Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 52 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (67)06a/384758.e5ba19.pdf
PDF · 176.26 KB
No categories available
5Sžf/52/2011
Najvyšší súd 5Sžf/52/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci ţalobcu T., bytom H., zastúpeného JUDr. Pavlom Hovanom,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 1, proti ţalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138656/2009/ 990770-r zo
dňa 11. januára 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.
3S/65/2010-25 zo 10. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove,
č. k. 3S/65/2010-25 zo 10. júna 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138656/2009/
990770-r zo dňa 11.01.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému
platobnému výmeru Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/230/23213/09/Dlu zo dňa
16.09.2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Stará Ľubovňa (ďalej
aj „správca dane“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 22.230,73 eura, z dôvodu porušenia § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb v zmysle § 8 a § 9 zákona
o DPH.
Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH
ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011 (ďalej len
„zákon o správe daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou, dospel
k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH neuniesol dôkazné bremeno,
keď vierohodným a jednoznačných spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení
fakturovaných spoločnosťou JADRIJA, s. r. o.. Krajský súd mal za preukázané,
ţe fakturované obchody sú fiktívne keďţe v zdaňovacom období I. štvrťroku 2006 k dodaniu
tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami nedošlo. Námietky ţalobcu uvedené
v ţalobe preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP
tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu
zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie.
Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola,
ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti
kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať
tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal
skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad
chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riade
realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas
a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane.
Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne
konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze
správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich
procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie
námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti
dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“,
a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako
aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole mu neboli v čase,
kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol
a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej
kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv.
Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane,
o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania
správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti
ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi
a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly
realizoval. Daňové konanie tak podľa názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť
k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového
konania.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2011 na odvolanie ţalobkyne
navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku
odvolania ţalobcu povaţuje námietku, o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou
nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe
a opakovanie ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca
uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly
bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku
vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu
nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje
povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2
zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších
zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa
ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona
č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov
(čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,
či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje
osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie
správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly
o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy
vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo
sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ
s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú
byť platiteľovi dodané,
b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 aţ 4,
7 a 9 aţ 12,
c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu
administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal
u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
I. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. 735/320/18779/2009/Boď
zo dňa 23.07.2009. Uvedený protokol bol ţalobcovi doručený dňa 14.08.2009 s tým,
ţe ţalobca bol vyzvaný na jeho prerokovanie, ktoré sa má uskutočniť dňa 02.09.2009. Ďalej
mal najvyšší súd za preukázané, ţe riadne upovedomený ţalobca sa na prejednanie protokolu
nedostavil a správcovi dane listom zo dňa 25.08.2009 oznámil, ţe s výsledkom daňovej
kontroly nesúhlasí, pretoţe pri výkone daňovej kontroly zo strany pracovníkov správcu dane
došlo k porušeniu platných právnych predpisov a údaje uvedené v protokole sa nezakladajú
na pravde. Ţalobca porušenie platných právnych predpisov zo strany pracovníkov správcu
dane nešpecifikoval. Na základe tohto písomného vyjadrenie, správca dane vypracoval dňa
02.09.2009 dodatok k protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly
č. 735/320/18779/2009/Boď zo dňa 23.07.2009 s tým, ţe daňový subjekt vo svojom vyjadrení
neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na číselné zhrnutie výsledkov
uvedených v protokole. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad
Stará Ľubovňa vydal dodatočný platobný výmer č. 735/230/23213/09/Dlu zo dňa 16.09.2009,
ktorým ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 22.230,73 eura
za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006.
Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu ţalovaného preukázané, ţe ţalobca
si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 26/1 zo dňa
16.02.2006 za náhradné diely, súčiastky a spotrebný materiál, faktúry č. VD 2802/2006
za administratívne práce – vypracovanie evidencie vagónových zásielok priemyselnej soli,
z faktúry č. 2802/2006-1 za miešanie, vrecovanie a paletovanie priemyselnej soli a z faktúry
č. 3103/2006 za administratívne práce – vypracovanie evidencie vagónových zásielok
priemyselnej soli od dodávateľa JADRIJA, s. r. o., Starý trh 2, Keţmarok. Následne boli
tovary a sluţby fakturované spoločnosti ONLINE TRADE INVEST, s. r. o., Hurbanovo
nám. 6, Bratislava, a to faktúrou č. 001/06 zo dňa 02.02.2006 za predaj náhradných dielov,
faktúrou č.002/06 zo dňa 28.02.2006 za sluţby, faktúrou č. 003/06 zo dňa 28.02.2006
za sluţby a faktúrou č. 004/06 zo dňa 31.03.2006 tieţ za sluţby.
Z obsahu prípisu Daňového úradu Keţmarok č. 716/320/556-9037/07/Groh zo dňa
18.04.2007 vyplýva, ţe na adrese spoločnosti JADRIJA, s. r. o. takáto spoločnosť
nenachádza, na uvedenej adrese nič nenasvedčuje, ţe tam sídli firma, spoločnosť tam nesídlila
ani v posledných rokoch. Táto spoločnosť bola registrovaná na DPH od 03.08.1998
a posledné daňové priznanie podala za IV. štvrťrok 2003. Konateľ tejto spoločnosti R. sa
k správcovi dane ani na opakované doručené predvolanie nedostavil. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 735/320/13448/2009/Boď zo dňa 17.06.2009 spísanej v priestoroch Odboru
kriminálnej polície, ÚJaKP OR PZ, Stará Ľubovňa vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený
s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o., R.. Z tejto výpovede vyplynulo, ţe
spoločnosť JADRIJA, s. r. o., nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce a ani mu
nedodala ţiaden tovar ani sluţby. Následne k tejto výpovedi ţalobca uviedol, ţe v roku 2006
nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry vystavené spoločnosťou JADRIJA, s. r. o, sú fiktívne
a činnosť vystavovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi, s. r.
o. A.. V skutočnosti k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb v zdaňovacích obdobiach roka
2006 deklarovaných na faktúrach spoločnosti JADRIJA, s. r. o. nedošlo. K svojej
podnikateľskej činnosti a k faktúram, ktoré vystavil uviedol, ţe v skutočnosti nedošlo
k dodaniu tovaru ani sluţieb, a ţe faktúry len vystavil pre odberateľov. K skutočnému
dodaniu sluţieb došlo len pre spoločnosť ROŠERO-P, s. r. o.. Náklady súvisiace s touto
podnikateľskou činnosťou nie sú zaúčtované v účtovníctve roka 20906, sluţby boli
vykonávané dodávateľsky, ale nie spoločnosťou JADRIJA, s. r. o..
Na základe uvedených skutočností sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre nárok na odpočet DPH, keďţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými
faktúrami neboli ţalobcovi vôbec dodané, čo napokon ţalobca po oboznámení
sa s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o. R. sám pred správcom dane za
prítomnosti príslušníka Odboru kriminálnej polície, ÚJKP OR PZ, v Starej Ľubovni aj
potvrdil, keď doznal, ţe predmetné faktúry na základe ktorých si uplatnil v rozhodnom období
odpočet DPH boli fiktívne.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.
Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre.
V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci
sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992
Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť
si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
(je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom
stanovených podmienok.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností
a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk).
Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní
nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané
spoločnosťou JADRIJA, s. r. o. ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených
faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tom, ţe dodávky tovaru a sluţieb deklarované
na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Ba práve naopak ţalobca pred správcom dane
ako aj pred vyšetrovateľom kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni. Ţalobca tak
v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona
o DPH.
Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobcu, ţe sa nemohol vyjadriť
k zisteným skutočnostiam. Ţalobca bol v konaní riadne oboznámený s výpoveďou konateľa
spoločnosti JADRIJA, s. r. o. R., ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť nevykonávala pre ţalobcu
ţiadne stavebné práce a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. K tejto výpovedi sa vyjadril
aj ţalobca, ktorý jednoznačne doznal a vyjadril sa, ţe všetky faktúry vystavené touto
spoločnosťou ako aj faktúry, ktoré vystavil pre svojho odberateľa spoločnosť ONLINE
TRADE INVEST, s. r. o. boli fiktívne a k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb nedošlo.
Ţalobca bol taktieţ riadne predvolaný na prejednanie protokolu z výkonu daňovej kontroly,
ktorého prerokovania sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Vo svojom písomnom
vyjadrení iba uviedol, ţe s protokolom nesúhlasí. Neuviedol ţiadne námietky týkajúce sa
priebehu daňovej kontroly, ani námietky voči pracovníkom správcu dane, nepredloţil a ani
neoznačil ţiadne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal oprávnenosť svojej
poţiadavky na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţuje aj túto námietku za
nedôvodnú.
Čo sa týka ţalobcovej odvolacej námietky, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady
z rozhodného obdobia, keďţe tieto boli postúpené pracovníkom polície, a preto nedokázal
včas a riadne reagovať na poţiadavku daňového úradu, aj túto námietku povaţuje najvyšší
súd za právne irelevantnú. Je nepochybné, ţe z potvrdenia o zapoţičaní dokladov zo dňa
17.12.2007 vyplýva, ţe ţalobca predloţil správcovi dane doklady, a to: záznamy o dodaných
tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok
2W006, došlé faktúry: DF 26/1 - DF 26/33, výdavkové pokladničné doklady VD 2006/1 –
VD 2006/59 ako aj vyšné faktúry 001/06 – 0047/06. Ţalobca však ani na opakovanú výzvu
na predloţenie dôkazov preukazujúcich, ţe skutočne došlo k dodaniu tovaru a sluţieb
deklarovaných predmetnými faktúrami, ţiadne dôkazy nepredloţil. Na výzvy zo dňa
11.06.2008 a zo dňa 30.06.2008 reagoval tak, ţe ţiadal naopak od správcu dane,
aby špecifikoval, aké doklady ţiada, a ţe na začiatku daňovej kontroly uţ všetky doklady
správcovi dane predloţil. Následne správca dane ţalobcovi dňa 07.07.2008 oznámil, ţe ním
predloţené doklady boli prepoţičané Odboru Kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej
Ľubovni. Aj v prípade, keby boli tieto doklady ţalobcovi vrátené, nebola by táto skutočnosť
spôsobilá priniesť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho
nároku na odpočet DPH (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Existencia samotnej faktúry
nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však sám ţalobca vo svojej výpovedi doznal,
ţe išlo o faktúry fiktívne a ţe k dodaniu fakturovaného tovaru ani sluţieb v skutočnosti
nedošlo. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj výpoveďou konateľa spoločnosti ADRIJA,.
s. r. o. R., ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce
a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. Na základe týchto výpovedí potom správca dane
rozhodol, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH a vyrubil mu dodatočným
platobným výmerom rozdiel DPH.
Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP),
v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo
jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
10 5Sţf/52/2011
námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Prešove ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP
potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať
z úradnej povinnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom
konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012
zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého
pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní
a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
podľa § 107 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym
nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková