Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

K. Y. S. Y. H.. X. E. T. Y. Ž. X/ J. U., N. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., J.. N.. Š. XX, X/ T. U., N. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., J.. N.. Š. XX, X/ H. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., J.. N.. Š. XX, X/ K. S., N. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. A. X. XXX, Ž. X/ - X/ R. M. T. F. G. X. Y.. N.. K.., S., J.. N. XXX/XX, Z.K.: XX XXX XXX G. X/ U. U., N. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. XXXX F. O., J. K. S. K., O., M. Ž. X/ J. U. R. Ž. X/ Š. X.X., N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., T. XXXX, X/. M.T. Y., N. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., I. J. XXXX/XX, R. M. H.. R. Y., G., Y. Y. I.. U. Q.J. XX, S., X/ P. W., N.. X., Q. T. U. U. Z. Ú., M. Y. R. A., U. XX, XXX XX U. XX, Z.: XX XXX XXX, X/ S. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XX, M. Ž. X/ Š. U., X/ J.. Z. U., N. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., N. XXX/XX, X/ M. U., N.. J., Q. T. U. U. Z. Ú., M. Y. R. A., U. XX, XXX XX U. XX, Z.: XX XXX XXX, X/ Š.W. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. X.-Š., J. XXX/XX, X/ H.Z. U., Q. T. U. U. Z. Ú., M. Y. R. A., U.D. XX, XXX XX U. XX, Z.: XX XXX XXX, X/ W. X., N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., H.. J.. F. XXX/XX, XX/ J.. F. A., N. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. X, Q. XXX/XX, XX/ Z.. D. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - N., J. XXX/XX, K. Y., Ž. XX/, XX/ R. M. Y.. S. Y.. N.. K.., Y. Y. W. XX, U., XX/ X. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., Y. XXXX/ XX, M. Ž.Ý. X/ Š. U. T. X. K. I. T. R. X. Q. W.

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcov 1/ - 5/ o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z a m i e t a .

II. Žalobcovia 1/ - 5/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ - 12/ náhradu trov konania v lehote do 3 troch dní od právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, ktorým samostatným uznesením súd rozhodne aj o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.05.2017 žalobcovia 1/ až 3/ pôvodne označení ako žalobcovia 2/ až 4/ spolu s matkou K. Š., Q.. XX.XX.XXXX ako žalobkyňou 1/ žiadali vydať neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ M. Y. a tiež sa proti všetkým žalovaným domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci S., M. Q. S. T. Č. XXX G. O. R. Č. XXXX K. T. XXXX J.X záhrady, v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodnili tým, že hoci vlastníkmi nehnuteľnosti sú žalobkyňa Oľga Š. G. H. Q. J. H. Š., na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie a obec S. svedčí zápis v prospech žalovaných, a tak je právne postavenie žalobcov neisté, hoci sú dobromyseľnými užívateľmi pozemku. Žalobcovia sú právnymi nástupcami po nebohom otcovi H. Š.X.. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že nebohý H.Q. Š. Y. J. K. spoločne nadobudli spornú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kúpnou zmluvou uzatvorenou s podielovými spoluvlastníkmi v roku 1968, o čom svedčí čestné prehlásenie majiteľov záhrad S. - Vinica v roku 1968 zo dňa 02.04.1994 ako aj výpis z uznesenia výročnej členskej schôdze Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov S. - T. konanej dňa 13.03.1994. Bola zaplatená aj kúpna cena XX XXX,-X. s následným uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty. Do dobromyseľnej držby nehnuteľností vstúpili žalobcovia v roku 1968, túto držali ako vlastnú, postupne pozemok zúrodňovali, nakoľko pri vstupe do držby sa jednalo o

podmáčaný, poľnohospodársky nevyužiteľný pozemok, ktorý bol potrebný kultivovať. Vysadili na ňom ovocné stromčeky, postavili hospodárske budovy, pozemok riadne oplotili a užívajú ho až dodnes. Žalobcovia neboli počas celej doby držby spornej nehnuteľnosti nikým rušení. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie a obec S.Č. nepožiadal o vydanie nehnuteľnosti, nedomáhal sa plnenia za jej užívanie. Až právny nástupca, a to žalovaný 2/ M. Y. potom, ako spoločne s manželkou nadobudli vlastnícke právo k susednému pozemku O. R. Č. XXXX K. T. XXXX J.X M., T. Q. S. Č. XXXX T. X.. Ú. S., M. K. N. XXXX T.Ť. K. R. Y. M. Q. S. Č. XXX X.. Ú.. S. Y. R. X. O. R. Č. XXXX, ktorú v minulosti nadobudli žalobcovia. Hoci bol žalovaný 2/ od svojho právneho predchodcu pána Hanesa informovaný o tom, kto je držiteľom a užívateľom parcely číslo XXXX T. H. Y., Č. T. G. M. K. Y., T. R. X. R. Č. XXXX K. K. I. T. S. Č.. XXX, ktorí túto nehnuteľnosť nikdy nedržali, neplatili za ňu dane a nesprávali sa ako jej vlastníci a držitelia a dokonca zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov k unimobunke. Túto premiestnil na iné miesto spôsobiac tak škodu na veciach v nej umiestnených. Preto žalobcovia žiadali, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by uložil povinnosť žalovanému 2/ M. Y. zdržať sa všetkých právnych aj fyzických úkonov smerujúcich k nakladaniu s CKN parcelou č. XXXX K. T. X XXX J.X, M., M. Q. S. Č.. XXX R. X. Ú.M. G. K. S., zdržať sa vstupu na túto nehnuteľnosť, rušiť žalobcov v držbe a nerušenom užívaní nehnuteľnosti ako aj porastov na nej vysadených a hnuteľných vecí na nej umiestnených a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žalobcovia navrhli, aby súd začal konanie vo veci určenia vlastníckeho práva žalobcov k vyššie označenej O. R. Č.. XXXX K. T. X XXX J.X, M., M. Q. S. Č.. XXX R. X. Ú. G. K. S. G. I., Ž. I. Q.Ľ. R. T. 1.-Z. D. T.Č. T. Ž. X/ K. Š.Ő. G. T. 1.-Z. D. D. R. R.Ľ. H. Š., X. M. XX.XX.XXXX.

2. Na základe tohto návrhu uznesením č. k. -35 zo dňa 27.06.2017 nariadil neodkladné opatrenie v súlade s podaným návrhom žalobcov, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zdržať sa nakladania s O. R. Č.. XXXX K. T. X XXX J.X, M., M. Q. S. Č.. XXX R. X. Ú. G. K. S.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2017.

3. Okresný súd Lučenec na základe návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva uznesením č. k. -54 zo dňa 31.08.2017 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili k žalobe doručenej súdu dňa 30.05.2017.

4. Žalovaní 1/ Š. X. G. Ž. X/ W. X. Y. T. X. Ž. M. D. XX.XX.XXXX I., Ž. Q.Ú. Q. X. I. T. R. X. Q. M. Q. S. Č.. XXX-O. R.. Č.. XXXX T. X.. Ú.. S. v prospech žalobcov.

5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2017 uviedol, že žalobcovia svoju žalobu okrem iného opierajú o tvrdenia, že do dobromyseľnej držby nehnuteľnosti vstúpili žalobkyňa 1/ K. Š. Y. Y. M. J. H. Š.X. T. N. XXXX, W. J. D. G. T., Ú. M. Ň. M. XX XXX,-X.s, pozemok zrekultivovali a užívajú ho až dodnes. Žalovaný 2/ nadobudol svoje podiely k spornej nehnuteľnosti v rozpätí rokov 2006 až 2012 od predchádzajúcich spoluvlastníkov. Všetci predchádzajúci spoluvlastníci nehnuteľnosti, od ktorých podiely odkúpil a s ktorými komunikoval zhodne vyhlásili, že boli ich právoplatnými spoluvlastníkmi a nikdy v minulosti svoje podiely na tomto pozemku nepredali. Podľa vyjadrenia pôvodných spoluvlastníkov nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že žalobkyňa 1/ so svojim zosnulým manželom vstúpili do dobromyseľnej držby spornej nehnuteľnosti tak, že by opodstatnene mohli nadobudnúť dojem, že k sporným nehnuteľnostiam nadobudli vlastníctvo. Z vyjadrenia vlastníkov vyplýva, že pôvodný vlastníci s nadobudnutím výlučného vlastníctva jednotlivých priľahlých záhrad nadobudli aj podielové spoluvlastníctvo sporného pozemku, ktorý mal slúžiť na vybudovanie ich spoločného parkoviska a na iné spoločné účely záhradkárov, nakoľko tento pozemok bol na začiatku záhradkárskej osady a bol prístupný zo spevnenej cesty. V čase, keď si záhradkári - pôvodní vlastníci, záhradkársku osadu spoločne oplocovali, dve brány, hornú a dolnú im mal vyrobiť nebohý R. H. Š.. Za vyhotovenie brán H. Š. údajne nežiadal peniaze, ale ústne sa so záhradkármi mal dohodnúť na užívaní sporného pozemku, kde pôvodne malo byť spoločné parkovisko.V žiadnom prípade však nešlo o predaj pozemku. Pôvodní spoluvlastníci popierajú, že by v roku 1968, ako to uvádzajú žalobcovia, alebo aj niekedy inokedy s nebohým H. Š. podpísali dohodu o predaji sporného pozemku, popierajú, že by obdržali kúpnu cenu za tento pozemok a popierajú tiež, že by takýto prevod schválili na členskej schôdzi záhradkárskej organizácie a tvrdenie, že bola s nimi podpísaná aj zmluva označili za nepravdivú. Žalobcovia nepredložili súdu kúpnu zmluvu z roku 1968 na sporný pozemok o ktorej tvrdia, že bola uzavretá so všetkými jeho pôvodnými spoluvlastníkmi, nakoľko podľa pôvodných spoluvlastníkov taká zmluva nikdy uzavretá nebola. Čestné prehlásenie zo dňa 02.04.1994 ani čestné vyhlásenie Q. XXX/ XX M. D.Ň. XX.XX.XXXX podpísané len dvomi z pôvodných spoluvlastníkov nie je dôkazom o uzavretí

kúpnej zmluvy na sporný pozemok, keď ostatní pôvodní spoluvlastníci túto skutočnosť zhodne popierajú. Uvedené čestné vyhlásenia sú maximálne nedôveryhodné a neuvádzajú ani konkrétne označenie všetkých predávajúcich osôb. Pôvodní spoluvlastníci ani nemohli parcelu č. XXXX R. T. N. XXXX, Q. K. Y. H. R. S. Č.. XXX Q.G. G. Q. M. N. XXX/XX M. D. XX.XX.XXXX. Pokiaľ by tvrdenie o podpísaní údajnej kúpnej zmluvy bolo pravdivé, mohli si žalobcovia už v roku 1994 vyžiadať čestné vyhlásenia o tom aj od všetkých ostatných pôvodných spoluvlastníkov. Podľa žaloby sa žalobkyňa 1/ spolu so svojim zosnulým manželom snažili v roku 1994 o majetkoprávne vysporiadanie notárskym osvedčením, ku ktorému podľa žalobcov nedošlo z dôvodu úmrtia manžela. Z dôkazu priloženého k žalobe, čestného vyhlásenia podpísaného dňa 16.9.1994 u notára pod č. Q. XXX/XX je však zrejmé, že žalobcovia sa pokúšali nadobudnúť vlastníctvo osvedčením aj po úmrtí pána H. Š.. Vzhľadom k tomu, že od skutočných spoluvlastníkov pozemku v tom čase riadne zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Q. X. Ú. S. nemali k tomu potrebný súhlas, k nadobudnutiu vlastníctva notárskym osvedčením nemohlo dôjsť. Neoslovenie všetkých pôvodných spoluvlastníkov nasvedčuje na pokus o neseriózne špekulatívne nadobudnutie vlastníctva. Podľa vyjadrenia niektorých pôvodných spoluvlastníkov je nesporné, že z ich komunikácie v minulosti ešte s H. Š. ako aj so žalobcami si boli všetci vedomí, že žalobcovia, resp. ich právny predchodca nie sú vlastníkmi pozemku parcely č. XXXX, ale že tento pozemok majú od vlastníkov daný len do užívania. Ani skutočnosť, že žalobcovia od roku 1993 platia za daný pozemok daň z nehnuteľnosti nie je dôkazom v ich prospech, nakoľko poplatníkom dane z nehnuteľnosti nie je len vlastník, ale aj nájomca, prípadne užívateľ. Prihlásenie sa k dani z nehnuteľnosti je vecou poplatníka a daň z tých istých pozemkov platí aj žalovaný 2/ a zrejme aj ďalší spoluvlastníci. Pokiaľ by boli žalobcovia v držbe pozemku dobromyseľní a boli by v domnení, že sú jeho vlastníkmi už od roku 1968, prečo začali daň z nehnuteľností platiť až po roku 1993. Podľa vyjadrenia pôvodných vlastníkov žalobcovia boli vyzvaní, že keď užívajú ich pozemok zadarmo, aspoň aby platili z neho daň. Žalobcovia nemohli splniť podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania, nakoľko nikdy nevstúpili do dobromyseľnej držby CKN parcely č.XXXX tak, aby túto mali dôvod držať ako vlastnú, lebo od začiatku si boli a museli byt' vedomí, že od vlastníkov mali pôdu danú len do užívania. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcov, že pozemok si riadne oplotili a užívajú ho až dodnes. O daný pozemok sa roky nikto nestaral, pôsobil odpudzujúco, v úplne rozpadnutých drobných stavbách sa hromadil odpad, nikto tam veľa rokov nič nepestoval, plody zo stromov neoberal, pozemok nie je celistvo oplotený, zarastal burinou a náletovými drevinami, pričom burina prerastala a vysemeňovala sa na susediace pozemky aj do vlastníctva žalovaného 2/. Žalovaný 2/ kúpil susediaci pozemok spolu s prislúchajúcim podielom na spornej parcele ešte v roku 2006 za účelom výstavby rodinného domu, na čo má vydané aj územné rozhodnutie. Práve odpudzujúci zanedbaný stav susedného sporného pozemku a snaha o jeho skultivovanie ho inšpiroval k postupnému odkúpeniu ďalších podielov od vlastníkov zapísaných na liste vlastníctva tak, že v súčasnosti je vlastníkom 57/108-ín tejto parcely. Z titulu nadpolovičného spoluvlastníctva spornej zanedbanej parcely žalovaný 2/ začal túto kosiť, robil poriadok a uvádzanú unimobunku premiestnil so súhlasom jedného zo žalobcov, pričom ďalší žalobcovia až následne iniciovali vydanie neodkladného opatrenia a podali návrh na určenie vlastníctva. Žalovaný 2/ popiera, že by pri preložením bunky spôsobil žalobcom akúkoľvek škodu, nakoľko sa v nej nič hodnotné nenachádzalo. Bunka mala niekoľko rokov vybité okno a prístup do nej mal ktokoľvek. Žalovaný 2/ odmieta dôvodnosť neodkladného opatrenia, avšak nepovažuje za nevyhnutné ho rozporovať z dôvodu, že má záujem, aby sa čím skôr rozhodlo o vlastníctve spornej parcely. Na základe uvedených skutočnosti žalovaný 2/ žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.

6. Žalovaná 5/ J.. Z. U. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.09.2018 uviedla, že je dcérou žalovanej P. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. S., bytom Š. XX, ktorá už nežije a je jej jedinou dedičkou. Uviedla, že parcelu, ktorá je predmetom žaloby neužíva, nevie sa vyjadriť k tomu, z akých dôvodov a na akom právnom základe ju užíva žalobca. Uviedla, že so žalobou súhlasí.

7. Žalované 10/ J. F. A. G. XX/ Z.. D. E. vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2017 uviedli, že nemali vedomosť o vlastníctve uvedených pozemkov a nemajú preto výhrady voči uplatneným nárokom žalobcov.

8. Slovenský pozemkov fond ako zákonom stanovený zástupca žalovaných 3/, 6/ a 8/ P. W., M. U. G. H. U. vo svojej replike zo dňa 20.09.2017 navrhol, aby žalobcovia bližšie ozrejmili, čo ich viedlo k podaniu žaloby až v roku 2017 s poukazom na dlhšie trvajúci právny stav, ktorý podľa žaloby žalobcovia riešili od roku 1994. Žiadal preskúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov ako procesnej podmienky pre uplatnenie práva prostredníctvom inštitútu určovacej žaloby podľa ust. § 137

písm. c/ . Za predpokladu, že konajúci súd dospeje k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, SPF za účelom zistenia všetkých predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, najmä na zistenie oprávnenosti držby a dobromyseľnosť navrhuje, aby žalobcovia ozrejmili, či čestné vyhlásenie zo dňa 2.4.1994 podpísali vtedajší zapísaní vlastníci na LV k spornej nehnuteľnosti parc,. O. XXXX - X. Š., U. K., Š. G., Q. Q. H. M., J. G. M.Á. U.. N. Q.ie je zrejmé, či uvádzaná kúpna zmluva z roku 1968 bola vyhotovená písomne a z akého dôvodu nedošlo k prevodu veci na jej základe. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , : „omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn. k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. , , a6M Cdo 5/2010). Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR publikovanom aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR sa uvádza: „ Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brat' do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Podľa odôvodnenia uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , cit.: „Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brat' do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byt' nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočnosti. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excuselt (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. "Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , cit.: „Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musia byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam". Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva že je vlastníkom danej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byt' síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam", a preto nemôže byt' držiteľom oprávneným. Dobrá viera

držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva." V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia NS SR si dovoľuje požiadať súd, aby sa s právnymi názormi v týchto rozhodnutiach oboznámil a prejednávanú vec posúdil v súlade s vyslovenými právnymi názormi.

9. Uznesením č. k. -114 zo dňa 17.10.2017 boli vyzvaní žalobcovia, aby sa písomne vyjadrili k vyjadreniam žalovaných 1/, 2/, 3/, 6/, 8/ 10/ a 11/.

10. Právna zástupkyňa žalobcov v stanovisku zo dňa 07.11.2017 uviedla, že trvá na podanej žalobe a svojich doterajších návrhoch na vykonanie dokazovania. Tvrdenia žalovaného 2/ M. Y. ako ani listinné dôkazy ním predložené nijakým spôsobom nevyvracajú skutočnosti uvádzané žalobcami v podanom žalobnom návrhu, týkajú sa len obdobia, kedy žalovaný nadobúdal vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, pričom žalobcovia trvajú na tom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo neplatne, nakoľko si ho odvodzuje od osôb, ktoré neboli spoluvlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti, pretože túto už skôr vydržal právny predchodca žalobcov. Žalobcovia tiež zotrvávajú na svojom stanovisku, že žalovaný M. Y. nebol pri nadobúdaní nehnuteľnosti dobromyseľný, v prírode videl, kto má pozemok v držbe, bol na to upozornený aj zo strany ostatných osôb, ktoré mali záhrady v záhradkárskej osade, ako aj od svojich právnych predchodcov.

11. Uznesením č. k. -123 zo dňa 13.11.2017 súd vyzval žalovaných 1/ - 11/, aby sa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovaných 1/ - 4/.

12. Žalovaný 2/ v písomnom podaní zo dňa 16.11.2017 uviedol, že vyjadrenia žalovaných vôbec nepotvrdzujú tvrdenie žalobcov o tom, že by v minulosti bola podpísaná kúpnopredajná zmluva na uvedenú parcelu a že by oni, prípadne ich právni predchodcovia dobromyseľne vydržali vlastnícke právo k nej. Žalobcovia potvrdzujú len to, že niektorí žalovaní nemajú o svojom vlastníctve vedomosť a o predmetnú pôdu nemajú záujem a nemienia si uplatňovať svoje vlastnícke práva. Ich vyjadrenia sa môžu chápať aj tak, že zanedbateľná hodnota ich podielov v pomere k možným problémom v súdnom konaní spôsobuje, že vec je pre nich nezaujímavá. K stanovisku žalobcov doručených súdu dňa 8.11.2017 uvádza, že nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že listinné dôkazy predložené žalovaným 2/ nijakým spôsobom nevyvracajú tvrdenia žalobcov v podanom návrhu, ani to, že by žalovaný 2/ nebol pri nadobúdaní predmetného spoluvlastníctva dobromyseľný. Vlastníci, od ktorých žalovaný 2/ svoje podiely k predmetnej parcele nadobudol, všetci rovnako tvrdili, že oni ani ich právni predchodcovia svoje podiely na tejto parcele nikdy nikomu nepredali, že rodina žalobcov mala túto parcelu danú len do užívania, o čom oni dobre vedeli. Preto obvinenie žalovaného žalovanými o jeho nedobromyseľnosti pri nadobúdaní podielov na parcele je nedôvodné a účelové. Žalovaný 2/ poukazuje aj na to, že žalobcovia sa vôbec nesprávali ako vlastníci danej parcely, lebo minimálne 20 rokov vyzerala neupravene a nikto sa o ňu nestaral. Formálne sa žalobcovia začali o parcelu zaujímať, až keď žalovaný 2/ z titulu väčšinového spoluvlastníckeho podielu začal robiť na parcele poriadok. Fyzicky začali žalobcovia pozemok upratovať až počas tohto súdneho sporu. Práve vydržanie vlastníctva zo strany žalobcov nemôže byt' platné, nakoľko pri vedomí len užívacieho práva postráda sa z ich strany dobromyseľná domnelá vlastnícka držba. Z uvedených dôvodov sú pre spravodlivé rozhodnutie veci dôležité svedecké výpovede svedkov, ktorých žalovaný 2/ navrhol vo svojom vyjadrení. Súčasne žalovaný 2/ žiada súd, aby vyzval žalobcov k predloženiu kúpnej zmluvy, o ktorej tvrdia, že na základe nej nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele. To, že ju zatiaľ súdu nepredložili, považuje za zvláštnu.

13. Žalované 10/ a 11/ v podaní zo dňa 09.12.2017 zopakovali, že nemajú vedomosť ohľadne vlastníckeho práva k prejednávanej parcele a neuplatňujú si k nej vlastnícke práva.

14. V priebehu konania došlo k zmenám strany sporu jednak na strane žalobcov ako aj žalovaných. Po začatí konania dňa XX.XX.XXXX M. Ž. X/ K. Š., Y. R. R. T. Ď. D. - D. R., X. T. M. Ž. Q. G. G. S. G. W. U. U. G. K.E. S., N. U.. Ď. Y. R. D. X. T. Q. Ž. K. U., Q. XX.XX.XXXX, X. M. XX.XX.XXXX, R. K. G. Q. T. T. M. Y.Ý. R. A. U., H. D. - T. Š. U., S. U. G. X. U.. D. R. R. Ž. P. U., Q.. XX.XX.XXXX, X. M. XX.XX.XXXX, T.R. H. D., X. U. T. R. Q. K. G. Ž. X/ J.. Z. U.. S. Y. Ď. M. R. Q. Q. Z.. A. E., Q.. XX.XX.XXXX, X. M. XX.XX.XXXX G. R. E., Q.. XX.XX.XXXX, X. M. XX.XX.XXXX, X. U. Ž. J.. F. A., N.. E. G. Z.. D. E., X. Y. D. Z.. A. E. G. Q. R. E..

15. Následne súd vo veci vytýčil pojednávanie.

16. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že uplatnenie svojho práva odvodzujú žalobcovia od vydržania, keď nehnuteľnosti užívali ešte pred rokom 1968. Presný dátum sa zistiť nedá, kedy H. Š. G. J. K. kúpili nehnuteľnosti od pozemnoknižných vlastníkov, ktorí boli v tom čase združení v Slovenskom záhradkárskom zväze, konkrétne v organizácii Lučenec - Vinica. Vlastnícke právo nadobudli kúpou od týchto spoluvlastníkov a to započítaním tak, že p. Š. vykonal určité práce a táto investícia bola započítaná ako cena nehnuteľnosti. H. Š. totiž na vlastné náklady zhotovil niekoľko vstupných brán do osadovej záhrady a taktiež na vlastnom vozidle zvážal spevňujúci materiál na poľnú cestu, ktorá viedla k osadovej záhrade a staral sa o údržbu pozemkov, čo vyplýva z prehlásenia svedka Š. H. zo dňa 25.08.2018, ktoré je pripojené v spise. Žalobca po nadobudnutí uvedenej nehnuteľnosti týmto spôsobom ju užíval aj s rodinou a žalobcovia ju užívajú až do dnešného dňa, kedy z týchto dôvodov boli v držbe dobromyseľní, pretože boli presvedčení, že nehnuteľnosť odkúpili tak, ako to zákon v tom čase umožňoval. Išlo o pozemok, ktorý bol na okraji, nebol v dobrom stave, bolo ho treba vyklčovať, upraviť, takže nešlo o hodnotnejší pozemok. Rodina žalobcu ho dala do poriadku a užívajú ho až do dnešných dní okrem H. Š., X. M. XX.XX.XXXX. Poukazuje na to, že od roku rodina 1969 platili aj daň z nehnuteľnosti a keďže vstúpili do držby spôsobom, ktorý popísala, v držbe neboli nikým rušení. Preto boli presvedčení, že nehnuteľnosť im patrí. Snažili sa vlastnícke právo vyriešiť aj počas života p. Š. a to notárskou zápisnicou vydržaním prostredníctvom notára H.. Š., ale v tom im bolo zabránené úmrtím ich právneho predchodcu p. Š., ktorý bol manželom žalobkyne 1/ K. Š.. Žalobcovia predložili viaceré dôkazy, ktoré preukazujú ich tvrdenia, medzi inými napr. čestné prehlásenie R.. K. I. G. Š. H.. Ú. týchto svedkov chceli zabezpečiť, ale nemohli sa dostaviť, čo však nebráni ich predvolaniu. Žalobcovia predkladajú aj fotodokumentáciu z ktorej vyplýva, že na uvedenom pozemku vyrastali deti celej rodiny. Na pozemku bola unimobunka, kde v minulosti jednu dobu bývala žalobkyňa T. U.. Žalobcovia tvrdia, že odvodzujú svoje vlastnícke právo od vydržania, preto tak znie i petit žaloby z dôvodu, že nepoznal v minulosti inštitút vydržania. Preto k vydržaniu došlo v zmysle platného zákona v apríli 1984, podrobne je to uvedené v návrhu žaloby. Žalobcovia netvrdia, že doba vydržania začala plynúť pred rokom 1968, hoci p. Š. s manželkou užívali nehnuteľnosť aj pred týmto rokom, ale v tomto roku mali už manželia Š. dojem, že skutočne nadobudli vlastnícke právo z dôvodu, že vtedy došlo k vyplateniu kúpnej ceny započítaním prác a materiálu. Ďalšie listinné dôkazy preukazujú ich tvrdenia. Poukazuje na notársku zápisnicu, ktorú predložili a ktorá obsahuje kúpnu zmluvu medzi pozemnoknižnou vlastníčkou J. Y. G. Q. M. U.. M. W. M. T., Ž. R. R.. Y. upozornila kupujúcu, že pozemok, ovocnú záhradu nachádzajúcu sa v S. T. F. M. T. vo výmere XXXX J.X má teraz v neoprávnenej držbe jeden občan z S., ktorého meno nevie. Preto splnomocňuje kupujúcu, aby sa ujala držby uvedenej nehnuteľnosti, prípadne aj podaním žaloby o vydanie nehnuteľnosti. Uvedená kupujúca M. U., Q.. XX.XX.XXXX, H. J. K. U., Q.. XX.XX.XXXX, Č. T. M. S. Č.. XXX M. D. XX.XX.XXXX, G. R. K. U., R. Č. R. K. W., Ž. R.. Š. vyplatil kúpnu cenu. V záhradkárskej osade Slovenského zväzu záhradkárov boli združení vlastníci, ale aj nevlastníci pozemkov, avšak p. Š. odkupoval nehnuteľnosť priamo od pozemnoknižných vlastníkov. Právna zástupkyňa žalobcov podaním zo dňa 18.10.2019 doložila súdu listinné dôkazy. Žalobcovia pri triedení majetku po svojej zosnulej matke K. Š. našli listiny, ktoré sú spôsobilé preukázať, že v konaní o určenie vlastníckeho práva ich právni predchodcovia, rodičia, sa cítili byť vlastníkmi parcely č. XXXX titulom kúpnej zmluvy. Ako listinné dôkazy predkladá znalecký posudok Z. R. D. M. D. XX.XX.1981, žiadosť na MNV Lučenec zo dňa 06.06.1978 a list zo Stredoslovenských elektrární zo dňa 07.08.1975. Žalobcovia poukazujú na to, že v kontexte doposiaľ doložených dôkazov tieto osvedčujú dobromyseľnosť držby pozemku zo strany ich právnych predchodcov a dôvodnosť ich žaloby. Vzhľadom k tomu, že záhradná chatka na pozemku č. XXXX stojí a tiež s ohľadom na to, že ich právny predchodca pravidelne a seriózne komunikoval s úradmi a snažil sa dodržiavať zákony, je dôvodné predpokladať, že povolenie na jej stavbu bolo riadne udelené, aj keď sa dôkaz o tom nezachoval. Menovaní predložili aj dôkaz, že riadne platili dane za tieto nehnuteľnosti. Poukazuje na predložený listinný dôkazy, čestné prehlásenie zo dňa 02.04.1994 ktorá preukazuje, že existovala určitá písomná dohoda medzi právnym predchodcom žalobcov a členmi výboru ako zástupcami vlastníkov pozemkov.

17. Žalobkyňa 2/ J. U. na pojednávaní popísala, že označená nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet sporu, patrí jednoznačne jej rodine. Vždy sa cítili ako vlastníci, tak sa chovali, tak ich otec vychovával. Otec vždy tvrdil, že záhradu kúpil od spolku záhradkárov a vyplatil kúpnu cenu tým, že urobil brány a spevňoval cestu. Otec tvrdil, že v prvom rade musí urobiť cestu, lebo to je základ, aby sa na pozemok mohlo chodiť. Aj ona si osobne pamätá, ako otec na uvedenom pozemku pracoval, vozil materiál a ako sedeli na aute. Jej otec bol empatický človek, určite by netvrdil nepravdu, vždy ich tak vychovával. Rodinu viedol k tomu, že uvedená záhrada je ich vlastníctvom. Členovia rodiny tam chodili, hospodárili, chovali zvieratá a cítili

sa tam, ako vo vlastnej záhrade. Ona sa o ten pozemok stará dodnes, dokonca o celé okolie tak, ako to robí vlastník. Pokiaľ boli predložení fotografie, boli urobené v čase, keď na pozemku bol neporiadok, toto vzniklo z dôvodu, že tam dva, tri roky žila jej sestra T. U. v unimobunke, lebo bola v zlej situácii, preto aj pozemok vyzeral neupravene. V čase, keď bola záhrada spustnutá, ona sa zdržiavala asi desať rokov v N.. V tom období sa o záhradu staral jej manžel a bol tam priam anglický trávnik. Dnes je situácia iná. Doma je rok alebo rok a pol, odvtedy sa o záhradu stará. Ona má k tomuto pozemku naviazané svoje detstvo. Pozemok bol jej otcovi predaný za to, že dal urobiť dve brány a oplotenie, pričom a hodnota tých prác bola 14 000,-Kčs, ako to ohodnotili vtedajší spoluvlastníci.

18. Žalovaný 1/ Š. X. na pojednávaní uviedol, že Slovenský zväz záhradkárov mal základnú organizáciu, ktorá sa volala Základná organizácia zväzu záhradkárov Lučenec - Vinica, ktorej patrili pozemky v časti Q. T.. Vlastnilo ju 11 alebo 12 vlastníkov, ktorí nemali vymerané pozemky, iba vedeli svoju výmeru. Tieto pozemky boli rovnako veľké, ostávali ležať ladom, avšak niektorí vlastníci časť svojej výmery dali do prenájmu. Všetci vlastníci boli združení v tejto záhradkárskej organizácii a mali aj výbor. Jedným z vlastníkov bol jeho otec Š. X., Ď. U. R.. W., R. E. G. H. U. R.. E., R.. U.N., R.. I., G. Š., X. U. U. J. K. Š., Ď. J.. T., U. G. U.. V tom čase už nebol malým dieťaťom, bol dosť veľký, preto si pamätá, i keď nebol členom výboru, že p. Š. dal peniaze, za to sa kúpil materiál a p. Š. urobil brány a tie sa na pozemku namontovali. Pamätá si to preto, že vo výbore bol jeho otec ako spoluvlastník pozemku. Spoluvlastníci dávali peniaze ako členské a z toho sa udržiaval celý areál. Pán Š. si kúpil takú časť pozemku, ktorú považovali všetci vlastníci za spoločnú. Jeho brat, žalovaný 9/ W. X. bol oslovený zo strany žalovaného 2/, aby mu svoj spoluvlastnícky podiel predal, ale toto nechcel urobiť, lebo sú presvedčení, že Š. si pozemok odkúpili od výboru záhradkárov. Vo výbore boli štyria alebo piati, bol tam jeho otec, R. E., Š. H. a ešte jeden alebo dvaja. Tvrdí, že výbor zastupoval všetkých spoluvlastníkov, ktorý si zvolili spoluvlastníci, a preto si rodina Š. mohla odkúpiť pozemok cez výbor od všetkých vlastníkov. Na dotaz súdu žalovaný 1/ uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či existovali stanovy, resp. zakladajúca listina osvedčujúca skutočnosť, že výbor mal oprávnenie konať v mene všetkých vlastníkov, resp. že bol v postavení štatutára. V uvedenom období totiž nebol ešte dospelý, mal 15 -16 rokov. Zmluvu o predaji pozemku nevidel, len prehlásenie pána H. G. Š. X., ktorý bol jeho otcom, že došlo k odpredaji pozemku. Na uvedenom prehlásení chýba podpis p. R. E., spoluvlastníčky, ktorá v tom čase ešte žila.

19. Právny zástupca žalovaného 2/ poukázal na to, že žalovaný ním zastúpený nesúhlasí s obsahom podanej žaloby, pretože sa považuje za vlastníka spornej parcely, z ktorej viac ako 50% už odkúpil od pozemnoknižných vlastníkov, ktorí prehlásili, že mu ju ako vlastníci predávajú. Pri kúpe bol teda dobromyseľný. Keďže kupoval od pozemnoknižných vlastníkov, ktorí tvrdili, že pozemok vlastnia, má za to, že je oprávneným vlastníkom on. Žalovaný 2/ tvrdí, že žalobcovia predmetný pozemok neužívali, pretože žalovaný 2/ kúpil susediaci pozemok, chce tam stavať dom, pričom pozemok, ktorý je predmetom sporu odkúpil sčasti preto, lebo tam bolo smetisko, nikto ho neužíval a nechcel žiť v susedstve takého neporiadku. Čiže tvrdí, že žalobcovia pozemok v skutočnosti neužívali minimálne 20 rokov. Potvrdzuje to aj on osobne, keďže tam chodí venčiť svojho psa. Predkladá fotografie, ako uvedená parcela vyzerala v roku 2016, 2017. V súčasnosti je opravený plot a čiastočne je upravená aj záhrada, ale to len odkedy sa začal tento súdny spor.

20. Záverom právny zástupca žalovaného dodal, že je toho názoru, že žalobcovia nesplnili zákonom stanovené podmienky pre vydržanie. Podľa predpokladmi vydržania je spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt, oprávnenosť držby, dobrá viera vydržateľa a nepretržitosť držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V tejto súvislosti cituje uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.03.2011 pod sp. zn. , ktoré uvádza, že o vydržanie ide, ak „v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný.“ Treba pritom brať zreteľ na bežnú opatrnosť, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu od každého požadovať, či nemal alebo nemohol mať po celú dobu vydržania dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Chce poukázať na nezrovnalosti v dôkazoch predložených žalobcami a to zápisy zo schôdze záhradkárskeho spolku, či uvedený spolok vôbec existoval, čo nebolo preukázané, či nakoľko sa tu nejedná o záhradkársky spolok, ale o spolok spoluvlastníkov. Existuje vyjadrenie určitých členov, ktorí deklarovali ako predstavitelia záhradkárskeho spolku výslovne to, že kúpna cena za túto záhradku bola vyplatená záhradkárskemu spolku a použitá pre potreby záhradkárov. Oproti týmto dôkazom stoja vyjadrenia jednotlivých svedkov, čestné vyhlásenia a svedecké výpovede, kde sa hovorí o tom, že peniaze neboli vyplatené a že cena bola zaplatená

vyrobením brán, prípadne oplotenia a podobne, čo považuje za rozpor. Ďalej je toho názoru, že dôkazy ako svedecká výpoveď Z.. H., R.. O. G. R.. E. svedčia o tom, že títo pôvodní vlastníci nepredali svoje záhradky. Záhradkársky spolok nemohol niečo predať, čo nevlastnil. Čo sa týka výpovede alebo písomného vyjadrenia p. I., toto úplne spochybňuje, nakoľko p. I. podľa výpovedi svedka p. E. zhruba pred 17 rokmi predal podiel na tejto parcele p. E. a zrazu v rámci tohto súdneho konania si spomenie, že nebol vlastníkom toho, čo predal, takže toto vyjadrenie je nepresvedčivé. Chce poukázať na tú skutočnosť, že cenová ponuka Ostpolu na brány nie je relevantným dôkazom, lebo cena v súčasnosti a cena v minulosti je neporovnateľná. Takisto poukazuje na to, že listina Slovenských energetických závodov, ktorá bola predložená ako dôkaz, nehovorí nič o vlastníctve. Aj žiadosť o povolenie stavby z roku 1978, ktorá bola predložená 06.06.1978 Mestskému národnému výboru, odboru výstavby v Lučenci, kde predchodca žalobcov tvrdil, že pozemok kúpil pred 14 rokmi, čo je takisto v rozpore s produkovanými dôkazmi, lebo pred 14 rokmi od roku 1978 bol rok 1964. V roku 1964 jednak nemohli vlastníci predávať pozemok, nakoľko na katastri podľa dôkazu, ktorý je priložený v spise, je listina, na základe ktorej títo vlastníci boli zapísaní až v roku 1969, čiže nemohli predávať v 1968 svoje vlastníctvo a tiež starý otec pána U., ktorý bol ako vlastník po roku 1968, uňho bola vyznačená poznámka konfiškát. Čiže ak by v roku, v ktorom tvrdia žalobcovia, že ich právny predchodcovia kúpili uvedený pozemok, museli by mať súhlas aj od štátu, lebo s konfiškátom hospodáril štát a jedine štát bol oprávnený podpísať akúkoľvek zmluvu o prevode. Poukazuje na tú skutočnosť, že v roku 1968 platil , podľa ktorého zmluva o prevode nehnuteľnosti si vyžadovala zmluvu registrovanú na štátnom notárstve a kúpna cena musela zodpovedať znaleckému posudku. Má pochybnosti o tom, že výška kúpnej ceny za túto záhradku vo výške 14 000 korún je na tú dobu primeraná. Podľa vyhlášky Ministerstva financií č. XX/XXXX T. O. M. K. T. XXXX J.X K. X XXX,-X. G. Q. XX XXX,-X.. T. W. Č. W. H. E. K. N. X C. X,Xm T. Q. X XXX X. R. T., Č. M. W. O. U. Y. R.. Š. J. X. W. F. E. G. Q. M.. R. J. T. W. K. Č. K. X XXX korún, čiže spochybňuje, že uvedená cena bola primeraná záhradke. Samotný dôkaz predložený žalobcami, znalecký posudok z roku 1981, ktorý ocenil uvedenú záhradku na XX XXX,-X. svedčí o tom, že je to cena neprimeraná, nakoľko v tom čase bola záhradka podľa tvrdení žalobcov obhospodarovaná, pribudlo tam oplotenie, stavby, chlievy, stromy, ktoré tam boli vysadené a ocenenie bolo len na 12 601,-Kčs, čo je 15 rokov po dátume. Čo sa týka toho, že podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobcov predmet sporu nadobudli najskôr 01.04.1984 trvá na tom a tvrdí, že v období do 01.04.1984 nemohli byť žalobcovia dobromyseľní, nakoľko pri bežnej opatrnosti v roku 1978, keď H. Š. dával žiadosť o povolenie stavby na mestský národný výbor, musel vedieť, aký je daný vlastnícky stav. Pokiaľ by žalobcovia mali ako dôkaz stavebné povolenie, bola by iná situácia, ale žiadosť sama nie je dôkaz. Je totiž zrejmé, že aj v tej dobe, pokiaľ niekto chcel stavať, musel mať pozemok vysporiadaný, čiže už vtedy sa museli žalobcovia dozvedieť, že nedisponujú vlastníctvom, keďže stavebný orgán musel žiadať pre vydaním stavebného povolenia list vlastníctva. Rovnaká situácia súvisí so znaleckým posudkom z roku 1981. Znalec, ktorý hodnotil pozemok takisto musel vysvetliť, že pozemok nevlastnia. Znalec pracuje s listinami z katastrálneho úradu, prípadne v tom čase z geodézie a tam to bolo jasne podchytené, že kto je evidovaný ako vlastník. Na základe týchto skutočností je toho názoru, že vo veci nie je možné uvažovať o dobromyseľnosti a tie dôkazy, ktoré predložili žalobcovia svedčia o tom, že si boli vedomí toho, že nemajú pozemok vysporiadaný. Jednak ide o žiadosť o stavebné povolenie, ktoré nebolo dotiahnuté do konca, kedy sa vynára otázka, prečo nestavali? Zrejme žalobcom bolo vysvetlené, že nevlastnia pozemok, nemôžu stavať. Znalecký posudok z roku 1981 bol vyhotovený preto, lebo v roku 1981, ak by boli chceli žalobcovia pozemok vysporiadať, tak podmienkou bol znalecký posudok. Aký iný dôvod mali na to, aby si dali vyhotoviť a financovať znalecký posudok. Takisto tvrdí, že pokiaľ by si v roku 1993 si chceli osvedčiť vlastníctvo vydržaním formou notárskej zápisnice, k takémuto úkonu notársky úrad vyžaduje súhlas všetkých vlastníkov. Prečo žalobcovia disponujú len súhlasom dvoch členov, ktorí tvrdia, že sú funkcionári záhradkárskeho spolku? Pokiaľ mala byť pravda otázka ich vlastníctva, tak mali pozbierať súhlasy od všetkých vlastníkov a osvedčiť si vlastnícke právo notárskou zápisnicou. Pritom je zrejmé, že sa o to pokúšali, lebo boli u notára a ich žiadosť neprešla, čiže dobromyseľnosť v žiadnom prípade neexistovala a pri bežnej opatrnosti by žalobcovia nemohli naplniť zákonné predpoklady vydržania. Na základe týchto skutočností, výpovedí svedkov a predložených dôkazov je toho názoru, že žaloba žalobcov je nedôvodná a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.

21. Žalovaný 2/ M. Y. uviedol, že v roku 2006 kúpil pozemok susediaci s tým, ktorý je predmetom sporu. Keďže pozemok bol zaburinený, nikto tam nechodil, neužíval ho, začal sa oň zaujímať. Zistil pozemnoknižných vlastníkov a od niektorých z nich časť parcely odkúpil. Tento pozemok kúpil výlučne preto, lebo bola zanedbaný, pretože zväčšovať svoj pozemok nepotreboval. Nechcel však mať v susedstve smetisko, kde by bola burina a rozpadávajúce sa zvyšky nehnuteľností. Žalovaný W. X. mu

nikdy netvrdil, že pozemok nechce predať kvôli Š.X., práve naopak mu chcel predať svoj spoluvlastnícky podiel alebo jej časť a navrhol mu dokonca predať aj bratov podiel, len sa nedohodli na cene.

22. Žalovaný 7/ Š. U. vysvetlil, že je vnukom pozemnoknižného vlastníka K. U. T. Q. S. Č.. XXX T. X.. Ú. S. Q. R.. Č.. XXXX označeného v podanej žalobe pod bodom I.11 ako neznámi vlastník. Predložil rozhodnutie štátneho notárstva Lučenec D., ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.04.1985 a z ktorého vyplýva, že dedičmi po K. U. Y. T., S. U., X. U. a on. Popísal, že jeho vychovával starý otec, ktorý bol pozemnoknižným vlastníkom, nakoľko mu zomrela matka v roku 1961. Starý otec mu bol poručníkom, preto vie veľa o veciach, ktoré sa ho týkali. V prvom rade zdôrazňuje, že jeho starý otec bol taký typ, že by nikdy nič nebol predal. Pre neho bolo vlastníctvo sväté a keby od neho niekto chcel niečo kúpiť, tak ho vyženie. Mal takú povahu. Preto neverí, že by on niekedy nejaký pozemok predal. Vie o pozemku vo Vinici, ktorého sa týka sporové konanie, teda že jeho starý otec vlastnil jednu jej časť. Ostatné časti vlastnili spoluvlastníci, pričom každý vlastnil rovnaký diel a navyše tam bol jeden pás pozemku, ktorý patril všetkým. O tom mu rozprával starý otec, lebo chodil s ním často na T.. Od starého otca K. U. počul, že ten pás pozemku sa ťažko obhospodaruje. Preto keď došlo k tomu, že sa prihlásil p. Š., že on je ochotný zabezpečiť aj stráženie celého pozemku, bola uvedená časť pozemku prenajatá rodine Š.. Na toto si dobre pamätá a môže to potvrdiť. Takže rodina Š. tento kus pozemku užívala so súhlasom vlastníkov, ale nebol im nikdy predaný. Vie, že na uvedený pozemok Š. chodili, aj on ich tam vídaval, čo môže potvrdiť. Zároveň ale poukazuje na to, že ak by niekto v roku 1968 kúpil nehnuteľnosť, existoval právny úkon kúpnopredajnej zmluvy, ktorá mala byť registrovaná štátnym notárom. Nevie, či takýto dôkaz žalobcovia vedia predložiť. Predovšetkým ale jednoznačne tvrdí, že jeho starý otec by nikdy nič nepredal a vyslovene mu hovoril, že Š. obhospodarujú pozemok vo Vinici ako nájomcovia. Pozemok nebol ale prenajatý za peniaze, lebo by o tom vedel. Domnieva sa, že právny predchodca žalobcov p. Š. zabezpečoval nejaké služby, napr. stráženie pozemku. Vie, že okolo pozemku bolo treba robiť oplotenie, aj sa urobilo a vymieňala sa horná a dolná brána. Oplotenie sa robilo vedľa cesty, ktorým sa oplocoval celý veľký pozemok patriaci všetkým spoluvlastníkom a bola zriadená horná a dolná brána. Toto si pamätá, ale k podrobnostiam, kto to robil a za čo sa vyjadriť nevie. Dodáva, že sú rozpory v tvrdeniach žalobcov, lebo v žalobe sa uvádza, že právny predchodca žalobcov kúpil pozemok za 14 000-Kčs, hoci na súde je tvrdené, že p. Š. získal pozemok ako kompenzáciu za to, že dal urobiť dve brány a oplotenie.

23. Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení zo dňa 05.02.2020 uviedol, že nie sú splnené zákonné predpoklady na vydržanie u právnych predchodcov žalobcov. Snahy o majetkoprávne vysporiadanie pred podaním žaloby nie sú relevantné ako ani dokazovanie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami žalobcov k pozemku. Z obsahu žiadosti o povolenie nadstavby zo dňa 6.6.1978 vyplýva, že H.Á. Š. odkúpil pred 14 rokmi parcelu bez uvedenia čísla parcely. Túto žiadosť pre jej neurčitosť namieta. Naviac v žalobe žalobcovia uvádzajú, že spornú nehnuteľnosť nadobudli manželia Š. v r. 1968, ale z obsahu žiadosti matematickým výpočtom vyplýva, že pán Š. uviedol, že parcelu bez uvedenia čísla nadobudol v roku 1964. V znaleckom posudku č. 41/81, ktorý predložili žalobcovia je uvedené, že žiadateľ nadobudol pozemok kúpou v roku 1966. Z obsahu oznámenia SSE zo dňa 07.08.1975 vyplýva len riešenie pre nadstavbu chatky, ktoré nesúvisí s dokazovaním k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Predložené čestné vyhlásenia s výnimkou čestného vyhlásenia p. K.E. Š.Ő.X. považuje za neurčité a nekonkretizované vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k pozemkom právnymi predchodcami žalobcov. Čestné vyhlásenie p. K. Š.Ő.X. považuje za relevantný dôkaz, ktorý však v kontexte s vyššie uvedenými nezrovnalosti nesvedčí k splneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Preto žiada žalobu zamietnuť.

24. Z písomného vyjadrenia žalovaného 7/ Š. U. vyplýva, že popiera všetky tvrdenia žalobcov o uzavretí ústnej alebo písomnej zmluvy, dohody alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu medzi vlastníkmi parcely XXXX X.. Ú.. S. a žalobcami, ktorý by mohol byt' považovaný za predaj predmetu sporu. Výslovne popiera dobromyseľnosť držby žalobcami. Žalobcovia mali predmet sporu v nájme. Tvrdenia žalobcov a listiny nimi predložené o vyplatení kúpnej ceny si navzájom odporujú. Niektoré tvrdenia o spornom pozemku je možné aplikovať na iné pozemky (umiestnenie elektrického stĺpa) a pod.. O tom že H. Š. vyhotovil brány sám na vlastné náklady nebol predložený žiadny dôkaz napr. o kúpe materiálu, nie je dôkaz o pôvode peňažných prostriedkov použitých na nákup materiálu a pod.. Nebol predložený dôkaz o vyplatení kúpnej ceny XXXXX X. Záhradkárskemu spolku S.P.-T. v zmysle čestného prehlásenia a výpisu z uznesenia členskej schôdze z 2.4.1994. Čestné prehlásenie H. Š. adresované MNV Lučenec, že je vlastníkom záhrady vo T. XX G. R. J. S. M. X.XX.XXXX o zaplatení poľnohospodárskej dane za roky 1969

až 1975 nepotvrdzujú, že zaplatená daň bola platená za predmet sporu, parcelu XXXX, ktorá má výmeru iba 30 árov. Toto potvrdzuje vo svojej svedeckej výpovedí z 12.9.2018 aj manželka K. Š.Ő., ktorá uviedla, že vo Vinici mali na inom mieste, než je predmet sporu, záhradu. Má pochybnosť o dôveryhodnosti vyhlásenia žalovaného Š. X., keď na pojednávaní dňa 3.9.2018 uviedol, že je presvedčený o tom, že Š. si spornú parcelu odkúpili, ale v dedičskom konaní v roku 2002 prevzal uvedenú parcelu ako dedičstvo. K listine podpísanej 12.9.2018 K. Š. sa vyjadruje tak, že na predmetnom pozemku nebol nikdy umiestnený stĺp vysokého napätia, hoci tento stĺp sa uvádza aj v iných výpovediach. Spochybňuje vierohodnosť uvedeného dokumentu z 12.9.2018 podpísaného K. Š. ako dôkazu, v zmysle spochybňuje a vznáša procesnú námietku voči čestnému prehláseniu zo 7.11.2018 S. a J. X., Š. X., Ž. H. Š. zo dňa 6.6.1978 o povolení nadstavby adresovanej MNV Lučenec, o výnimku z ochranného pásma 110 kV vedeniu zo dňa 7.8.1975, kde nie je uvedené číslo parcely. Tiež namieta cenovú ponuku Ostpolu ako kalkuláciu ceny brán v roku 2018. Dodáva, že pán U. nie je zapísaný v zozname znalcov. Jeho vyjadrenie o tretinových cenách roku 1968 voči roku 2018 je nepravdivé. Tretinová cena práce v roku XXXX M. XX F. M. U. XXX P. H. XX XXX X., M. W. X/X H. XX XXX X.. X. žil v roku 1968 vie, že murár za sobotnú prácu na stavbe domu v trvaní minimálne 8 hodín dostal maximálne XXX X., W.. H.. XX,XX X.Y. za hodinu, čo by predstavovalo za XX F. X XXX X.. Ak je materiál 608 Eur, čiže XXXXX X. M. W. X/X H. XXXX Kčs. Aj pri hrubom prepočte by cena výroby a materiálu brán bola maximálne XXXX X.. Písomná T. Š. H. z 25.8.2018 je v rozpore s čestným prehlásením a výpisom z uznesenia. V čestnom vyhlásení je uvedené, že bola spísaná aj zmluva, ktorá nebola doteraz predložená. Znaleckým posudkom H. D. M. XX.X.XXXX stanovil cenu pozemku v roku 198l, ale uvádza len informácie, ktoré poskytol H. Š..

25. Svedok S. O. uviedol, že v roku 1940 nadobudli viacerí spoluvlastníci veľkú parcelu, ktorú tvorila osadovú záhradu T.. Medzi nimi bol on, ktorý už ako mladý časť tej parcely vlastnil, potom R. E., ktorá bola sestra jeho starej mamy, pani R., Y. H. Y. J., R.. E., X. U. W. Z. R., R.. O., matkina mama, ďalej p. T., brat starej mamy a ďalší spoluvlastníci. Čiže veľkú časť pozemku vlastnila ich rodina. Ďalej tam bol jeden vlastník, ktorý bol vysťahovaný, od neho pozemok kúpil p. U. alebo mu bol úradne pridelený a p. U.. Keďže on sám bol vlastník pozemku, tak sa pamätá, že jedna jej časť nepatrila nikomu, lebo všetky pozemky boli rovnakej výmery a táto jedna výmeru prevyšovala. Išlo a pás pozemku pozemok v tvare trojuholníka. Preto sa spoluvlastníci dohodli, že tento jeden pás (trojuholník) bude užívať každý rok niekto iný. Keďže boli deviati, tak každý deviaty rok pripadalo užívanie na niekoho iného. Ale bolo to namáhavé a nikto o to nestál. Navyše mali zlú bránu, tak sa dohodli s p. Š., že urobí novú dolnú aj hornú bránu a za tú prácu a materiál môže ten pásik pozemku s rodinou užívať. Avšak tvrdí, že menovanému dali pozemok len do užívania, resp. do akéhosi neplateného nájmu, rozhodne nie do vlastníctva. Toto si presne pamätá. Tiež si rozhodne pamätám, že keď sa niečo týkalo tej spoločnej časti nehnuteľnosti, vždy sa museli stretnúť vlastníci a dohodnúť sa. Nebol zriadený žiaden výbor. Čo sa týka kúpi nehnuteľnosti, nikdy nebol oslovený na predaj svojho pozemku, len v poslednej dobe žalovaným 2/. Rozhodne však Š. od neho nekupovali nič. Vie, že jednu dobu chcel na tom pozemku tohto času už zosnulý p. Š. stavať dom, ale od neho súhlas nepýtal. Pozemok bol pod vysokým napätím a vie, že sa mu stavba zakázala, teda nemohol stavať, ale ako to bolo presne, to nevie. Vie ale, že p. Š.P. postavil chlievy. Ešte raz tvrdí a zdôrazňuje, že právny predchodca žalobcov nebol vlastníkom pozemkov, len užívateľom. Dve brány, ktorí boli namontované, mohli stáť 15 000,-Kčs a uznáva, že boli urobené perfektne, dali sa dobre zavrieť, vypreté boli aj z vnútra. Pamätá sa, že p. Š. sadil a vysadil aj nejaké stromčeky, ale k podrobnostiam sa vyjadriť nevie, lebo sa o to nestaral. Nevie sa vyjadriť ani k tomu, či p. Š. pracoval na úprave alebo údržbe cesty, ktorá viedla okolo. Išlo o poľnú cestu. Isté je ale, že musel na tej ceste niečo robiť, lebo mal bránu vzadu pri ceste a musel niečo na cestu naviezť, aby bola cesta v takom stave, že sa mohol dostať na pozemok, ktorý užíval. Pokiaľ ale naviezol materiál na tú cestu, tak to robil pre seba, ostatní spoluvlastníci to nepotrebovali, lebo chodili zhora a tú dolnú cestu používal len p. Š.. Takže ak upravil cestu, potreboval ju on sám pre seba. Ostatní tú dolnú cestu nevyužívali.

26. Svedkyňa K. S. potvrdila, že je nevlastnou sestrou žalobcov J. U., T. U. G. H. Š.. Mala 12 rokov, ale dobre si pamätá, že jej nevlastný otec H. Š., ktorý bol manželom jej matky, prišiel s tým, že si vyhliadol jednu záhradu na T. a že by ju chcel užívať a záhradkárčiť tam. To bol taký pásik zeme, ktorý bol ale vo veľmi zlom stave, samé agáty a burina. Ale jej nevlastný otec sa do toho pustil. Nasadil stromčeky a potom prišiel s tým, že sa dohodol so záhradkárskym zväzom, že keď on na vlastné náklady obstará materiál a urobí dve brány, tak že za tú hodnotu mu odpredajú pozemok, ktorý užíva. K tomu aj došlo. Urobil dve veľmi kvalitné brány a potom povedal, že za hodnotu tejto práce a materiál, ktorý použil, mu ten pozemok bol predaný. To bolo asi rok potom, ako pozemok začali užívať. Chcel tam aj stavať, ale bolo tam vysoké napätie, takže mu to nedovolili, nedostal stavebné povolenie. Nastaval tam ale nejaké

búdky. Vyrastali tam aj jej súrodenci a aj ona, ale keď mala 18 rokov, tak rodinu opustila. Vie ale, že súrodenci tam chodili a neskôr v prívese tam bývala aj sestra T. aj s dnešným manželom a potom sa začal o pozemok starať jej syn. Ona sama už tam pár rokov nebola, lebo má zlý zdravotný stav, chodí o dvoch francúzskych barlách. Pamätá si, že veľmi dlho na ten pozemok chodili, pestovali rastliny a chovali tam aj zvieratá. Jednu dobu tam choval jej manžel svine, dovolili mu to p. Š.. Žiadnu kúpnu zmluvu alebo písomnosť týkajúcu sa uvedenej nehnuteľnosti nevidela, len vie, lebo sa hovorilo, že v záhradkárskom zväze sa jednomyseľne dohodli, že keď p. Š. urobí brány, že za to mu odpredajú pozemok, čo sa aj stalo. Domnieva sa, že sa jednalo o osadovú záhradku, lebo o inom spôsobe hospodárenia v záhradkách nevie.

27. Svedkyňa Z.. J. H. uviedla, že je rodená T.. Jej otec vlastnil časť pozemkov vo Vinici, ktorých sa dotýka aj predmet tohto sporu. Nevie o žiadnej zmluve, na základe ktorej by H. Š. odkúpil pozemky od pozemnoknižných vlastníkov. V roku 1968 robila na geodézii, kde sa evidovali pozemky a ktorá bola vlastne predchodkyňou dnešnej správy katastra, takže mala prehľad o vlastníctve pozemkov. Jednak jej otec bol veľmi dôsledný a navyše pracovala na geodézii, takže považuje za málo pravdepodobné, aby jej otec zmluvu, ktorou by predával nehnuteľnosť neukázal alebo s ňou o takomto prípade nehovoril. Nevie o žiadnom detaile, ktorý by sa týkal toho, na základe čoho by rodina Š. mohla nadobudnúť pozemky. Len vie, že u tých pozemkov, ktoré vlastnil jej otec, bol vždy problém s oplotením a s bránami, pretože tade prechádzali cudzí ľudia a to vlastníkom vrátane jej otcovi vadilo. Potvrdzuje, že bolo tam 9 vlastníkov, medzi nimi jej otec a existoval jeden pozemok, ktorý bol tzv. spoločný. Pôvodne mal byť pre strážcu. S tým však bol problém, lebo ten pozemok vlastníci striedavo kosili a nemal ho kto udržiavať. Vie, že potom sa začal tam objavovať p. Š., možno z tých dôvodov, že tam bol niekto potrebný ako pomoc, ale podrobnosti nepozná. Nevie o tom, že by si spoluvlastníci vytvorili výbor, ktorý by riešil spoločné veci, lebo každý vlastník jednal za seba. Nevie povedať, či platili dane za ten pás v podobe trojuholníka, ktorý bol spoločný, pretože keď jej chodili platobné výmery, tie vyplatila a nevie presne, či platila aj za ten pás zeme v tvare trojuholníka alebo len za to, ktorý skutočne užívali. Š. nikdy nežiadali, aby platili nájomné alebo platili dane za pozemok, o niečom takom neviem.

28. Svedok M. O. potvrdil, že jeho rodičia približne v roku 1975 odkupovali pozemky na spornom mieste od p. S. O.. Keď odkupovali, bolo im vysvetlené, čo je ich a bolo to vysvetlené aj jemu. Takže vedel, čo odkúpili, ktorá časť je ich, pretože tam boli viacerí vlastníci. Každý vlastnil určitý pás pozemkov od cesty. Bola tam jedna taká časť, taký trojuholník a keď sa pýtal, že čie to je, tak mu bolo vysvetlené rodičmi, že tento cíp patrí všetkým spoluvlastníkom, že to je spoločné. Jeho matka potom ich pozemok predala žalovanému 2/, takže už tam nič nevlastnia. Vie, že tam chodila rodina Š., ale či tam hospodárili, to nevie, lebo tam videl len nejaké rozbité budovy. Jemu bolo povedané, že ten pozemok majú len v užívaní, že ho nevlastnia, lebo ho vlastnia všetci spoluvlastníci, teda aj ich rodina, aj keď nevie, o akú výmeru sa jedná. Keď predávali pozemok, tak sa na katastri nehnuteľností dozvedeli, že koľko z toho spoločného patrilo im. Predávali pred desiatimi rokmi, ale on chodil tade okolo aj potom, a bolo to spustošené. Vie, že jednu dobu tam chodila z rodiny Veronika, ale veľmi si to nevšímal. Pekné a upravené to nikdy, aspoň čo si pamätám, nebolo a ani teraz nie je.

29. Svedok Z. X. uviedol, že v roku 1982 si v blízkosti uvedenej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, kúpil pozemok a keďže tam začal chodiť, zoznámil sa aj s H. Š., právnym predchodcom žalobcov a tiež aj s otcom žalovaného 2/. Vie, že v tom čase p. Š. všeličo pestoval a chodila tam za ním celá jeho rodina. Mal tam skleník, choval hospodárske zvieratá. Jeho tiež zaúčal záhradkárčeniu, takže sa s ním dostal do dobrého vzťahu. V tom čase celá časť pozemku, ktorú Š. užíval alebo vlastnil, čo nevie povedať, tak bola v relatívne slušnom poriadku a vie, že tam Š. riadne chodili a hospodárili. Vie sa vyjadriť len k tomu, čo bolo do roku 1985, lebo potom odišiel, bol preč 30 rokov. Vrátil sa len pred pár rokmi a k dnešnej situácii sa nevie vyjadriť. Vie len to, že rodina pred rokom robila nové oplotenie, aj kosili, ale budovy sú rozpadnuté a je tam teraz malá záhradka. Viac k veci neviem uviesť. Nikdy sa nerozprávali o tom, aké je vlastnícke alebo užívacie právo p. Š. k pozemkom, on ho bral, keďže tam hospodáril, za majiteľa.

30. Svedok H. E. potvrdil, že je v priateľskom vzťahu so žalobcami, on totiž vyrastal vo Vinici. Preto sa môže vyjadriť k tomu, že rodina Š. na spornej parcele pracovala a hospodárila dlhé roky. On mal asi 10 rokov, keď tam už rodina hospodárila. Vie, že chovali prasiatka, pestovali zeleninu, mali tam aj psy. Chodila tam celá rodina a k pozemku sa správali ako vlastníci. Občas ku nim chodil aj on. Kým žil starý pán Š., tak sa tam vo veľkom hospodárilo, potom to celé čiastočne upadlo a dnes sa tam zase niečo deje. Vie, že sa nedávno urobili oplotenie.

31. Svedkyňa G. X. R. uviedla, že jej otec vlastnil pozemky nad tým trojuholníkom, ktorý je predmetom sporu. Bol jedným zo spoluvlastníkov. Preto vie popísať, že bol tam ten cíp pozemku, o ktorom jej otec tvrdil, že rodina Š. ho odkúpila. Tú časť volali pastierska zem (R.). Táto časť patrila všetkým spoluvlastníkom, tak to vie od svojho otca. Vie, že dokonca predtým o to mala záujem matkina sestra, ale to bolo ešte dávno a potom z toho nejako zišlo. Bližšie podrobnosti o veci nevie, len to, že jej otec tvrdil, že Š.X. si túto časť pozemku kúpili. Ani oni už nie sú vlastníci, pretože pozemok predali p. U. G. W. W. R. W. G. R. Š., ale nie žalobcom, ale ich bratrancovi. Keď už svoj podiel predali, chodili potom k I., W. P. Y. T. T. XX. N.. T. Y. R., S. R., I., O. G. E. boli rodina cez starú mamu. Čiže vlastne tri sestry a jeden brat z vyššie uvedených boli ich predchodcovia. Túto zem vybavil jej starý otec v roku 1940 od mesta a tak si to ich rodiny pokúpili. Ona si pamätá vlastníkov, ako išli za sebou na pozemkoch - X., T., U., R., I., O., X. G. E. a ešte niekto tam vyššie. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo p. O. hovorí iné, než ona. Otec jej hovoril, že pôda bola predaná Š. niekedy v roku 1984-5. Jej otec ich pozemok predal v roku 1962-3. V roku 1968 ho už určite nevlastnili, takže jej otec rozhodne nemohol predávať pozemok nikomu v roku 1968.

32. Svedok D. E. uviedol, že vlastnil parcelu CKN č. XXXX T. X.. Ú.. S., ktorú neskôr predal žalovanému 2/ M. Y.. On tú parcelu chcel použiť na to, že zriadi tam parkovisko, pretože vlastní dom, ale na inej parcele trochu vyššie. Potom však zistil, že pozemok nebude potrebovať a predal ju žalovanému 2/. Preto situáciu na uvedenej parcele pozná. Túto kúpil od K. I. cca pred 17 rokmi. Vie o nej, že patrila spoluvlastnícky viacerým vlastníkom, pričom títo mali ďalšie pozemky, na ktorých hospodárili a túto jednu časť medzi sebou vymieňali po piatich rokov a tam niečo aj siali, zbierali úrodu. Jemu, keď ju kupoval, bolo povedané, že tam časť parcely užíva p. Š., že tam chová nejaké zvieratá. Keď pozemok kupoval, bolo to úplne zanedbané a spustnuté, bola tam len vysoká tráva. Takže on vlastne p. Š. ani nepoznal. V tom čase, keď pozemok kupoval, boli tam nejaké chlievy, ale tie sa medzičasom zrútili. Domnieva sa, že ich Rómovia rozkradli, pretože sa nepoužívali. Tie chlievy tvorili akýsi plot, múr a keďže chlievy tvoriace múr sa rozkradli, tak už pozemok nebol oplotený a bol voľne prístupný. Keď to kupoval, tak mu vlastník p. I., predávajúci, pozemok ukázal, ktorá časť je jeho, čiže ukázal aj ten pozemok, na ktorom má postavený dom, ktorý však nie je v spoluvlastníctve a ukázal mu aj ten diel, o ktorom hovoril, že ho chcel mať ako parkovisko. Pán I. mu povedal, že aj tam bude mať spoluvlastnícky podiel. V tejto súvislosti mu hovoril o p. Š., ale len v tom zmysle, že niekedy dávno tam hospodáril. Na okolí mali parcelu aj iní Š., tí boli vlastníci parcely, ale to nesúviselo s týmto pánom Š., ktorý je právnym predchodcom žalobcov. Spomína to preto, aby nedošlo k zámene. Viac sa o p. Š., ktorý je právnym predchodcom žalobcov, nerozprávali. On ho totiž na pozemku nevidel, tak sa nemal ani dôvod na neho pýtať alebo o ňom hovoriť. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy tiež nemal dôvod hovoriť o p. Š.Ő., lebo mu bolo hovorené, že tam hospodáril v minulosti. On kupoval pozemok od toho, kto bol napísaný na liste vlastníctva, to bolo pre neho podstatné. Nevie vysvetliť, prečo sú uvedené iné skutočnosti na čestnom prehlásení p. Urbana z Trebišova. Kupoval pozemok od vlastníka, osoby, ktorá bola zapísaný na liste vlastníctva, a teda sa oprávnene domnieva, že kupuje od vlastníka, takže to, čo kúpi, je jeho. Predávajúci Ondrej Urban jemu rozhodne nevravel, že by pozemok, ktorý mu predával ako spoluvlastnícky podiel, bol predaný niekomu druhému. Vždy sa hovorilo, že predmetná časť spoluvlastníckeho podielu slúži všetkým vlastníkom, ktorí sú zapísaní na liste vlastníctva a ktorí sa striedali po piatich rokoch v užívaní tejto časti pozemku. Jemu to bolo takto povedané. Aj stromy, ktoré sú nasadené na uvedenej časti pozemku, kupovali spoločne všetci spoluvlastníci. Kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosť odkúpil, musí byť na správe katastra. Rozhodne tvrdí, že predávajúci p. Urban mu pri predaji pozemku povedal, že aj tá časť pozemku, ktorá je predmetom súdneho konania, bude po kúpe tvoriť jeho spoluvlastnícky podiel. Tak pozemok kupoval.

33. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listom vlastníctva č. 634, mapou pozemkov, registrom obyvateľa, čestným prehlásením, čestným vyhlásením do notárskej zápisnice, uznesením štátneho notárstva v dedičskej veci po H. Š., potvrdením, S. Č.. XXXX X.. Ú.. S., Ž. K. R. I., T. Ž. X/, T. Ž. D. E. G. J.. F. A., vyjadrením Slovenského pozemkového fondu, vyjadrením žalovaného 2/, notárskymi zápisnicami, návrhom na zápis do evidencie nehnuteľností, potvrdením Mesta Lučenec, územným rozhodnutím, vyjadrením žalobcov, vyjadrením žalovaného 2/, vyjadrením Mgr. F. A., Z.. D. E., T. Ž. X/, T. J.. Z. U., T. Ž. XX/, XX/, R. T. Č.. XXXX X.. Ú.. S., T. J. S., T. Ž., T. Z. X., R.J. J. S., Č. T., Q. M., Č. T. K. Š., Č. R. H. Š., R. J. S., T. Š. H.K., T. Ž. XX/, XX/, R. R. R.. K. I., T. Š. H., Q. M. G. A., S. Č.. XXX, T. J.. Z. U.K., I. Q. H.. H. N. Y. Y. T. S. G. D. N. R. P. U., I. K. Y. S. Q. H.. J. H. T. D. T. R. K. U., T. Ž. XX/, XX/, T. G. Č. R. J.. H. X., T. D. E., Č. R. Ž., Č. R. Š. X., Č. R. J.. H. X. G. S. X., K. J., K. K. Š. J.. A. R., G., M. D. M. T. R.. Č.. XXXX, M.P. R. J., Q. G. X. H.. Ľ. J. &. R., zmluvou o poskytovaní právnych služieb, návrhmi žalobcov, čestnými

prehláseniami, cenovou ponukou, zrušením právneho zastúpenia, zaslaním dokladov, doručenkou, návrhom, zrušením zastupovania, vyjadrením žalobcov, návrhmi na doplnenie dokazovania, čestnými prehláseniami, návrhom žalobcov, uznesením notárky JUDr. H. N. vo veci poručiteľky K. Š., návrhy žalobcov, fotodokumentáciou, vyjadrením Mesta Lučenec, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom, žiadosťou o povolenie nadstavby, vyjadrením Stredoslovenskej energetiky, vyjadrením Slovenského pozemkového fondu, vyjadrením Š. U., zápisnicou o predbežnom vyšetrení D., oznámením štátneho notárstva, zápisnicou z pojednávania, rozhodnutím, majetkovou podstatou, identifikáciou, vyjadrením právnej zástupkyne žalobcov, nálezom Ústavného súdu a fotodokumentáciou.

34. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sa domáhali určenia, že O. R. Č. XXXX M., K. T. XXXX J.X T. X. Ú. G. K. S. M. Q. S. T. Č. XXX G. R. Y. Ž. R. T. 1.-Z. D. D. R. R. K. Š., Q. XX.XX.XXXX, X.Á. M. D. XX.XX.XXXX, Q. U. J.. N.. Š. Č. XXXX/XX, S. G. T. 1.-Z. D. D. R. R. H. Š., Q. X.X.XXXX, X. M. XX.XX.XXXX, Q. U. J.. N.. Š. Č. XXXX/XX, S.. Y. Q. K. K. W.Ú. R. Y., Ž. Z. R. R., N. H. G. K. Š., Q. I. Q. W. X. G. M. A. Z. H. Š. Y.Ý. Y. T. R. T. K. R. N. XXXX, N.. Q. T. N. XXXX G. Q. T. T. R. Y. T. D. D. D. Q. X. X.X.XXXX.

35. Podľa (ďalej len ) platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

36. Podľa platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

37. Podľa o notárskych poplatkoch z 18. apríla 1957 poplatok z prevodu nehnuteľností sa platí z nehnuteľného majetku, ktorý je v osobnom alebo súkromnom vlastníctve a odplatne sa prevádza do vlastníctva iných osôb alebo prechádza predajom alebo priklopnutím v exekučnom konaní, vyvlastnením alebo vydržaním.

38. Podľa , , o notárskych poplatkoch právny úkon o prevode majetku, z ktorého sa platí poplatok z darovania alebo poplatok z prevodu nehnuteľností, vyžaduje pre platnosť, aby bol na notárstve zapísaný do poplatkového registra (registrácia). Ak je potrebné na prevod majetku privolenie alebo schválenie iného orgánu, prihlasuje sa právny úkon na registráciu až po tomto privolení alebo schválení. Právny úkon je platný len v tom rozsahu a s tým obsahom, ako bol registrovaný. Ustanovenie odseku 1 sa netýka nehnuteľného majetku, ktorý sa prevádza do socialistického vlastníctva alebo prechádza predajom alebo priklopnutím v exekučnom konaní alebo vyvlastnením. Takýto prevod (prechod) nehnuteľnosti sú účastníci povinní do 15 dní ohlásiť na notárstve. Účastníci právneho úkonu sú povinní predložiť originál a odpis listiny o prevode majetku, pokiaľ bola vyhotovená, a iné pomôcky potrebné pre posúdenie poplatnosti a udať základ poplatku.

39. Podľa , platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť. Nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania ( ), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia .

40. Podľa , druhá veta pred bodkočiarkou platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2.

41. Podľa , ods.1, 2 platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo

organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

42. Podľa , prvá veta, , , účinného od 01.04.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe () desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 sa použije primerane ustanovenie o premlčaní.

43. Nakoľko sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom oprávnenej držby, musel sa súd v prvom rade vysporiadať s podmienkami vzniku držby v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry súdov účinných v rozhodnom období.

44. Oprávnená držba popri všeobecných znakoch držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Dobrá viera, ako predpoklad oprávnenej držby je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď dochádza k prisvojeniu určitej veci, pretože samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný, či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa. Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov a skutočností. Pre účely prejednania veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. K takémuto záveru dospel Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach napr. sp. zn. , , , , . Aj z rozhodnutia Najvyššieho súd ČR vyplýva, že dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže v tomto prípade byť subjektívne v dobrej viere. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí ( ), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva (rovnako aj NS ČR).

45. Čo sa týka právneho titulu nadobudnutia vecí žalobcovia uvádzali, že táto je daná kúpnou zmluvou uzavretou v roku 1968, kedy došlo tiež k zaplateniu kúpnej ceny. Na základe toho dobromyseľná držba mala začať od 01.01.1969 (č. l. 3, 4 návrhu). Ako dôkaz predkladali čestné prehlásenie Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov S. - T. zo dňa 02.04.1994 podpísané Š. X.X., K. U., G. Š., T. M. I. T. Č. Y. M. D. XX.04.1994 tej istej základnej organizácie podpísaného Š. X. G. Š. H. G. Č. T. Q. M. D. XX.XX.XXXX R. Š. X. G. Š. H.. Súd sa preto musel vysporiadať s právnou úpravou kúpy v uvedenom období.

46. S prihliadnutím na charakter nehnuteľností a význam ich vlastníctva vznikla postupne historická potreba osobitného evidovania nehnuteľností ako aj právnych vzťahov k nim. V období platnosti predošlých právnych úprav bola prostriedkom tejto evidencie sústava pozemkových kníh. V nich boli zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obvode tej ktorej obce a to aj s príslušnými právami, ktoré sa na ne vzťahovali. Pozemkové knihy boli do 31.12.1950 jediným všeobecne platným prostriedkom

preukazujúcim tieto vzťahy. Základným poslaním pozemkovej knihy (ako knihy verejnej) bolo to, že ktokoľvek sa mohol z nej informovať o právnom stave nehnuteľnosti v nej zapísanej, teda zistiť, kto je jej vlastníkom, prípadne ako a čím je toto jeho právo obmedzené. Podľa pôvodnej právnej úpravy platila totiž zásada, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy bol (okrem výnimiek) ten, kto bol ako vlastník tejto veci zapísaný. Zápis v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter. Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci sa neprevádzalo uzavretím zmluvy, ale až zápisom prevodu vlastníctva do pozemkovej knihy (tzv. konštitutívny charakter zápisov). Účinnosťou zanikol tento význam pozemkovej knihy. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe nebol teda už podmienkou prevodu vlastníctva a zostal mu iba význam deklaratórny. Účastníci zmlúv preto opomínali dať zapísať právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností. Ak však takto uzavreté zmluvy boli perfektné a chýbal im iba zápis do pozemkovej knihy, stali sa dňom 01.01.1951 účinnými.

47. Podľa o evidencii nehnuteľností bolo ďalšie zapisovanie do pozemkovej knihy zastavené od 01.04.1964 a od uvedeného dátumu sa všetky zmeny vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam zapisovali iba v evidencii nehnuteľností, ktoré viedli orgány geodézie. V zmysle platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 k zmluve o prevode nehnuteľnosti bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádzalo až registráciou zmluvy. Tomuto však predchádzala úprava o notárskych poplatkoch účinná od 01.07.1957, ktorá podmienila platnosť zmluvy o prevode nehnuteľností zápisom do poplatkového registra - registráciou na bývalom štátnom notárstve. Platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá sa stala vlastníctvom socialistickej organizácie (štátnym, družstevným vlastníctvom alebo vlastníctvom spoločenskej organizácie), sa tento zákon netýkal. Právna úprava v období rokov 1964 - 1974 jednoznačne určovala prípady zmlúv, na ktoré sa povinnosť registrácie vzťahovala, kedy išlo o zmluvy o prevode nehnuteľností do osobného a súkromného vlastníctva občanov a iných ako socialistických organizácií (, ), zmluvy o obmedzení prevodu nehnuteľností, dohody o osobnom užívaní pozemkov ( ), zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach stavebníkov pri výstavbe obytného domu s bytmi v osobnom vlastníctve a zmluvy o predaji bytov v dome vo vlastníctve štátu do osobného vlastníctva a zmluvy o prevode bytov v osobnom vlastníctve medzi občanmi.

48. Uvedený historický prehľad nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti kúpou zo strany občanov je významný z toho hľadiska, že žalobcovia uvádzajú tento titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Oprávnená držba sa pritom musí opierať o právny titul nadobudnutia, čo je predpokladom oprávnenej držby. Žalobcovia pritom poukazujú na to, že nehnuteľnosť kúpili od ich vlastníkov prostredníctvom výboru záhradkárov. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie svedka S. O., ktorý uviedol, že bol spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti od roku 1940, kedy tiež popísal, kto tiež nadobudol ako spoluvlastník uvedenú parcelu, ktorá tvorila osadovú záhradu T.. Podľa jeho vyjadrenia išlo z väčšej časti o príslušníkov jednej rodiny a to troch sestier a jedného brata, kedy toto jeho vyjadrenie potvrdila aj svedkyňa G. X. R.. Malo ísť o vlastníkov X., T., U., R., I., O., E., kedy vlastníkom bol aj p. U., ktorý pozemok nadobudol na základe prídelu. Z pozemnoknižnej vložky XXXX X.. Ú.. S. R. U. W. T., Ž. D. XX.XX.XXXX D. M. T. X/X-Z. R. X. X. D. I. R. Č.S. Y. N. X. X. J.., S. X., H.. G. X. G. P. W., N. X.. D. XX.XX.XXXX R. U. Q. T. R. X. X/X-Z. R. S. R., X. R. U. S. R. X. M. R. T. R. X. W. Q. Q. H. U. G. M. U., N. J., Q. X. T. X/XX-Z.. M. M. R. U. Y. Ď. M., Ž. T. R. W. X. Q. X/X-Z. R. Q. S. O., X. U. Ž. Y. T. B.. W. X. Q. T. R. R. M. R. U. D. XX.XX.XXXX A.Š. E. G. R. Ž., N. E., X. T. N. R.. R. U. D. D. XX.XX.XXXX X. Q. T. R. W. X. I. T. K. I. T. X/X-Z.. M. Y. K. T. T. I. K. T. M. S. M. Y. E. S. Š. Q. R. Q. T. M. §. XX Y. R. Š. Q. (Č..S.. XXX).

49. Uvedené skutočnosti jednoznačne dosvedčujú, že osadovú záhradu T. tvorili pozemky, ktoré boli vo vlastníctve občanov, teda nie osôb, ktoré by nadobudli pozemky rozhodnutím národného výboru o pridelení pozemku do osobného užívania v zmysle , ods. 1, 2 platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983, na základe ktorej by im vzniklo právo uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania s národným výborom alebo organizáciou, ktorá má pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku, napr. so Slovenským zväzom záhradkárov ako spoločenskou organizáciou. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ pozemky jednotlivé rodiny ako občania vlastnili, resp. minimálne väčšina spoluvlastníkov mala pozemky vo vlastníctve, podľa platnej právnej úpravy mohol pozemky od uvedených občanov vlastníkov kúpiť iný občan len písomne uzavretou kúpnou zmluvou, ktorá by bola uzavretá s každým jedným vlastníkom a ktorá zmluva by bola následne registrovaná štátnym notárstvom, ktorou registráciou prechádzalo vlastnícke právo. Následne zmenu vlastníka by zaevidovala geodézia.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z ktorého vyplýva, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného zákonného ustanovenia platného v čase, keď sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný, ak sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v čase, keď zákon takúto registráciu vyžadoval, lebo nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutia veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Rovnaké stanovisko vyplýva z rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , , , resp. , a . Uvedené rozhodnutia zdôrazňujú, že pri hodnotení dobrej viery je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR uvádza, že kritérium dobrej viery definuje tak, že pri vynaložení bežnej (obvyklej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, je zistenie dôvodnej pochybnosti merané kritériom priemerne obozretného jedinca. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. tiež vyplýva, že „z hľadiska bežnej opatrnosti je určite rozdiel v prístupe nadobúdateľa v prípade, keď je mu vec predávaná za odplatu a kedy ju získava bezodplatne od najbližších osôb. Súd tiež poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a : „omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn. k obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach, napríklad sp. zn. , , a ). Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR publikovanom aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 73/2015 sa uvádza: „Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brat' do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí“.

51. Prevedeným dokazovaním súd zistil, že u právnych predchodcov žalobcov chýba právny titul ako podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v dôsledku kvalifikovanej držby. Súd poukazuje na viaceré okolnosti, ktoré objektívne vzbudzujú pochybnosti o tvrdení žalobcov, že ich právny predchodca - otec pozemky nadobudol kúpnou zmluvou. Jednak je tu výpoveď S. O., ktorý preukázateľne bol v rozhodnom období spoluvlastníkom predmetného pozemku a ktorý poprel tú okolnosť, že by pozemok vo svojom vlastníctve predal rodine Š.. Tiež poprel existenciu akéhokoľvek výboru, ktorý by rozhodoval o podstatných veciach. Svedok zdôraznil, že o podstatných veciach vždy rozhodovali vlastníci spoločne. Podľa jeho vedomostí H. Š. vyhotovil dve brány v prospech spoluvlastníkov, avšak uvedeným titulom mu bola daná časť spoločného pozemku do neplateného nájmu. Obdobne sa vyjadrila aj svedkyňa Z.. J. H., dcéra spoluvlastníka T., ktorá tiež poprela možnosť, že by právni predchodcovia žalobcov nadobudli k uvedenej nehnuteľnosti vlastnícke právo. Výpoveď tejto svedkyne je významná podľa názoru súdu z toho dôvodu, že síce nebola spoluvlastníčkou pozemkov, ale v rozhodnom období pracovala na geodézii, ktorá viedla evidenciu pozemkov a ich vlastníkov po 01.04.1964, kedy zapisovanie do pozemkovej knihy bolo zastavené a zmeny vlastníckych vzťahov viedli orgány geodézie. Z uvedených dôvodov má súd zato, že rodina vrátane spoluvlastníka p. T. bola plne informovaná o spôsobe nadobúdania a evidencie pozemkov. Aj keď tvrdenie žalobcov o kúpe pozemku potvrdila svedkyňa G.G. X. R., ktorej otec bol tiež spoluvlastníkom pozemkov, rozpor tu vyvoláva jej tvrdenie, že jej otec predal pozemok v rokoch 1962 - 1963 a podľa jej vyjadrenia mal H. Š. nadobudnúť spoluvlastníctvo k pozemku ešte v prvej polovici 80. rokov. Toto je potom v rozpore s čestnými prehláseniami Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov Lučenec - T. zo dňa 02.04.1994 spolu s výpisom uznesenia výročnej členskej schôdze tejto organizácie z toho istého dňa ako aj čestným vyhlásením Š. X. G. Š. H. M.o dňa 16.09.1994, nakoľko zo všetkých týchto vyhlásení vyplýva, že H. Š. mal pozemky kúpiť od pozemnoknižných vlastníkov v roku 1968. K uvedeným vyhláseniam

treba zároveň dodať, že všetky sú z roku 1994, teda z obdobia skoro 30 rokov po právnej skutočnosti, ktorá mala zakladať vznik vlastníckeho práva.

52. K uvedeným listinám ako sú čestné vyhlásenie a čestné prehlásenia ako aj výpis z uznesenia výročnej členskej schôdze základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov S. - T. z 02.04.1994 súd dodáva, že tieto sú podpísané osobami, ktoré v roku 1968 neboli spoluvlastníkmi. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ Š. X., menovaný síce uviedol, že jeho otec bol spoluvlastníkom, kedy menovaný mu mal tvrdiť, že došlo k predaju časti pozemku v prospech H. Š., avšak menovaný v uvedenom čase mal len cca 14, rokov, teda ním poskytnutý údaj môže byť skreslený. Toto evokuje aj fakt, že menovaný tvrdil, že pozemky vo T. patrili spoločenskej organizácii Slovenskému zväzu záhradkárov, základnej organizácii S., kedy však preukázateľne v danom prípade vlastníkmi pozemkov boli jednotliví občania. Títo síce mohli byť združení ako vlastníci v osadovej záhrade T., čo vyplýva z výpovede spoluvlastníka S. O., ale na režim nadobúdania pozemkov v tejto osadovej záhrade sa nevzťahoval zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách, pretože vlastníci pozemky nadobudli kúpnou zmluvou a nie zmluvou o dočasnom užívaní pozemkov uzavretou so Slovenským zväzom záhradkárov. Pokiaľ v prípadoch pozemkov, na ktoré sa vzťahoval zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách, existovala určitá štruktúra základných organizácií podliehajúcich Slovenskému zväzu záhradkárov, v ktorých bola zakotvená aj napr. funkcia predsedu základnej organizácie, výboru a podobne, tak tieto subjekty fungovali na základe určitej štruktúry uvedenej v stanovách, resp. v inej listine. Sám žalovaný 1/ Š. X. však uviedol, že o žiadnom systéme fungovania výboru, resp. jeho právomoci a oprávneniach rozhodovať v zásadných veciach nevedel. Navyše, ako to už bolo uvedené vyššie, pozemky v osadovej záhrade T. tvorili vlastníctvo občanov a na prevod týchto pozemkov na iného občana sa vzťahoval výlučne ) platný od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 v spojení s platného od 01.04.1964 do roku 31.03.1983 o kúpe.

53. K tomuto je potrebné ešte uviesť, že pokiaľ by aj právni predchodcovia žalobcov H. G. K. Š.Ő.X. nadobudli pozemok na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania v zmysle , platného od 01.04.1964, v tom prípade by síce s menovanými občanmi mohla organizácia, ktorá má pozemok v správe, čo mohla byť aj základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov S.

- T., uzavrieť dohodu o osobnom užívaní pozemkov, avšak aj v takomto prípade by muselo existovať písomné rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydané Okresným národným výborom a písomná dohoda uzavretá s manželmi Š.Ő.X., ktorá by musela byť registrovaná štátnym notárstvom, čo preukázané nebolo. Navyše pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmel byť väčší ako XXX J.2 (, druhá veta pred bodkočiarkou platný od 01.04.1964).

54. Za zmienku tiež stojí, že listinu označenú ako čestné prehlásenie zo dňa 02.04.1994 nepodpísala preukázateľná spoluvlastníčka pozemkov R. E.. Č. Y. W. K. U., J.enovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe zmluvy medzi J. Y. a jeho manželkou M. U., N. F. Q. M. M. D. XX.XX.XXXX Q., Q. XX/XX (Č.. S.. XXX), kedy však predávajúca Y. I. X. M. U., že časť pozemku má v neoprávnenej držbe jeden občan z S., ktorého meno nepozná, a preto splnomocňuje kupujúci, aby sa držby ujala. Z obsahu notárskej zápisnice teda vyplýva, že vlastníčka J. Y. považovala H. Š.Ő.X. za neoprávneného držiteľa, teda nie za vlastníka. G. Š., ktorý podpísal čestné prehlásenie zo dňa 02.04.1994, nebol v rozhodnom období t. j. v roku 1968 vlastníkom pozemku, čo vyplýva z vyjadrenia G. X.Q. R., ktorá uviedla, že otec predal svoj spoluvlastnícky podiel v roku 1962-3 p. U.K., W. R. R.. W. G. K. Q. Q. T. R. G. Š.. G.j zo správy štátneho notárstva strediska E. T. S. R. Q. (Č.. S.. XXX) vyplýva, že po registrovaní zmluvy pod R I 694/68 bol ako spoluvlastník na uvedenej parcele evidovaný H. U. G. M. U., N. J. Y. Y. Ď. Y., Q. T. G. Š.. Uvedená správa je z roku 1968, nakoľko sa v nej uvádza registrovanie zmluvy pod R I z roku 1968. Čestné vyhlásenie N 235/94 zo dňa 16.09.1994 podpísal aj Štefan Jančovič spolu s výpisom z uznesenia výročnej členskej schôdze základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov S. - T. z 02.04.1994, menovaný však tiež v rozhodnom období nebol spoluvlastníkom pozemkov, a teda nemohol mať priamu vedomosť o tom, či došlo ku kúpe pozemkov zo strany právneho predchodcu žalobcov.

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali oprávnenú držbu, nakoľko táto sa musí opierať o právny titul kúpy pozemku, čo nebolo preukázané. Z prevedeného dokazovania vyplýva len existencia výprosy (precárium), t. j. ponechanie pozemku k bezplatnému užívaniu bez určenia doby užívania, ktorú vlastník môže kedykoľvek ukončiť.

56. Súd záverom poznamenáva, že dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, či mu vec po práve patrí. V tejto súvislosti súd má za to, že aj keby došlo k oprávnenej držbe, čo preukázané nebolo, v konaní boli zistené také okolnosti, ktoré objektívne museli vyvolať u právnych predchodcov žalobcov pochybnosti, že im pozemok nepatrí, čo má vplyv na plynutie vydržacej doby. Ide napr. o žiadosť o povolenie stavby adresovanej mestskému národný výbor v roku 1978, kedy H. Š. musel zistiť, aký je vlastnícky stav. Pokiaľ totiž niekto chcel stavať, musel mať pozemok vysporiadaný, keďže stavebný orgán musel žiadať pre vydaním stavebného povolenia list vlastníctva. Rovnaká situácia súvisí so znaleckým posudkom z roku 1981. Znalec pracuje s listinami z evidencie nehnuteľností, v danom období musel vychádzať s údajmi z geodézie, prípadne pozemkovej knihy, teda musel jednoznačne zistiť, kto je evidovaný ako vlastník. Na základe týchto skutočností je súd toho názoru, že nie je možné uvažovať o dobromyseľnosti žalobcov, pretože je zrejmé, že ich právni predchodcovia sa museli oboznámiť so skutočným stavom vlastníckeho práva ešte pred uplynutím lehoty na vydržanie, čím došlo k pretrhnutiu vydržacej doby. Z uvedeného vyplýva, že nebola preukázaná ani nepretržitosť oprávnenej držby.

57. Podľa , (ďalej len ) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. V prejednanej veci mali žalovaní úspech vo výške 100%, preto súd vyslovil, že žalovaní 1/ - 12/ majú spoločne a nerozdielne nárok voči žalobcom na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Fiľakovská cesta 287, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.