Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/92/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, A., zast. advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie sumy 5.823,88 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.678,24 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,26 eur :

- od 16.12.2016 do zaplatenia,

- od 16.01.2017 do zaplatenia,

- od 16.02.2017 do zaplatenia,

- od 16.03.2017 do zaplatenia,

- od 16.04.2017 do zaplatenia,

- od 16.05.2017 do zaplatenia,

- od 16.06.2017 do zaplatenia,

- od 16.07.2017 do zaplatenia,

- od 16.08.2017 do zaplatenia,

- od 16.09.2017 do zaplatenia,

- od 16.10.2017 do zaplatenia,

- od 16.11.2017 do zaplatenia,

- od 16.12.2017 do zaplatenia,

- od 16.01.2018 do zaplatenia,

- od 16.02.2018 do zaplatenia,

- od 16.03.2018 do zaplatenia,

- od 16.04.2018 do zaplatenia,

- od 16.05.2018 do zaplatenia,

- od 16.06.2018 do zaplatenia,

- od 16.07.2018 do zaplatenia,

- od 16.08.2018 do zaplatenia,

- od 16.09.2018 do zaplatenia,

- od 16.10.2018 do zaplatenia,

- od 16.11.2018 do zaplatenia,

- od 16.12.2018 do zaplatenia,

- od 16.01.2019 do zaplatenia,

- od 16.02.2019 do zaplatenia,

- od 16.03.2019 do zaplatenia,

- od 16.04.2019 do zaplatenia,

- od 16.05.2019 do zaplatenia,

- od 16.06.2019 do zaplatenia,

- od 16.07.2019 do zaplatenia,

- od 16.08.2019 do zaplatenia,

- od 16.09.2019 do zaplatenia,

- od 16.10.2019 do zaplatenia,

- od 16.11.2019 do zaplatenia,

- od 16.12.2019 do zaplatenia,

- od 16.01.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 153,26 eur mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca od 15.2.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku 02.06.2020 s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,26 eur od 16. dňa toho - ktorého mesiaca do zaplatenia počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný vyplácať žalobkyni istinu vo výške 153,26 eur mesačne vždy k 15 dňu toho - ktorého kalendárneho mesiaca od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok súdu nadobudne právoplatnosť, pričom vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije.

IV. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2018 zmenenou (rozšírenou) podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie jej sumy 5.823,88 eur s príslušenstvom špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, zaplatenia sumy 153,26 eur mesačne od 15.02.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku 02.06.2020 s príslušenstvom, ako i povinnosti vyplácať žalobkyni sumu 153,26 eur mesačne k 15. dňu toho - ktorého kalendárneho mesiaca od mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do doby, ktorého vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije. Titulom neplatnej Výpovede z 26.10.2009 danej žalobkyni žalovaným zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného zo dňa 13.02.1995 /ďalej len „Zmluva o dôchodku“/z dôvodu, že predmetná Výpoveď daná v zmysle ( ďalej len „OZ“) predpokladajúca a vzťahujúca sa na neurčitú dobu sa nevzťahuje na prípad predmetnej dôchodkovej Zmluvy dohodnutej na určitý čas. Žalovaný dňa 26.10.2009 vypovedal predmetnú Zmluvu o dôchodku podľa , pričom účinnosť a platnosť Zmluvy mala skončiť ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t.j. dňa 31.03.2010 a k 15.04.2010 žalovaný v prospech žalobkyne na základe Zmluvy o dôchodku nevykonal žiadnu platbu. Žalovaný, podľa žalobkyne, nesprávne posúdil právny charakter Zmluvy o dôchodku a následne nesprávne aplikoval ustanovenie upravujúci možnosť výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, preto je Výpoveď neplatná. Zmluva o dôchodku v zmysle je vždy zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, pričom však platí, že nie je zmluvou na dobu neurčitú. Žalobkyňa si v minulosti na súde uplatnila od žalovaného nárok na zaplatenie mesačných plnení zo Zmluvy o dôchodku za obdobie od apríla 2010 do novembra 2016, bolo jej súdom vyhovené a vo vzťahu k posúdeniu charakteru zmluvy o dôchodku bol právny názor tunajšieho súdu ustálený a v konaniach, ktoré mali rovnaký právny základ, súd potvrdil, že Zmluva o dôchodku je platná a Výpoveď žalovaného neplatná. Žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č.k. -33, ktorý potvrdzuje, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, a teda nie je možné ju ukončiť výpoveďou v zmysle . Podobne rozhodol aj NS SR č.k. MCdo 49/1012 zo dňa 29.04.2014. Podanou žalobou si žalobkyňa z dôvodu, že Zmluva o dôchodku naďalej trvá, uplatňovala pôvodne žalobou od žalovaného nárok na zaplatenie sumy 153,26 eur mesačne za obdobie od decembra 2016 do novembra 2018 (24mesiacov), ktoré obdobie rozšírila o obdobie od decembra 2018 do januára 2020 s príslušenstvom, a následného mesačného platenia platieb do budúcna.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku pripojila k žalobe Zmluvu o poskytovaní plnenia „ Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ zo dňa13.02.1995, štatút PDF a súvisiace dokumenty, Výpoveď žalobcu zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009, nález Ústavného

súdu SR zo dňa 25.04.2012 č.. -33, Uznesenie NS SR č. zo dňa 29.04.2014.

3. a/ Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto žiadal zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný poprel, že so žalobkyňou má platne uzavretú Zmluvu o dôchodku, resp. ak mal, tak táto bola platne ukončená výpoveďou žalovanej. Rovnako žalovaný poprel svoju povinnosť platiť mesačne žalobkyni sumu 153,26 eur zo Zmluvy o dôchodku, pretože právo na plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom a ak by aj v minulosti existovalo, už zaniklo. Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku daná žalobkyni žalovanou, je platná, pretože Zmluva o dôchodku na doživotie je uzavretá na dobu neurčitú a ako takú ju žalovaná platne vypovedala v súlade s a na základe predmetnej výpovede zmluvný vzťah žalobkyne a žalovanej založený Zmluvou o dôchodku zanikol dňom 31.03.2010, preto nároky na plnenie žalobkyni nevznikli. b/ Na predmetnú vec sa ďalej vzťahujú ustanovenia , a veta za bodkočiarkou o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i . Plnenie Zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné zo strany banky. Keďže účelom Zák č. je regulovať banky tak, aby bankový systém v štáte bol stabilný a bezpečný, zákon banke nepovoľuje plniť zmluvy bez protiplnenia pre banku s tým, že ak aj taká zmluva nie je uzavretá pri bankovej činnosti alebo pri podnikaní banky, tak jej plnenie je zakázaný, čo je v súlade s Zák. o bankách, ktorý sa neobmedzuje len na podnikateľskú činnosť banky, a tiež v súlade s veta za bodkočiarkou cit. Zákona, ktorý neobsahuje žiadne obmedzenia čo do skúmania subjektov alebo čo do skúmania, či išlo o bankovú činnosť banky pri podnikaní, ale zakazuje plošne vykonávať činnosti v rozpore so zákonom o bankách. Ustanovenie sa pri aplikácii uplatní na zistenie druhov plnení, ktoré banka ďalej nesmie plniť. Teda banke je zakázané plniť zo zmluvy bez protiplnenia, akou je zmluva o dôchodku. Nie je možné obísť normu o bankách. sa na predmetnú vec použije, pretože je to dané cit. Zákona, podľa ktorého zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk na území SR na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systémy. Štatút Podporného dôchodkového fondu žalovaného účinný od 01.07.1993 slúži okrem iného na podporu stabilizácie pracovníkov žalovaného a podpora stabilizácie pracovníkov banky je vzťahom nepochybne súvisiacim s organizáciou a riadením žalovaného ako banky. Je zrejmé, že Zmluvu o dôchodku banka neuzatvorila pri bankovej činnosti banky, pretože poskytovanie plnenia bez protiplnenia nie je bankovou činnosťou, avšak práve na také prípady sa vzťahuje veta za bodkočiarkou Zákon o bankách sa použije okrem bankových činností aj na všetky činnosti banky, ktoré zákon o bankách banke zakazuje. Zároveň plnenie zo Zmluvy o dôchodku je hospodárky neodôvodnené. c/ Pri aplikovaní vyššie uvedených ustanovení záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči žalobkyni zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie sa stalo nemožné podľa s poukazom na ; ; veta za bodkočiarkou z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenia bez protihodnoty a ani hospodárky neodôvodnené plnenie. Z týchto dôvodov nie je možné zaviazať žalovaného ani do budúcnosti. Priznanie nároku uplatneného žalobkyňou súdom by znamenal zásah do ochrany vlastníckeho práva žalovaného, zvýhodnila by sa žalobkyňa na úkor žalovaného.

4. a/ Žalobkyňa vo svojej replike (vyjadrenia k vyjadreniu k žalobe žalovaného) uviedla, že žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril so žalobkyňou ako zamestnancom dňa 13.02.1995 Zmluvu o dôchodku, v ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanej doživotne mesačné plnenie 153,26 eur, pričom príspevok sa poskytoval len tým zamestnancom, ktorí sa rozhodli nezotrvať v pracovnom pomere so žalovaným a podali si žiadosť o poskytnutie príspevku z Podporného dôchodkového fondu žalovaného a vznikol im nárok na príspevok v zmysle pravidiel na jeho poskytnutie. Žalovaný neuzavrel zmluvu o dôchodku so žalobcom ako podnikateľský subjekt pri výkone svojej bankovej činnosti, zo strany žalovaného išlo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku. Žalovaný predmetné plnenie poskytoval žalovanej vyše 14 rokov, kedy ani raz nespochybnil Zmluvu o dôchodku. Posledné plnenie zo Zmluvy o dôchodku žalovaný žalobkyni dobrovoľne vyplatil k 15.03.2010, preto si žalobkyňa 1. žalobou na súde uplatnila nárok na vyplatenie plnenia za obdobie od apríla 2010 a následne 2. žalobou nárok na vyplatenie plnenia za 27 mesiacov od mája 2010 do júla 2012 , 3. žalobou si žalobkyňa z dôvodu neplnenia povinností žalovaným uplatnila nárok na vyplatenie plnenia za obdobie od augusta 2012 do júna 2015 za 35 mesiacov, a následne aj 4. žalobou si uplatnila nárok na vyplatenie plnenia za 17 mesiacov počnúc mesiacom júl 2015 do novembra

2016.Argumentáciu žalovaného k predmetnej žalobe v tomto konaní považuje žalobkyňa za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu zo Zmluvy o dôchodku. Skutočnosť, že zmluva o dôchodku je vždy zmluvou na dobu určitú konštatoval opakovane prvoinštančný i druhoinštančný súd, záver potvrdil i Ústavný súd SR v viacerých rozhodnutiach ( nález sp.zn. z 25.04.2012, uznesenie sp. zn. z 07.11.2012, uznesenie sp. zn. z 13.11.2012) s tým, že v zmysle ich právneho názoru by bolo v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola v takýchto prípadoch narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek takýto zmluvný vzťah ukončil. b/ K údajnému rozporu Zmluvy o dôchodku s ( v minulosti ods. 8), , Zák . č. o bankách, žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia a nasl. z dôvodu, že :

- Žiadne ustanovenie Zák. o bankách, predovšetkým § 27 ods. 12 nestanovuje, žeby vykonávanie peňažnej platby na základe zmluvy o dôchodku bolo zakázané,

- Zmluva o dôchodku nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 12 zák. o bankách, žalobkyňa bola dlhé roky zamestnancom žalovaného a svojou dlhoročnou prácou pre žalovaného sa nemalou mierou zaslúžila o súčasné postavenie žalovaného na bankovom trhu, Zmluva o dôchodku bola preto uzavretá výlučne so žalovanou ako zamestnankyňou žalovaného, preto protihodnota žalovaného bola zo strany žalobkyne poskytnutá počas celého jej aktívneho pracovného života. Skutočnosť, že aj keby sa Zákon o bankách na plnenie zo Zmluvy o dôchodku vzťahoval, uvedené nie je možné považovať za hospodársky neodôvodnené planenie, potvrdil aj Ústavný súd SR sp. zn. z 24.07.2013, keď zamietol sťažnosť žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že Zmluva o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre existenciu rozporu zmluvy s § 27 ods. 12 Zákona o bankách nemohlo dôjsť, nakoľko žiadne ustanovenie Zák. o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 12 so zánikom takého právneho vzťahu, nie je to uvedené v § 116, na ktorý poukazoval žalovaný. Taktiež § 119 ods. 3 výslovne stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činností podľa doterajším predpisov ( t.j. platných pred účinnosťou Zákona o bankách) so Zákonom o bankách, do 6 mesiacov od účinnosti Zákona o bankách.

- Ustanovenie § 116 je irelevantné pre posúdenie vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou a v § 119 ods. 3 Zák. o bankách nepriamo vylučuje zánik povinnosti žalovaného plniť zo Zmluvy o dôchodku pre dodatočnú nemožnosť plnenia

- Ustanovenie § 27 ods. 12 Zák. o bankách sa nevzťahuje na interné vzťahy žalovaného a jeho zamestnanca, ale upravuje len vzťahy žalovaného ako banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k predmetu jeho činnosti. Nárok žalobkyne nie je nárokom vzniknutým zo vzťahu klienta a banky pri výkone bankovej činnosti a v rámci výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 19.02.2014.

- Plnenie žalovaného zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu PDF vyplácané z PDF žalovaného vytváraného z použiteľného čistého zisku žalovaného, čo Zákon o bankách nezakazuje. c/ Podľa žalobkyne, argumenty žalovaného sú v rozpore s rozhodovacou praxou súdov, skutočnosť, že ; ; Zák .č nie sú na prejednávaný prípad aplikovateľné, čo niekoľkokrát potvrdil i Ústavný súd SR ( napr. . ), ako aj ustálená judikatúra všeobecných súdov ( napr. , , , 7Cdo 126/2012).K replike žalobkyňa pripojila listinné doklady: návrh dohody o ukončení Zmluvy o poskytovaní plnenia z PDF Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 03.06.2012 so sprievodným listom žalovaného adresovaný žalobkyni, informácie z internetových stránok žalovanej , vybrané časti výročnej správy Nadácie žalovaného z roku 2015, finančné prehľady žalovaného za rok 2015, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi : Zmluvou o poskytovaní plnenia „ Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ zo dňa 13.02.1995(ďalej len „Zmluva o dôchodku“), štatútom PDF a súvisiacimi dokumenty, Výpoveďou žalobcu zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10. návrhom dohody o ukončení Zmluvy o poskytovaní plnenia z PDF Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 03.06.2012 so sprievodným listom žalovaného adresovaným žalobkyni, informáciami z internetových stránok žalovaného , vybranými časťami výročnej správy Nadácie žalovaného z roku 2015, finančnými prehľadmi žalovaného za rok 2015, nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č.. -33, Uznesením NS SR č. zo dňa 29.04.2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.02.1995 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným a jej predmetom bolo doživotné plnenie žalobkyni žalovaným ako povinným z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške 153,26 eur mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobkyne. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok žalovaného ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

7. Zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne zo dňa 01.07.1993 súd zistil, že uvedený fond slúžil na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci žalovaného dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity na ocenenie ich vernosti k žalovanému, kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov ( čl. I). Z fondu s odo dňa účinnosti štatútu poskytovalo plnenie v sume, ktorou bol rozdiel medzi priznaným starobným dôchodkom a percentuálnou sadzbou najvyššieho priznaného základného platu za posledných päť rokov pred prvým odchodom do starobného dôchodku (č. III bod 1 písm. a/).

8. Z Výpovede žalovaného č. j. zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že žalovaný dal žalobkyni podľa § 582 Obč. zákonníka Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.02.1995 s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka t.j. 31.03.2010.

9. V právoplatne skončených konaniach vedených na tunajšom súde: č.k. -94, právopl. 15.11.2013 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 153,26 eur s príslušenstvom ; v konaní č.k. právopl. 28.07.2015 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.138,02 eur s príslušenstvom; v konaní č.k. právopl. 18.11.2016 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.364,10 eur s príslušenstvom; v konaní č.k. právopl 09.07.2018 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.605,42 eur s príslušenstvom, titulom plnení zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 13.02.1995 za obdobie za apríl 2010 až november 2016 pri vyhodnotení Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.02.1995 za platnú, neuzavretú za nápadne nevýhodných podmienok pre žalovaného, výpoveď odporcu z tejto zmluvy zo dňa 26.10.2009 za neplatnú z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu určitú neurčitého trvania, z ktorého dôvodu výpovedný dôvod v zmysle nebol daný. Už v tomto konaní odporca namietal zánik záväzku odporcu z tejto zmluvy pre nemožnosť plnenia, ktorú námietku súd vyhodnotil za nedôvodnú a taktiež odporca namietal zánik jeho záväzku voči navrhovateľke z dôvodu rozporu s veta za bodkočiarkou, , , a to z rovnakých dôvodov, ktoré žalovaný uplatnil v tomto konaní č. k.21Csp/92/2018, pričom aj prvoinštančný a aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach v uvedených konaniach zastali názor, že vzťah medzi sporovými stranami založený zmluvou o dôchodku nepatrí medzi vzťahy regulované Zákonom o bankách. Preto zmluvu o dôchodku nemožno považovať za uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle Zákona o bankách a rovnako nevzhliadol žiadne dôvody zániku povinnosti žalovaného plniť zo zmluvy o dôchodku pre nemožnosť plnenia podľa .

10. Podľa ( ďalej len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa , ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa § 27 ods. 12 ( predtým ods. 8) Zák. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky; podľa § 116 tohto zákona sa týmto spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Podľa § 116 Zák. o bankách, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 119 ods. 3 Zák. o bankách, banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 13.02.1995 bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným ako povinným v prospech žalobkyne vo výške 153,26 eur mesačne v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti žalobkyne o priznanie plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného. Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti žalovaný v prospech žalobkyne i plnil. Dňa 26.10.2009 žalovaný však v zmysle uplatnil voči žalobkyni Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede žalovaného zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.03.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal žalovaný poskytovať v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu odporcu plnenia. Rozsudkami špecifikovanými v bode 9 odôvodnenia tohto rozsudku súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni plnenia titulom plnení z predmetnej dôchodkovej zmluvy za obdobie od apríla 2010 do novembra 2016 s vyhodnotením aj námietok žalovaného tak, že zmluva zo dňa 13.02.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, preto Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danú žalobkyni žalovaný v zmysle nemohol zmluvu vypovedať a táto Výpoveď je neplatná. Už v tomto konaní sa prvostupňový i odvolací súd zaoberal a vyhodnotil i námietky vznesené žalovaným týkajúce sa nemožnosti plnenia pre rozpor so Zákonom o bankách, ( predtým ods. 8); ; a vyhodnotil ich ako nedôvodné, nakoľko na daný právny vzťah sa nevzťahuje.

12. Podanou žalobou v tomto konaní č. k. sa žalobkyňa domáha zaviazania žalovaného na plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného zo dňa 13.02.1995 za obdobie od decembra 2016 do januára 2019 pevne vyčíslenou sumou 5.823,88 eur s príslušenstvom; zaplatenia sumy 153,26 eur mesačne za obdobie od 15.02.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku s príslušenstvom; vyplácania sumy 153,26 eur mesačne

prvýkrát od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok súdu nadobudne právoplatnosť, pričom vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije. Žalovaný však v konaní vzniesol opätovne totožné námietky v rámci svojho vyjadrenia k žalobe ako v právoplatne ukončených konaniach vedených na tunajšom súde č. k. , , , týkajúce sa nerešpektovania , v dôsledku čoho právo navrhovateľky na plnenie z predmetnej zmluvy zaniklo, keďže sa stalo právne nemožným zo strany odporcu ako banky podľa a ak by aj záväzok odporcu zo Zmluvy v minulosti existoval, tak s poukazom na , , Zák. o bankách zanikol, pretože banka nesmie poskytovať plnenia bez protihodnoty.

13. Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 13.02.1995, ako i Výpovede žalovaného zo zmluvy zo dňa 26.10.2009, pričom dospel k záveru, že predmetnou Zmluvou sa v prospech žalobkyne založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. a i v predmetnej Zmluve je jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti žalobkyne. Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo sporovými stranami dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom - Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva zo dňa 13.02.1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaný preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa . Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Predmetná zmluva o dôchodku spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa , preto Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni považuje súd za neplatnú, nakoľko Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, nie však zmluvou na dobu neurčitú. Platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 28.08.1996 , ako i neplatnosť Výpovede zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 bola ustálená i v Náleze Ústavného súdu SR č. k. -33 zo dňa 25.4.2012, ktorý potvrdil, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, nie je možné ju ukončiť Výpoveďou podľa .

14. Čo sa týka námietok žalovaného uplatnených v rámci vyjadrenia k žalobe týkajúcich sa neplatnosti Zmluvy o dôchodku, príp. jej zániku pre nemožnosť plnenia pre rozpor s ustanoveniami o bankách, tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové v snahe oddialenia rozhodnutia vo veci, príp. vyhýbaniu sa plneniu vzhľadom na vysoký vek žalobkyne. Pri vyhodnotení týchto námietok sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadreniami žalobkyne v tom, , že ( predtým ods. 8) Zák. o bankách sa nevzťahuje na interné predpisy žalovaného ako zamestnávateľa a jeho zamestnanca, preto sa ani netýka vzťahov upravených Zmluvou o dôchodku. Toto ustanovenie citovaného zákona upravuje interné veci banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ako i vzťahy banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k predmetu jej činnosti, čo vyplýva z existencie interných predpisov banky, konkrétne zo Štatútu PDF čl. I. Plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu PDF vyplácané z Podporného dôchodkového fondu odporcu vytváraného z použiteľného zisku odporcu, čo Zákon o bankách nezakazuje. Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle Zák. o bankách, nakoľko žiadne ustanovenie cit. zákona neustanovuje, že vykonávanie peňažných platieb na základe zmlúv o dôchodku je zakázané, a toto nie je preto ani v rozpore so zákonom. Predmetná zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok pre žalovaného v zmysle Zák. o bankách, nakoľko sa jedná o zmluvný typ asynalagmatickej zmluvy, navyše tu

neexistuje ani rozpor zmluvy pre neexistenciu protihodnoty plnenia žalovaného voči žalobkyni, nakoľko žalobkyňa bola bývalou zamestnankyňou žalovaného. Ak by aj Zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok / čo nie je/, jej platnosť by nezanikla a nedošlo by ani k jej zániku z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre údajnú existenciu rozporu s § 27 ods. 12 Zák. o bankách, keďže Zákon o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8 so zánikom tohto vzťahu, keď § 119 ods. 3 Zák. o bankách len stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy k tretím osobám vzniknuté pri výkone činnosti podľa dovtedajších predpisov so Zákonom o bankách. Aj námietku žalovaného týkajúcu sa na hospodársky neodôvodneného plnenia zo Zmluvy o dôchodku pre žalovaného súd vyhodnotil za taktiež nedôvodné už s poukazom na bývalý zamestnanecký vzťah medzi stranami sporu a snahu a cieľ žalovaného zabezpečiť sociálnu starostlivosť o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, čo spadá pod agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov. Súčasne predmetná zmluva o dôchodku nie je ani v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na súlad s účelom Fondu vymedzeným v čl. I Štatútu PDF, pričom skončením vyplácania dôchodku podľa zmluvy by došlo k podstatnému zníženiu životnej úrovne žalobkyne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje o bankách, konkrétne teda ani , , , Zmluva o dôchodku zo dňa 28.08.1996 je stále platná, preto žalovaný má naďalej povinnosť zo zmluvy plniť, jeho právo nezaniklo pre nemožnosť v zmysle .

15. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v súlade s , , , Nar. vlády SR č. a s poukazom na konštantnú judikatúru (uznesenia NS SR sp. zn. z 29.04.2014, sp. z. z 29.03.2012, sp. zn. z 22.11.2012, sp. zn. z 23.05.2014, sp. zn. z 12.06.2013), ako i nálezy Ústavného súdu SR ( uznesenia ÚS SR sp. zn. z 19.02.2014, sp. zn. z 17.01.2013, sp. zn. zo 07.11.2012, sp. z. z 25.04.2012) zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 1.345,89 predstavujúcej mesačné plnenia zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 13.02.1995 za obdobie december 2016 až november 2018 t.j. 24 mesiacov á 153,26 eur, ako si ho uplatňovala žalobkyňa žalobou zo dňa 03.12.2018 (bez rozhodnutia o rozšírenom nároku za dobu od decembra 2018 do januára 2020). Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie ročného zákonného úroku z omeškania z každej mesačnej úhrady 153,26 eur od 16.12.2016 do zaplatenia odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačného plnenia za každý mesiac za obdobie december 2016 až november 2018 do zaplatenia. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úhrady 153,26 eur mesačne za dobu od 15.02.2020 do dňa vyhlásenia rozsudku 02.06.2020 spolu so zákonným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16. dňa toho - ktorého mesiaca do zaplatenia a zároveň v súlade s zaviazal súd žalovaného na vyplácania žalobkyni pravidelných mesačných úhrad vo výške 153,26 eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok súdu nadobudne právoplatnosť, pričom vyplácanie sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije.

16. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa , tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (, Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).