Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H.. Q. Q., O. S. Č.. X, O.U., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Revický a partneri, s.r.o., so sídlom Krčméryho č. 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti č. zo dňa 16. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. - 68 zo dňa 28.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.

III. Žalobcovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd rozsudkom č. k. - 68 zo dňa 28.02.2024 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 16. decembra 2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným rozhodnutím minister spravodlivosti potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej „ministerstvo spravodlivosti“, resp. „ministerstvo“) č. 592/2019 - 142 - I zo dňa 07. novembra 2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým MS SR podľa a z. č. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej „“) v spojení s a Správneho poriadku v nadväznosti na zákona o slobode informácií nevyhovelo žiadosti o sprístupnenie informácií žiadateľa H.. Q.U. Q.R., ktorou požadoval sprístupnenie informácií: kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni X. Q. X. - sudkyni Krajského súdu v Bratislave, ako vecne správne a rozklad žiadateľa zamietol.

3. V prvostupňovom rozhodnutí ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovaných informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, nakoľko samotná kópia návrhu ministra na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi predstavuje informáciu, ktorá sa týka výkonu dohľadu, resp. dozoru ministerstva nad výkonom funkcie, resp. spôsobom výkonu funkcie sudcov. S ohľadom na princíp prevažujúceho verejného záujmu vyjadrený v citovanom ustanovení, teda s ohľadom na to, že existuje okruh informácií, ktoré napriek tomu, že sa týkajú výkonu dohľadu, dozoru alebo kontroly, nevzťahuje sa na ne obmedzenie podľa citovaného zákona, sa ministerstvo zaoberalo otázkou, o aký druh informácií by išlo v prípade kompetencie ministra spravodlivosti podľa ,

respektíve k nej smerujúcej činnosti ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo dospelo k záveru, že informáciou o výsledku tejto dohľadovej právomoci ministerstva, ktorá je zavŕšená podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania, je informácia o tom, či, respektíve že bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, určí akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný. Následne uviedol, že na podklade návrhu na začatie disciplinárneho konania prebieha ďalší proces - samotné disciplinárne konanie voči sudcovi ako konanie sui generis, ktoré má znaky súdneho konania a je v istom zmysle i prejavom dohľadu alebo dozoru nad výkonom, respektíve spôsobom výkonu funkcie sudcov, teda i v prípade informácií týkajúcich sa tohto konania môže byť daný dôvod obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d), respektíve h) zákona o slobode informácií. V každom prípade z dôvodov uvedených vyššie ministerstvo prijalo záver, že samotné návrhy na začatie disciplinárneho konania podané ministrom spravodlivosti podľa predstavujú informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa citovaného zákona.

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu, že predmetom žiadosti je požiadavka na sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú výkonu dohľadu ministerstva. Podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudcovi ministrom spravodlivosti v zmysle je nepochybne prejavom dohľadovej, respektíve dozorovej kompetencie ministra spravodlivosti a samotný návrh na začatie disciplinárneho konania je informáciou týkajúcou sa dohľadu nad výkonom funkcie sudcu, ktorá aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej „“) sp. zn. podlieha obmedzeniu sprístupnenia z dôvodu podľa zákona o slobode informácií. Teda samotné návrhy na začatie disciplinárneho konania predstavujú informácie, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám predpokladané v zákona o slobode informácií.

5. Správny súd konštatoval, že žalovaný obsah zákonného pojmu „informácie týkajúce sa dohľadu“ rozšíril nielen na všetky podklady, ktoré v priebehu výkonu dohľadu zhromaždil, ale aj na návrh na začatie disciplinárneho konania, nepochybne vychádzajúci z týchto podkladov. Výklad § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona tak bol extenzívny, neodôvodnený a v konečnom dôsledku zasahujúci do práva žalobcu na prijímanie informácií. Príslušné ustanovenia tohto zákona sa majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie zverejnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej „najvyššieho správneho súdu“) sp. zn. , podľa ktorého je pojem „sa týka kontroly“ potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly (t. j. týkajú sa vlastnej kontrolnej činnosti, príp. plánovaných kontrolných úkonov a podobne). Pokiaľ teda žalovaný vychádzal zo záveru, že informáciou o výsledku dohľadu je len informácia o tom, či bol podaný podnet, prípadne aj oznámenie, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Rozhodnutie o podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania je vnútorným myšlienkovým postupom ministra, výsledkom ktorého je prijatie záveru o potrebe podania návrhu na začatie disciplinárneho konania, prípadne o ukončení dohľadu bez podania návrhu. Výkon dohľadu nie je ukončený vydaním formálneho rozhodnutia. Samotný návrh na začatie disciplinárneho konania tak možno považovať za informáciu zachytávajúcu výsledok dohľadu, vychádzajúcu zo zhrnutia všetkých zistení a podkladov nadobudnutých v priebehu dohľadu. Správny súd tak prisvedčil námietke žalobcu, že tento návrh je potrebné vnímať ako formalizovaný výsledok dohľadovej činnosti žalovaného, ktorý je potrebné sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania sa dohľad u žalovaného nepochybne končí; na tento záver nemá vplyv následné disciplinárne konanie pred iným orgánom, ani jeho výsledok.

6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný. V prvom rade namietal úvahu správneho súdu, podľa ktorej návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu nie je informáciou týkajúcou sa dohľadu. Aj informácie a dokumenty, ktoré pri realizácii dozorovej kompetencie vznikajú, sú informáciami týkajúcimi sa výkonu dohľadu, čiže informáciami, o ktorých hovorí § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Zákon iba vymedzuje okruh informácií, ktoré napriek tomu, že sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, predstavujú výnimku, na ktorú sa obmedzenie sprístupnenia alebo nesprístupnenia týchto informácií vzťahuje, pričom takouto výnimkou je výlučne informácia o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru. Poukázal na to, že na riešený prípad sa nevzťahuje rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. , pretože predmetom jeho

posúdenia boli informácie, ktoré samotné nepredstavovali vlastnú kontrolnú činnosť orgánu verejnej moci, ale boli objektom vykonávanej kontroly. Pretože listina predstavujúca výsledok dohľadu je informáciou, ktorá sa týka kontroly, je tu daný dôvod pre obmedzenie jej sprístupnenia.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že obmedzeniu sprístupnenia nepodliehajú iba informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, ale predmetom sprístupnenia nemôže byť samotné rozhodnutie alebo iný formalizovaný výsledok dohľadu. Môže byť ním iba informácia o takomto rozhodnutí alebo inom výsledku, z ktorej pritom budú zrejme výsledky, ku ktorým dohľad dospel. Žalovaný k tomuto výkladu dospel porovnaním znenia § 11 ods. 1 písm. d) a písmena h) zákona o slobode informácií. Kým pri písmene d) zákonodarca zvolil jasnú formuláciu, v zmysle ktorej sa obmedzenie sprístupnenia netýka konkrétnych rozhodnutí ako výsledku rozhodovacej činnosti, v písmene h) takúto formuláciu nepoužil, ale použil formuláciu informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku. Informácia o rozhodnutí alebo v inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru nie je samotné rozhodnutie alebo iný formalizovaný výsledok tejto činnosti. Táto rozdielne vyjadrená právna úprava sa musí odraziť aj v rozdielnej realizácii režimu sprístupnenia. Poukázal na rozsudok sp. zn. . Podľa názoru žalovaného právny záver správneho súdu nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu SR (ďalej „ústavný súd“) , týkajúceho sa protokolu o výsledku dohľadu, kontroly či dozoru, ktorý bol podľa žalovaného správnym súdom nesprávne interpretovaný. Samotná informácia o výsledku dohľadovej právomoci ministerstva je informáciou o tom, či bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný. Keďže však žalobca požadoval priamo kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania, žalovaný mu nemohol vyhovieť.

8. Napokon žalovaný namietal, že požadovaný dokument predstavuje začiatok ďalšieho konania - disciplinárneho konania podľa , ktorý je taktiež prejavom dohľadu, respektíve dozoru nad výkonom funkcie sudcov podľa osobitného predpisu. Za výsledok tohto dohľadu pritom možno považovať až právoplatné skončenie disciplinárneho konania. Je bezpredmetné, ktorý orgán verejnej moci kontrolu, dohľad alebo dozor vykonáva. Pritom v ďalšej fáze výkonu tohto dohľadu má už právomoc iný orgán verejnej moci. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle (ďalej „“) a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a správnu žalobu zamietnuť, eventuálne ho zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, čo odôvodnil tým, že naplnenie rozsudku znamená pre žalovaného fakticky povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu a v tom prípade by rozhodnutie kasačného súdu nemalo žiaden praktický význam pre ďalšie konanie.

9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol kasačný súd viazaný ( ) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná.

11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ministra spravodlivosti, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ministerstva spravodlivosti o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie kópie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni X. Q. X. s odôvodnením, že kópia návrhu predstavuje informáciu týkajúcu výkonu dohľadu ministerstva nad výkonom funkcie, respektíve spôsobom výkonu funkcie sudcov, preto zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je daný dôvod nesprístupnenia tejto informácie. Kasačný súd sa preto primárne zaoberal aplikáciou § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona na prípad tu riešený.

12. Podľa článku 26 ods. 4 SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v znení účinnom ku dňu 23.12.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa

osobitných predpisov 24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy, 24b) 24b) Napríklad o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých , o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 12 citovaného zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

13. v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov a nasledujúce zákona o slobode informácií upravujú obmedzenia prístupu k informáciám. Konkrétne zákona o slobode informácií uvádza dve skupiny informácií: a) skupinu informácií, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a b) skupinu informácií o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly dohľadu alebo dozoru. Kým v prvom prípade informácie nesprístupní alebo obmedzí ich sprístupnenie (rozsah nesprístupnenia na základe správnej úvahy), v druhom prípade informácie sprístupní, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a informáciami o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru (rovnako rozsudok sp. zn. ).

14. Vo vzťahu k informáciám z prvej skupiny (ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru) obmedzenie ich sprístupnenia alebo ich nesprístupnenie je možné len v prebiehajúcom procese kontroly, dohľadu alebo dozoru. Ustanovenie zákona cit. zákona je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona a článku 13 ods. 4 , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenie resp. nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. V súvislosti s výkladom ustanovenia cit. zákona je potrebné uviesť, že účelom obmedzenia resp. nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa ustanovenia je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). - rovnako rozsudok .

15. V riešenom prípade žalobca požadoval kópiu návrhu na začatie disciplinárneho konania proti konkrétnej sudkyni. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že sa jedná o informáciu z druhej skupiny, teda informáciu o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, pričom nebolo argumentované zo strany žalovaného, že by sprístupnenie tejto informácie zakazovali osobitné predpisy. Kasačný súd poukazuje na bod 51. napadnutého rozsudku a právny záver v ňom uvedený, že návrh na začatie disciplinárneho konania možno považovať za informáciu zachytávajúcu výsledok dohľadu, vychádzajúcu zo zhrnutia všetkých zistení a podkladov nadobudnutých v priebehu dohľadu. Tento návrh je potrebné vnímať ako formalizovaný výsledok dohľadovej činnosti žalovaného, na ktorý sa vzťahuje výnimka z § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií a samotné toto ustanovenie nebráni sprístupniť tento návrh. Aj podľa názoru kasačného súdu žalovaný extenzívne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, keď do množiny „informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru“, zahrnul aj návrh na začatie disciplinárneho konania, keďže ide o výstup zo samotnej kontroly, dohľadu alebo dozoru a patrí do množiny „informácií o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru“.

16. V súlade s vyššie prezentovaným názorom kasačný súd vyhodnotil sťažnostné námietky ako nedôvodné. Námietku, že návrh na začatie disciplinárneho konania je informáciou týkajúcou sa výkonu dohľadu, pretože je prejavom dohľadovej kompetencie ministra nad spôsobom vykonávania funkcie sudcu, kasačný súd už vyhodnotil vyššie v odôvodnení. Dodáva, že základný predpoklad žalovaného je

správny, teda aj disciplinárny návrh je súčasťou (hmotným prejavom) dohľadovej, respektíve dozorovej kompetencie ministerstva a ministra, avšak na účely zákona o slobode informácií je potrebné odlišovať informácie týkajúce sa samotného výkonu kontroly, dohľadu a dozoru, ktorými sú informácie podkladové, od informácií o výstupe z týchto procesov, teda o rozhodnutí alebo o inom ich výsledku. Za takéhoto ponímania je potom disciplinárny návrh, resp. informácie v ňom obsiahnuté, už výsledkom dohľadovej, respektíve dozorovej kompetencie žalovaného. Okrem toho, pokiaľ už bol vypracovaný disciplinárny návrh, je zrejmé, že samotné dohľadové konanie bolo ukončené a teda aj v prípade, ak by bol správny názor žalovaného, že ide o informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, obmedzenie sprístupnenia by sa na ne už nevzťahovalo (pozri bod 14. tohto rozsudku).

17. K námietke, že sprístupňovať sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií môžu iba informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru a nie samotné rozhodnutie, kasačný súd uvádza, z toho ustanovenia tento záver nevyplýva. Podľa názoru kasačného súdu ak zákonodarca zakotvuje sprístupnenie „informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku“, ide o širší pojem, ako ho zvolil v komparovanom ustanovení písmena d) tohto ustanovenia. V písmene h) môže povinná osoba splniť svoju povinnosť tak, že akoukoľvek formou poskytne žiadanú informáciu, čo nepochybne v sebe zahŕňa aj sprístupnenie formálneho výstupu z kontroly (po vylúčení informácií vyplývajúcich z iných ustanovení zákona alebo iných zákonov), nielen opísanie týchto výstupov v osobitnom podaní. Naopak, v písmene d) povinná osoba musí obligatórne sprístupniť zákonom špecifikované rozhodnutia. Sám žalovaný tvrdí, že pod výnimku z obmedzenia sprístupnenia informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona spadajú informácie o tom, či, respektíve že bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, voči akému sudcovi návrh smeroval a z akých dôvodov bol podaný, avšak ani tieto údaje neboli žalobcovi osobitným podaním žalovaného sprístupnené. V tomto ohľade žalovaný nebol viazaný návrhom žalobcu, ktorý žiadal o sprístupnenie informácií v konkrétnej forme - kópii návrhu, pretože zákon vyžaduje pre materiálne splnenie informačnej povinnosti sprístupnenie obsahovej stránky požadovaných informácii.

18. Napokon je nedôvodná aj námietka, že disciplinárny návrh predstavuje začiatok ďalšieho konania pred súdom, ktoré je taktiež prejavom dohľadu či dozoru podľa osobitného predpisu. Pokiaľ bude návrh podaný, začne nové konanie, rozdielne od výkonu dohľadu ministerstva. Pre žalovaného dohľadové konanie končí konečným rozhodnutím ministra o podaní disciplinárneho návrhu alebo o inom výsledku dozoru a dohľadu, pričom práve toto sú informácie, na ktoré sa obmedzenie sprístupnenia nevzťahuje.

19. Kasačný súd posudzoval kasačnú sťažnosť len v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný v zmysle prvá veta , pričom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nesprístupnenie informácií výslovne odôvodnil len zákona o slobode informácií, čomu zodpovedali aj žalobné a sťažnostné námietky. Zároveň dáva do pozornosti žalovanému, že obdobná právna otázka bola riešená v rozsudku sp. zn. kde spornou otázkou bolo, či možno sprístupniť podnet špeciálneho prokurátora a návrh generálneho prokurátora na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nevzhliadol žiaden zo sťažnostných bodov za dôvodný a preto kasačnú sťažnosť podľa zamietol.

21. Kasačný súd zamietol aj návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle . Keďže žalovanému po zrušení preskúmavaného rozhodnutia nebol vrátený administratívny spis, nebol povinný konať a opätovne vo veci rozhodnúť ( ). Nemôže byť tak naplnená jeho obava, že by musel rozhodnúť o sprístupnení požadovanej informácie.

22. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa a contrario v spojení s . Žalobca bol v kasačnom konaní úspešný, pretože kasačná sťažnosť žalovaného bola zamietnutá a preto má právo na náhradu trov kasačného konania. Keďže však zo súdneho spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, kasačný súd mu ich náhradu nepriznal.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.