Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/52/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu T., bytom H., zastúpeného JUDr. Pavlom Hovanom,

advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 1, proti ţalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138656/2009/ 990770-r zo

dňa 11. januára 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.

-25 zo 10. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove,

č. k. -25 zo 10. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138656/2009/

990770-r zo dňa 11.01.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému

platobnému výmeru Daňového úradu Stará Ľubovňa č. /Dlu zo dňa

16.09.2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Stará Ľubovňa (ďalej

aj „správca dane“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

2

za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 22.230,73 eura, z dôvodu porušenia § 49

ods. 1 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb v zmysle § 8 a § 9 zákona

o DPH.

Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH

ako aj z ustanovenia o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011 (ďalej len

„zákon o správe daní“ alebo „“) a po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou, dospel

k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH neuniesol dôkazné bremeno,

keď vierohodným a jednoznačných spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení

fakturovaných spoločnosťou JADRIJA, s. r. o.. Krajský súd mal za preukázané,

ţe fakturované obchody sú fiktívne keďţe v zdaňovacom období I. štvrťroku 2006 k dodaniu

tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami nedošlo. Námietky ţalobcu uvedené

v ţalobe preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia

tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu

zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.

Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola,

ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti

kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať

tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal

skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad

chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riade

realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas

a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane.

Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne

konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze

správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich

procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie

námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti

dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“,

3

a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako

aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu

skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole mu neboli v čase,

kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol

a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej

kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv.

Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane,

o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania

správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti

ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi

a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly

realizoval. Daňové konanie tak podľa názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť

k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového

konania.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2011 na odvolanie ţalobkyne

navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku

odvolania ţalobcu povaţuje námietku, o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou

nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe

a opakovanie ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca

uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly

bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku

vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v medziach podaného odvolania ( v spojení s ), odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a a

ods. 2 v spojení s veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu

nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

4

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje

povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2

) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti

s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších

zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa

ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona

č. ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov

( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

5

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo

úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo

sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ

s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:

a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú

byť platiteľovi dodané,

b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,

7 a 9 aţ 12,

c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu

administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal

u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

I. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. /Boď

zo dňa 23.07.2009. Uvedený protokol bol ţalobcovi doručený dňa 14.08.2009 s tým,

ţe ţalobca bol vyzvaný na jeho prerokovanie, ktoré sa má uskutočniť dňa 02.09.2009. Ďalej

mal najvyšší súd za preukázané, ţe riadne upovedomený ţalobca sa na prejednanie protokolu

nedostavil a správcovi dane listom zo dňa 25.08.2009 oznámil, ţe s výsledkom daňovej

kontroly nesúhlasí, pretoţe pri výkone daňovej kontroly zo strany pracovníkov správcu dane

došlo k porušeniu platných právnych predpisov a údaje uvedené v protokole sa nezakladajú

na pravde. Ţalobca porušenie platných právnych predpisov zo strany pracovníkov správcu

dane nešpecifikoval. Na základe tohto písomného vyjadrenie, správca dane vypracoval dňa

02.09.2009 dodatok k protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly

č. /Boď zo dňa 23.07.2009 s tým, ţe daňový subjekt vo svojom vyjadrení

neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na číselné zhrnutie výsledkov

uvedených v protokole. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad

Stará Ľubovňa vydal dodatočný platobný výmer č. /Dlu zo dňa 16.09.2009,

ktorým ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 22.230,73 eura

za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006.

Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu ţalovaného preukázané, ţe ţalobca

si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 26/1 zo dňa

16.02.2006 za náhradné diely, súčiastky a spotrebný materiál, faktúry č. VD 2802/2006

za administratívne práce – vypracovanie evidencie vagónových zásielok priemyselnej soli,

z faktúry č. 2802/2006-1 za miešanie, vrecovanie a paletovanie priemyselnej soli a z faktúry

č. 3103/2006 za administratívne práce – vypracovanie evidencie vagónových zásielok

priemyselnej soli od dodávateľa JADRIJA, s. r. o., Starý trh 2, Keţmarok. Následne boli

tovary a sluţby fakturované spoločnosti ONLINE TRADE INVEST, s. r. o., Hurbanovo

nám. 6, Bratislava, a to faktúrou č. 001/06 zo dňa 02.02.2006 za predaj náhradných dielov,

faktúrou č.002/06 zo dňa 28.02.2006 za sluţby, faktúrou č. 003/06 zo dňa 28.02.2006

za sluţby a faktúrou č. 004/06 zo dňa 31.03.2006 tieţ za sluţby.

Z obsahu prípisu Daňového úradu Keţmarok č. /Groh zo dňa

18.04.2007 vyplýva, ţe na adrese spoločnosti JADRIJA, s. r. o. takáto spoločnosť

nenachádza, na uvedenej adrese nič nenasvedčuje, ţe tam sídli firma, spoločnosť tam nesídlila

ani v posledných rokoch. Táto spoločnosť bola registrovaná na DPH od 03.08.1998

7

a posledné daňové priznanie podala za IV. štvrťrok 2003. Konateľ tejto spoločnosti R. sa

k správcovi dane ani na opakované doručené predvolanie nedostavil. Zo zápisnice o ústnom

pojednávaní č. /Boď zo dňa 17.06.2009 spísanej v priestoroch Odboru

kriminálnej polície, ÚJaKP OR PZ, Stará Ľubovňa vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený

s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o., R.. Z tejto výpovede vyplynulo, ţe

spoločnosť JADRIJA, s. r. o., nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce a ani mu

nedodala ţiaden tovar ani sluţby. Následne k tejto výpovedi ţalobca uviedol, ţe v roku 2006

nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry vystavené spoločnosťou JADRIJA, s. r. o, sú fiktívne

a činnosť vystavovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi, s. r.

o. A.. V skutočnosti k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb v zdaňovacích obdobiach roka

2006 deklarovaných na faktúrach spoločnosti JADRIJA, s. r. o. nedošlo. K svojej

podnikateľskej činnosti a k faktúram, ktoré vystavil uviedol, ţe v skutočnosti nedošlo

k dodaniu tovaru ani sluţieb, a ţe faktúry len vystavil pre odberateľov. K skutočnému

dodaniu sluţieb došlo len pre spoločnosť ROŠERO-P, s. r. o.. Náklady súvisiace s touto

podnikateľskou činnosťou nie sú zaúčtované v účtovníctve roka 20906, sluţby boli

vykonávané dodávateľsky, ale nie spoločnosťou JADRIJA, s. r. o..

Na základe uvedených skutočností sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných

podmienok pre nárok na odpočet DPH, keďţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými

faktúrami neboli ţalobcovi vôbec dodané, čo napokon ţalobca po oboznámení

sa s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o. R. sám pred správcom dane za

prítomnosti príslušníka Odboru kriminálnej polície, ÚJKP OR PZ, v Starej Ľubovni aj

potvrdil, keď doznal, ţe predmetné faktúry na základe ktorých si uplatnil v rozhodnom období

odpočet DPH boli fiktívne.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,

zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ

si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou

na faktúre.

V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci

8

sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej

republiky, č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,

ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (

Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné

bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť

si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

(je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;

preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom

stanovených podmienok.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností

a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné

bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej

hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk).

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní

nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané

spoločnosťou JADRIJA, s. r. o. ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených

faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tom, ţe dodávky tovaru a sluţieb deklarované

na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Ba práve naopak ţalobca pred správcom dane

ako aj pred vyšetrovateľom kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni. Ţalobca tak

v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona

o DPH.

Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobcu, ţe sa nemohol vyjadriť

k zisteným skutočnostiam. Ţalobca bol v konaní riadne oboznámený s výpoveďou konateľa

spoločnosti JADRIJA, s. r. o. R., ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť nevykonávala pre ţalobcu

ţiadne stavebné práce a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. K tejto výpovedi sa vyjadril

aj ţalobca, ktorý jednoznačne doznal a vyjadril sa, ţe všetky faktúry vystavené touto

spoločnosťou ako aj faktúry, ktoré vystavil pre svojho odberateľa spoločnosť ONLINE

TRADE INVEST, s. r. o. boli fiktívne a k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb nedošlo.

Ţalobca bol taktieţ riadne predvolaný na prejednanie protokolu z výkonu daňovej kontroly,

ktorého prerokovania sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Vo svojom písomnom

vyjadrení iba uviedol, ţe s protokolom nesúhlasí. Neuviedol ţiadne námietky týkajúce sa

priebehu daňovej kontroly, ani námietky voči pracovníkom správcu dane, nepredloţil a ani

neoznačil ţiadne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal oprávnenosť svojej

poţiadavky na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţuje aj túto námietku za

9

nedôvodnú.

Čo sa týka ţalobcovej odvolacej námietky, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady

z rozhodného obdobia, keďţe tieto boli postúpené pracovníkom polície, a preto nedokázal

včas a riadne reagovať na poţiadavku daňového úradu, aj túto námietku povaţuje najvyšší

súd za právne irelevantnú. Je nepochybné, ţe z potvrdenia o zapoţičaní dokladov zo dňa

17.12.2007 vyplýva, ţe ţalobca predloţil správcovi dane doklady, a to: záznamy o dodaných

tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok

2W006, došlé faktúry: DF 26/1 - DF 26/33, výdavkové pokladničné doklady VD 2006/1 –

VD 2006/59 ako aj vyšné faktúry 001/06 – 0047/06. Ţalobca však ani na opakovanú výzvu

na predloţenie dôkazov preukazujúcich, ţe skutočne došlo k dodaniu tovaru a sluţieb

deklarovaných predmetnými faktúrami, ţiadne dôkazy nepredloţil. Na výzvy zo dňa

11.06.2008 a zo dňa 30.06.2008 reagoval tak, ţe ţiadal naopak od správcu dane,

aby špecifikoval, aké doklady ţiada, a ţe na začiatku daňovej kontroly uţ všetky doklady

správcovi dane predloţil. Následne správca dane ţalobcovi dňa 07.07.2008 oznámil, ţe ním

predloţené doklady boli prepoţičané Odboru Kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej

Ľubovni. Aj v prípade, keby boli tieto doklady ţalobcovi vrátené, nebola by táto skutočnosť

spôsobilá priniesť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho

nároku na odpočet DPH (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Existencia samotnej faktúry

nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,

musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve

osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však sám ţalobca vo svojej výpovedi doznal,

ţe išlo o faktúry fiktívne a ţe k dodaniu fakturovaného tovaru ani sluţieb v skutočnosti

nedošlo. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj výpoveďou konateľa spoločnosti ADRIJA,.

s. r. o. R., ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce

a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. Na základe týchto výpovedí potom správca dane

rozhodol, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH a vyrubil mu dodatočným

platobným výmerom rozdiel DPH.

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ),

v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo

jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

10

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Prešove ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov

pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať

z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Vzhľadom k tomu, ţe bolo s účinnosťou od 01.01.2012

zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého

pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní

a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd

podľa na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym

nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková