Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu FEGA FROST, s.r.o., za zaniknutý daňový subjekt FOOD LOGISTICS s.r.o., t.č. ICE DREAM s.r.o. so sídlom Tehelná 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 475 939, zastúpeného konateľom spoločnosti F. Z., právne zastúpeného JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. apríla 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej všeobecnej správnej žaloby jednomyseľne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „“ ) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 11.12.2018 Č: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane určil podľa Daňového poriadku daňovému subjektu - žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie august 2016 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 254 438,31 Eur potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie daňového subjektu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvedené v žalobných námietkach podanej žaloby. Žalovaný podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a zo spisového materiálu zistil tento skutkový stav: Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu FEGA FROST s.r.o. Kežmarok zaniknutý daňový subjekt F. Q. s.r.o. Kežmarok kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2016 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 28.11.2016.

3. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období august 2016 deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane pre odberateľa N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika na základe faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2016 v hodnote 57 960,00 Eur za kuracie prsia 6x2 kg v množstve 21 000 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2016 v hodnote 60 192,00 Eur za kuracie prsia 6x2 kg v množstve 21 120 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2016 v hodnote 56 524,80 Eur za kuracie prsia

8x2 kg v množstve 20 480 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2016 v hodnote 56 524,80 Eur za kuracie prsia 8x2 kg v množstve 20 480 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2016 v hodnote 62 688,60 Eur za kuracie prsia 6x2 kg v množstve 21 996 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2016 v hodnote 60 708, 96 Eur za kuracie prsia 6x2kg v množstve 21 996 kg. č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2016 v hodnote 62 688,60 Eur za kuracie prsia 6x2 kg v množstve 21 996 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2016 v hodnote 57 750,00 Eur za kuracie prsia 6x2 kg v množstve 21 000 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2016 v hodnote 60 049,08 Eur za kuracie prsia 6x2kg v množstve 21 996 kg, č. XXXXXXXXXX . zo dňa 17.08.2016 v hodnote 56 922,24 Eur za kuracie prsia 8x2 kg v množstve 20 624 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2016 v hodnote 56 320,00 Eur za kuracie prsia 8x2kg v množstve 20 480 kg, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2016 v hodnote 60 049,08 Eur za kuracie prsia 6x2 kg v množstve 21 996 kg.

4. Zároveň v daňovom priznaní uviedol, že za zdaňovacie obdobie 2016 podal súhrny výkaz, v ktorom uviedol hodnotu dodávok tovaru vo výške 708 378,00 Eur pre odberateľa. Daňový subjekt k uvedeným faktúram predložil došlé faktúry od dodávateľa K., od dodávateľa W. a S Trade Z., W. 5, J.. Daňový subjekt k deklarovanému, intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre poľského odberateľa N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika predložil k faktúre dodací list zo dňa 02.08.2016, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CNR č. XXXXXXX, výpis z bankového účtu o úhrade zo dňa 02.08.2016 vo výške 57 960,00 Eur, prepravu vykonal odberateľ vozidlom W. XX s miestnom nakládky N. XXX k faktúre č. XXXXXXXXXX predložil dodací list zo dňa 02.08.2016, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom CMR č. XXXXXX, bankový výpis z účtu o úhrade dňa 02.08.2016 vo výške 60 192,00 Eur, ďalej prepravu tovaru, pričom ako posledné uviedol potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom CMR bez čísla, bankový výpis z účtu o úhrade 30.08.2016 vo výške 60 049,08 Eur.

5. Správca dane v súvislosti s preverovaním splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa o DPH výzvou zo dňa 17.03.2017 požiadal NDS a.s. o poskytnutie výpisov z mýtnych transakcii vozidiel s ev. č., ktoré sú uvedené v rozhodnutí za zdaňovacie obdobie august a september 2016. 13.04.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď, podľa ktorej vozidlá s ev. č. W.-XX, W.-XX, W.-XX boli zaregistrované a vozidlá s ev. č. W.-XX, W.-XX, W W.-XX-RT, W.-XX, neboli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme. Za účelom preverenia dodávok pre odberateľa N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii zo dňa 12.01.2017. Správcovi dane bola doručená čiastočná odpoveď zo dňa 04.09.2017, v ktorom poľská daňová správa uviedla, že u poľského daňovníka vykonáva kontrolu, pričom jeho hlavnou činnosťou je veľkoobchod s kuracími prsiami, prepravné služby a obchod s automobilmi. Prepravcom bol odberateľ N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika, ktorý prepravu vykonal vlastnými vozidlami. Úhrada bola realizovaná vo výške 708 378,16 Eur z účtu, ktorého majiteľom je spoločnosť N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika na účet, ktorého majiteľom je spoločnosť F. F. s.r.o. Ďalej poľská daňová správa uviedla, že tovar nakúpený od spoločnosti F. F. s.r.o. bol naložený v spoločnosti N. a ďalej predaný na základe faktúr daňovému subjektu foodstuffs trade s.r.o., H. V., D. nad D.. T. nakúpený na základe faktúr bol ďalej predaný daňovému subjektu I., s.r.o., H..

6. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že dňa 23.01.2018 bola správcovi doručená konečná odpoveď na žiadosť z 12.01.2017, v ktorej poľská daňová správa doplnila, že vozidlá s príslušnými registračnými číslami patria daňovému subjektu N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika, ktorý má CMR ku každej zaplatenej faktúre a potvrdenie o príjme tovaru, dodací list z CMR dokladu sa zdá, že tovar bol prepravovaný z mesta N. do V. a tovar bol dodaný príjemcovi prostredníctvom daňového subjektu N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., N. republika, neexistujú žiadne čísla vozidiel, dátum prijatia a podpis príjemcu tovaru. Ďalej je uvedené, že väčšina transakcii vznikla na základe zmlúv uskutočnených prostredníctvom telefónu, ktoré sú potvrdené emailom. Tieto daňový subjekt nemá archivované, nemá ani doklady potvrdzujúce pôvod mäsa. Preprava bola vykonaná T. Z., ktorý dal inštrukcie šoférom, kde a kedy by mohli vozidlá prísť, aký tovar bude naložený, miesto nakládky, spôsob odovzdania tovaru. T. Z. najal šoférov, poľských občanov, ktorí boli prítomní pri nakládke tovaru, skontrolovali rozmiestnenie tovaru v návese, množstvo tovaru, kvalitu balení a teplotu. Skladník spoločnosti F. F. s.r.o. naložil tovar do áut vysokozdvižnými a paletovými vozíkmi. Kuracie filety boli pritom balené v škatuliach umiestnených v paletách. Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov zo strany dodávateľov K. K. s.r.o., W. I. s.r.o. a S T. Z. s.r.o. pre spoločnosť F. F. s.r.o.

7. Ako ďalej vyplýva daňový subjekt K. K. s.r.o. podľa výpisu Okresného súdu Žilina dňa 17.11.2017 zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou O. s.r.o. D. D., konateľ spoločnosti od 07.02.2017 je občan

W.. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 96 959,72 Eur z príslušných faktúr z augusta 2016. Dňa 24.02.2017 pri ústnom pojednávaní správca dane žiadal daňový subjekt o predloženie chýbajúcich dokladov, pričom F. Z., konateľ spoločnosti F. F. s.r.o. predložil k faktúre č. XXXXXXXXX z 16.08.2016 prepravný doklad CMR bez číselného označenia, dodací list zo dňa 16.08.2016, fotografie dvoch kusov vozidla podľa prepravného dokladu bola preprava vykonaná vozidlom W miesto vykládky N., miesto nakládky R. N.. Ďalej k jednotlivým faktúram boli predložené prepravné doklady CMR, dodacie listy, fotografie vozidiel, miesto nakládky a vykládky N. a R. N.. Podľa predložených dokladov, ktoré predložil konateľ spoločnosti K. K. s.r.o. K. C. a konateľ spoločnosti F. F. s.r.o. F. Z., prepravu uskutočnila spoločnosť N. „U.“ T. Z. vozidlami označenými v rozhodnutí. Ide o tie isté vozidlá, ktorými bola vykonaná preprava tovaru od spoločnosti F. F. s.r.o. k odberateľovi N. „U.“ T. Z.. Podľa vyjadrenia K. C. sa predmetný tovar nakladal v prenajatom sklade spoločnosti K. K. s.r.o. a vykladal v N. v sklade spoločnosti F. s.r.o. Následne uviedol, že niečo išlo priamo od dodávateľa spoločnosti K. K. s.r.o. k odberateľovi F. F. s.r.o. a niečo bolo prijaté na sklad a potom vyskladnené do spoločnosti F. F. s.r.o. Podľa vyjadrenia F. Z. sa predmetný tovar nakladal pravdepodobne v sklade spoločnosti K. K. s.r.o. R. N. a vykladaný bol v N..

8. Z odpovede NDS a.s. vyplynulo, že vozidlo W nebolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a preto neboli vygenerované žiadne mýtne transakcie. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcii z pohybu vozidiel W W a W je zrejmé, že deklarované dodanie tovaru sa neuskutočnilo tak, ako to deklaruje daňový subjekt. Uvedené tvrdenia daňového subjektu sú v rozpore so skutočnosťami zistenými z transakcii z mýtneho systému a deklarované dodanie tovaru neodráža skutočnosť.

9. Správca dane dožiadaním z 20.12.2016 požiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu K. K. s.r.o. o preverenie zdaniteľných obchodov podľa faktúr z 03.04.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej Daňový úrad Žilina uvádza, že vykonal miestne zisťovanie vo firme, konateľ spoločnosti K. C. uviedol, že spoločnosť F. F. s.r.o. pozná od roku 2014, kedy začali spolu obchodovať. Navzájom sa kontaktovali telefonicky alebo mailom. Obchody realizované cez objednávky telefonické alebo mailové, písomné zmluvy alebo objednávky neexistujú, objednávky realizoval z F. F. pán N. a za spoločnosť K. K. s.r.o. ich prijímal K. C. alebo E. F.. Tovar sa nakladal v R. N., kde mala spoločnosť K. K. prenajatý sklad, vykladal sa v N.. Pri nakládke boli prítomní skladníci spoločnosti K. K. s.r.o. bratia K. K., alebo T., kto bol pri vykládke K. C. netuší, ale za spoločnosť K. K. s.r.o. pri vykládke nebol nikto. Za spoločnosť K. K. s.r.o. zabezpečoval prepravu osobne pán K. C., dával dopravné dispozície, prepravu uskutočňoval daňový subjekt N. „U.“ T. Z.. Mená vodičov a ev. č. uviedol v tabuľke, ktorú predložil správcovi dane. Faktúry za prepravu nemá, neexistujú, lebo preprava od dodávateľa I. s.r.o. bola zahrnutá v cene dodaného tovaru. Spoločnosť K. K. s.r.o. má skladovacie priestory prenajaté od N. C., R. N.. Spoločnosť K. K. nakúpila tovar v auguste 2016 od spoločnosti I., s.r.o. H. a XXKARAT s.r.o. A. nad C.. Tovar objednával K. C., telefonicky alebo mailom priamo s konateľom spoločnosti I. s.r.o. S. N. a za dodávateľa XXJ., s.r.o. prijal objednávku konateľ spoločnosti K. D.. K. C. uviedol, že niečo išlo priamo daňovému subjektu F. F. s.r.o. a niečo bolo prijaté na sklad a potom vyskladnené daňovému subjektu F. F. s.r.o. Fyzický stav skladu za august 2016 nevedel doložiť.

10. U daňového subjektu O. s.r.o., ktorý je právnym nástupcom zaniknutého daňového subjektu K. K. s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola A. za zdaňovacie obdobie február až september 2016, ktorá bola ukončená 03.01.2018. Dňa 24.05.2018 bola správcovi dane doručená overená fotokópia protokolu zo dňa 24.12.2018, z ktorého bolo zistené, že daňový subjekt v zdaňovacom období jún až september 2016 si uplatnil odpočítanie dane z DPH z faktúr od spoločností XXJ., s.r.o. vo výške 194 615,85 Eur a v zdaňovacom období máj až september z faktúr od spoločnosti I. s.r.o. vo výške 2 656 533,67 Eur. Daňový subjekt sa k zdaniteľným obchodom, ktoré sa mali uskutočniť s dodávateľom XXJ., s.r.o. napriek opakovaným pokusom nevyjadril a nepodal žiadne podrobnejšie vyjadrenie.

11. Dňa 15.08.2017 sa konalo ústne pojednávanie so svedkom Bc. X. K., T., ktorý bol v čase od 14.11.2016 do 12.05.2017 splnomocneným zástupcom spoločnosti XXJ. s.r.o. Ústneho pojednávania sa za daňový subjekt zúčastnila poverená zástupkyňa K.. Q. Z. D.. Spoločnosť XM., s.r.o. kúpil jeho otec so svojim spoločníkom W. L. a O. D., ktorí sú zo zahraničia, následne firmu chceli predať, lebo sa tam nepodnikalo. V čase keď bol konateľom tejto firmy jeho otec si nepamätá, či sa tam niečo robilo, teda podnikalo, preto ju otec predal. Spoločnosť sa predala pánovi D., ktorý ju následne predal pánovi D., potom svedka nejaký pán oslovil s tým, že spoločnosť má pán N., či ju bude zastupovať

na daňovom úrade, s čím svedok súhlasil a napísal plnú moc. Ale nevie, kto bol splnomocnený za zastupovanie spoločnosti XXJ., s.r.o. Netuší, prečo bola spoločnosť zrušená, dokladmi spoločnosti XXJ., s.r.o. nedisponuje, ani nikdy nedisponoval. K faktúram, ktoré mala vystaviť uvedená spoločnosť sa nevedel vyjadriť, v čase keď bol konateľom firmy jeho otec to bolo v máji 2016 firma nevykonávala žiadnu činnosť. Preto spoločnosť XXJ. s.r.o. zanikla a bývalý splnomocnený zástupca nedisponoval žiadnymi dokladmi a zároveň právny nástupca X., s.r.o. je vymazaný ex offo, pričom nebolo možné nahliadnuť do účtovníctva spoločnosti XXJ., s.r.o. Posledné daňové priznanie podala uvedená spoločnosť za marec 2017. Čo sa týka dane z príjmov právnickej osoby podala za rok 2015 v roku 2016 nepodala. Konateľom spoločnosti XXKO., s.r.o. v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov bol C. N., občas D. republiky. Správca dane mu preto zaslal predvolanie na výsluch svedka, ktoré sa vrátilo s poznámkou nedostatočná adresa. Z internetových databáz správca dane zistil, že spoločnosť XXKO., s.r.o. za zdaňovacie obdobie január, marec až september M. neuviedla do kontrolných výkazov žiadne faktúry vystavené pre odberateľa K. K. s.r.o. z čoho vyplýva, že spoločnosť XXJ., s.r.o. nepriznala a neodviedla daň z faktúr, ktoré eviduje daňový subjekt K. K., s.r.o. vo svojom účtovníctve a z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH. Správca dane poukazuje na znaky, ktoré sú charakteristické pre podvodné správanie spoločnosti XXJ.T, s.r.o. Zanikla táto spoločnosť a bola nekontaktná, niekoľko násobné zmeny konateľa a sídla spoločnosti za krátku dobu, pričom došlo k opakovanému zlúčeniu spoločnosti, spoločnosť vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť, do kontrolných výkazov uviedla faktúry od dodávateľov, ktorí ju nenahlásili ako odberateľa v kontrolných výkazoch dodávatelia síce podali daňové priznanie k DPH, ale suma, ktorou dodávatelia deklarovali dodanie tovaru na riadku daňového priznania sa nezhoduje so sumou, ktorú si spoločnosť XXKO.T, s.r.o. odpočítala na vstupe. Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že nebol preukázaná reálnosť obchodu s tovarom

- kuracie prsia solené, mrazené, brazil medzi XXKO.T, s.r.o. a K. K., s.r.o. a že predmetný obchod v tomto reťazci prebehol len fakturačne.

12. V zdaňovacom období august 2016 boli medzi I. s.r.o. - K. K., s.r.o - F. F. s.r.o. spárované faktúry, ku ktorým neboli priložené žiadne prepravné doklady CMR, ani iné doklady preukazujúce prepravu tovaru. K. C. sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že za spoločnosť I. s.r.o. komunikoval s S. N., predmet spolupráce boli dodávky kuracieho mäsa a vajíčka, obchodná spolupráca trvala iba v roku 2016. Daňový subjekt sa v zdaniteľným obchodom, ktoré sa mali uskutočniť s dodávateľom I. s.r.o. napriek opakovaným pokusom podrobne nevyjadril, nepredložil doklady preukazujúce prepravu od dodávateľa I. s.r.o. a nepreukázal, že vybrané nákupy použil na účely svojho podnikania ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Ďalej správca dane pri zisťovaní a preverovaní skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane vychádzal aj zo skutočností zistených v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu I. s.r.o., kde počas daňovej kontroly 03.10.2016 S. N. správcovi dane telefonicky oznámil, že doklady spoločnosti I. s.r.o. nemôže predložiť, pretože ich nemá, lebo predal firmu a všetky doklady odovzdal právnikovi S.. J., ktorý sa zaviazal, že agendu odovzdá k rukám nového spoločníka občana T. kráľovstva. Doklady spoločnosti I. s.r.o. neboli správcovi dane predložené a nebolo mu umožnené nahliadnuť do účtovníctva. Dňa 14.02.2017 sa konalo ústne pojednávanie s S. N., ktorý potvrdil, že bol konateľom spoločnosti I. s.r.o. v čase od 18.03.2016 do 12.10.2016 odkedy nie je konateľom spoločnosti podpísal plnú moc len za účelom uzavretia mesiaca, aby mohol dokončiť daňové priznanie DPH, s firmou nič nemá spoločné, spoločnosť obchodovala s mäsom, išlo o brazílske kuracie prsia. V tom čase bol konateľom, nemala firma zamestnancov, nevlastnila sklady, ani žiadny majetok a nemala ani prevádzkové či skladové priestory, nemala registrované žiadne prevádzky na RVPS a určite bola registrovaná ako podnikateľ špecializujúci sa na obchod s potravinami, ale to už nevie doložiť. Tovar nakupoval v N., nepamätá si mená dodávateľov, či nakupoval v tuzemsku, pravdepodobne nie. Tovar ďalej predával K. K., s.r.o., prepravu tovaru nezabezpečoval, zabezpečoval ju dakto z N.. Faktúry pre odberateľa K. K., s.r.o. vystavovala ekonómka, cena bola dohodnutá ústne, vopred v rámci dodávky boli priložené faktúry, dodací list, tlačivá, pôvod tovaru, záručná doba, doba naskladnenia. Účtovníctvo k tomu viedla spoločnosť J. N, s.r.o. Príkazy na úhradu zadával osobne. Spoločnosť J. N, s.r.o. nemala oprávnenie na zastupovanie spoločnosti, jedine na podávanie daňových priznaní. Keď predal firmu doklady od spoločnosti J. N, s.r.o. odovzdal S.. N. J. v A. nad C. na parkovisku. Dňa 08.06.2017 sa konalo ústne pojednávanie so svedkom S.. N. J., za daňový subjekt sa nezúčastnil ústneho pojednávania nikto, svedok uviedol, že spoločnosť I. s.r.o. mu je známa, ale žiadny konkrétny vzťah s ňou nemá, niekedy na jeseň 2016 bol oslovený známymi konkrétne už nevie, či bol ochotný odviezť nejaké veci do T., kde vedeli, že tam má plánovanú cestu, chodieva tam často. Svedok súhlasil, stretol sa s pánom N., meno už presne nepamätá, odovzdal mu v A. nad C. asi 4 igelitky, ktoré následne

mal odovzdať v T. pani R. K.. 02.06.2016 odlietal do T., 05.06.2016 sa stretli s dotyčnou pani na ambasáde SR, kde jej doklady odovzdal, ona tam podpísala aj nejaké dokumenty ohľadom prevodu obchodného podielu spoločnosti, konkrétne svedka nezaujímalo čo a aké doklady podpisovala. S pánom N. sa veľmi nepozná, stretli sa iba raz pri preberaní dokladov, až na mieste zistil, že sa jedná o doklady spoločnosti I. s.r.o.

13. Správca dane následne 22.02.2017 vykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti K.O. F. SK, U. K.. Nahliadol do účtovníctva a zistil, že v knihe vyšlých faktúr za rok 2016 sa nachádzajú faktúry pre daňový subjekt I. s.r.o. Spoločnosť K.O. F. SK s.r.o. nevystavila žiadne faktúry a neobchodovala s nimi. Spoločnosť sa zaoberá nákupom a predajom ovocia, zeleniny, vajec, no s mäsom neobchoduje. Spoločnosť nepotvrdila dodanie tovaru pre daňový subjekt I. s.r.o. nikdy s nim neobchodovala a faktúry nevystavila. Z uvedených zistení vyplýva, že nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako to daňový subjekt I. s.r.o. uvádza v kontrolnom výkaze a z faktúr, z ktorých si uplatňuje odpočítanie DPH. Podľa vyjadrení S. N., bývalého konateľa spoločnosti I. s.r.o. mal kuracie prsia nakupovať z N. od dodávateľa N. „U.“ T. Z. kontrolovaný daňový subjekt mal v zdaňovacom období február až september 2016 uvedenej spoločnosti tovar aj dodávať. Správca dane poukázal na podvodné správanie spoločnosti I. s.r.o., ktorá vykazovala vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť. Do kontrolných výkazov uviedla faktúry od dodávateľa, ktorý nepotvrdil dodanie tovaru pre I. s.r.o., v roku 2016 a 2017 došlo k zmene konateľa, spoločníkom je občan z Thajského kráľovstva. Z dokazovania, ktoré správca dane vykonal nadobudol pochybnosti o reálnom obchode s tovarom - kuracie prsia solené, mrazené, brazil v reťazci I. s.r.o. - K. K., s.r.o. a takisto, že predmetný tovar prebehol len fakturačne. S. sa o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky podvodného konania. Daňový subjekt K. K., s.r.o. porušil ustanovenie , , v nadväznosti na v znení neskorších predpisov tým, že v zdaňovacom období august neoprávnene odpočítal daň vo výške 594 274,05 Eur z faktúr od dodávateľa I. s.r.o. Daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočet dane, pretože nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru skutočne došlo a že k vzniku daňovej povinnosti z deklarovaných obchodov podľa Zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Spoločnosť W. I., s.r.o. J. zmena obchodného mena od 16.05.2017 do 09.10.2017 T. s.r.o. a od 10.10.2017 T. s.r.o., konateľ spoločnosti I. J. D.. V kontrolovanom zdaňovacom období august 2016 daňový subjekt si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr v hodnote 67 161,60 Eur a 69 947,28 Eur za kuracie prsia brazílske, mrazené od dodávateľa W. I., s.r.o. J.. Správca dane dožiadaním miestne príslušného správcu dane zistil, že zo správy z 13.03.2017 daňový subjekt W. I., s.r.o. u neho vykonáva správca dane kontrolu DPH za august 2016. Daňový subjekt má splnomocneného zástupcu Ing. S. A. od 18.11.2016, ktorý uviedol, že daňový subjekt má len jedného zamestnanca a to konateľa. Za spoločnosť W. I., s.r.o. vystupoval X.. A. ako splnomocnený zástupca a za spoločnosť F. F., s.r.o. pán Z. a pán N.. Obchody boli realizované na základe objednávok, ktoré priložil k faktúram. Objednávky prijal osobne X.. A. od pána N. v centrálnom sklade v N.. N. N. telefonicky oznámil, že objednáva tovar a z uvedeného dôvodu sa dohodli, že objednávku si X.. A. prevezme osobne v N., kde bola nakládka tovaru nevedel uviesť. Vykládka bola v N.. Pri nakládke tovaru a vykládke tovaru za W. I., s.r.o. nebol prítomný nikto. N. N. za spoločnosť F. F., s.r.o. telefonicky oznámil, že došiel kamión s objednaným tovarom, na základe tejto informácie šiel X.. A. do N., kde bol už tovar vyložený v mraziacich halách, kde nemal prístup. Informoval sa, či tovar bol v poriadku a kto ho vykladal. Dostal informáciu, že tovar bol v poriadku a že ho vykladali zamestnanci spoločnosti F. F., s.r.o. konkrétne pán J. a resp. U.. Preprava bola v cene tovaru a zabezpečovala ju dodávateľská spoločnosť N. „U.“ T. Z. s príslušnými vozidlami. Mená vodičov nevie uviesť, účtovné doklady za prepravu nemá. Daňový subjekt W. I., s.r.o. nemá sklady, tovar nenakupuje na sklad, tovar zabezpečí na skládke objednávky zákazníka a je dopravený priamo od dodávateľa k zákazníkovi. Tovar spoločnosť W. I., s.r.o. nakúpila od spoločnosti foodstuffs trade s.r.o. na základe spoločnosti F. F., s.r.o. Spoločnosť foodstuffs trade s.r.o. zastupoval pán A., obchodný zástupca spoločnosti. So spoločnosťou foodstuffs trade s.r.o. a ani z F. F., s.r.o. od septembra 2016 už spoločnosť W. I., s.r.o. neobchoduje.

14. U daňového subjektu T. s.r.o. bola vykonaná kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, dňa 24.05.2018 bola správcovi dane doručená overená fotokópia protokolu. Spoločnosti W. I., s.r.o. vystavila v zdaňovacom období august 2016 faktúry za kuracie prsia v sume bez DPH 114 257,40 Eur pre spoločnosť F. F., s.r.o. Na základe výsledkov šetrenia správca dane konštatoval, že k zdaniteľným obchodom nedošlo v zmysle ustanovenia § 19 Zákona o DPH, ale povinnosť odvodu

dane mala spoločnosť T. s.r.o. (T. s.r.o., W. I. s.r.o.) na základe ustanovenia § 69 ods. 5 citovaného zákonu z dôvodu, že vystavila doklad s daňou z pridanej hodnoty. Daňový subjekt v zdaňovacom období august 2016 nakúpil tovar kuracie prsia od spoločnosti F. trade s.r.o. N. na základe faktúry v celkovej výške 10 348,80 Eur a kuracie prsia mrazené brazílske vo výške 10 778,04 Eur. Dokazovaním bolo zistené, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt faktúrou č. XXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXX a platiteľovi F. trade s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru. Reálnosť faktúr nebolo možné preveriť, pretože bývalý konateľ spoločnosti F. trade s.r.o. K. B. nepredložil doklady, nedostavil sa na ústne pojednávanie k správcovi dane. Spoločnosť F. trade s.r.o. zanikla z dôsledku zlúčenia so spoločnosťou N. s.r.o. dňa 25.10.2016, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou A. Q. s.r.o., ktorá následne dňa 09.11.2016 bola vymazaná ex offo. Spoločnosť foodstuffs trade s.r.o. za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka 2016 nepodala daňové priznanie, ani DPH, ani dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016.

15. Ďalej správca dane zistil na základe medzinárodných informácií od poľskej daňovej správy, že prepravca T. Z. neposkytoval prepravné služby pre spoločnosť W. I., s.r.o. Preverovaný poľský daňovník uskutočnil dodanie tovaru pre spoločnosť F. s.r.o. a nakúpil ho od spoločnosti F. F., s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že tovar smeroval od spoločnosti F. F., s.r.o. do spoločnosti foodstuffs trade s.r.o., pričom kontrolovaný daňový subjekt W. I., s.r.o. deklaroval, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť foodstuffs trade s.r.o. a odberateľom spoločnosť F. F., s.r.o., pričom prepravca T. Z. potvrdil prepravu pre spoločnosť foodstuffs trade s.r.o., ktorú označoval ako odberateľa a spoločnosť F. F., s.r.o. označil ako dodávateľa preverovaného tovaru. Z uvedeného vyplýva, že poľský prepravca nerealizoval prepravu od spoločnosti foodstuffs trade s.r.o. do spoločnosti F. F. s.r.o., ale opačne. Kontrolovaný daňový subjekt W. I. s.r.o. nedeklaroval žiadneho iného prepravcu, ktorý by vykonal prepravu od spoločnosti foodstuffs trade s.r.o. do spoločnosti F. F. s.r.o. Regionálna veterinárna správa Prievidza nepotvrdila, že by daňový subjekt foodstuffs trade s.r.o. dovoz zásielok živočíšneho pôvodu z iného členského štátu nahlasoval.

16. Svedecké výpovede svedkov F. Z. konateľa spoločnosti F. F., s.r.o., C. N. vedúceho oddelenia logistiky spoločnosti F. F., K. J., skladníka spoločnosti F. F., s.r.o. navrhovaných kontrolovaným subjektom W. I., s.r.o. nepreukázali dodanie tovaru - brazílske kuracie prsia mrazené spoločnosťou foodstuffs trade s.r.o. spoločnosti W. I., s.r.o., ktorá následne mala preverovaný tovar dodať spoločnosti F. F., s.r.o. Svedecké výpovede boli založené na domnienkach, že spoločnosť F. F., s.r.o. obchodovala so spoločnosťami F. trade s.r.o. a z toho usúdili, že aj spoločnosť W., s.r.o. obchodovala so spoločnosťou foodstuffs trade s.r.o. Tvrdenia svedkov o dodávateľovi spoločnosti W. I., s.r.o. však neboli svedkami vecne a reálne podložené. Ďalej žalovaný poukázal na to, že preverovaním prepravy v súčinnosti s NDS bolo preukázané, že motorové vozidlá realizovali prepravu na území SR, avšak preverovanie nepreukázalo, že by preverované motorové vozidlá vykonávali prepravu N.e - N..

17. Preverovaním zdaniteľného obchodu bolo správcom dane preukázané, že zdaniteľné obchody spoločnosti foodstuffs trade s.r.o. neboli uskutočňované tak, ako boli deklarované faktúrami pre kontrolovaného daňového subjektu T. s.r.o. (W. I., s.r.o., neskôr T. s.r.o.) nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH, ale na základe 69 ods. 5 citovaného zákona z dôvodu, že vystavila faktúry z DPH v celkovej čiastke 22 851 ,48 Eur. Ďalej žalovaný poukázal na ďalšie vykonané dôkazy ohľadom spoločnosti S T. Z. s.r.o. J., kde predloženými dokladmi bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ si uplatnil odpočítanie dane z faktúr z augusta 2016 za kuracie prsia brazílske a hovädzie držky od dodávateľa S T. Z. s.r.o. J.. Spoločnosť S T. s.r.o. vystavila v zdaňovacom období august 2016 faktúry pre spoločnosť F. F., s.r.o. Záverom daňovej kontroly je, že k dodaniu deklarovaného tovaru spoločnosťou S T. Z. s.r.o. pre spoločnosť F. F., s.r.o. spôsobom a v rozsahu, ako je uvedené na predložených daňových dokladoch. K tomuto zisteniu správcom dane bola skutočnosť, že nebolo splnené ustanovenie § 8 ods. 1 Zákona o DPH, na základe zistení správcu dane dodávateľom foodstuffs trade s.r.o. a T. s.r.o. D. D. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 z dôvodu nesplnenia podmienky v § 8. Podľa evidencie DPH, ktorú predložila spoločnosť S T. Z. s.r.o. boli spoločnosti foodstuff trade s.r.o. a T. s.r.o. v zdaňovacom období august 2016 jedinými dodávateľmi tovaru, ktorý bol následne spoločnosťou S T. Z. s.r.o. fakturovaný pre spoločnosť F. F., s.r.o. Správca dane pri daňovej kontrole výšky zaplatenej dane v kontrolovanom období spoločnosťou S T. Z. s.r.o., ktorá vystavila faktúry za august 2016 pre spoločnosť F. F., s.r.o. zistil, že táto je povinná zaplatiť daň uvedenú na týchto daňových dokladov v zmysle ustanovenia § 69 ods. 5 Zákona o DPH s poukazom na smernicu rady 2006/112/ES. Na základe týchto skutočností sa daňová povinnosť kontrolovaného daňového subjektu voči štátnemu rozpočtu z dôvodu vystavenia týchto faktúr priznania po daňovej

kontrole nezmenila. Ako vyplýva ďalej z vykonaného dokazovania daňový subjekt S T.E Z. s.r.o. v zdaňovacom období august 2016 nakúpil tovar od spoločnosti T. s.r.o., pričom správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o výsluch svedka K. B., konateľa spoločnosti foodstuffs trade s.r.o. o preverenie pôvodu fakturovaného tovaru pre spoločnosť S T. Z. s.r.o. z odpovede ktorého vyplynulo, že správcovi dane sa nepodarilo vypočuť uvedeného svedka, ani predviezť políciou. Daňový subjekt T. s.r.o. na výzvu správu dane o zapožičanie daňových dokladov za zdaňovacie obdobie august 2016 nereagoval.

18. Zamestnanci správcu dane ďalej vykonali zisťovanie u daňového subjektu F. F. s.r.o. Konateľ spoločnosti F. Z. podal vyjadrenie k spolupráci so spoločnosťou S T. Z. s.r.o., ktorá začala asi v roku 2014, oslovil zástupcu spoločnosti E. D., spoločnosť S T. Z. s.r.o. nakupovala tovar pre ich spoločnosť a poskytovala ich spoločnosti predĺženú splatnosť faktúr. To bola celá výhoda spolupráce. Správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o preverenie faktúr od spoločnosti T. s.r.o. D. D., v skutočnosti išlo o panelákový dom, na dome, ani na inom mieste sa nenachádzalo žiadne označenie daňového subjektu, preto správca dane poslal predvolanie A. W. W. splnomocnenému zástupcovi spoločnosti T. s.r.o., pričom správcu dane kontaktovala K. W., ktorá zamestnancom správcu dane uviedla, že jej manžel spoločnosť T. s.r.o. asi pred troma rokmi predal spoločnosti U..sk, ktorej aj odovzdal všetky doklady. Od tej doby nemá vedomosť o fungovaní spoločnosti, nevie kto je konateľom, ani nemá vedomosti o splnomocnených zástupcoch. Na daňovom úrade bola dňa 29.09.2017 zaregistrovaná žiadosť o zrušenie generálnej plnej moci A. W. W.. Správca dane telefonicky kontaktoval zástupcu spoločnosti U..sk za účelom informácie o možnosti kontaktovania sa s daňovým subjektom T. s.r.o. Spoločnosť pristúpila, že im poskytne informácie s tým, že správcovi dane boli na základe výzvy na predloženie zaslané daňové priznania DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, hlavná kniha, zoznam faktúr prijatých odoslaných, zamestnanci správcu dane z predložených daňových dokladov zistili, že faktúra č. XXXXXXX z 01.08.2016 predmetom fakturácie vystavená daňovým subjektom T. s.r.o. je predmetom účtovníctva ako jediná odberateľská faktúra v tomto období. Zamestnanci správcu dane zaslali konateľovi daňového subjektu T. s.r.o. pánovi U. K., O., Z. republika, predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré bolo doručené a v stanovenom termíne sa pán U. K. na daňový úrad nedostavil a správcovi dane nepredložil žiadne doklady. Doklady predložené k daňovej kontrole k DPH u daňového subjektu S T. Z. s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2016 nie sú preukázateľnými dôkazmi potvrdzujúcimi realitu realizácie deklarovaných obchodných operácii.

19. Dodávateľom tovaru pre spoločnosť W. I., s.r.o. a S T. Z. s.r.o. bola spoločnosť foodstuffs trade s.r.o. N., ktorá podľa výpisu z obchodného registra zanikla dňa 25.10.2016. Bola vytvorená spoločnosť N. s.r.o., ktorá dňa 04.11.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou A. Q. s.r.o. T.. Spoločnosť A. Q. s.r.o. dňa 09.11.2016 u nej súd vykonal výmaz spoločnosti ex offo. Spoločnosť F. s.r.o. bola aj priamym dodávateľom spoločnosti F. F. s.r.o., preto správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Trenčín o vypočutie svedka Uhera, konateľa spoločnosti foodstuffs trade s.r.o. Dňa 15.05.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď, že sa nepodarilo predvolať uvedeného svedka. Ani na základe žiadosti o predvedenie svedka. Z odpovede z prezídia PZ NAKA na žiadosť správcu dane bolo uvedené, že v súčasnej dobe je vedené trestné stíhanie pre pokračovací trestný čin poistného podľa , , z ktorého sú obvinený S. A., W. I. a W. N. na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny od doby od júla 2014 do decembra 2015 s úmyslom neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť na DPH zabezpečili založenie, resp. personálne obsadenie a ovládanie spoločnosti P. P. s.r.o., N. s.r.o., O. Q. s.r.o., N. s.r.o., O. I. s.r.o. a I. F. T. s.r.o., aby podľa pokynov obvineného S. A. vytvorili fakturačný reťazec deklarujúci nákup a predaj prevažne mrazených kuracích pŕs a iného mrazeného mäsa, syrov, rôzneho iného tovaru, ktorý bol však vykonaný výlučne s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Uvedené spoločnosti boli založené na plnenie funkcie tzv. nárazníkových spoločností, pričom tieto nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť. Obvinený S. A. v mene týchto spoločnosti vyhotovoval faktúry, ktorými mali tieto spoločnosti predávať ten istý tovar nadobudnutý z ČR od spoločnosti J. plus s.r.o., K. Z., a.s., O. s.r.o. a A. E. s.r.o. X.. I. F., konateľ spoločnosti S T. Z. s.r.o. uviedol, že kontakt na spoločnosti I. F. T. s.r.o. v mene ktorej vystupovala neoprávnená osoba S. A. dostal od spoločnosti F. F., s.r.o.

20. Prepravu tovaru v rámci preverovaných reťazou mala vykonávať spoločnosti P.H.U „U.“ T. Z. s vozidlami a vodičmi, ktoré sú uvedené v rozhodnutí. Správca dane z dôvodu preverovania vykonanej prepravy zaslal poľskej daňovej správe žiadosť o medzinárodné informácie, ktorej odpoveď je zaevidované, že v auguste 2016 sa spoločnosť zaoberala obchodom s mrazeným mäsom a prepravnými

službami. Preprava tovaru bola vykonávaná vlastnými dopravnými prostriedkami, na základe vyjadrenia T. Z. prepravné služby boli zahrnuté v cene, žiadne faktúry týkajúce sa prepravy tovaru do spoločnosti F. F., s.r.o., K. K., s.r.o., W. SLV., s.r.o. a foodstuffs trade s.r.o. neboli vystavené. Vodičom boli odovzdané prepravné náklady, nákladné listy, CMR doklady, boli prítomní pri nakládke, skontrolovali umiestnenie tovaru v návese, množstvo tovaru, kvalitu a teplotu. T. Z. predložil medzinárodné nákladné listy bez čísel a dátumov prijatia tovaru. Miestom nakládky boli sklady spoločnosti F. F. s.r.o. N. a sklady spoločnosti, z ktorých pán T. Z. tovar zakúpil. Z P. dokladov vyplýva, že tovar bol vyložený v V. XX.

21. Správca dane poukázal na to, že pri ústnom pojednávaní podľa § 46 ods. 5 oboznámil daňový subjekt F. F., s.r.o. o pochybnostiach o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly v súvislosti s odpočítaním dane, z faktúr od dodávateľov S T. Z. s.r.o., W. I., s.r.o., fV. trade s.r.o. a K. K., s.r.o. a zároveň ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal dôkazmi v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Daňový subjekt v stanovenej lehote ani ku dňu vypracovania protokolu žiadne dôkazy nepredložil, nejasnosti nevysvetlil a pochybnosti správcu dane neodstránil.

22. Správca dane preveroval celý obchodný reťazec vrátane zahraničného daňového subjektu a na základe výsledkov preverovania zistil, že sa jedná o uzatvorený reťazec obchodníkov s kuracím mäsom, v ktorom dochádza iba k vystavovaniu faktúr bez reálnej dodávky tovaru.

23. V reťazcoch sa nachádzajú daňové subjekty, u ktorých nebolo možné preveriť vykonávanie ekonomickej činnosti z dôvodu, že tieto spoločnosti sú nekontaktné, došlo k zmene konateľov, zlúčeniu s inou spoločnosťou a tiež z vymazaniu z Obchodného registra ex offo. Konateľov sa nepodarilo vypočuť, predviezť príslušníkmi PZ SR v mene spoločností konajú osoby bez oprávnenia.

24. Správca dane zároveň zistil, že prepravu tovaru v rámci celého reťazca mal vykonávať poľský daňový subjekt P.H.U „U.“ T. Z.. Avšak preprava tovaru nebola preukázaná, faktúry za prepravy tovaru neexistujú, cena prepravy mala byť zahrnutá v cene tovaru. Nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal a zabezpečil prepravu, kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu. Poľskou daňovou správou u daňového subjektu P.H.U „U.“, ktorý vystupuje ako odberateľ daňového subjektu F. F., s.r.o. a zároveň ako prepravca tovaru v celom reťazci bolo zistené, že preprava bola vykonaná vlastnými vozidlami daňového subjektu. Podľa CMR mal byť tovar prepravovaný z mesta N. do V., tovar nakúpený od spoločnosti F. F., s.r.o. bol ďalej predaný daňovým subjektom foodstuffs trade s.r.o. I. s.r.o. N. daňová správa v odpovedi uviedla, že chýbajú registračné čísla vozidiel, dátum prijatia, podpis príjemcu, obchody boli uskutočnené telefonicky a potvrdené emailami, ktoré však poľský daňovník nearchivuje, poľský daňovník nevlastní doklady, preukazujúce pôvod mäsa, neboli predložené doklady o uskutočnenej preprave, ani záznamy o prevádzke motorových vozidiel, doklady o tankovaní, PHM na SR, ani vyúčtovanie cestovných nákladov vodičov a doklady za ubytovanie. Dôkazy, ktoré zabezpečil správca dane prostredníctvom NDS a.s. nepotvrdili, že sa preprava uskutočnila tak, ako to uvádzal daňový subjekt v predložených dokladoch.

25. Správca dane spochybnil nákup tovaru spoločnosťou F. F., s.r.o. od jeho priamych dodávateľov, ktorými sú spoločnosti S T. Z., s.r.o., W. I., s.r.o. a K. K., s.r.o. a od ich subdodávateľských spoločností F. s.r.o., I., s.r.o. a XX J., s.r.o. a poukazuje na umelý charakter dodávok v reťazci spoločností za účelom získania daňovej výhody, pretože si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane na základe faktúr od sporných dodávateľov azároveň tento tovar dodáva s oslobodením od dane z tuzemska do iného členského štátu podľa v znení neskorších predpisov. Následne je tento tovar poľským odberateľom N. H. B. „U.“ T. Z. fakturovaný späť slovenským spoločnostiam F. trade s.r.o. a I., s.r.o., ktoré sa nachádzajú na začiatku reťazcov. Preto správca dane v riadkoch 15 a 16 daňového priznania znižuje hodnotu dodávok o sumu 708 378,16 Eur a zároveň v súhrnom výkaze za zdaňovacie obdobie august 2016 znižuje hodnotu dodávok pre odberateľa N o sumu 708 378,00 Eur.

26. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2016 si uplatnil odpočítanie dane, pričom daňovou kontrolou bolo zistené, že podstatnú časť odpočítania dane tvorilo odpočítanie dane z nákupu tovaru konkrétne kuracích pŕs mrazených brazil od dodávateľov K. K. s.r.o., W. I., s.r.o., S T. Z. s.r.o. a F. s.r.o. Na základe uvedených zistení vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt F. F., s.r.o. tým, že si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2016 odpočítal daň na vstupe z faktúr za nákup od daňových

subjektov K. K., s.r.o., W. I., s.r.o., S T. Z. s.r.o. a foodstuff trade s.r.o. v celkovej výške 708 378,00 Eur, pričom k dodaniu tovaru nedošlo, porušil ustanovenie § 49 ods. 1 Zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 citovaného zákona a dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, ale z titulu jej uvedenia na faktúrach v zmysle § 69 ods. 5 citovaného zákona. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Na základe uvedeného správca dane daňovému subjektu F. F., s.r.o. v zdaňovacom období august 2016 právo na odpočítanie dane v celkovej výške 254 438,31 Eur z faktúr vystavených daňovými subjektmi K. K., s.r.o., W. I. s.r.o., S T. Z. s.r.o. a foodstuffs trade s.r.o. nepriznal.

27. Dňa 15.08.2018 bol daňovému subjektu zaslaný protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu, daňový subjekt v stanovenej lehote dňa 08.10.2018 správcovi dane elektronicky doručil vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole a dňa 03.12.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, pri ktorom boli prerokované uvedené pripomienky. Správca dane návrh daňového subjektu na doplnenie dokazovania a to vypočutie svedka T. Z., majiteľa firmy P.H.U „U.“ neakceptoval z dôvodu, že má k dispozícii jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o pohybe vozidiel, ako aj o uskutočnenej preprave. Na základe uvedeného v nadväznosti na § 68 ods. 3 Daňového poriadku vydal správca dane dňa 11.12.2018 rozhodnutie pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým daňovému subjektu F. F., s.r.o. J. vyrubil za zdaňovacie obdobie august 2016 DPH v sume 254 438,31 Eur.

28. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia Daňového poriadku, ako aj Zákona o DPH a následne sa vyjadril k odvolacím námietkam daňového subjektu, pričom poukázal na to, že neuznaním odpočítania z faktúr za dodaný tovar od dodávateľov hrubo porušil práva daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH, k tomuto žalovaný uviedol, že podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH z ustanovení § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočítanie dane sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúr nebol uskutočnený dodávateľmi na nich uvedenými, potom len formálna existencia faktúr, ako aj preukazovanie ich zaplatenia nie sú predpokladom na odpočítanie dane v zmysle zákona. Poukázal na rozsudok . Ďalej poukázal žalovaný na to, že dokazovaním vykonaným správcom dane bolo preukázané, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom boli zapojené daňové subjekty, u ktorých nebolo možné preveriť vykonávanie ekonomickej činnosti z dôvodu, že sú nekontaktné, došlo k zmene konateľov, k zlúčeniu s inou spoločnosťou a tiež k vymazaniu z obchodného registra z úradnej moci. Konateľov sa nepodarilo ani vypočuť, ani predviezť policajnými orgánmi. Subdodávateľské daňové subjekty za zdaňovacie obdobie august 2016 nepodali daňové priznanie vôbec alebo podľa kontrolných výkazov z faktúr vyhotovených pre svojho odberateľa nepriznali a neodviedli daň.

29. Ďalej žalovaný poukázal na to, že konatelia spoločností K. K., s.r.o., W. s.r.o. síce dodanie tovaru formálne potvrdili, ale dôkazmi nepreukázali. Podľa prepravných dokladov mala prepravu tovaru zabezpečovať celého reťazca a vykonať vlastnými vozidlami spoločnosti P.H.U „U.“ T. Z., pričom preprava tovaru preukázaná nebola, faktúry za prepravu tovaru neexistujú, cena prepravy mala byť zahrnutá v cene tovaru. Nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal a zabezpečil prepravu a kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa vyjadrenia poľskej daňovej správy išlo o uzavretý reťazec obchodovania s kuracím mäsom, pretože časť tovaru, ktorý daňový subjekt nakúpil od tuzemských dodávateľov vyfakturoval poľskému odberateľovi P.H.U „U.“ T. Z. a tovar nakúpený od spoločnosti F. F., s.r.o. bol ďalej predávaný slovenským daňovým subjektom foodstuffs trade s.r.o. a I. s.r.o., pričom chýbajú registračné čísla vozidiel, dátum prijatia, podpisy príjemcu, obchody boli uskutočnené telefonicky, potvrdené mailami, ktoré však poľský daňový subjekt nearchivuje, poľský daňový subjekt nevlastní doklady preukazujúce pôvod mäsa, neboli predložené ani dôkazy o uskutočnenej preprave, ani neexistujú doklady o nákupe pohonných hmôt na Slovensku, ani vyúčtovanie cestovných náhrad vodiča, ani doklady za ubytovanie, t. j. neboli uvedené podrobnosti o priebehu dopravy.

30. Podľa vyjadrení zástupcov daňových subjektov W. I., s.r.o. a S T. Z. s.r.o. v mene daňového subjektu foodstuffs trade s.r.o. vystupoval S. A., o ktorom správca dane disponuje informáciami, ktoré získal od orgánov činných v trestnom konaní a to, že je vedené trestné stíhanie za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa , , z ktorého je obvinený S. A., na tom skutkovom základe, že ako člen organizovanej skupiny v období od júla 2014 do decembra 2015 s úmyslom neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, zabezpečil

založenie, resp. personálne obsadenie a ovládanie viacerých spoločností. Podľa pokynov obvineného S. A. bol vytvorený fakturačný reťazec deklarujúci nákup a predaj prevažne mrazených kuracích pŕs a iného mrazeného mäsa, syrov a rôzneho iného tovaru, ktorý bol však vykonaný výlučne s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Obvinený S. A. v mene nárazníkových spoločností vyhotovoval faktúry, ktorými mali tieto spoločnosti predávať ten istý tovar nadobudnutý z ČR.

XX. Správca dane v zmysle v znení neskorších predpisov oboznámil kontrolovaný daňový subjekt F.A F., s.r.o. o pochybnostiach o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly v súvislosti s odpočítaním dane z faktúr od dodávateľov S T. Z. s.r.o., W. I., s.r.o., fV. trade s.r.o. a K. K., s.r.o. a zároveň ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal dôkazmi v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov. Pretože je na daňovom subjekte, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že zabránil podozreniu o zneužívaní práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt však nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach od dodávateľov. Podľa odvolacieho orgánu správca dane neuznal odpočítanie 254 438,31 Eur z faktúr vyhotovených daňovými subjektmi K. K., s.r.o., W. I., s.r.o., S T. Z. s.r.o. a F. trade s.r.o. na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, preto ani daňovému subjektu F. F., s.r.o. nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na sa 2 citovaného zákona.

II.

Žalobné dôvody

32. Včas podanou žalobu žalobca argumentoval totožnými dôvodmi, ako boli uvádzané v odvolacích námietkach voči prvostupňovému rozhodnutiu a uviedol, že rozhodnutie tak žalovaného, ako aj správcu dane sú nezákonné. Poukázal na dôvody žaloby, kedy popisoval skutkový stav zistený pri daňovej kontrole, na základe ktorého správca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie august 2016 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 254 438,31 Eur.

33. Ako vyplýva z podanej žaloby správca dane podľa žalobcu odpočítanie dane neuznal z faktúr od dodávateľov K. K., s.r.o., W. I., s.r.o., S T. Z. s.r.o. a fV.fs trade s.r.o., pretože dôkazy získané správcom dane v priebehu daňovej kontroly preverovaním celých reťazcov dodávky tovarov jednoznačne preukázali, že k dodaniu tovaru uvedenými daňovými subjektami nedošlo. Pri jednotlivých transakciách nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Zároveň v žalobe poukázal žalobca na to, že podľa žalovaného nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že zdaniteľné obchody sa reálne uskutočnili tak, ako je to deklarované na faktúrach od dodávateľov. Preto jeho námietky, že dôkazy správcu dane boli získané v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní nie sú podľa žalobcu použiteľné v daňovom konaní, vychádzajú z daňových kontrol u iných daňových subjektov za iné zdaňovacie obdobia a sú preto podľa žalobcu neopodstatnené.

34. Žalovaný v odvolacom konaní nezistil, aby niektorí z predložených dôkazných prostriedkov správca dane získal v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca ďalej argumentuje tým, že podľa žalovaného správca dane sa dostatočne vysporiadal s návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania, vypočutím svedka T. Z., pretože tvrdenie svedka bez toho, aby svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi pre uznanie opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane, resp. odpočítania dane podľa žalovaného nestačí. Žalobca ako daňový subjekt je podľa žalovaného povinný svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 24 Daňového poriadku bez akýchkoľvek pochybností preukázať, pričom správca dane má k dispozícii jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o pohybe vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu a to detailný výpis mýtnych transakcii jednotlivých vozidiel po území SR, ktoré nepotvrdili, že preprava sa uskutočnila tak, ako to uvádza žalobca.

35. Žalobca ďalej v žalobe argumentoval námietkou porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. e) a f) Daňového poriadku, pretože správcom dane v súvislosti s podaním žiadosti o medzinárodnú informáciu nebol dostatočným spôsobom oboznámený a zároveň žalobca v žalobe poukázal na

nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú informáciu vyplývajúcu z Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, pretože žalobca poukázal na to, že došlo k uvedenému porušeniu z dôvodu, že správca dane bol v tomto prípade nečinný.

36. V ďalšej časti žaloby argumentoval žalobca tým, že použil ako dôkazy kontrolné zistenia z daňových kontrol iných daňových subjektov a to spoločnosti S T. Z. s.r.o., W. I. s.r.o., F.de s.r.o. a K. K. s.r.o. Zároveň žalobca argumentoval tým, že nebol v stanovenej lehote oboznámený s týmito dôkazmi, ani nebol prizvaný na vypočutie svedkov, ktorý boli vypočúvaní v súvislosti s dožiadaním s inými správcami dane.

37. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného je nedostatočné, pretože daňové orgány neodôvodnili svoj postup pri určení rozdielu dane vo vzťahu ku každej faktúre, svoje zistenia založili najmä na protokolov z iných daňových kontrol vykonaných u dodávateľov, resp. u ich subdodávateľov a závery tak správcu dane, ako aj žalovaného sú všeobecné bez uvedenia konkrétnych skutočností. Žalobca argumentoval tým, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane aj žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože mu bola pripísaná dôkazná núdza zo skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, o tom, že jeho dodávateľ bol zapletený do podvodu na DPH sa dozvedel až následne v čase vykonania obchodu nemal o týchto skutočnostiach žiadne vedomosti. Podľa žalobcu správca dane, ani žalovaný nepreukázali jeho účasť na daňovom podvode. Žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal dodržanie ustanovení pri uplatnení DPH a on sám potvrdil, že vykonal všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečil uvedené obchody preverením si dodávateľov týchto transakcii.

38. Žalobca nesúhlasí so závermi daňových orgánov v napadnutom rozhodnutí, pretože svoje závery vyvodili na základe dôkazov a tvrdení, ktoré neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti s inými predloženými dôkazmi a bez prihliadnutia na všetko čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo. Tvrdenie správcu dane a žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a preto správca dane neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností. Podľa žalobcu správca dane navyše v rozhodnutí uvádza skutočnosti, ktoré zistil zo svojej inej kontrolnej činnosti a ktoré sú predmetom daňového tajomstva a tiež výpovede svedka pána Vdovčíka získanú v rámci inej daňovej kontroly označil za výpoveď svedka aj napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt sa nemohol tohto výsluchu svedka zúčastniť a využiť svoje právo klásť svedkovi otázky, takže tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom a je preto konanie nepoužiteľný ako dôkaz získaný v rozpore so zákonom.

39. Žalobca je toho názoru, že právo na odpočet dane si uplatnil v súlade s príslušnými právnymi predpismi a splnil všetky zákonné podmienky na jeho priznanie. Správca dane aj žalovaný porušili príslušné ustanovenia tak Daňového poriadku ako aj Zákona o DPH. Žalobca má za to, že je dôležitá, aby boli zachované práva daňového subjektu, teda žalobcu pri vykonaní dôkazov a to hlavne to, aby žalobca mal právo byť prítomný pri vykonávaní a získavaní informácii a to za účelom bránenia sa a uplatňovania svojich práv a kontroly správnosti priebehu získavania informácii a správnosti ich zachytenia, ktoré majú byť použité v daňovom konaní. Správca dane podľa žalobcu nesprávne posúdil splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty.

40. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že sú naplnené dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného, aj správcu dane podľa príslušných ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) S.s.p. Zároveň žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného

41. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 27.09.2017 vyjadril k podanej žalobe, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K podanému vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 04.11.2019, pričom zotrvala na žalobe podanej na Krajský súd v Prešove v celom rozsahu.

42. Na základe návrhu na odklad vykonateľnosti súd uznesením pod sp. zn. -95 dňa 17.10.2019 rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

IV.

Závery správneho súdu

43. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len S.s.p.), v zmysle ktorého sa správny súd v predmetnom konaní riadil.

44. Podľa S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

47. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

48. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

49. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

50. Predmetom preskúmania je v tomto konaní rozhodnutie Číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán dňa 23.04.2019 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane vyrubil podľa § 68 ods. 5 až 6 Daňového poriadku rozdiel v sume 254 438,31 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2016, žalovaný potvrdil. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul právnu zástupkyňu žalobcu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

51. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

54. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

55. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

56. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

57. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

58. Podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení urči aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia.

59. Podľa o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

60. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

61. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

62. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

63. Podľa § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa §49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

64. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

65. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného a správcu dane došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí na základe nezákonné získaných dôkazov.

66. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim.

67. Správny súd reagoval na podstatné námietky uvádzané žalobcom v žalobe. Konštatoval, že dôkazné prostriedky uvedené v ustanovení § 24 ods. 1, 4 Daňového poriadku sú vymenované nie taxatívnym spôsobom, to znamená, že okrem týchto dôkazných prostriedkov správca dane je oprávnený využiť aj ďalšie dôkazy na preverenie a objasnenie skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Podmienkou je, aby tieto dôkazy boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takýmito dôkaznými prostriedkami sú aj výpovede svedkov v iných daňových konaniach,

resp. informácie FR SR a orgánov činných v trestnom konaní, ako aj medzinárodných informácií od zahraničnej daňovej správy.

68. Nedôvodná je námietka žalobcu, že správca dane porušil prejednaciu zásadu podľa a Daňového poriadku a neumožnil mu vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že správca dane žalobcu výzvou zo dňa 15.08.2018 vyzval žalobcu, aby sa oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, teda aj informácie o vykonanom dokazovaní a vyzval ho, aby v súvislosti s pochybnosťami správcu dane o pravdivosti údajov v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal v zmysle ustanovenia , Daňového poriadku. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k uvedeným zisteniam a vykonaným dôkazom nevyužil a správcovi dane nepredložil žiadne vyjadrenie a nejasnosti neodstránil.

69. Neopodstatnenou je aj námietka žalobcu o nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu nedodržania lehoty na vybavenie MVI, pretože podľa správneho súdu správca dane nebol nečinný, urgoval zaslané MVI a uvedenou žiadosťou sa v danej veci snažil o čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Počas prerušenia daňovej kontroly neplynuli žiadne lehoty.

70. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutie ESD - rozsudky č-354/03, C-80/11, C-142/11 a NS SR sp. zn. , podľa názoru správneho súdu tieto opatrenia môžu byť požadované len v rozumnej miere.

71. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol upovedomený o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu (v tomto prípade K. K. s.r.o., W.r.o.) nebolo povinnosťou správcu dane ho upovedomiť, ale bol povinný s takto získaným dôkazom žalobcu oboznámiť, čo správca dane urobil dňa 15.08.2018.

72. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcu dane a žalovaného a k zistenému skutkovému stavu správny súd uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.

73. Podľa správneho súdu v daňovej kontrole postupoval správca dane správne pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých sú ako dodávatelia uvedené spoločnosti K. K. s.r.o., W. I., s.r.o., S T. Z. s.r.o. a F. trade s.r.o. nevychádzal len z daňových dokladov predložených platiteľom, ale za týmto účelom vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Za účelom získania objektívnej pravdy správca dane preveroval celý obchodný reťazec, t. j. dodávateľov, subdodávateľov a tiež zahraničného odberateľa daňového subjektu, pričom zistil, že preverovaní obchodníci nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sú medzi nimi rizikoví, resp. zmiznutí obchodníci, nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal a znášal náklady na prepravu. Konatelia spoločností K. K. s.r.o., W. I. s.r.o. a S T. Z. s.r.o. síce dodanie tovaru formálne potvrdili, ale dôkazmi nepreukázali. Podľa prepravných dokladov (CMR) mala prepravu tovaru v rámci celého reťazca vykonať vlastnými vozidlami spoločnosť N. H. B. „U.“ T. Z., V. XX, U., pričom faktúry za prepravu tovaru nemá ani jeden daňový subjekt zapojený do reťazca a podľa ich vyjadrení cena prepravy mala byť zahrnutá v cene tovaru. V spolupráci s poľskou daňovou správou správca dane zistil, že sa jedná o uzatvorený reťazec obchodovania s kuracím mäsom, nakoľko časť tovaru, ktorý daňový subjekt nakúpil od tuzemských dodávateľov, vyfakturoval poľskému odberateľovi N. H. B. „U.“ T. Z. a ten následne tento tovar fakturoval slovenským spoločnostiam foodstuffs trade s.r.o. a I., s.r.o., ktorí vystupujú ako subdodávatelia. Zostávajúca časť tovaru bola spoločnosťou F. F., s.r.o. vyfakturovaná slovenským odberateľom O.-R, s.r.o., Q. I., s.r.o., jedna dodávka tovaru bola rozpredaná rôznym odberateľom v drobnom predaji a k dvom dodávkam tovaru fakturovaným spoločnosťou foodstuffs trade s.r.o. podľa vyjadrenia samotného daňového subjektu F. F., s.r.o., nedošlo vôbec.

74. V reťazci sa nachádzajú daňové subjekty (XX J., s.r.o., I., s.r.o., fV. s.r.o. a K. K., s.r.o.), u ktorých nebolo možné preveriť vykonávanie ekonomickej činnosti z dôvodu, že tieto spoločnosti sú nekontaktné, došlo k zmene dodávateľov, zlúčeniu s inou spoločnosťou a tiež k vymazaniu z Obchodného registra ex offo. Konateľov sa nepodarilo vypočuť, predviesť príslušníkmi PZ SR, v mene spoločnosti konajú osoby bez oprávnenia. Subdodávateľské spoločnosti buď vôbec nepodali za zdaňovacie obdobie august 2016 daňové priznanie, alebo podľa kontrolných výkazov nepriznali a neodviedli daň z faktúr pre svojho odberateľa.

75. Prepravu tovaru v rámci celého reťazca mala vykonať spoločnosť N. H. B. „U.“ T. Z., pričom však preprava tovaru preukázaná nebola, faktúry za prepravu tovaru neexistujú, cena prepravy mala byť zahrnutá v cene tovaru. Nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal a zabezpečil prepravu, kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu. Šetrením vykonaným poľskou daňovou správou u daňového subjektu N. H. B. „U.“ T. Z., ktorý vystupuje ako odberateľ daňového subjektu F. F., s.r.o., a zároveň ako prepravca tovaru v celom reťazci, bolo zistené, že preprava bola vykonaná vlastnými vozidlami daňového subjektu „U.“ T. Z.. Podľa CMR mal byť tovar prepravovaný z mesta N. do V., tovar nakúpený od spoločnosti F. F., s.r.o, bol ďalej predaný spoločnosti foodstuffs trade s.r.o., I., s.r.o. N. daňová správa uviedla, že podľa CMR bol tovar doručený príjemcovi prostredníctvom spoločnosti „U.“ T. Z., chýbajú však registračné čísla vozidiel, dátum prijatia a podpis príjemcu, obchody boli uskutočnené telefonicky a potvrdené e-mailami, ktoré však poľský daňovník nearchivuje, poľský daňovník nevlastní doklady preukazujúce pôvod mäsa, neboli predložené dôkazy o uskutočnenej preprave - záznamy o prevádzke motorových vozidiel, doklady o tankovaní PHM na Slovensku, vyúčtovanie cestovných náhrad vodiča, doklady za ubytovanie a pod., neboli uvedené podrobnosti ako prebiehala preprava. Na základe vyhlásení vodičov bolo zistené, že títo nespali mimo automobilov a za diaľnice a palivo platili príležitostne, dôkazy však neboli predložené. Nie je známe, kto konkrétne za slovenských odberateľov foodstuffs trade s.r.o. a I., s.r.o., jednal s daňovým subjektom N. H. B. „U.“ T. Z., kto objednával tovar a zadal miesto vykládky, kto sa zúčastňoval pri nakládke a vykládke tovaru za daňový subjekt N. H. B. „U.“ T. Z., a kto za odberateľov, kde a kedy bol tovar naložený a vyložený, na základe čoho boli obchody realizované - zmluvy, objednávky a pod. Prepravné služby sú zahrnuté v cene tovaru, žiadne faktúry týkajúce sa prepravy tovaru pre spoločnosti F. F., s.r.o., K. K. s.r.o., W. s.r.o. a F.s trade s.r.o. neboli vystavené. Daňový subjekt „U.“ T. v auguste 2016 vystavil faktúry za prepravu tovaru pre subjekty E. I. S. H. N., O. W. a S T. Z., s.r.o. Prílohu odpovede tvorila aj faktúra č. FV/XXXX/XX/XX zo dňa 17.08.2016 vyhotovená spoločnosťou N. H. B. „U.“ T. Z. pre odberateľa S T. Z., s.r.o., za prepravu v hodnote 500,-- Eur. Z uvedenej faktúry však nie je zrejmé, odkiaľ a kam bola preprava vykonaná, čo bolo predmetom prepravy, akým vozidlom bola vykonaná. Takúto faktúru bez predloženia ďalších dôkazov nie je možné považovať za dôkaz o uskutočnení prepravy. Faktúra zaslaná poľskou daňovou správou je v rozpore s tvrdením daňového subjektu S Trade Group, s.r.o., ktorý uviedol, že preprava bola v cene tovaru a prepravu zabezpečoval jeho dodávateľ spoločnosť foodstuffs trade s.r.o., v mene ktorej vystupoval pán A. S..

76. Správny súd argumentuje, že s poukázaním na ustanovenie a v znení neskorších predpisov správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Protokol z daňovej kontroly u daňového subjektu O. s.r.o., ktorý je právnym nástupcom zaniknutého daňového subjektu K. market s.r.o., správca dane získal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ku zisteným skutočnostiam sa žalobca mal možnosť vyjadriť pri ústnom pojednávaní dňa 03.07.2018 (zápisnica č. XXXXXXXXX/XXXX), pri ktorom ho správca dane v zmysle citovaného zákona oboznámil o pochybnostiach o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly v súvislosti s odpočítaním dane z faktúr od dodávateľov S T.t s.r.o. a zároveň ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal dôkazmi v zmysle v znení neskorších predpisov. Žalobca v stanovenej lehote, ani ku dňu vypracovania protokolu, žiadne dôkazy nepredložil, nejasnosti nevysvetlil a pochybnosti správcu dane neodstránil.

77. Ako vyplýva z ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnutie rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výkon rozhodnutia, odvolací

orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie, alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

78. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcu dane a žalovaného a k zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť či dôkaznú silu či schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.

79. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a tieto aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie podľa správneho súdu spĺňa zákonom požadované kritéria a preto námietka žalobcu, že sa nevysporiadal žalovaný s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu nemôže byť dôvodov na vyslovenie nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

80. Pri posudzovaní dodržiavania ustanovení v znení neskorších predpisov správny súd konštatoval, že v danom prípade nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie zdaniteľného obchodu označenými dodávateľmi a splnenie základnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane vyplývajúcej z ustanovenia citovaného zákona, a to vzniku daňovej povinnosti u tohto daňového subjektu v zmysle citovaného zákona. Konatelia spoločností K. K. s.r.o. a W. I. s.r.o. a S T. Z. s.r.o. síce dodanie tovaru formálne potvrdili, ale dôkazmi nepreukázali. Podľa vyjadrení zástupcov daňových subjektov W. Slovakia s.r.o. a S T. Z. s.r.o. v mene daňového subjektu foddstuffs trade s.r.o. vystupoval S. A., proti ktorému je vedené trestné stíhanie na tom skutkovom základe, že ako člen organizovanej skupiny v období od júla 2014 do decembra 2015 s úmyslom neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty ovládaním viacerých spoločností vytvoril fakturačný reťazec deklarujúci nákup a predaj prevažne mrazených kuracích pŕs a iného mrazeného mäsa, syrov a rôzneho iného tovaru, ktorý bol však vykonaný výlučne s cieľom získať neoprávnenú daňový výhodu. Výsledky daňovej kontroly podľa správneho súdu jednoznačne preukazujú, že žalobca neurobil účinné opatrenia na zamedzenie podozrenia jeho účasti v reťazci daňových subjektov s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu.

81. Správny súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly také dôkazy, ktorými by preukázal, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil tak, ako ho deklaroval na faktúre od dodávateľov K. K. s.r.o., W. I. s.r.o. a S T. Z. s.r.o., a preto jeho námietky, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na uplatnenie nároku na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa považuje správny sú za neopodstatnené.

82. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie I nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, kúpne zmluvy, CMR, evidencie DPH a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom -stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu i skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty í uznaný ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23.02.2011).

83. Judikatúra Najvyššieho súdu SR ( 5SŽ-o-KS 29/2005, , alebo ) potvrdzuje, že ak správca dane spochybní reálnosť (preukázateľnosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany daňových orgánov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR ).

84. Podľa judikatúry súdneho dvora týkajúcej sa výkladu záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (napr. rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen), na ktorú poukazujú žalobca i žalovaný, právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH zaplatenú na vstupe z nadobudnutých tovarov alebo prijatých služieb dodaných (poskytnutých) inou zdaniteľnou osobou predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH, ktorý bol premietnutý do vnútroštátnej právnej úpravy vykonanej predovšetkým zákonom o DPH. Daňové orgány členských štátov ÉU sú však oprávnené nepriznať uplatnené právo na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je tomu v prípade, ak sa na podvodnom konaní vedome podieľa samotná zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, alebo ak vie alebo s ohľadom na všetky okolnosti má vedieť, že sa kúpou tovaru alebo prijatím služby zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa na účely smernice 2006/112 považuje za účastníka na takomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane teda možno zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastňuje na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní (porovnaj napr. rozhodnutia vo veciach C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C - 484/03 Bond House Systems Ltd).

85. Z judikatúry súdneho dvora tiež vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr. preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak znovu až za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a že vzhľadom na objektívne skutočnosti doložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu tieto skutočnosti overiť. Nie je však v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. C-409/04 Teleos a i., C-499/10Vlaamse Oliemaatschappij, tiež C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).

86. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 smernice Rady 2006/112 z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (V tejto veci zo skutkových okolností súd konštatoval zistenie o priamom prevzatí tovaru daňovým subjektom vo vlastnej prevádzkarni od dodávateľa v zmysle faktúr, uistenie sa o kvalite - bod 20 rozhodnutia).

87. V rozhodnutí C-277/14 Súdny dvor EÚ uviedol, že „Ustanovenia šiestej smernice Rady 77/388/ EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu

- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ (V tejto veci k skutkovým okolnostiam súdny dvor uviedol, že daňový subjekt tovar a daňové doklady prevzal od subjektu, ktorý bol zistený ako neexistujúci).

88. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. konštatoval, že „Nemožno sa preto stotožniť so záverom žalovaného, ako i krajského súdu v tom, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral“, tiež uviedol, že „Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. Najvyšší súd preto dospel k záveru, „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“.Tento právny názor najvyššej súdnej autority však možno označiť za ojedinelý a bol prekonaný neskoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

89. Správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.6.2015, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Obdobne poukazuje správny súd na rozhodnutie NS SR zo dňa 23.02.2017, v ktorom NS SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o válnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt žalobu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje skutočne odrážajúce reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom, že žaloba je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...

90. Obdobne Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.6.2017 uviedol, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správca dane absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“

91. Správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“

92. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom.

93. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nebola opodstatnená. Odvolacím námietkam sa žalovaný venoval veľmi podrobne a v samostatnej rozsiahlej časti svojho rozhodnutia a dal na ne odpovede. Reagoval aj na námietky žalobcu majúce oporu v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ.

94. V súvislosti s tvrdením žalobcu o dôkaznom bremene zaťažujúcom v tejto veci správcu dane (žalovaného), keďže žalobca svoju povinnosť splnil predložením dôkazov (dokladov), správny súd uvádza, že daňovým orgánom sa podarilo okolnosti, o ktorých predložené dôkazy svedčili, zásadne spochybniť (prípadne až vylúčiť), a tak pre odstránenie zistených pochybností mal ďalšie dôkazy predkladať opäť žalobca. Žalobca totiž má v súlade s povinnosť preukázať vierohodnosť evidencií a záznamov a táto povinnosť sa nevyčerpáva prostým predložením listín, ktorých vierohodnosť momentom predloženia ešte správca dane nemal ako spochybniť, pretože pochybnosti vznikli až na základe realizovaných zistení správcu dane. Preto tento spätný prechod dôkazného bremena na žalobcu neodporuje ani zákonu, ani rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Daňový orgán v takej situácii nie je zaťažený povinnosťou, pri zistených pochybnostiach, dokazovať k čomu v obchodnom reťazci reálne došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo jeho zistenie, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane. Správny súd sa nedomnieva, že by v takejto situácii bolo zákonnou povinnosťou žalovaného (resp. správcu dane) preukazovať úmyselnú účasť žalobcu na daňovom podvode, ako to interpretoval žalobca s oporou v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Príčinou stavu, aký bol v tomto konaní zistený, nemusí byť automaticky úmyselné (a z podstaty veci potom už trestnoprávne postihnuteľné) konanie žalobcu, jeho úmyselná účasť v daňovom podvode.

95. Napokon v porovnaní so závermi v niektorých vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré pracujú s tézou, že k podvodu, chybe došlo medzi subjektmi zoradenými v reťazci s odstupom od daňového subjektu (žalobcu), pričom na tie vzťahy prirodzene daňový subjekt nemá, resp. nemusí mať dosah ani vedomosť o nich, uvádza správny súd, že v skúmanom prípade k určitému defektu došlo aj v poslednom vzťahu, pretože z dôkazov bolo zistené objektívne, že tento zmluvný a tovarový vzťah nemohol existovať v podobe, akú žalobca listinami prezentoval.

96. Správny súd poukázal na to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, pri ktorom správca dane spochybnil existenciu tovaru a jeho pohybu v reťazci dodávateľov je preto žalobná námietka žalobcu, že správca dane preniesol na neho dôkazné bremeno z dodávateľov neopodstatnená. Správny súd zdôraznil, že pre uplatnenie práva na odpočítanie dane predloženie formálne vyhotovených dokladov je podľa správneho súdu nedostatočné a žalobca v rámci daňovej kontroly nepreukázal, že vynaložil a prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitol v reťazci daňových subjektov s fiktívnymi zdaniteľnými obchodmi zneužívajúcich právo na odpočítanie dane za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu. V tejto súvislosti musí správny súd zdôrazniť, že tak správca dane ako aj žalovaný neuviedli, že sa dopustil žalobca podvodného konania, ale že dostatočným spôsobom nepreukázal, že vynaložil a prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitol v reťazci týchto fiktívnych zdaniteľných obchodov jednotlivých daňových subjektov.

97. K ďalšej žalobnej námietke, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane o rozdiele dane v rozhodnutiach a žalovaného sú nedostatočné, pretože sa nevyjadrovali k jednotlivým faktúram, ale iba všeobecne bez uvedenia jednotlivých skutočností uvádzali závery, pričom podľa žalobcu povinnosťou správcu dane v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku je tá skutočnosť, aby nevyhnutné skutočnosti na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, to však ani podľa správneho súdu neznamená, že správca dane sa musí zaoberať s každým tvrdením daňového subjektu a vykonávať dokazovanie dovtedy, pokým sa nepreukáže tvrdenie žalobcu v daňovom priznaní, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávajúcim, je teda na správcovi dane, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a aké závery z vykonaného zrealizovaného dokazovania následne vyvodí.

98. Čo sa týka námietky žalobcu o nezákonnosti zistení, ktoré vychádzajú z daňových kontrol u iných daňových subjektov sa vzťahuje daňové tajomstvo, v tomto konaní nemôže správny súd akceptovať, pretože z ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pri zabezpečovaní dôkazov je obmedzený iba tým, aby získaný dôkaz nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pritom žalovaný v odvolacom konaní nezistil, aby niektorý z predložených dôkazov, ktoré správca použil v rámci daňovej kontroly získal v rozpore s citovaným ustanovením. Žalobná námietka žalobcu na jednej strane poukazuje na daňové tajomstvo a na druhej strane namieta, že nebol účastný samotného vypočutia svedkov v úkone, ktorý predchádzajúcej časti namietal, ako nemožno vykonateľný, pretože by bolo ovplyvnené daňové tajomstvo. Podľa správneho súdu žalobca mal možnosť sa ku kontrolným zisteniam správcu dane vyjadrovať pri jednotlivých úkonoch, pričom poukazuje správny súd na vyjadrenie žalobcu z 08.10.2018 ku zisteniam z daňovej kontroly, ku ktorým dôkazom v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku uviedol, že skutočnosť, že tovar pre spoločnosť žalobcu dodávali spoločnosti zapojené do organizovanej skupiny sa dozvedeli až vo chvíli, keď bývalých spoločníkov zadržala polícia a prakticky zo zistení finančnej správy. Aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré boli zistené v rámci daňovej kontroly bol žalobca oboznámený a to na ústnom pojednávaní dňa 03.12.2018 čo zase vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní.

99. Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania správcom dane boli výsledky vykonanej kontroly uvedené v Protokole zo dňa 14.08.2018, ku ktorým výsledkom daňovej kontroly teda uvedených v protokole sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 08.10.2018 a námietky k protokolu boli zároveň prerokované s daňovým subjektom dňa 03.12.2018. Preto žalobnú námietku, že sa nemal možnosť vyjadriť ku niektorým kontrolným zisteniam, ako aj to, že nedisponoval protokolom a nemal možnosť sa zúčastniť prípadných výsluchov svedkov, považuje správny súd za neopodstatnenú.

100. K žalobnej námietke, že daňový subjekt nemal vedomosti a nevedel o tom, že svojim konaním sa podieľa v rámci obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu na nezákonnom konaní poukazuje správny súd na výpovede jednotlivých svedkov a to konateľov spoločností F.a, za MiK. VA. SQ., s.r.o. splnomocneného zástupcu X.. A., pričom z dokazovania vykonaného správcom dane vznikli za týmto účelom umelo vytvorené a boli len fiktívnym článkom obchodného reťazca. Výsledky a dôkaz, ktorý bol predložený orgánmi činnými v trestnom konaní čo sa týka samotného trestného konania voči W. N., S. A. a W. I., ide o dôkazný prostriedok, ktorý bol získaný v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku.

101. Čo sa týka európskej judikatúry a poukaz žalobcu na rozsudok ESD vo veci C-354/03 a rozsudok NS SR správny súd poukazuje na to, že správca dane sa pri daňovej kontrole zameral na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Za

účelom získania objektívnej pravdy správca dane nepreveroval iba priamych dodávateľov, ale aj subdodávateľov žalobcu a pri tom s poukazom na základné pravidlá DPH, podľa ktorých musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže dôjsť k odpočítaniu dane. Zisteniami, ktoré mal správca dane k dispozícií bolo vierohodne preukázané, že predmetné obchody nespĺňajú základné kritéria reálnej obchodnej činnosti, o čom svedčia vykonané výsluchy svedkov a konateľov spoločností dodávateľov, ako aj MVI a aj dôkazy získané v spolupráci s prezídiom PZ NAKA NJFP. Žalobca ako daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom a to práve osobou uvedenou na faktúrach a výkon práva nebol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, obzvlášť vtedy, ak správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dokladov predložených daňovým subjektom, čo bolo preukázané v rámci daňového konania s výzvou na predloženie dôkazov v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

102. Z vykonaného dokazovania je podľa správneho súdu zrejmé, že predloženým dokladom absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov sú opodstatnené, pretože ak spoločnosť foodstuffs trade s.r.o. nedodala tovar spoločnosti W. s.r.o., ktorá mala následne dodať tovar spoločnosti F. F., s.r.o., teda spoločnosti žalobcu. Samotné uskutočnenie zdaniteľného plnenia je podľa správneho súdu základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia sumy bezhotovostným stykom, teda sumy uvedenej na faktúre, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle príslušných ustanovení Zákona o DPH. Správca dane mal preto právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, avšak nemal povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Je na platiteľovi dane, aby predložil také dôkazy, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody boli skutočne uskutočnené. Bolo potrebné, aby žalobca ako platiteľ DPH preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takýchto zdaniteľných plnení, ktoré samé o sebe zneužívajú právo poskytované a vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, preto žalobnú námietku, že dôkaznú povinnosť alebo dôkazné bremeno preniesol správca dane na daňový subjekt nie je pravdou, pritom správny súd poukazuje na závery z rozsudku NS SR , podľa ktorého uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu vzhľadom na to, že daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný rozsah dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane.

103. Správny súd poukazuje na príslušné rozhodnutia NS SR , v spojení s rozhodnutím ÚS SR , z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku v znení neskorších predpisov v spojení s § 49 a § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa týchto rozhodnutí NS SR a ÚS SR primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si so zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane preto slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak žalobca ako daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie DPH uznaný správcom dane ako oprávnený. Zároveň správny súd poukazuje ako aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach na rozsudok NS SR , v ktorom NS SR poukázal na základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (poukaz na ustanovenie ).

104. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kitel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti REcoltaRecicling SPRL) a rozsudkom

Optigen správny súd argumentuje, že žalobca vedel, alebo mal vedieť, že sa v rámci dodania tovaru od poľského daňového subjektu zúčastňuje intrakomunitárnej dodávky tovaru od iného členského štátu. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že tento sa vysporiadal s aktuálnou a platnou judikatúrou, ktorá je pre správu dane záväzná, a z ktorej vyplýva, že ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štátu iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň; ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Nadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar nepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v rozsudku v spojených prípadoch C-536/08 a C-539/08, v ktorom vyjadril, že ak by s právo na odpočet v takomto prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice, keďže zdaniteľná osoba, ktorej by sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom došlo k ukončeniu prepravy alebo odoslania tovaru. Ak nadobúdateľ tovaru preukáže zdanenie nadobudnutia tohto tovaru v členskom štáte skončenia odoslania lebo prepravy tovaru, že opraviť uplatnenú daň v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň. K námietke žalobcu, že správca dane tvrdil, že podmienky pre odpočet DPH u žalobcu neboli splnené z dôvodu nesplnenia povinnosti iných daňových subjektov správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu, vykonaného dokazovania, vyplýva, že správca dane nesplnenie podmienok zamietnutia odpočtu DPH, resp. oslobodenia DPH odôvodnil skutočnosťami, o ktorých žalobca vedel alebo mal vedieť, nakoľko tovar nadobúdal v rámci klasického intrakomunitárneho dodania tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu.

105. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je primerane rozložené medzi daňový subjekt a správcu dane. Dôkazné bremeno zaťažuje aj daňový subjekt, ktorý je povinný si zabezpečiť dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané v daňovom doklade mohol správcovi dane preukázať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, uznesenie zo dňa 14.11.2018 sp. zn.: -53, ktorý uviedol: „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovanie a zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

106. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým zisteniam v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, čo žalobca aj využil. Správca dane nie je povinný vykonávať všetky dôkazy, ktoré navrhuje žalobca, je povinný zistiť stav tak, aby mohla byť daň správne určená, čo v danom prípade aj vykonal. Podľa zákona o daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového

subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahy, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.02.2018 sp. zn.: ).

107. Žalobnú námietku, ktorú si uplatnila právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní a to poukaz na nález z 30.01.2019 správny súd argumentuje tým, že konečným účelom daňového konania je rozhodnutie o právach a povinnostiach daňového subjektu. Pred jeho vydaním je však nevyhnutné umožniť daňovému subjektu v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva a to aj s cieľom odstrániť protichodné tvrdenia a postoje správcu dane, ku ktorým tento dospel v daňovej kontrole, ktoré nemá charakter rozhodovací, ale zisťovací. Situácia, keď daňová kontrola de facto nahrádza vyrubovacie konanie pred správcom dane je ústavným súdom posudzovaná ako závažné procesné pochybenie, ktorého procesným dôsledkom mohlo byť nezákonné rozhodnutie. Uvedený záver ústavného súdu v predmetnom náleze Ústavného súdu však nemožno aplikovať na dané konanie, pretože ako už správny súd vyššie uviedol žalobca ako daňový subjekt resp. jeho zástupca za zaniknutý daňový subjekt FV. Q. s.r.o. boli oboznamovaní počas daňového konania so všetkými skutočnosťami, ktoré zistil správca dane a následne upovedomil žalobcu aj o záveroch správcu dane a zisteniach, ku ktorým sa mohol daňový subjekt v rámci daňovej kontroly vyjadriť. Už vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd poukázal na uvedené vyjadrenia správcu dane počas daňovej kontroly, od ktorých bola spísaná aj ústna zápisnica. Správny súd považuje preto uvedenú žalobnú námietku uplatnenú až na pojednávaní pred správnym súdom za nedôvodnú.

108. Na základe uvedených skutočností a po preskúmaní daňových orgánov správny súd dospel k záveru vyplývajúceho z ustanovenia § 190 S.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného stavu veci, z ktorého daňové orgány vyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.

109. S poukazom na ustanovenie § 167 S.s.p. správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal vzhľadom k tomu, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemal nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 168 S.s.p.

110. Toto rozhodnutie prijal správny senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.