Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Ek-1248-2022.pdf
PDF · 84.41 KB
No categories available
23Ek/1248/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., o vymoženie 4.904,47 Eur s trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Juhás, so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 72EX 373/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1248/2022 zo dňa 25. 01. 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1248/2022 zo dňa 25. 01. 2023 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 25.01.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/1248/2022, ktorým v časti sumy 33,19 Eur vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil (výrok I.), pričom vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.05.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 4.937,66 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozhodnutí o uložení pokuty za nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve, vydaných Daňovým úradom Veľký Meder, konkrétne 1.) č. 611/230/24929/10/RákA zo dňa 28.12.2010, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.1.2011 a vykonateľným dňom 2.2.2011, 2.) č. 611/230/24930/10/RákA zo dňa 28.12.2010, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.1.2011 a vykonateľným dňom 2.2.2011, 3.) č. 611/230/24931/10/RákA zo dňa 28.12.2010, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.1.2011 a vykonateľným dňom 2.2.2011, 4.) č. 611/230/24928/10/RákA zo dňa 28.12.2010, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.1.2011 a vykonateľným dňom 2.2.2011, 5.) č. 611/230/4560/11/RákA zo dňa 16.3.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 26.4.2011 a vykonateľným dňom 12.5.2011, 6.) č. 611/230/14393/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011, 7.) č. 611/230/14394/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011, 8.) č. 611/230/14405/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011, 9.) č. 611/230/14407/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011, 10.) č. 611/230/14409/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011, 11.) č. 611/230/14406/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011, 12.) č. 611/230/14392/11/RákA zo dňa 26.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011 a 13.) č. 611/230/14552/11/RákA zo dňa 28.7.2011, ktorý sa stal právoplatným dňom 17.8.2011 a vykonateľným dňom 3.9.2011 (ďalej len „exekučné tituly“). Poverením zo dňa 18.5.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, so sídlom exekútorského úradu v Trnave, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 72EX 373/22.
2. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník preskúmal spolu s pripojenými a zadováženými listinami a skonštatoval, že tento je čiastočne dôvodný. Poukázal pritom na ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (v znení účinnom k 28.7.2011), ktoré sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej povinným. Oprávnený sa v exekučnom konaní domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.937,66 Eur na základe exekučných titulov (rozhodnutí právneho predchodcu oprávneného Daňového úradu Veľký Meder), ktorými bola povinnému uložená pokuta podľa § 35 ods. 5 písm. a), § 35 ods. 1 písm. a) a § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. (za nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve). Konštatoval, že podľa definície základných pojmov v § 1a písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. sa daňou rozumie daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane, t. j. na účely zákona o správe daní je daňou aj pokuta. Súd mal za preukázané, že v deň vydania predmetných exekučných titulov už zákon č. 511/1992 Zb. neupravoval špeciálnu právnu úpravu premlčania v zmysle § 35 zákona o správe daní, týkajúcu sa vyberania a vymáhania pokút za správne delikty. V dôsledku toho teda nebolo možné aplikovať právnu úpravu premlčania pri vyrubených pokutách v zmysle § 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., tak ako to uviedol povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe týchto skutočností bolo potrebné v danej veci pri posudzovaní premlčania pohľadávky oprávneného postupovať v zmysle § 69 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 28.7.2011. Za účelom preskúmania premlčania predmetných daňových nedoplatkov súd Výzvou zo dňa 5.1.2023 dožiadal oprávneného o zaslanie dôkazu o doručení Výzvy podľa ust. § 58a zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 80 zákona č. 563/2009 (ďalej len „Výzva“) povinnému. Oprávnený doručil súdu dôkaz o doručení Výzvy povinnému (doručenku), z ktorej mal súd za preukázané, že Výzva č.102740250/2016 zo dňa 15.3.2016 bola povinnému doručená dňa 8.4.2016, pričom povinný potvrdil príjem tejto písomnosti aj svojim podpisom na doručenke. Z predloženej listiny mal súd zároveň preukázané, že povinný bol touto výzvou zo strany Daňového úradu Trnava vyzvaný v zmysle ust. § 80 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku), na zaplatenie alebo odvedenie daňového nedoplatku vzniknutých z predmetných exekučných titulov okrem daňového nedoplatku vo výške 33,19 Eur vzniknutého z exekučného titulu 611/230/4560/2011/RákA zo dňa 16.3.2011. Oprávnený teda nepredložil súdu potrebnú výzvu k exekučnému titulu č. 611/230/4560/2011/RákA zo dňa 16.3.2011, ktorý vydal Daňový úrad Veľký Meder ani nepreukázal iný dôvod, ktorý by viedol ku skutočnosti, ktorá by bránila v plynutí premlčacej doby. Na základe tejto skutočnosti mal súd v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania povinného preukázané, že v zmysle § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. je právo na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom č. 611/230/4560/2011/RákA zo dňa 16.3.2011 premlčané, v dôsledku čoho súd predmetnú exekúciu v časti vymáhaného nároku titulom istiny vo výške 33,19 Eur zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vo zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie premlčanie nároku deklarovaného exekučnými titulmi, nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej namietol, že súd použil na právne posúdenie veci nesprávne ustanovenie § 69 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. namiesto správneho použitia ustanovenia § 35 ods. 25, § 45 ods. 1, ods. 2 a § 64 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Preto žiadal, aby súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie vo výroku II. a exekúciu v celom rozsahu zastavil aj vo zvyšnej časti.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril v tom zmysle, že sa stotožňuje s výrokom aj odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu a navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti 4 904,47 Eur zamietol.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
12. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, okrem časti uplatňovanej pohľadávky vo výške 33,19 Eur, vyplývajúcej z rozhodnutia č. 611/230/4560/2011/RákA zo dňa 16.3.2011. To znamená, že v čase jeho podania povinný nemal uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako mu to ukladali exekučné tituly. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel iba v časti istiny 33,19 Eur a vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
13. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
14. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1)alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
15. Súd v prvej inštancie sa zaoberal argumentom povinného, ktorý sa týkal námietky premlčania. Sudca musí konštatovať, že povinným vznesená námietka premlčania vo vzťahu k všetkým uloženým daňovým pokutám je neopodstatnená. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je v zmysle Daňového
poriadku premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. V tejto lehote môže správca dane (napr. daňový úrad) doručiť daňovému subjektu (dlžníkovi) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku. Po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva na zaplatenie daňového nedoplatku doručená začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota. Súd na tomto mieste poukazuje na verejnoprávny charakter pokuty za správny delikt uloženej v rámci daňového konania. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby daňový dlžník neuhradil svoje záväzky, uložené mu právoplatnými rozhodnutiami daňového úradu, čakal niekoľko rokov či Daňový úrad uskutoční vo vzťahu k nemu výzvu a nakoniec namietal premlčanie v snahe vyhnúť sa zaplateniu uložených pokút za porušenie svojich daňových povinností.
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Povinný v sťažnosti uviedol len strohé konštatovanie, že súd použil pri právnom posúdení jeho návrhu nesprávne ustanovenia zákona. Súd prvej inštancie musí zopakovať to čo, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, že exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Pokiaľ nezistí rozpory v týchto skutočnostiach, je na mieste ustáliť, že exekúcia na podklade predložených exekučných titulov je vedená dôvodne.
17. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.23Ek/1248/2022 zo dňa 25.01.2023 ako nedôvodnú zamietol.
19. Oprávnený si náhradu trov exekúcie vo vyjadrení ku sťažnosti povinného neuplatnil. Súd je toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný z vlastnej iniciatívy rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, aby súd v rámci konania o sťažnosti rozhodoval o jeho trovách exekúcie, súd o tom nevydával samostatný výrok.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 5. marca 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a