehajúceho alebo skončeného dohľadu, správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že „prílohy sa týkajú výkonu kontroly a nie je podstatné, či je kontrola už ukončená. Tento záver zodpovedá zneniu zákona o slobode informácií. ..je dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré boli zabezpečené v priebehu, hoci už aj ukončenej kontroly. Z hľadiska dodržania zákona o slobode informácií je teda podstatné, aby bola žiadateľovi sprístupnená informácia o výsledku kontroly, a nie informácia o podkladoch, z ktorých bol tento výsledok vyvodený.“ (z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. – 11 zo dňa 21.12.2021). Keďže správny súd dospel k záveru, že požadovaná informácia je informáciou o výsledku kontroly, bližšie sa touto námietkou nezaoberal.

57. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo k nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom pre jeho zrušenie podľa . Pre úplnosť správny súd uvádza, že zistené vady, ktoré vzhliadol v postupe žalovaného by prípadne odôvodňovali aj aplikáciu , avšak nepovažoval ich za takej intenzity, ktorá by umožnila súdu dospieť bez ďalšieho k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Správny súd zrušil pristúpil len k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca nenavrhol aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa , ktorým návrhom je súd viazaný.

58. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu, vyjadreným v tomto rozsudku. Úlohou žalovaného bude rozhodnúť o rozklade žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom v novom rozhodnutí žalovaný zohľadní aj aktuálnu judikatúru, ktorá sa na vec vzťahuje a pri rozhodovaní sa bude spravovať vyššie citovanými právnymi závermi súdov.

59. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s 443 ods. 1 ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).