Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6S-51-2022.pdf
PDF · 185.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, zastúpeného: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičová 21, 821 09 Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102613318/2021 zo dňa 21.12.2021, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu
1. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 102613318/2021 zo dňa 21.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100896866/2021 zo dňa 25.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 cit. zákona správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,- € za zdaňovacie obdobie august 2015.
2. V odôvodnení žalovaný uviedol, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vierohodne nepreukázal a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaného plnenia sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach, tým sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Závery správcu dane vytvárali dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia, preto žalovaný považoval posúdenie veci správcom dane za správne a plne sa s ním stotožnil. Faktúry a skutočnosť, že doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa dodanie služby uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať uskutočnenie plnenia hodnovernými a overiteľným dôkazmi a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. správcovi dane predložil faktúry za dodanie služieb bez zákonných náležitostí, a v rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo reálne dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom R., D..O..M... tak, ako bolo uvedené na faktúrach, z ktorých si potom daňový subjekt DÚHA, a.s. uplatnil odpočítanie dane neoprávnene.
3. Pri výkone daňovej kontroly správca dane preveroval splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pritom vychádzal z dokladov predložených daňovým subjektom k daňovej kontrole, ale zároveň správca dane preveroval reálne uskutočnenie fakturovaného plnenia - odplata za poskytnutie služieb v mesiaci august 2015 pre kontrolovaný daňový subjekt DÚHA a.s. na základe zmluvy o poskytnutí poradenstva od deklarovaného dodávateľa R., D..O..M.., pričom vykonal nasledovné úkony a dokazovanie: Správca dane priamo u kontrolovaného daňového subjektu preveroval obsah a uskutočnenie fakturovaných plnení od dodávateľa R., D..O..M.. Výzvou č. 100452376/2020 zo dňa 17.02.2020 správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu na predloženie predmetnej dodávateľskej faktúry vyhotovenej spoločnosťou R., D..O..M.. spolu so všetkými dokladmi týkajúcimi sa danej faktúry (zmluvy, objednávky, výpisy z účtov, dodacie listy...). Pretože zásielka s výzvou nebola prevzatá v odbernej lehote a správcovi dane sa vrátila dňa 13.03.2020, správca dane opakovane vyzval splnomocneného zástupcu daňového subjektu na predloženie dokladov Výzvou č. 100764988/2020 zo dňa 09.04.2020. Kontrolovaný daňový subjekt zaslal správcovi dane Odpoveď zo dňa 30.04.2020, v ktorej uviedol, že dodávateľské faktúry týkajúce sa spoločnosti R., D..O..M.. mu boli dňa 16.12.2019 zaistené Národnou kriminálnou agentúrou (ďalej len „NAKA) a zároveň poslal správcovi dane dokument s názvom: Zápisnica o vykonaní prehliadky a prehliadky iných priestorov alebo pozemkov ČVS:PPZ-64/NKA- BA4-2019 zo dňa 16.12.2019 spísanú Prezídiom policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor Bratislava. Preskúmaním uvedenej zápisnice správca dane zistil, že faktúry od spoločnosti R., D..O..M.. boli Prezídiom policajného zboru, národná kriminálna agentúra, zaistené. Kontrolovaný daňový subjekt však nepredložil zmluvu, ani úhrady k preverovanej faktúre na základe zaslanej opakovanej Výzvy na predloženie dokladov č. 100764988/2020 zo dňa 09.04.2020 napriek tomu, že uvedené doklady mal mat' k dispozícii. Dodávateľskú faktúru č. 142015 zo dňa 01.06.2015 si správca dane zabezpečil prostredníctvom Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, odbor Bratislava, kde mu bolo potvrdené, že zmluvy a úhrady má k dispozícií kontrolovaný daňový subjekt DÚHA a.s. a na Prezídiu sa nenachádzajú. Z uvedeného dôvodu správca dane opakovane v priebehu ústneho pojednávania dňa 13.11.2020, o ktorom spísal Zápisnicu č. 101737822/2020, požiadal splnomocneného zástupcu kontrolovaného daňového subjektu o predloženie všetkých dokladov (zmluvy, objednávky, výpisy z účtov, dodacie listy...) týkajúcich sa faktúry č. 142015 zo dňa 01.06.2015 vyhotovenej spoločnosťou R., D..O..M... Kontrolovaný daňový subjekt následne dňa 19.11.2020 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov do 21.12.2020. Správca dane Rozhodnutím č. 101812026/2020 z 24.11.2020 žiadosti kontrolovaného daňového subjektu o predĺženie lehoty nevyhovel z dôvodu, že správca dane počas daňovej kontroly opakovane žiadal od kontrolovaného daňového subjektu uvedené doklady - Výzvou na predloženie dokladov č. 100452376/2020 zo 17.02.2020, Výzvou na predloženie dokladov č. 100764988/2020 z 09.04.2020 ako vyššie uvedenej Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101737822/2020 z 13.11.2020 a zároveň z dôvodu blížiaceho sa termínu ukončenia daňovej kontroly.
4. Dňa 18.12.2020 splnomocnený zástupca daňového subjektu predložil elektronicky správcovi dane Zmluvu o poskytovaní poradenstva zo dňa 26.01.2012 uzatvorenú medzi kontrolovaným daňovým subjektom DÚHA, a.s. (objednávateľ) a spoločnosťou R., D..O..M.. (poskytovateľ) spolu s výpismi z bankového účtu, preukazujúcimi úhradu zo spoločnosti DÚHA, a.s.. Predmetom predloženej Zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 26.01.2012 je záväzok poskytovateľa poskytovať objednávateľovi odborné poradenstvo v oblasti manažmentu v procese prípravy projektu „Diaľnica Dl Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala”. V článku 3 zmluvy je všeobecne uvedené čo tvorí rozsah poradenstva a v článku 4 zmluvné strany dohodli cenu za poskytnutie poradenstva vo výške XXX.XXX,- EUR. Objednávateľ zaplatí poskytovateľovi cenu, resp. jej časť podľa ods. 3 vrátane DPH na základe faktúry vystavenej poskytovateľom.
5. V priebehu daňovej kontroly správca dane predvolal na výsluch svedka PhDr. C. K., bývalého konateľa spoločnosti R., D..O..M.. Kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s., ani jeho splnomocnený zástupca sa vypočutia svedka PhDr. C. K. nezúčastnili napriek tomu, že o vypočutí svedka bol včas upovedomený Upovedomením č. 101102729/2020 z 30.06.2020, doručeným dňa 03.07.2020 a aj telefonicky v deň vypočutia svedka správca dane za týmto účelom kontaktoval splnomocneného zástupcu kontrolovaného daňového subjektu - Úradný záznam č. 101208109/2020 z 22.07.2020.
6. Za účelom preverenia fakturovaného plnenia z dodávateľskej faktúry v zmysle kontrolovaným daňovým subjektom predloženej Zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 26.012012, správca dane predvolal svedka Ing. V.T. C., pričom z jeho výpovede nepreukázala jednoznačne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia z dodávateľskej faktúry č. 142015 zo dňa 01.06.2015 od dodávateľa R., D..O..M.., z ktorej si kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. v daňovom priznaní za august 2015 uplatnil odpočítanie dane.
7. Podľa výpisu z obchodného registra dodávateľská spoločnosť R., D..O..M.. bola dňa 19.01.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť T., D..O..M.., L. D.. R. XX, G., IČO: XXXXXXXX (právny nástupca viacerých spoločnosť, ktorá Odo dňa 22.09.2020 vstúpila do konkurzu.
8. Správca dane okrem iných dôkazov využil ku svojej kontrolnej činnosti výsledky preverovaní a kontrolných zistení z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 (Úradný záznam č. 101710113/2020 zo dňa 05.11.2020) vykonanej u daňového subjektu R. D..O..M.. a zistil nasledovné skutočnosti. Spoločnosť R. D..O..M.. podpísala s objednávateľom, spoločnosťou DÚHA, a.s. dňa 26/01/2012 zmluvu o poskytovaní poradenstva v procese prípravy projektu s názvom „Diaľnica Dl Lietavská Lúčka-Višňové-Dubná Skala”. Proces prípravy sa týkal predovšetkým identifikácie konzorčného partnera pre výstavbu a prípravy ponuky pre predmetné verejné obstarávanie, ktoré vyhlásil verejný obstarávateľ Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo vestníku verejného obstarávania č. 253/2011 zo dňa 29/12/2011 pod. zn. 11557-MSP2. Spoločnosť R., D..O..M.. pre potreby realizácie kompletných činností uvedených v zmluve o poskytovaní poradenstva, ktorú uzatvorila so spoločnosťou DÚHA, a.s. uzatvorila obdobnú formu zmluvy o poskytnutí poradenstva so spoločnosťou P., D..O..M.. so sídlom I. T. XX, XXX XX J. dňa 02/02/2012. V dodávateľskom vzťahu spoločnosť P., D..O..M.. figuruje ako generálny subdodávateľ spoločnosti R., D..O..M.., ktorá svoje služby dodávala spoločnosti DÚHA, a.s.. V dodávateľskom vzťahu spoločnosť P., D..O..M.. figurovala ako generálny subdodávateľ spoločnosti R., D..O..M.., ktorá svoje služby dodávala spoločnosti DÚHA, a.s. Spoločnosť P., D..O..M.. riadne odovzdala spoločnosti R., D..O..M.. podklady pre finálnu verziu ponuky vo verejnom obstarávaní č. 11557-MSP. Na základe Zmluvy vystavila spoločnosť R., D..O..M.. dňa 01/06/2015 faktúru č. 152015 na sumu XXX XXX,XX EUR bez DPH objednávateľovi, spoločnosti DÚHA, a.s.. Použitie služieb dodaných spoločnosťou P. D..O..M.. bolo v plnom rozsahu prenesené na naplnenie predmetu zmluvy medzi spoločnosťami R., D..O..M.. a DÚHA, a.s., kde vo vzťahu k spol. DÚHA, a.s. figuruje spol. R., D..O..M.. ako zmluvný partner a spol. P., D..O..M.. vo vzťahu k spol. R., D..O..M.. ako generálny subdodávateľ zmluvných služieb.
9. Správca dane vykonávajúci predmetnú daňovú kontrolu u daňového subjektu DÚHA, a.s. v nadväznosti na všetky vyššie uvedené zistené skutočnosti, vyhodnotil, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu DÚHA, a.s. nebolo preukázané, že došlo k vecnému plneniu deklarovanému faktúrou vyhotovenou spoločnosťou R., D..O..M.., a nebolo preukázané, že sa uvedené zdaniteľné plnenie uskutočnilo osobou uvedenou na faktúre. Kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s. nepredložil žiadne overiteľné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené na dodávateľskej faktúre od deklarovaného dodávateľa R., D..O..M.. a ani zo strany spoločnosti R., D..O..M., neboli správcovi dane predložené doklady oprávňujúce vyhotoviť faktúru č. 142015 zo dňa 01.06.2015 deklarovaným dodávateľom R., D..O..M.. pre kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s.
10. Z kontrolných zistení a vyššie uvedených skutočností, ako aj nepreukaznosti dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom a zároveň sporných výpovedí svedkov nie je podľa žalovaného možné potvrdiť uskutočnenie predmetných služieb spoločnosťou R., D..O..M.. Kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s., okrem predloženej faktúry, Zmluvy o poskytovaní poradenstva a výpisov z bankového účtu, nepreukázal poskytnutie služby spoločnosťou R., D..O..M.., žiadnym iným overiteľným spôsobom.
11. Predmetná zmluva v článku 3 Rozsah poskytovaného poradenstva uvádza položkovitý rozsah poradenstva poskytovaného objednávateľovi spoločnosti DÚHA, a.s. poskytovateľom spoločnosťou R., D..O..M. v čase pred začatím a v procese realizácie prác a služieb na projekte. Následne v článku 5 Práva a povinnosti zmluvných strán sa v bode 12 objednávateľ - spoločnosť DÚHA, a.s. zaväzuje potvrdiť rozsah poskytnutého poradenstva podpísaním samostatných akceptačných protokolov. Kontrolovaný daňový subjekt uvedené akceptačné protokoly správcovi dane nepredložil, napriek tomu, že správca dane opakovane výzvou č. 100764988/2020 zo dňa 09.04.2020 a následne v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101737822/2020 dňa 13.11.2020 žiadal o predloženie všetkých dokladov a dôkazov preukazujúcich poskytnutie služieb zo strany poskytovateľa, t. j. spoločnosťou R., D..O..M... Zároveň
v bode 13 v článku 5 Práva a povinnosti zmluvných strán je uvedené, že Prílohou č. 1 k tejto zmluve je objem celkových investičných nákladov, ktorý tvorí cena na dodávku prác a služieb uvedená vo víťaznej ponuke predloženej do verejného obstarávania. Príloha k uvedenej zmluve nebola platiteľom predložená. Cena za poskytnutie poradenstva bola dohodnutá v článku 4 Cena, vo Výške XXX XXX,- EUR.
12. Žalovaný uviedol, že ďalším dôkazom potvrdzujúcim závery správcu dane je výpoveď svedka C. K. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101204640/2020 z 21.07.2020, v ktorej C. K. uviedol, že všetky činnosti vykonával sám, na otázku správcu dane, či pozná meno P. M. a kde sa spoznali, svedok odpovedal kladne a dodal, že sa spoznali v Bratislave. Ďalej na otázku správcu dane, či spolupracoval s P. M. v roku 2015, svedok odpovedal, že vznik zamestnaneckého pomeru vie preukázať na dožiadanie. Svedok dodal, že predmet obchodného vzťahu spoločnosti R. s P. M., či už ako fyzickej osoby alebo ako štatutára právnickej osoby, nie je predmetom oznámenia o výsluchu svedka a obchodné vzťahy tohto charakteru je možno analyzovať a dokladmi preukazovať v prípade daňovej kontroly spoločnosti R., D..O..M... Taktiež zistenia vyplývajúce z uvedeného protokolu Daňového úradu Prešov z daňovej kontroly u spoločnosti R., D..O..M.. (deklarovaného dodávateľa fakturovaných poradenských služieb pre kontrolovaný daňový subjekt DÚHA, a.s.) poukazujú na nezrovnalosti týkajúce sa vzť'ahu P. M. a C. K., podľa ktorých P. M. nebol zamestnancom C. K., ale v preverovanom období bol konateľom spoločnosti P., D..O..M.., ktorá figurovala ako generálny subdodávateľ spoločnosti R., D..O..M.., ktorá služby následne mala dodať spoločnosti DÚHA, a.s.. Spoločnosť P., D..O..M.. odovzdala spoločnosti R., D..O..M.. podklady pre finálnu verziu ponuky v predmetnom verejnom obstarávaní.
13. Žalovaný dospel k záveru, že z kontrolných zistení, ako aj nepreukázanosti dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom nebolo hodnoverne preukázané uskutočnenie predmetných služieb spoločnosťou R., D..O..M.. v rozhodnom období august 2015.
14. Poukazuje na to, že správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku a vytvoril mu priestor, aby preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré uviedol v podanom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa kontroly dane z pridanej hodnoty a zároveň ho vyzýval predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a podať potrebné vysvetlenia k preverovaným plneniam, na ktoré bol správcom dane vyzvaný. Daňový subjekt DÚHA, a.s. na výzvy správcu dane nepredložil relevantné overiteľné dôkazy, ktorými by preukázal reálne uskutočnenie preverovaných plnení od deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dokladu, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, služby reálne dodané, a to práve platiteľom DPH uvedeným na doklade. Správca dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane, čo je uvedené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/61/2016 zo dňa 30.05.2017. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
15. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii (napr. aj keď obchodný partner zanikne, resp. nemá doklady) mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt v zmysle § 24 Daňového poriadku a je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty si uplatňuje odôvodnene a v zmysle zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Daňový subjekt DÚHA, a.s. nepredložil správcovi dane relevantné overiteľné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol tovar alebo služby dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia a to deklarovaným dodávateľom, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Ak daňovník neunesie
v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane. Žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade daňový subjekt DÚHA, a.s. neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.
II. Žaloba
16. Žalobca v žalobe, v zákonnej lehote podanej na správny súd 03.03.2022, uviedol, že podľa jeho názoru správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení dôkazov nepostupovali zákonne a správne, nakoľko je zrejmé, že ním predložené dôkazy a správcom dane vykonané dokazovanie hodnotili vysoko subjektívne a vždy a zo zásady v neprospech kontrolovaného daňového subjektu, to všetko za súčasného odmietnutia navrhovaného dokazovania zo strany žalobcu v podobe výsluchov svedkov. Správca dane zároveň odmietol uznať žalobcom predložené dôkazy v podobe podpornej dokumentácie a čestných vyhlásení zamestnancov žalobcu potvrdzujúcich tvrdenia žalobcu podložené inými dôkazmi a s týmito sa nijako nevysporiadal. Správca dane ako aj žalovaný tak v zásade jednostranne a v rozpore s predloženými dôkazmi odmietli jednoznačné fakty poskytnutia služieb zo strany dodávateľa žalobcu. Týmto postupom, prístupom a nevykonaním navrhovaných dôkazov - výsluchov svedkov, všetko v rozpore s princípom spravodlivosti a v rozpore so zásadou vyváženého a objektívneho hodnotenia predložených dôkazov tak zároveň výrazne prekročili svoje právomoci a svojvoľným výkladom zrejmých skutočností v neprospech žalobcu založili nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Má za to, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, konajúce správne orgány (správca dane a žalovaný) nedostatočne zistili skutkový stav veci a skutkový stav veci, ktorý správne orgány vzali za základ žalobou napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nakoniec napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správca dane pri výkone daňových kontrol podľa neho postupoval svojvoľne, účelovo a nerešpektuje základné zásady daňového konania.
17. Poukazuje na to, že počas celého výkonu daňovej kontroly bolo známe a potvrdené, že k dodaniu služieb pre spoločnosť žalobcu jednoznačne došlo a že poradenské služby, ktoré si spoločnosť žalobcu objednala boli poskytnuté, nakoľko prevažná väčšina zákaziek a podnikania žalobcu bola dosiahnutá verejným obstarávaním, ktorého hlavným zhotoviteľom a organizátorom predkladania, sprostredkovateľom konzorčného partnera a iné bola spoločnosť R., D..O..M.. konajúca prostredníctvom konateľa PhDr. C. K., ktorého činnosť pre spoločnosť detailne vysvetlil počas svojho výsluchu Ing. V. C., potvrdil aj samotný dodávateľ - PhDr. C. Ď. a ktorej poskytnutie (a poskytovanie v čase) boli správcovi dane, ako aj žalovanému preukázané (okrem iného) aj poskytnutím rôznej emailovej komunikácie vzťahujúcej sa (okrem iného) aj na plnenie predmetnej Zmluvy o poskytovaní poradenstva (emailová komunikácia p. K. ako zástupcu spoločnosti R., D..O..M.. s konzorčným partnerom - W. D..G..S..
18. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný vysporiadať sa s konkrétnymi námietkami uplatnenými v konaní, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Z prvostupňového rozhodnutia nie sú však zrejmé dôvody jeho rozhodnutia, čo svedčí o ľubovôli pri rozhodovaní, pričom zásady právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánu verejnej moci priamo zakazujú. Aj týmto svojim postupom založil správny orgán nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Žalobca namieta nesprávne a nedostatočné skutkové zistenia správcu dane, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu administratívneho spisu, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Žalobca má za to, že spoločnosť R., D..O..M.. si v plnom rozsahu splnila svoj záväzok zo zmluvy, pretože zabezpečila komplexné poradenské služby v súvislosti s dohodnutým projektom a v dohodnutom čase. V smere nedodania zazmluvnených výkonov žalobcovi správca dane svoju argumentáciu ani neuviedol. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že služby mu zabezpečila práve a len spoločnosť R., D..O..M.. a že žiadna iná spoločnosť pre žalobcu v danom období takéto služby neposkytovala a tiež to, že v danom období spoločnosť žalobcu nedisponovala takým odborným interným personálom, ktorý by ponuku na tak komplexné verejné obstarávanie o takejto (XXX C.. EUR) veľkosti a zložitosti dokázal bezchybne (podmienka úspechu) zabezpečiť. Za účelom preukázania zdaniteľného plnenia žalobca riadne predložil zmluvu o zabezpečení služieb, faktúru a inú podpornú dokumentáciu.
20. Poukazuje na to, že dostatočným spôsobom preukázal a objasnil štruktúru obchodných vzťahov a realizáciu zabezpečenia služieb. Tiež v priebehu daňovej kontroly navrhoval správcovi dane vykonanie výsluchu svedka Ing. C. O., zamestnancov žalobcu a iných za účelom preukázania svojich tvrdení,
ktorých výsluch správca dane aj napriek navrhnutiu žalobcom vôbec nevykonal. Žalobca navrhoval správcovi dane výsluchy viacerých svedkov, a to výsluch zamestnancov žalobcu, ktorí spolupracovali pri zhromažďovaní podkladov verejného obstarávania a zabezpečovania inej podkladanej dokumentácie, ktorých správca dane bezdôvodne odmietol. Správca dane súčasne tiež vonkoncom nevzal do úvahy hospodársky prospech, ktorý zabezpečenie poskytnutých služieb predstavovalo v protipóle obratov žalobcu.
21. Správca dane svojim neodborným postupom pri hodnotení predložených dôkazov dospel v rozhodnutí k mylnému záveru o nedodaní služieb spoločnosťou R., D..O..M... Podľa názoru žalobcu správca dane pri svojom rozhodovaní tiež vychádza z nesprávneho výkladu zmluvy o poradenskej činnosti, keď zmluvu vykladá v rozpore s prípustnými metódami výkladu zmluvy.
22. Žalobca má za to, že samotná písomná zmluva o zabezpečení služieb preukazuje dodanie služby, spočívajúcej v zabezpečení služieb pre žalobcu na dohodnutom projekte, práve spoločnosťou R., D..O..M.. a správcovi dane sa tento skutkový záver nepodarilo žiadnym spôsobom spochybniť. Dodanie služby spočívajúcej v zabezpečení poradenských služieb žalobcu na projekte spoločnosťou R., D..O..M.. je podľa žalobcu preukázaná, keď tento preukázal, že poradenské služby pre žalobcu boli na uvedenom projekte zrealizované a súčasne preukázal, že na zabezpečenie tejto poradenskej činnosti uzatvoril písomne zmluvu so spoločnosťou R., D..O..M... Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53.
23. Správca dane neuviedol, ktoré skutočnosti z výpovede svedka a v čom by si mali navzájom odporovať. Naopak žalobca žiaden rozpor medzi obsahom výpovede svedkov nevzhliadol. Pre absenciu konkrétneho odôvodnenia rozhodnutí správcu dane však nemôže konfrontovať svoje úvahy s úvahami a hodnotením vykonaným správcom dane. Správca dane nezdôvodnil prečo niektoré návrhy na dokazovanie nevykonal. Návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov sa správca dane vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberal. Rozhodnutiam správcu dane chýba dostatok zrozumiteľných dôvodov, čo podľa názoru žalobcu zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V prípade, ak správny orgán nedostatočne vysvetlil v odôvodnení svoju správnu úvahu ohľadne určitej okolnosti, ktorú prezentuje, ide o neodstrániteľnú chybu konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia (Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 z 26. 04. 2018). V prípadoch keď právny predpis oprávňuje orgán verejnej moci k uváženiu, rozsah a modality výkonu takéhoto uváženia musia byť definované s dostatočnou jasnosťou s ohľadom na daný legitímny cieľ a poskytované jednotlivcovi ochranu proti ľubovôli alebo svojvôli (ESĽP napr. Kruslin proti Francúzsku, 1990). Za nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené alebo preukázané. Ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy obsiahnuté v rozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami ako dostatočnými dôkazmi (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/108/2009).
24. Žalobca dodáva, že správca dane nesprávne právne vec posúdil, keď síce použil správny právny predpis, ale aplikované ustanovenie § 49 zákona o DPH nesprávne interpretoval. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je hmotnoprávnou podmienkou pre odpočítane dane identifikácia dodávateľa služby. K záveru o potrebnej identifikácii dodávateľa služby pre uplatnenie si odpočtu dane nie je možné dospieť výkladom citovaného § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, pretože platiteľ si môže odpočítať daň voči nemu uplatnenú iným platiteľom, ktorá podmienka bola splnená vystavením faktúr spoločnosťou R., D..O..M.. a ich doručením žalobcovi a ďalšou kumulatívnou podmienkou je dodanie služby, ktorá podmienka v tomto prípade bola tiež splnená, keď ani správca dane realizáciu poradenských služieb žalobcu.
25. Na záver žalobca dodal, že aj v prípade, ak nie je možné určiť subjekt, ktorý daňovému subjektu zdaniteľné plnenie skutočne poskytol, nie je možné daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočet DPH, ak nie je zároveň preukázané, že predmetné plnenie bolo súčasťou podvodu na dani, o ktorom žalobca ako osoba uplatňujúca si nárok na odpočet dane vedela alebo musela vedieť. Tento názor opieral žalobca o rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Maks Pen (rozsudok SDEU C-118/18 zo dňa 13. Február 2014 Maks Pen EOOD v. Direktor na Direktsia 'Obzhalvane i danachno-osiguritelna
praktika' Sofia, ECLI:EU:C:2014:69, body 31 a 32 ) a Signum Alfa (rozsudok SDEU C-446/15 zo dňa 10.11. 2016, Signum Alfa Sped Kft. v. Nemzeti Adó - és Vámhivatal Kiemelt Adó - és Vám Foigazgatóság, ECLI:EU:C:2016:869, bod 45 ), v ktorých rozsudkoch Súdny dvor EU rozhodol, že priznaniu nároku na odpočet dane nebráni skutočnosť, že zdaniteľné plnenie zrejme nemohol poskytnúť deklarovaný dodávateľ. K takejto skutočnosti musí podľa citovaných rozhodnutí pristupovať to, že správca dane preukáže, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa podieľa na transakcii zaťaženej daňovým podvodom. Správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdil, že nezákonnosť transakcie zo strany spoločnosti N., D..O..M.. nikdy netvrdil a v tomto nezakladal dôvod zamietnutia uplatnenia si odpočtu dane žalobcom. Podľa žalobcu právne posúdenie veci správcom dane je v tomto prípade v rozpore s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EU ohľadom splnenia povinnosti preukázať identitu dodávateľa služby ako hmotnoprávnej podmienky pre vznik nároku na odpočet. Vo vzťahu k uvedenej judikatúre, v tomto prípade podľa žalobcu nielenže neprišlo k preukázaniu ale ani k posudzovaniu podmienky vedomosti žalobcu o tom, že sa podieľa na transakcii zaťaženej daňovým podvodom.
III. Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2022 uviedol, že z vykonaných preverovaní správcu dane, vyplýva, že nebolo preukázané, že žalobca za zdaňovacie obdobie august 2015 splnil podmienky v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH pri odpočítaní dane v celkovej výške XX XXX,XX eur z dodávateľskej faktúry za dodanie služieb v zmysle predloženej „Zmluvy o poskytovaní poradenstva zo dňa 26/01/2012“, pretože samotným žalobcom a ani preverovaním správcu dane u deklarovaného dodávateľa, nebolo hodnoverne a nespochybniteľne preukázané dodanie fakturovaných služieb od dodávateľa R., D..O..M.. pre žalobcu , ktorý si potom odpočítanie dane z predmetnej dodávateľskej faktúr uplatnil neoprávnene. Predloženie faktúry s povinnými náležitosťami ešte nie je preukázaním splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane, pokiaľ sa nepreukáže, že fakturované plnenie bolo reálne dodané a to dodávateľom na faktúre uvedeným.
27. Poukázal na to, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu, a to osobou uvedenou v predloženej faktúre. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno je teda primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozsudky Najvyššieho súdu SR 2Sžf/52/2011 z 22.08.2012; 5Sžf/52/2011 z 28.06.2012; 2Sžf4/2009 z 23.06.2010; 3Sžf/100/2012 z 11.06.2013 a ďalšie). Správca dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/61/2016 zo dňa 30.05.2017). V tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sám dostatočne hodnoverne nepreukázal a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako deklarovali predložené doklady ( nesplnenie podmienky § 49 ods. 1 zákona o DPH - nepreukázaný vznik daňovej povinnosti pri tomto fakturovanom plnení ).
28. Na základe uvedeného správca dane zistený skutkový stav vyhodnotil s tým, že nebolo preukázané, že žalobca splnil podmienky v zmysle ustanovení § 49 ods.1 zákona o DPH pre odpočítanie dane z preverovanej dodávateľskej faktúry za dodanie služieb od deklarovaného dodávateľa a neuznal žalobcovi DÚHA, a. s. , ako kontrolovanému daňovému subjektu, za zdaňovacie obdobie august 2015 právo na odpočítanie dane v celkovej sume XX XXX,XX eur z dodávateľskej faktúr od dodávateľa R., D..O..M... Žalovaný odvolací orgán je toho názoru, že rozhodnutia daňových orgánov nie sú nepreskúmateľné, skutkový stav bol zistený dostatočne a má oporu v administratívnom spise.
29. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je to práve žalobca, kto musí v tomto prípade znášať dôkazné bremeno pri preukazovaní opodstatnenosti ním uplatneného nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa R., D..O..M.. a preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo
zistení u svojho obchodného partnera. Na základe uvedeného žalovaný považoval tvrdenie žalobcu v žalobe, že dôkazné bremeno prešlo na správcu dane za neopodstatnené. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane. Doklady predložené ku kontrole - faktúry a zmluvy, aj keď by formálne spĺňali právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu čo do priebehu a obsahu, a to osobou uvedenou v predloženej faktúre. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, resp. zmluvu. V prvom rade musí prísť k dodaniu tovaru a služby dodávateľom na faktúre uvedeným a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane verifikuje. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu.
30. Primárna obozretnosť platiteľa dane je podmienená jeho úlohou v daňovom dokazovaní uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby sa spoliehal na výsledky daňovej kontroly alebo zistení u svojho obchodného partnera. Dôkazné bremeno zaťažuje kontrolovaný daňový subjekt, ktorý si odpočítanie dane uplatňuje a ktorý si v čase realizácie obchodu má zabezpečiť dostatok dôkazov, aby v prípade daňovej kontroly uplatňovaný nárok vedel správcovi dane hodnoverne preukázať. Takéto dôkazy žalobca správcovi dane nepredložil. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane daňovou kontrolou verifikuje dôkazy predložené daňovým subjektom na preukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane. Správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu.
31. Žalovaný uvádza, že správca dane poukázal na správne ustanovenie zákona o DPH, a to na § 49 ods. 1 v súvislosti s ustanovením § 19 ods. 2, a správca dane uvedené ustanovenia zákona o DPH zároveň správne interpretoval, ako uviedol na strane 27 a 28 rozhodnutia správcu dane. Čo sa týka dôkazného bremena, nakoľko neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane, správca dane preverované obchodné transakcie medzi dodávateľom a odberateľom nevyhodnotil ako účasť platiteľa na podvodnom konaní a nezamietol platiteľovi právo na odpočítanie dane v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. V predmetnej daňovej kontrole bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť a nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Správca dane na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa ustanovení § 49 zákona o DPH. Vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní nebola zo strany správcu dane preukazovaná, pretože bol spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni zdaniteľného obchodu, medzi deklarovaným dodávateľom R., D..O..M.. a žalobcom, pričom správca dane oprávnene nadobudol a taktiež vyjadril dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa R., D..O..M.. a právo na odpočítanie dane nepriznal z dôvodu, že nebolo hodnoverne preukázané, že fakturované zdaniteľné obchody boli dodané dodávateľom R., D..O..M.. uvedeným na sporných faktúrach.
IV. Relevantné právne predpisy
32. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
33. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
34. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
36. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta zákona č. 563/2009 Z. z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
37. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
38. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h).
39. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
40. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c).
42. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c).
43. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
44. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
45. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
46. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
47. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).
48. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
49. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d).
50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Posúdenie veci správnym súdom
51. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 08.12.2022 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd uznesením sp. zn. 6S/51/2022 zo dňa 24.05.2022 priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
52. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.
53. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného Číslo: 102613318/2021 zo dňa 21.12.2021 a rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100896866/2021 zo dňa 25.05.2021, v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015.
54. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Ďalej správny súd uvádza, že obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti ďalej prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
55. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).
56. V zmysle judikatúry subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods.
6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).
57. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať (neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencii ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval, čo však neurobil.
58. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobia máj, august, september, október a december 2015. Daňová kontrola bola začatá dňa 05.02.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100093679/2020 zo dňa 09.01.2020. O jej výsledku bol správcom dane vyhotovený protokol č. 100051961/2021 zo dňa 13.01.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 15.01.2021.
59. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné predložené doklady daňovým subjektom. Predovšetkým podľa správneho súdu z listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise vyplývajú odôvodnené závery správcu dane a žalovaného o deklarovaných zdaniteľných obchodov bez materiálneho obsahu. Z dokazovania vyvstal formálne deklarovaný obchodný vzťah dodávateľa R., D..O..M.., J. XX/A, G., IČO: XX XXX XXX, DIČ:XXXXXXXXXX, IČ DPH:D. (ďalej len „R., D..O..M..“) z dodávateľskej faktúry č. 142015 zo dňa 01.06.2015, základ dane XXX XXX,XX eur, DPH 20% XX XXX,XX eur, spolu XXX XXX,XX eur, predmet fakturácie - fakturujeme Vám odplatu v zmysle „Zmluvy o poskytovaní poradenstva“ zo dňa 26/01/2012.
60. Správca dane po vykonanom rozsiahlom dokazovaní dôvodne spochybnil materiálny obsah deklarovanej dodávky služieb pre žalobcu od spoločnosti R., D..O..M.. Závery správcu dane pritom neboli svojvoľné a vychádzali z vykonaného dokazovania: Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2015 uplatnil odpočítanie dane v sume XX XXX,XX eur od dodávateľa R., D..O..M.. z dodávateľskej faktúry, ktorou bola fakturovaná odplata v zmysle „Zmluvy o poskytovaní poradenstva“ zo dňa 26/01/2012. K uvedenej dodávateľskej faktúre ( ktorú správca dane získal od NAKA bez zákonných náležitostí ) žalobca na základe opakovaných výziev správcu dane až dňa 18.12.2020, t. j. cca dva mesiace pred ukončením lehoty na výkon daňovej kontroly, predložil Zmluvu o poskytovaní poradenstva zo dňa 26.01.2012 uzatvorenú medzi žalobcom DÚHA, a.s. (objednávateľ) a spoločnosťou R., D..O..M.. (poskytovateľ). Predmetom predloženej zmluvy bol záväzok poskytovateľa poskytovať objednávateľovi odborné poradenstvo v oblasti manažmentu v procese prípravy projektu „Diaľnica D1 Lietavská Lúčka-Višňové-Dubná Skala“. V článku 3 zmluvy bolo všeobecne uvedené čo tvorí rozsah poradenstva a v článku 4 zmluvné strany dohodli cenu za
poskytnutie poradenstva vo výške XXX XXX,- EUR. Objednávateľ mal zaplatiť poskytovateľovi cenu, resp. jej časť podľa ods. 3 vrátane DPH na základe faktúry vystavenej poskytovateľom.
61. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval plnenie deklarované vystavenou dodávateľskou faktúrou a to na základe dodávateľskej faktúry od spoločnosti R., D..O..M.. (správca dane faktúru získal od NAKA bez zákonných náležitostí) a predloženej zmluvy a preveroval uskutočnenie predmetného plnenia u kontrolovaného daňového subjektu (výpoveďou Ing. V. C.), aj u dodávateľa R., D..O..M.. (výpoveďou PhDr. C. K., ktorú doplnil mailom), ako je podrobne zaznamenané v zápisniciach o ústnom pojednávaní s uvedenými svedkami, uvedené v rozhodnutí správcu dane a zhrnuté v rozhodnutí žalovaného odvolacieho orgánu. Správca dane zistil skutočnosti v súvislosti s predmetom fakturovaného plnenia (služby poradenstva) aj zo spisu z daňovej kontroly u dodávateľa R., D..O..M.. Všetky zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a svoje závery náležite odôvodnil.
62. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca nepredložil správcovi dane overiteľné dôkazy, ktoré by dokazovali, že k predmetnému plneniu od deklarovaného dodávateľa R., D..O..M.. skutočne došlo. V článku 5 Práva a povinnosti zmluvných strán sa v bode 12 objednávateľ - žalobca DÚHA, a.s., zaväzuje potvrdiť rozsah poskytnutého poradenstva podpísaním samostatných akceptačných protokolov, ale žalobca zmluvne dohodnuté akceptačné protokoly správcovi dane nepredložil, napriek tomu, že správca dane opakovane výzvou č. 100764988/2020 z 09.04.2020 a následne v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101737822/2020 dňa 13.11.2020 žiadal o predloženie všetkých dokladov a dôkazov preukazujúcich poskytnutie služieb zo strany poskytovateľa R., D..O..M... Zároveň v bode 13 v článku 5 Práva a povinnosti zmluvných strán bolo uvedené, že Prílohou č.1 k tejto zmluve je objem celkových investičných nákladov, ktorý tvorí cena na dodávku prác a služieb uvedená vo víťaznej ponuke predloženej do verejného obstarávania, ale táto príloha k uvedenej zmluve nebola žalobcom predložená.
63. Ani na základe vyhodnotenia výpovedí svedkov Ing. V. C. a PhDr. C. K., na ktoré odkazuje žalobca, sa hodnoverným spôsobom nepreukázalo, že preverované plnenie bolo dodané spoločnosťou R., D..O..M.., ako tvrdí žalobca v žalobe. Správca dane práve poukázal na významné rozpory medzi výpoveďami svedka C. K., ale aj medzi výpoveďami zástupcov jednotlivých účastníkov obchodu v súvislosti s predmetným plnením pre žalobcu DÚHA, a.s. - Ing. V. C. (zástupca žalobcu), PhDr., C. K.Ž. (zástupca dodávateľa R., D..O..M..) a P. M. (zástupca subdodávateľa P., D..O..M..). Z kontrolných zistení, ako aj nepreukaznosti dôkazov predložených žalobcom a zároveň zo sporných výpovedí svedkov nie je možné potvrdiť uskutočnenie predmetných služieb spoločnosťou R., D..O..M.. pre žalobcu. Fakturované služby, z dodania ktorých si žalobca v zdaňovacom období august 2015 uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry od dodávateľa R., D..O..M.., neboli žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach tak, ako bolo na týchto faktúrach deklarované. Správca dane teda zistil, že žalobca okrem predložených dokladov nepreukázal žiadnym hodnoverným a overiteľným spôsobom reálne uskutočnenie (čo do obsahu a priebehu) fakturovaného plnenia deklarovaného na faktúrach od dodávateľa R., D..O..M.. pre žalobcu. Pritom správca dane nijako nespochybnil samotnú podnikateľskú činnosť žalobcu, ale predmetom preverovania v daňovej kontrole bolo posúdenie oprávnenosti odpočítania dane z dodávateľskej faktúry č. 142015 od deklarovaného dodávateľa R., D..O..M.. s predmetom fakturácie - odplata v zmysle „Zmluvy o poskytovaní poradenstva“ zo dňa 26/01/2012, čo sa nepreukázalo.
64. Z obsahu a dôkazov založených v administratívnom spise vyplýva dôvodný záver správcu dane, že žalobca vierohodne nepreukázal a ani sa počas daňovej kontroly nepreukázalo, že dodanie fakturovaného plnenia sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo a malo byť deklarované na dodávateľských faktúrach, tým sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Aj podľa názoru správneho súdu takéto obchody, o ktorých svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Daňový subjekt je tiež povinný za týmto účelom viesť spoľahlivú obchodnú evidenciu, ako aj riadne preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby v pri uplatnení nároku na DPH dostatočné podklady na riadne preukázanie svojich nárokov.
65. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia
správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností, ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú skutočnosť a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti o pravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.
66. Správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).