Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/9/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senátu zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: M. S., S., so sídlom N., N. Z., IČO: X., zastúpeného Advokátskou

spoločnosťou S. J.. T. T., P., N. Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

I/224/5943-29537/2011/990013-r zo dňa 18. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. -76 z 26. októbra 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.

-76 zo dňa 26. októbra 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu

Nové Zámky (dodatočný platobný výmer), vydaného podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. , ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických

osôb (ďalej len „DzP“) za rok 2001 v sume 43 580,29 Eur, a to po opakovanej daňovej

kontrole.

2

Krajský súd dôvodil tým, že z predloženého administratívneho spisu týkajúceho

sa žalobcu zistil, že Daňový úrad Nové Zámky vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DzP za

rok 2001, o ktorej vyhotovil Protokol č. /Há,Sh zo dňa 12. októbra 2010.

Daňový úrad Nové Zámky určil žalobcovi DzP za rok 2001 vo výške 1 113 000 Sk, nakoľko

sa daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od danej uvedenej v daňovom priznaní

(47 300 Sk), rozdiel 1 066 600 Sk vyrúbený dodatočným platobným výmerom daňového

úradu Nové Zámky č. /Mt z 13. decembra 2010.

Počnúc dňom 12. februára 2010 bola u žalobcu vykonávaná opakovaná daňová

kontrola, z ktorej bol vyhotovený protokol č. /Há,Sh z 12. októbra 2010,

ktorý bol žalobcovi doručený dňa 28. októbra 2010, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa

3. decembra 2010. Na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly Daňový úrad Nové

Zámky vyrubil žalobcovi rozdiel DzP za rok 2001 vo výške 43 580,29 Eur, a to dodatočným

platobným výmerom Daňového úradu Nové Zámky č. /Mt z 13. decembra

2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorého obsah je

v prevažnej časti totožný s obsahom žaloby.

V odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktorého preskúmania sa žalobca

v tomto konaní domáha.

Po preskúmaní obsahu administratívneho spisu žalovaného, napadnutých rozhodnutí,

dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade bolo rozhodnutie, ako aj postup žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú

zamietol. Súd považoval za potrebné uviesť, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím

žalovaného a s odôvodnením tohto rozhodnutia čo do skutkových zistení, ako aj právneho

posúdenia. Podľa súdu nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a bolo

vecou podnikateľského rizika daňového subjektu, aby pri uzatváraní obchodov dostatočne

overil dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera. Podľa krajského súdu daňové orgány zistili

skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu, krajský súd sa s takto zisteným skutkovým

stavom stotožnil, čo platí aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu, a preto žalobu ako nedôvodnú

podľa zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia žalovaného aj dodatočného

3

platobného výmeru a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca poukázal

na to, že žalovaný pochybil, keď sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý neuznal

uplatnenie daňových výdavkov podľa ustanovenia

od dodávateľa spoločnosti K., S., pričom žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so stanoviskom

správcu dane, ktorý nespochybňoval nadobudnutia existencie tovarov, čo vyslovene písomne

uviedol správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru. V súvislosti s

vykonaným dokazovaním poukázal na ustanovenie zákona číslo , v

zmysle ktorého správca dane, ktorý vedie daňové konanie, vykonáva dokazovanie a je

zodpovedný za jeho priebeh. Správca dane má dbať pri výkone dokazovania na povinnosť,

aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.

Podľa jeho názoru správca dane môže podľa ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1999 Zb.

požadovať od daňového subjektu len také dôkazy, ku ktorým má zákonnú povinnosť nimi

disponovať. Žalobca tvrdí, že nemôže zodpovedať za personálnu organizáciu dodávateľa.

Daňový subjekt nemôže taktiež niesť zodpovednosť za nesplnenie si prípadných povinností a

podmienok vyplývajúcich pre jeho dodávateľa z ustanovenia § 673 a nasledujúcich zákona č.

upravujúcich zmluvu o tichom spoločenstve, a to ani v prípade, ak by o takejto

zmluve mal vedomosť. Zároveň poukázal na ustanovenie § 13 v nasledujúce Obchodného

zákonníka upravujúce konanie podnikateľa. Taktiež nemožno proti daňovému subjektu použiť

ako dôkaz skutočnosť, že iný daňový subjekt si neplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia

a nasledujúcich Právna zástupkyňa poukázala na ustanovenie §

24 ods. 1 V odôvodnení platobného výmeru správca dane uviedol

konštatovanie, že nezistil chybovosť v náležitostiach daňových dokladov a nespochybnil ani

zistenie jeho deklarovaného tovaru alebo služieb ako aj následné uskutočnenie zdaniteľných

plnení svojim odberateľom. Poukázal na rozporuplnosť výpovedí A. T. a T. K. citujúc pritom

ustanovenie z alebo . Podľa žalobcu z okolností

prípadu vyplýva, že správca dane poznatky, ktorých odôvodnenosť nasvedčuje porušeniu

povinností dodávajúceho daňového subjektu, nepreveril v súlade z ustanovením § 29 ods. 2

ako aj citovaného zákona. Taktiež poukázal na ustanovenie

§ 29 ods. 8 citovaného zákona, ktoré je podľa jeho názoru potrebné vykladať v súlade s

ustanovením článku 2 ods. 3 . Žalobca taktiež poukázal na

skutočnosť, že neexistencia daňovej evidencie u dodávajúceho subjektu nemôže byť použitá

ako dôkaz proti kontrolovanému daňovému subjektu. Keďže žalobca nebol povinný na

základe ustanovenia článku 2 ods. 3 v spojení s a

4

ods. 1 preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, ktorých

absenciu zapríčinil iný daňový subjekt, správca dane sa nemôže dovolávať na porušenie

ustanovenia Na základe týchto skutočností pokladá

žalobca dodatočný platobný výmer č. /Mt a rozhodnutie žalovaného,

ktorým bol tento dodatočný platobný výmer potvrdený, za rozhodnutie, ktoré je v rozpore s

ustanovením a , a A z týchto

dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. októbra

2011 spisová značka - 76 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a zrušuje

rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu

trov konania, ktoré vyčíslil vo výške 484,45 euro.

Žalovanému bolo odvolanie žalobcu voči rozsudku krajského súdu z 26. októbra 2011

doručené dňa 23. januára 2012, pričom žalovaný sa k odvolaniu žalobcu napriek výzve súdu

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (

v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ( a v spojení s veta prvá

a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a podľa

ods. 3 a rozsudok krajského súdu potvrdil.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti,

5

ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle

zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom

konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je

jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona

č. ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti ( ),

podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,

vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (

Slovenskej republiky).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý

vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

6

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú

výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady)

daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je

dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku,

nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného

z odpisovania (§ 23).

Podľa § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov daňovým výdavkom je výdavok

(náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa

§ 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok

(náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku

výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do

daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 veta prvá zákona o daniach z príjmov daňovými výdavkami nie sú

výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď

o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie

nie je dostatočne preukázané.

Podľa názoru najvyššieho súdu, bolo úlohou súdu v danom prípade posúdiť, či daňové

orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri

vyslovení právneho názoru, či žalobca ako daňovník mohol do daňových nákladov zahrnúť

vykázané náklady za tovary a služby od dodávateľa K., S. vo výške 4 527 594,58 Sk, ktorý

mu podľa správcu dane nedodal tento dodávateľ a o ktoré správca dane upravil výsledok

hospodárenia podľa o dani z príjmov v celkovej sume 4 527 000 Sk,

čo pri 29 % sadzbe dane predstavovalo sumu daňového nedoplatku 1 312 900 Sk (1 312

900/30,126 je suma 43 580,29 euro).

7

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou daňovník mal povinnosť preukázať

správcovi dane skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a na ktoré bol vyzvaný

správcom v priebehu daňového konania, ako aj na vierohodnosť, správnosť a úplnosť

povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovníkom, keď bolo preukázané na základe

šetrenia, ktoré vykonal kriminalistický a expertízny ústav pravosti podpisu A. T., pričom

týmto posudkom bolo preukázané, že táto osoba nepodpisovala sporné faktúry v roku 2001 a

v uvedenom období obchodná spoločnosť prínosom nedodávala ani tovar ani služby. Samotné

účtovné doklady musia byť vo vzájomnej súvislosti, ktorými sa preukazuje vecná súvislosť

výdavkov vo vzťahu k podnikaniu daňovníka. V prípade, ak nie je daňovníkom hodnoverne

preukázané, že osoba uvedená ako dodávateľ na dokladoch reálne dodala predmetný tovar

alebo službu daňovníkovi, potom nejde o daňový výdavok preukázateľne vynaložený na

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1

Ak totiž daňovník reálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného

plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal dôsledky tohto konania. Pri

uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného

partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany

daňových orgánov.

Najvyšší súd ako súd odvolací dospel zhodne s názorom krajského súdu názoru, že

daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav na riadne určenie dane, pričom vykonaním

dokazovaním preukázali že uvedený tovar a služby, ktoré vyradil správca dane z nákladov

daňovníka, nemohol dodať ako dodávateľ spoločnosť K., S.S. Bolo povinnosťou daňovníka,

aby správcovi dane preukázal, v prípade, že správca dane relevantným spôsobom vyvrátil, že

tovar a služby nemohla dodať spoločnosť K., S.S., kto mu tento tovar a služby dodal. Ak to

bol iný dodávateľ iný dodávateľ mal v súlade s preukázaným skutkovým stavom označiť na

účtovných dokladoch skutočného dodávateľa.

Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní, tak odvolací súd poznamenáva,

že vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane.

V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar

skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou

8

daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na

základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí, alebo správcovi

dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť

skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok toho svojho

konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby v súlade

s ustanovením Aj najvyšší súd dospel k záveru, že daňové

(správne) orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali

dokazovanie v súlade s ust. o správe daní. Žalobca nevyvrátil

žiadnymi ďalšími dôkazmi tvrdenia správcu dane, že uvedené tovary a služby dodal na nich

označený dodávateľ a preto správne uvedené faktúry vyradili z účtovnej evidencie žalobcu.

Keďže žalobca ani pri prerokovaní protokolu o kontrole nevedel svoje tvrdenia preukázať

a nepreukázal ich ani v samotnej žalobe a odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že

rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne.

Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie

správnej výšky základu dane nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru

alebo služby len preukázaním daňového dokladu – faktúry s predpísaným obsahom. Daňové

doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na

druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom

doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov a služieb jednotlivými

dodávateľmi (v tomto prípade spoločnosťou K., S.S.). Pokiaľ nie sú splnené tieto

hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal

rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane tak, ako bola uvedená

v hlásení (daňovom priznaní).

V danom prípade, aj podľa názoru najvyššieho súdu, z obsahu administratívneho spisu

ako aj z obsahu napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že vo veci bolo

vykonané dostatočné dokazovanie, avšak žalobca nepredložil žiadne iné listinné dôkazy, resp.

neoznačil iné dôkazy na podporu svojich tvrdení, že predmetné dodávky tovarov a služieb

vykonala spoločnosť K., S.S., resp. neoznačil žiadnu inú osobu ako dodávateľa predmetných

tovarov a služieb, keďže správca dane dostatočne preukázal, že týmto dodávateľom nemohla

byť spoločnosť K., S.S.

9

Najvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu ako aj žalovaného, že

žalobca v konaní nepreukázal, že vecné plnenia fakturované spornými faktúrami boli

žalobcovi dodané od spoločnosti K., S.S., a že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno

v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a tak, že neúspešnému žalobcovi

ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013

J.. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská