Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sži/2/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: E., so sídlom T., IČO: X., právne zastúpeného Mgr. V. Š., advokátom so sídlom Z., proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová č. 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. CD-2008-12407/26860-1:sekr. zo dňa 30.06.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -22 zo dňa 02.02.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -22 zo dňa 02. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodnutie žalovaného č. CD-2008-

12407/26860-1:sekr. zo dňa 30.06.2008 podľa (ďalej len ) zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 109,94 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady č. 2185/96

nevyplýva, že by zakazovalo sprístupniť výsledky kontroly dohľadu alebo dozoru. Čl. 8 ods. 1 nariadenia chráni informácie, ktoré podliehajú profesionálnemu tajomstvu a ktoré sú rovnako chránené štátnou legislatívou členského štátu z toho dôvodu, aby takéto informácie nemohli byť ďalej akýmkoľvek spôsobom zneužité. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu celého nariadenia Rady č. 2185/96, avšak vyplývajú i zo samotného čl. 8 ods. 1 v druhom odseku, kde sa v druhej vete uvádza: „Ak chce niektorý členský štát využiť informácie, ktoré získali úradníci v rámci svojej právomoci ako pozorovatelia inšpekcií a kontrol na mieste v súlade s článkom 6 ods. 2 na iné účely, musí požiadať o súhlas členského štátu, v ktorom bola informácia získaná“. V žiadnom z článkov nariadenia Rady nie je uvedené, že záverečné správy, ktoré boli kontrolou na mieste zistenou nemôžu byť zverejnené tretím osobám, pretože takéto výsledky kontrol zodpovedajú potrebe verejnej kontroly nad nakladaním s verejnými prostriedkami a prostriedkami ES a EÚ. v garantuje právo na slobodu prejavu a právo na informácie. Z ust. o slobode informácií vyplýva, že sprístupnenie informácií podľa tohto zákona sa nepovažuje za porušenie povinností zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona a podľa názoru súdu zvlášť v tom prípade, keď tento zákon vyslovene nezakazuje sprístupniť výsledky kontrol, ktoré boli vypracované komisiou na ochranu finančných záujmov spoločenstiev. Z uvedených dôvodov žalovaný nepostupoval v súlade s a takisto nepostupoval v súlade s ust. a o slobode informácií.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Argumentoval, že žalobcom požadovaná informácia podlieha profesionálnemu tajomstvu a smie byť sprístupnená len vymedzenému okruhu osôb. Poukázal na , podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ustanovenie a zákona o slobode informácií odkazuje na nariadenie, ktoré je na území členského štátu priamo vykonateľné, a ktoré výslovne určuje komu a za akým účelom je možné dotknuté informácie sprístupniť. Krajský súd nezdôvodnil vzťah zákona o slobode informácií k predpisom Európskych spoločenstiev a Európskej únie s poukazom na hoci tvrdí, že z ust. zákona o slobode informácií vyplýva, že sprístupnenie informácií podľa tohto zákona sa nepovažuje za porušenie povinností zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona a podľa názoru súdu zvlášť v prípade, keď tento zákon výslovne nezakazuje sprístupniť výsledky kontrol, ktoré boli vypracované Komisiou na ochranu finančných záujmov spoločenstiev. Ustanovenie upravuje vzťahy voči zákonu a nie nariadeniu, a teda zákon a nariadenie nemožno považovať za totožné pojmy. Krajský súd na podporu svojho rozhodnutia preto nesprávne aplikoval ustanovenia nariadenia ako aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného na výzvu krajského súdu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného ( ), postupom podľa veta prvá a po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa veta druhá v spojení s potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny.

Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 20.05.2008

požiadal o sprístupnenie výsledkov kontroly z auditu, ktorý sa uskutočnil v o.z. Q., L., koncom roku 2006. Išlo o audit poverených pracovníkov Európskej komisie týkajúci sa využitia finančných prostriedkov v rámci prideleného projektu Inštitút pokročilých štúdií.

Žalovaný rozhodnutím č. 365-1/2008-PKV zo dňa 09.06.2008 nevyhovel žiadosti

žalobcu o poskytnutie informácie s odôvodnením, že boli naplnené podmienky a , pretože Európska legislatíva vylučuje poskytnutie žiadaných informácií, najmä nariadenia Rady č. 2185/96. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím č. CD-2008-12407/26860-1:sekr. zo dňa 30.06.2008 potvrdené.

Podľa sloboda prejavu a právo

na informácie sú zaručené.

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom,

ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( ).

Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie

o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon ( ).

Podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak by to bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí

sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitých predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa čl. 8 bod 1 nariadenia Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11.11.1996

informácie oznámené alebo získané akoukoľvek formou v zmysle tohto nariadenia podliehajú profesionálnemu tajomstvu a sú chránené tým istým spôsobom, ako sú podobné informácie chránené štátnou legislatívou členského štátu, ktorý ich získal a zodpovedajúcimi ustanoveniami platnými pre inštitúcie spoločenstva.

Takéto informácie smú byť oznámené len osobám v rámci inštitúcií spoločenstva

alebo členských štátov, ktorých funkcie vyžadujú, aby s nimi boli oboznámené a inštitúcie spoločenstva ich smú použiť len na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov spoločenstiev vo všetkých členských štátoch. Ak chce niektorý členský štát využiť informácie, ktoré získali úradníci v rámci svojej právomoci ako pozorovatelia inšpekcií a kontrol na mieste v súlade s článkom 6 ods. 2 na iné účely, musí požiadať o súhlas členského štátu, v ktorom bola táto informácia získaná.

V preskúmavanej veci je kľúčovou odpoveď na otázku, či povinná osoba môže

nesprístupniť informáciu o výsledku kontroly vykonanej inšpektormi Komisie týkajúcej sa využitia finančných prostriedkov s odkazom na § 11 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona o slobode informácií a čl. 8 nariadenia Rady č. 2185/96.

o slobode informácií sa realizuje zaručené právo

na informácie zakotvené v SR. Ako už bolo vyššie uvedené, toto právo je možné obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Citovaný zákon v a nasledujúcich upravuje, kedy je možné obmedziť prístup k informáciám.

Postup pri sprístupňovaní informácií o kontrole upravuje § 11 ods. 1 písm. g/

citovaného zákona. Je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré povinná osoba nesprístupni alebo obmedzí ich sprístupnenie, od informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ktoré je povinná osoba povinná sprístupniť, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Pretože v danom prípade išlo o informáciu o výsledku kontroly, žalobca mal právo

na jej sprístupnenie, lebo ani z nariadenia Rady č. 2185/96 nevyplýva, že informácie o výsledku kontroly vykonanej Komisiou nie je možné nesprístupniť. Nariadenie Rady č. 2185/96 v čl. 8 bod 1 chráni informácie oznámené alebo získané v rámci kontrol a inšpekcií vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (ide o informácie získané v rámci výkonu kontroly), nie však výsledok kontroly.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprístupnenie informácie o výsledku kontroly predstavuje z vyššie uvedených

dôvodov nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, ktoré spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalovaný tým, že nesprístupnil informácie o výsledku kontroly porušil a zaručené právo žalobcu na informácie.

S poukazom na uvedené najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -22 zo dňa 02.02.2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá

v spojení s a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 07. decembra 2010

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková