Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/52/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu: Tomáš Pisarčík, bytom Hniezdne č. 383,

IČO: 41 569 261, zastúpený: JUDr. Pavol Hovan, advokát, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,

Ing. Koţucha 1, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom

Vazovova ul. č. 2, Bratislava, právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky,

so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/225/16257-138658/2009/990770-r z 11. januára 2010, v spojení

s rozhodnutím Daňového úradu Stará Ľubovňa zo 16. septembra 2009,

č. /Dlu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove,

č. k. - 28 z 10. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove,

č. k. - 28 z 10. júna 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. - 28 z 10. júna 2011, zamietol

ţalobu ţalobcu, podľa (ďalej len „OSP“), ktorou

2

sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138658/2009/

990770-r z 11. januára 2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a podľa § 48

ods. 5 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov účinného do 31. novembra 2011 (ďalej len „zákon o správe daní“)

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stará Ľubovňa č. /Dlu

zo 16. septembra 2009, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2006 v sume 10.079,10 €

z dôvodu porušenia o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k uskutočneniu

zdaniteľných obchodov, preto následne nemohlo dôjsť ani k odpočítaniu dane.

Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 a § 49 ods. 1 a 2

zákona o DPH, ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou,

dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH, neuniesol dôkazné bremeno,

keď vierohodným a jednoznačným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných

obchodov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo 17. júna 2009, číslo:

/Boď, ktorú správca dane spísal z výsluchu ţalobcu, ktorého sa zúčastnil

na odbore kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Starej Ľubovni vyplýva, ţe samotný ţalobca priznal, ţe v roku 2006

nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry ktoré sú vystavené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o.

a Gastro Mi, s.r.o. sú fiktívne, činnosť vyhotovovania faktúr koordinoval a zabezpečoval

konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár a v roku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb

deklarovaných na faktúrach vyhotovených spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi, s.r.o.

nedošlo. K skutočnému dodaniu sluţieb došlo len pre firmu ROŠERO-P, s.r.o., avšak náklady

súvisiace s touto podnikateľskou činnosťou nie sú zaúčtované v účtovníctve roka 2006.

Sluţby boli vykonávané dodávateľsky, ale nie spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi,

s.r.o., čiţe v skutočnosti v zdaňovacom období roka 2006 nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb

deklarovaných na uvedených faktúrach.

Krajský súd mal v zmysle vyššie uvedeného, ako aj skutkového stavu zisteného

správnymi orgánmi za preukázané, ţe fakturované obchody sú fiktívne, keďţe v zdaňovacom

období 2. štvrťroku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami

nedošlo, a preto námietky ţalobcu uvedené v ţalobe vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia

3

tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu

zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.

Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola,

ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti

kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať

tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal

skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad

chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riadne

realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas

a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane.

Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne

konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze

správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich

procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie

námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti

dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“,

a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako

aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu

skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole, mu neboli v čase,

kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol

a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej

kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv.

Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane,

o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania

správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti

ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi

a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly

realizoval. Daňové konanie tak podľa názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť

k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového

konania.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo 7. septembra 2011 na odvolanie ţalobcu

4

navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku

odvolania ţalobcu povaţuje námietku o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou

nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe

a opakovane ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca

uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly

bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku

vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk,

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012 podľa a

v spojení s veta prvá .

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje

povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2

) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti

s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších

zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa

ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona

č. ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov

( ).

5

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové

subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe

ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie

do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

pre určenie alebo vybratie dane.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý

vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa § 29 ods. 4, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť

a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania

daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),

o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

6

Podľa § 29 ods. 8, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo

sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:

a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané,

b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,

7 a 9 aţ 12,

c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu

administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal u ţalobcu

opakovanú daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. a 2. štvrťrok 2006, o výsledku

ktorej bol vypracovaný protokol č. /Boď z 23. júla 2009.

Správca dane pri kontrole zistil, ţe daňový subjekt si v zdaňovacom období 2. štvrťrok

2006 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr za dodanie stavebných prác, zabezpečenie prenájmu

a dodania stavebných strojov, mechanizmov, zariadení a technologickej dopravy

a za zabezpečenie a dodanie reklamnej činnosti, sluţieb, prác a produktov, ktoré vyhotovila

7

spoločnosť GastroMi, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie č. 8, Keţmarok. Dodanie tovaru

a sluţieb ţalobca následne fakturoval odberateľom JADRIJA, s.r.o., Starý trh 2, Keţmarok,

Kamilovi Horváthovi, HORSTAV, Lučivná 127, Jane Hovancovej – JAMIT, Zimná 103,

Stará Ľubovňa a Pavlovi Timočkovi – JAMIT, Mierová 1096/52, Stará Ľubovňa.

Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu ţalovaného preukázané, ţe správca

dane poţiadal Daňový úrad Keţmarok o preverenie vyhotovených faktúr spoločnosťou

GastroMi, s.r.o., pričom zistil, ţe adresa sídla spoločnosti je totoţná s adresou trvalého

bydliska jediného konateľa spoločnosti Antona Holzbára, sídlo spoločnosti nie je označené

obchodným menom spoločnosti, nachádzajú sa tam byty, na zvončekoch nie sú mená

a na zvonenie nikto nereaguje. Daňový subjekt je registrovaný na DPH od 30. októbra 1996

a na Daňovom úrade Keţmarok od 5. septembra 2003. Správca dane taktieţ zistil, ţe konateľ

spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár (v čase zisťovania v Ústave na výkon väzby

Levoča), sa vyjadril, ţe v predmetnom období s daňovým subjektom Tomáš Pisarčík

spolupracoval. Vzhľadom na to, ţe nemá k dispozícii kópie faktúr, nevie potvrdiť vystavenie

faktúr. S uvedeným podnikateľom mal uzavretú zmluvu o spolupráci a po nahliadnutí

do svojho účtovníctva, ktoré sa nachádza na rôznych miestach, by vedel potvrdiť vystavenie,

zaúčtovanie a odvedenie dane z týchto faktúr. Práce boli vykonané subdodávateľmi, s ktorými

mal uzavreté zmluvy o dielo. Nemá vo vlastníctve ani v trvalom prenájme stroje a stavebné

zariadenia. Zmluvy o nájmoch sú súčasťou účtovnej agendy. Spoločnosť za jeho pôsobnosti

nevlastnila ţiadne motorové vozidlá, nemala ţiadnych zamestnancov. Zmluvy o dodaní

tovarov a sluţieb uzatváral len on sám ako jediný konateľ. Peniaze mu boli vyplatené

oprávneným zástupcom subdodávateľa a vykonané stavebné práce preberal on osobne. Mali

by existovať kópie stavebných denníkov. Nespomína si, od koho bol nakúpený dodaný tovar

a kde bol uskladnený.

V súvislosti s prešetrovaním trestnej činnosti ţalobcu boli z Odboru kriminálnej

polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Starej Ľubovni správcovi dane poskytnuté výpovede svedkov Antona Holzbára, Róberta

Kiefera, Štefánie Cehulovej, Kamila Horvátha.

V zázname zo 6. marca 2009 sa Anton Holzbár, konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o.,

vyjadril, ţe Tomáša Pisarčíka pozná, zoznámili sa niekedy v roku 2005 alebo 2006. Sľúbil, ţe

ak mu opečiatkuje a podpíše nejaké papiere, tak mu za tie sluţby zaplatí. Podpisoval

a opečiatkoval mu písomné doklady, pričom uviedol, ţe sú to práce vykonávané na čierno.

Nikdy jeho spoločnosť nevykonávala pre Pisarčíka, či spoločnosť JADRIJA, s.r.o. ţiadnu

8

reklamnú činnosť. Asi v dvoch prípadoch sa s Pisarčíkom stretol v Poprade, kde s ním prišiel

aj muţ silnejšej postavy, o ktorom vie, ţe sa volá Horváth a pochádza z obce Lučivná.

Za svoje sluţby pre Pisarčíka nedostal ţiadne finančné prostriedky, iba zaplatil

za občerstvenie v zariadení, kde sa stretli a kde mu podpísal a opečiatkoval papiere.

V niektorých prípadoch Pisarčíkovi podpísal a opečiatkoval aj prázdne papiere. Štefániu

Cehulovú pozná a zoznámil ho s ňou Pisarčík, ktorému viedla účtovníctvo. Aj jemu radila,

akým spôsobom má viesť svoje účtovníctvo. Momentálne takmer celé jeho účtovníctvo sa

nachádza na Daňovom úrade Keţmarok. Ţivnostníkov Hovancovú a Timočka zo Starej

Ľubovne nepozná a neposkytol im ţiadne motorové vozidlo na práce do Šale pretoţe také

vozidlo spoločnosť nevlastnila. Tomáš Pisarčík mu za jeho sluţby sľuboval finančnú odmenu,

ale doposiaľ od neho ţiadne finančné prostriedky nedostal. Vo väzbe ho uţ boli vypočuť aj

pracovníci Daňového úradu Keţmarok, ktorým uviedol, ţe všetky obchody s Pisarčíkom

prebiehali tak, ako ich má Pisarčík v účtovníctve. V tej dobe však nevedel, ţe Pisarčík

vykázal na jeho spoločnosť aţ také vysoké finančné čiastky.

Róbert Kiefer, konateľ spoločnosti JADRIJA, s.r.o. v období január 2001 aţ november

2006 sa vyjadril, ţe Antona Holzbára osobne pozná, dokonca sú v nejakom príbuzenskom

vzťahu, preto je mu divné, ţe s tou osobou mal obchodovať cez Tomáša Pisarčíka, ktorého

nepozná. K predloţeným faktúram, zmluvám a rôznym písomným dokladom, v ktorých

je uvedená spoločnosť JADRIJA, s.r.o., uviedol, ţe tieto doklady vidí prvýkrát, a podpisy

a pečiatky na nich nie sú jeho.

Z výpovede Štefánie Cehulovej vyplýva, ţe je konateľkou spoločnosti ECONOMIC,

s.r.o. Spišská Nová Ves a vedie účtovníctvo pre Tomáša Pisarčíka z obce Hniezdne ako

súkromná osoba. Účtovníctvo mu vedie pravdepodobne od roku 2005 a z účtovných dokladov

vie, ţe s Róbertom Kieferom, konateľom spoločnosti JADRIJA, s.r.o., obchodoval. Osobne

Róberta Kiefera nepozná, ani nebola svedkom pri vyplácaní finančných prostriedkov.

V zázname z 9. decembra 2008 sa k obchodnej činnosti s Tomášom Pisarčíkom

vyjadril Kamil Horváth, Lučivná 127. Uviedol, ţe v roku 2006 a v roku 2007 vykonával

stavebné práce v Spišskej Belej pri ukladaní zámkovej dlaţby na celom námestí

a pri výstavbe rodinných domov v Turčianskych Tepliciach a Čiernej Vode. Počas tejto

činnosti sa spoznal s Tomášom Pisarčíkom z obce Hniezdne. Navrhol mu, ţe mu vypracuje

faktúry a príjmové a výdavkové pokladničné doklady, a ţe za vystavenie týchto dokladov

zaplatí Tomášovi Pisarčíkovi 6% z fakturovanej sumy. Tieto úkony robili vo väčšine prípadov

u neho doma v Lučivnej. K spoločnosti JADRIJA, s.r.o. sa Kamil Horváth vyjadril, ţe takúto

spoločnosť nepozná a nepozná ani osobu Kiefer.

9

Správca dane sa zúčastnil aj na výsluchu ţalobcu na Odbore kriminálnej polície Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni,

o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde sa ţalobca vyjadril, ţe v roku 2006 nedošlo

k obchodnej činnosti, faktúry ktoré sú vyhotovené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi,

s.r.o., sú fiktívne. Činnosť vyhotovovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ

spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár. V skutočnosti v roku 2006 k dodaniu tovaru

a sluţieb deklarovaných na faktúrach vyhotovených spoločnosťou JADRIJA, s.r.o.

a GastroMi, s.r.o. nedošlo.

Na základe uvedených skutočností sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných

podmienok pre nárok na odpočet DPH, keďţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými

faktúrami neboli ţalobcovi vôbec dodané, čo napokon ţalobca po oboznámení

sa s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera sám pred správcom

dane za prítomnosti príslušníka Odboru kriminálnej polície, ÚJKP OR PZ, v Starej Ľubovni

aj potvrdil, keď doznal, ţe predmetné faktúry, na základe ktorých si uplatnil v rozhodnom

období odpočet DPH, boli fiktívne.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,

zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ

si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou

na faktúre.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci

sp. zn. z 28. júna 2012, ako aj rozsudok sp. zn. z 23. júna 2010

v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -17

z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom

subjekte - žalobcovi ( v spojení s , zákona

o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -

žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených

10

podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane

z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že

nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností

a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné

bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej

hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk).

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní

nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané

spoločnosťou Gastro Mi, s.r.o. ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených

faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tom, ţe dodávky tovaru a sluţieb deklarované

na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Ba práve naopak, ţalobca pred správcom dane

ako aj pred vyšetrovateľom kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni sám potvrdil,

ţe vystavené faktúry boli fiktívne.

Ţalobca tak v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle

§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobcu, ţe sa nemohol vyjadriť

k zisteným skutočnostiam. Ţalobca bol v konaní riadne oboznámený s výpoveďou konateľa

spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera, ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť so ţalobcom

neobchodovala. K tejto výpovedi sa vyjadril aj ţalobca, ktorý jednoznačne doznal a vyjadril

sa, ţe všetky faktúry vystavené na túto spoločnosť, ako aj faktúry, ktoré vystavil jeho

dodávateľ spoločnosť Gastro Mi, s.r.o. boli fiktívne a k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb

nedošlo. Ţalobca bol taktieţ riadne predvolaný na prejednanie protokolu z výkonu daňovej

kontroly, ktorého prerokovania sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Vo svojom

písomnom vyjadrení iba uviedol, ţe s protokolom nesúhlasí. Neuviedol ţiadne námietky

týkajúce sa priebehu daňovej kontroly, ani námietky voči pracovníkom správcu dane,

nepredloţil a ani neoznačil ţiadne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal oprávnenosť

svojej poţiadavky na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţuje aj túto

námietku za nedôvodnú.

Čo sa týka ţalobcovej odvolacej námietky, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady

z rozhodného obdobia, keďţe tieto boli postúpené pracovníkom polície, a preto nedokázal

včas a riadne reagovať na poţiadavku daňového úradu, aj túto námietku povaţuje najvyšší

11

súd za právne irelevantnú. Je nepochybné, ţe z potvrdenia o zapoţičaní dokladov zo dňa

17. decembra 2007 vyplýva, ţe ţalobca predloţil správcovi dane záznamy o dodaných

tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách za zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok

2006, došlé faktúry, výdavkové pokladničné doklady, ako aj vystavené faktúry. Ţalobca však

ani na opakovanú výzvu na predloţenie dôkazov preukazujúcich, ţe skutočne došlo k dodaniu

tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami, ţiadne dôkazy nepredloţil. Na výzvy

z 11. júna 2008 a z 30. júna 2008 reagoval tak, ţe ţiadal naopak od správcu dane,

aby špecifikoval, aké doklady ţiada, a ţe na začiatku daňovej kontroly uţ všetky doklady

správcovi dane predloţil. Následne správca dane ţalobcovi 7. júla 2008 oznámil, ţe ním

predloţené doklady boli prepoţičané Odboru Kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej

Ľubovni. Aj v prípade, keby boli tieto doklady ţalobcovi vrátené, nebola by táto skutočnosť

spôsobilá priniesť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho

nároku na odpočet DPH (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Existencia samotnej faktúry

nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,

musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve

osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však sám ţalobca vo svojej výpovedi doznal,

ţe išlo o faktúry fiktívne a ţe k dodaniu fakturovaného tovaru ani sluţieb v skutočnosti

nedošlo. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o.

Róberta Kiefera, ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť so ţalobcom neobchodovala.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis

ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho

spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené

a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne

pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného

skutočného stavu.

Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom

12

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím

ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov

ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,

za správny.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré

ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Prešove ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania

zo zákona neprináleţí.

Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 22. augusta 2012

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth