Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 98 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (116)8b1/386669.c6ce24.pdf
PDF · 195.21 KB
No categories available
2Sžf/52/2011
Najvyšší súd 2Sžf/52/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Tomáš Pisarčík, bytom Hniezdne č. 383,
IČO: 41 569 261, zastúpený: JUDr. Pavol Hovan, advokát, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Ing. Koţucha 1, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Vazovova ul. č. 2, Bratislava, právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky,
so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. I/225/16257-138658/2009/990770-r z 11. januára 2010, v spojení
s rozhodnutím Daňového úradu Stará Ľubovňa zo 16. septembra 2009,
č. 735/230/23214/09/Dlu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove,
č. k. 3S/66/2010 - 28 z 10. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove,
č. k. 3S/66/2010 - 28 z 10. júna 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3S/66/2010 - 28 z 10. júna 2011, zamietol
ţalobu ţalobcu, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou
sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138658/2009/
990770-r z 11. januára 2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a podľa § 48
ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov účinného do 31. novembra 2011 (ďalej len „zákon o správe daní“)
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/230/23214/09/Dlu
zo 16. septembra 2009, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2006 v sume 10.079,10 €
z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k uskutočneniu
zdaniteľných obchodov, preto následne nemohlo dôjsť ani k odpočítaniu dane.
Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 a § 49 ods. 1 a 2
zákona o DPH, ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou,
dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH, neuniesol dôkazné bremeno,
keď vierohodným a jednoznačným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných
obchodov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 17. júna 2009, číslo:
735/320/13448/2009/Boď, ktorú správca dane spísal z výsluchu ţalobcu, ktorého sa zúčastnil
na odbore kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Starej Ľubovni vyplýva, ţe samotný ţalobca priznal, ţe v roku 2006
nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry ktoré sú vystavené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o.
a Gastro Mi, s.r.o. sú fiktívne, činnosť vyhotovovania faktúr koordinoval a zabezpečoval
konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár a v roku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb
deklarovaných na faktúrach vyhotovených spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi, s.r.o.
nedošlo. K skutočnému dodaniu sluţieb došlo len pre firmu ROŠERO-P, s.r.o., avšak náklady
súvisiace s touto podnikateľskou činnosťou nie sú zaúčtované v účtovníctve roka 2006.
Sluţby boli vykonávané dodávateľsky, ale nie spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi,
s.r.o., čiţe v skutočnosti v zdaňovacom období roka 2006 nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb
deklarovaných na uvedených faktúrach.
Krajský súd mal v zmysle vyššie uvedeného, ako aj skutkového stavu zisteného
správnymi orgánmi za preukázané, ţe fakturované obchody sú fiktívne, keďţe v zdaňovacom
období 2. štvrťroku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami
nedošlo, a preto námietky ţalobcu uvedené v ţalobe vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP
tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu
zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.
Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola,
ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti
kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať
tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal
skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad
chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riadne
realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas
a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane.
Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne
konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze
správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich
procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie
námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti
dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“,
a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako
aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole, mu neboli v čase,
kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol
a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej
kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv.
Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane,
o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania
správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti
ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi
a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly
realizoval. Daňové konanie tak podľa názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť
k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového
konania.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo 7. septembra 2011 na odvolanie ţalobcu
navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku
odvolania ţalobcu povaţuje námietku o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou
nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe
a opakovane ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca
uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly
bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku
vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,
a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje
povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2
zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších
zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa
ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona
č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov
(čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové
subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe
ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania
preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 3, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane.
Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý
vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa § 29 ods. 4, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania
daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo
sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,
7 a 9 aţ 12,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu
administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal u ţalobcu
opakovanú daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok 2006, o výsledku
ktorej bol vypracovaný protokol č. 735/320/18779/2009/Boď z 23. júla 2009.
Správca dane pri kontrole zistil, ţe daňový subjekt si v zdaňovacom období 2. štvrťrok
2006 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr za dodanie stavebných prác, zabezpečenie prenájmu
a dodania stavebných strojov, mechanizmov, zariadení a technologickej dopravy
a za zabezpečenie a dodanie reklamnej činnosti, sluţieb, prác a produktov, ktoré vyhotovila
spoločnosť GastroMi, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie č. 8, Keţmarok. Dodanie tovaru
a sluţieb ţalobca následne fakturoval odberateľom JADRIJA, s.r.o., Starý trh 2, Keţmarok,
Kamilovi Horváthovi, HORSTAV, Lučivná 127, Jane Hovancovej – JAMIT, Zimná 103,
Stará Ľubovňa a Pavlovi Timočkovi – JAMIT, Mierová 1096/52, Stará Ľubovňa.
Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu ţalovaného preukázané, ţe správca
dane poţiadal Daňový úrad Keţmarok o preverenie vyhotovených faktúr spoločnosťou
GastroMi, s.r.o., pričom zistil, ţe adresa sídla spoločnosti je totoţná s adresou trvalého
bydliska jediného konateľa spoločnosti Antona Holzbára, sídlo spoločnosti nie je označené
obchodným menom spoločnosti, nachádzajú sa tam byty, na zvončekoch nie sú mená
a na zvonenie nikto nereaguje. Daňový subjekt je registrovaný na DPH od 30. októbra 1996
a na Daňovom úrade Keţmarok od 5. septembra 2003. Správca dane taktieţ zistil, ţe konateľ
spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár (v čase zisťovania v Ústave na výkon väzby
Levoča), sa vyjadril, ţe v predmetnom období s daňovým subjektom Tomáš Pisarčík
spolupracoval. Vzhľadom na to, ţe nemá k dispozícii kópie faktúr, nevie potvrdiť vystavenie
faktúr. S uvedeným podnikateľom mal uzavretú zmluvu o spolupráci a po nahliadnutí
do svojho účtovníctva, ktoré sa nachádza na rôznych miestach, by vedel potvrdiť vystavenie,
zaúčtovanie a odvedenie dane z týchto faktúr. Práce boli vykonané subdodávateľmi, s ktorými
mal uzavreté zmluvy o dielo. Nemá vo vlastníctve ani v trvalom prenájme stroje a stavebné
zariadenia. Zmluvy o nájmoch sú súčasťou účtovnej agendy. Spoločnosť za jeho pôsobnosti
nevlastnila ţiadne motorové vozidlá, nemala ţiadnych zamestnancov. Zmluvy o dodaní
tovarov a sluţieb uzatváral len on sám ako jediný konateľ. Peniaze mu boli vyplatené
oprávneným zástupcom subdodávateľa a vykonané stavebné práce preberal on osobne. Mali
by existovať kópie stavebných denníkov. Nespomína si, od koho bol nakúpený dodaný tovar
a kde bol uskladnený.
V súvislosti s prešetrovaním trestnej činnosti ţalobcu boli z Odboru kriminálnej
polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Starej Ľubovni správcovi dane poskytnuté výpovede svedkov Antona Holzbára, Róberta
Kiefera, Štefánie Cehulovej, Kamila Horvátha.
V zázname zo 6. marca 2009 sa Anton Holzbár, konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o.,
vyjadril, ţe Tomáša Pisarčíka pozná, zoznámili sa niekedy v roku 2005 alebo 2006. Sľúbil, ţe
ak mu opečiatkuje a podpíše nejaké papiere, tak mu za tie sluţby zaplatí. Podpisoval
a opečiatkoval mu písomné doklady, pričom uviedol, ţe sú to práce vykonávané na čierno.
Nikdy jeho spoločnosť nevykonávala pre Pisarčíka, či spoločnosť JADRIJA, s.r.o. ţiadnu
reklamnú činnosť. Asi v dvoch prípadoch sa s Pisarčíkom stretol v Poprade, kde s ním prišiel
aj muţ silnejšej postavy, o ktorom vie, ţe sa volá Horváth a pochádza z obce Lučivná.
Za svoje sluţby pre Pisarčíka nedostal ţiadne finančné prostriedky, iba zaplatil
za občerstvenie v zariadení, kde sa stretli a kde mu podpísal a opečiatkoval papiere.
V niektorých prípadoch Pisarčíkovi podpísal a opečiatkoval aj prázdne papiere. Štefániu
Cehulovú pozná a zoznámil ho s ňou Pisarčík, ktorému viedla účtovníctvo. Aj jemu radila,
akým spôsobom má viesť svoje účtovníctvo. Momentálne takmer celé jeho účtovníctvo sa
nachádza na Daňovom úrade Keţmarok. Ţivnostníkov Hovancovú a Timočka zo Starej
Ľubovne nepozná a neposkytol im ţiadne motorové vozidlo na práce do Šale pretoţe také
vozidlo spoločnosť nevlastnila. Tomáš Pisarčík mu za jeho sluţby sľuboval finančnú odmenu,
ale doposiaľ od neho ţiadne finančné prostriedky nedostal. Vo väzbe ho uţ boli vypočuť aj
pracovníci Daňového úradu Keţmarok, ktorým uviedol, ţe všetky obchody s Pisarčíkom
prebiehali tak, ako ich má Pisarčík v účtovníctve. V tej dobe však nevedel, ţe Pisarčík
vykázal na jeho spoločnosť aţ také vysoké finančné čiastky.
Róbert Kiefer, konateľ spoločnosti JADRIJA, s.r.o. v období január 2001 aţ november
2006 sa vyjadril, ţe Antona Holzbára osobne pozná, dokonca sú v nejakom príbuzenskom
vzťahu, preto je mu divné, ţe s tou osobou mal obchodovať cez Tomáša Pisarčíka, ktorého
nepozná. K predloţeným faktúram, zmluvám a rôznym písomným dokladom, v ktorých
je uvedená spoločnosť JADRIJA, s.r.o., uviedol, ţe tieto doklady vidí prvýkrát, a podpisy
a pečiatky na nich nie sú jeho.
Z výpovede Štefánie Cehulovej vyplýva, ţe je konateľkou spoločnosti ECONOMIC,
s.r.o. Spišská Nová Ves a vedie účtovníctvo pre Tomáša Pisarčíka z obce Hniezdne ako
súkromná osoba. Účtovníctvo mu vedie pravdepodobne od roku 2005 a z účtovných dokladov
vie, ţe s Róbertom Kieferom, konateľom spoločnosti JADRIJA, s.r.o., obchodoval. Osobne
Róberta Kiefera nepozná, ani nebola svedkom pri vyplácaní finančných prostriedkov.
V zázname z 9. decembra 2008 sa k obchodnej činnosti s Tomášom Pisarčíkom
vyjadril Kamil Horváth, Lučivná 127. Uviedol, ţe v roku 2006 a v roku 2007 vykonával
stavebné práce v Spišskej Belej pri ukladaní zámkovej dlaţby na celom námestí
a pri výstavbe rodinných domov v Turčianskych Tepliciach a Čiernej Vode. Počas tejto
činnosti sa spoznal s Tomášom Pisarčíkom z obce Hniezdne. Navrhol mu, ţe mu vypracuje
faktúry a príjmové a výdavkové pokladničné doklady, a ţe za vystavenie týchto dokladov
zaplatí Tomášovi Pisarčíkovi 6% z fakturovanej sumy. Tieto úkony robili vo väčšine prípadov
u neho doma v Lučivnej. K spoločnosti JADRIJA, s.r.o. sa Kamil Horváth vyjadril, ţe takúto
spoločnosť nepozná a nepozná ani osobu Kiefer.
Správca dane sa zúčastnil aj na výsluchu ţalobcu na Odbore kriminálnej polície Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni,
o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde sa ţalobca vyjadril, ţe v roku 2006 nedošlo
k obchodnej činnosti, faktúry ktoré sú vyhotovené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi,
s.r.o., sú fiktívne. Činnosť vyhotovovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ
spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár. V skutočnosti v roku 2006 k dodaniu tovaru
a sluţieb deklarovaných na faktúrach vyhotovených spoločnosťou JADRIJA, s.r.o.
a GastroMi, s.r.o. nedošlo.
Na základe uvedených skutočností sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre nárok na odpočet DPH, keďţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými
faktúrami neboli ţalobcovi vôbec dodané, čo napokon ţalobca po oboznámení
sa s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera sám pred správcom
dane za prítomnosti príslušníka Odboru kriminálnej polície, ÚJKP OR PZ, v Starej Ľubovni
aj potvrdil, keď doznal, ţe predmetné faktúry, na základe ktorých si uplatnil v rozhodnom
období odpočet DPH, boli fiktívne.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.
Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.
V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci
sp. zn. 5Sţf 52/2011 z 28. júna 2012, ako aj rozsudok sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23. júna 2010
v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.ÚS 78/2011-17
z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
10 2Sţf/52/2011
podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane
z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že
nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností
a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk).
Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní
nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané
spoločnosťou Gastro Mi, s.r.o. ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených
faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tom, ţe dodávky tovaru a sluţieb deklarované
na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Ba práve naopak, ţalobca pred správcom dane
ako aj pred vyšetrovateľom kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni sám potvrdil,
ţe vystavené faktúry boli fiktívne.
Ţalobca tak v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle
§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobcu, ţe sa nemohol vyjadriť
k zisteným skutočnostiam. Ţalobca bol v konaní riadne oboznámený s výpoveďou konateľa
spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera, ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť so ţalobcom
neobchodovala. K tejto výpovedi sa vyjadril aj ţalobca, ktorý jednoznačne doznal a vyjadril
sa, ţe všetky faktúry vystavené na túto spoločnosť, ako aj faktúry, ktoré vystavil jeho
dodávateľ spoločnosť Gastro Mi, s.r.o. boli fiktívne a k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb
nedošlo. Ţalobca bol taktieţ riadne predvolaný na prejednanie protokolu z výkonu daňovej
kontroly, ktorého prerokovania sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Vo svojom
písomnom vyjadrení iba uviedol, ţe s protokolom nesúhlasí. Neuviedol ţiadne námietky
týkajúce sa priebehu daňovej kontroly, ani námietky voči pracovníkom správcu dane,
nepredloţil a ani neoznačil ţiadne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal oprávnenosť
svojej poţiadavky na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţuje aj túto
námietku za nedôvodnú.
Čo sa týka ţalobcovej odvolacej námietky, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady
z rozhodného obdobia, keďţe tieto boli postúpené pracovníkom polície, a preto nedokázal
včas a riadne reagovať na poţiadavku daňového úradu, aj túto námietku povaţuje najvyšší
11 2Sţf/52/2011
súd za právne irelevantnú. Je nepochybné, ţe z potvrdenia o zapoţičaní dokladov zo dňa
17. decembra 2007 vyplýva, ţe ţalobca predloţil správcovi dane záznamy o dodaných
tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách za zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok
2006, došlé faktúry, výdavkové pokladničné doklady, ako aj vystavené faktúry. Ţalobca však
ani na opakovanú výzvu na predloţenie dôkazov preukazujúcich, ţe skutočne došlo k dodaniu
tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami, ţiadne dôkazy nepredloţil. Na výzvy
z 11. júna 2008 a z 30. júna 2008 reagoval tak, ţe ţiadal naopak od správcu dane,
aby špecifikoval, aké doklady ţiada, a ţe na začiatku daňovej kontroly uţ všetky doklady
správcovi dane predloţil. Následne správca dane ţalobcovi 7. júla 2008 oznámil, ţe ním
predloţené doklady boli prepoţičané Odboru Kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej
Ľubovni. Aj v prípade, keby boli tieto doklady ţalobcovi vrátené, nebola by táto skutočnosť
spôsobilá priniesť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho
nároku na odpočet DPH (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Existencia samotnej faktúry
nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však sám ţalobca vo svojej výpovedi doznal,
ţe išlo o faktúry fiktívne a ţe k dodaniu fakturovaného tovaru ani sluţieb v skutočnosti
nedošlo. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o.
Róberta Kiefera, ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť so ţalobcom neobchodovala.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis
ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho
spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené
a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne
pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného
skutočného stavu.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom
12 2Sţf/52/2011
správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím
ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov
ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,
za správny.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré
ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Prešove ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprináleţí.
Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia
zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 22. augusta 2012
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth