Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: D. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Na P. XXX/XX, L. - Č., zastúpená: JUDr. Igor Kováčik, advokát, so sídlom Panenská č. 7, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 843 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.10.2019, č.k. -118, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 843 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 16.11.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I ) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), , (ďalej len „“). Vecne rozhodnutie zdôvodnil tým, že v konaní nebolo sporným, že rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2017/4344/ GRJ zo dňa 10.01.2017 o vyvlastnení pozemkov a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OVBP2-2017/4344/GRJ zo dňa 02.08.2017 sú rozhodnutiami nezákonnými. Okresný úrad Bratislava listom zo dňa 04.08.2017 žalobkyni oznámil, že na základe udelených súhlasov so späťvzatím návrhov na vyvlastnenie podaných NDS bolo konanie zastavené a podľa Správneho poriadku sa zastavenie konania iba vyznačilo v spise. O trovách úrad nerozhodoval, keď návrhu na náhradu trov konania, podľa neho, nebolo možné vyhovieť. Žalobkyňa podala aj podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania, pri rozhodovaní o ktorom nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa sa listom zo dňa 14.06.2018 obrátila na žalovanú so žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaná jej listom zo dňa 05.11.2018 oznámila, že nárok na náhradu škody neuznáva. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody z dvoch samostatných rozhodnutí ( z dvoch konaní), keď správne si mala uplatniť právo na náhradu škody z každého konania samostatne. Konštatoval, že žalobkyňa odvodzuje náhradu škody z jedného konania (konanie o návrhu NDS na vyvlastnenie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne), v ktorom boli vydané obe nezákonné rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, že konanie bolo zastavené

z dôvodu späťvzatia návrhu. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovanej o nesplnení predpokladov na uplatnenie nároku, nakoľko žalobkyňa si uplatnila v tomto spore inú sumu ako uviedla v návrhu na predbežné prerokovanie poukazujúc na to, že žalobkyňa sa listom zo dňa 14.06.2018 obrátila na žalovanú so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v ktorom citovala obe rozhodnutia a ktorou sa domáhala zaplatenia škody spolu vo výške 1 229 eur. Žalovaná v odpovedi konštatovala, že v danom prípade bola splnená jedna z požiadaviek pre uplatnenie náhrady škody, nakoľko obe rozhodnutia boli zrušené pre rozpor so zákonom a namietala iba neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami a vznikom škody. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je na žalobkyni, či sa v súdnom konaní bude domáhať rovnakej výšky škody akú požadovala v návrhu na predbežné prerokovanie, alebo si uplatní menšiu výšku a je v jej plnej dispozícii, v akom rozsahu si bude vzniknutú škodu od zodpovednostného subjektu v súdnom konaní vymáhať. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie podmienku prerokovania nároku na náhradu škody za splnenú. Pri následnom skúmaní splnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie zdôraznil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou existuje príčinná súvislosť. Majúc za to, že ak by nezačalo konanie o vyvlastnení, žalobkyňa by nemala potrebu sa v ňom brániť, nenastala by situácia, že po potrebovala právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich práv a nebolo by potrebné ani dokazovanie preukazujúce hodnotu predmetných nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a vzniknutou škodou, pričom výšku škody nepovažoval za spornú. Vzhliadol na to, že žalobkyňa výšku škody preukázala listinnými dôkazmi už pri podaní žaloby a žalovaná ju v priebehu sporu žiadnym spôsobom nerozporovala. Považoval tak za preukázané, že žalobkyni tieto výdavky skutočne vznikli, náklady konania neboli vysporiadané v predmetnom správnom konaní, žalobkyni nebola náhrada trov správneho konania priznaná. Pričom vynaložené náklady považoval za účelne vynaložené a dôvodné, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie škody vo výške 843 eur. Zároveň priznal žalobkyni úroky z omeškania odo dňa oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody, v zákonnej výške 5 % p.a. od 16.11.2018 až do zaplatenia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , (ďalej len „“) a v konaní neúspešnej žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac ust. , (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Podľa názoru odvolateľky sa súd prvej inštancie vôbec alebo nedostatočne vysporiadal s jej námietkami produkovanými v priebehu konania. Namietala, že žalobkyňa si v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody uplatnila inú výšku škody ako v žalobe, čo je v rozpore s ust. . Dala do pozornosti, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody z dvoch samostatných konaní. Namietala odlišnosť úpravy úhrady trov konania v správnom konaní a v súdnom konaní, nakoľko úhrada trov konania v správnom konaní je založená na princípe solidarity ( o správnom konaní), a nie na princípe úspešnosti. Mala za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že dospel k záveru o splnení podmienok na uplatnenie náhrady škody podľa . V danom prípade bolo príčinou vzniku tvrdenej škody dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady je povinná znášať sama ( princíp solidarity trov konania v správnom konaní). Poukazujúc na právoplatné rozhodnutia, ktorými bolo rozhodnuté o trovách správneho konania uviedla, že je v rozpore s princípom právnej istoty, aby trovy konania nepriznané žalobkyni v správnom konaní, boli priznané v inom konaní. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodol podľa ust. alebo c) .

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej konštatovala, že súd prvej inštancie postupoval počas celého sporu správnym procesným postupom, žalovanej umožnil uskutočniť všetky jej patriace procesné práva a v spore nedošlo ku žiadnemu porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko

súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami žalovanej, svoj postup riadne odôvodnil a oprel o vykonané dokazovanie. Správne ustálil existenciu dvoch nezákonných rozhodnutí ( keď táto skutočnosť nebola sporná), zaoberal a vysporiadal sa s námietkou, že si uplatňuje nárok na náhradu škody z dvoch samostatných rozhodnutí z dvoch konaní v inej sume, ako uviedla v návrhu na predbežné prerokovanie, zaoberal sa posúdením existencie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou v uplatnenej výške (ktorá nebola v konaní sporná ) existuje príčinná súvislosť. Odôvodnenie rozsudku je vyčerpávajúce, riadne a presvedčivé a súčasne dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. , uznesenie NS SR sp.zn. ). Rozsudok vychádza z jednoznačne správneho právneho posúdenia veci a má plnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdenie žalovanej, že jediným dôvodom vzniku škody na strane žalobkyne bolo jej dobrovoľné rozhodnutie predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť je právne irelevantné a v právnom štáte nemôže mať miesto, je ústavne neudržateľné a v rozpore s princípom dobrej verejnej správy v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.03.2020 žalovaná doplnila podané odvolanie a poukázala na to, že rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2018/14338/GRJ zo dňa 30.04.2018 ako aj rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 06.03.2019, ktorými bolo rozhodnuté o nepriznaní náhrady trov konania žalobkyni sú právoplatné a nedošlo k ich zrušeniu. Mala tak za to, že nebola splnená podmienka podľa ust. , pretože nebolo zrušené právoplatné rozhodnutie( rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/SV/XXXXX zo dňa 06.03.2019) pre nezákonnosť príslušným orgánom, ktorým bolo definitívne rozhodnuté o nároku žalobkyne na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne.

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.

9. Vo vzťahu k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do , resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon () priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (). Pojem „procesný postup“

bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila žalovanej realizáciu jej procesných práv a ktorá by jej zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

10. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní poukázala na nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), dôsledkom ktorej nebolo odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. , a ). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „ Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje odvolací súd za podstatné v súvislosti s vyporiadavaním sa s odvolacími námietkami žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorom podľa názoru odvolateľky absentuje riadne odôvodnenie zodpovedajúce ust. . Zdôrazňuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.06.2009, sp.zn. ). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku uplatnenému v žalobe jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za medzi stranami nesporné, resp. preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietke odvolateľa nie je možné v tomto smere priznať úspech. S poukazom na predmet daného konania, v priebehu ktorého súd prvej inštancie posudzoval výlučne splnenie spôsobenej žalobkyni pri výkone verejnej moci (t.j. existenciu nezákonných rozhodnutí označených v žalobe, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami), nemala námietka žalovanej „o odlišnej úprave

úhrady trov konania v správnom konaní založenej na princípe solidarity a v súdnom konaní“, podstatný vplyv na skutkové a ani na právne posúdenie veci.

11. K námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

12. K námietke žalovanej o tom, že príčinou vzniku tvrdenej škody bolo dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne v správnom konaní predkladať dôkazy a dať sa právne zastúpiť, pričom zákon jednoznačne ustanovuje, že tieto náklady je povinná znášať sama (princíp solidarity trov konania v správnom konaní) odvolací súd neprihliadol a v plnej miere odkazuje na názor súdu prvej inštancie o existencii príčinnej súvislosti medzi vydanými nezákonnými rozhodnutiami a uplatnenou škodou. Zhoduje sa s ním v tom, že ak by nebolo začalo konanie o vyvlastnení, žalobkyňa by nemala potrebu sa v ňom brániť, nenastala by situácia, že by potrebovala právne poradenstvo pri uplatňovaní svojich práv a nebolo by potrebné ani dokazovanie preukazujúce hodnotu predmetných nehnuteľností. Postoj žalovanej k existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami by znamenal, že pokiaľ by sa poškodený v priebehu konania riadiacom sa ustanoveniami o správnom konaní účinne bránil ním zvolenými prípustnými právnymi prostriedkami (vrátane vypracovania znaleckého posudku predkladaného v správnom konaní a zvolenia si právneho zastúpenia na ochranu jeho práv v správnom konaní ) v dôsledku ktorých mu vznikli náklady, štát by nikdy nemohol zodpovedať za žiadnu škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom podľa ustanovení v prípade, ak ich podkladom bolo nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci v konaniach podľa zákona o správnom konaní. Uvedená odvolacia argumentácia žalovanej je preto nedôvodná a je v priamom rozpore s ust. , podľa ktorého náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu, keď súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia (s výnimkou predbežného prerokovania nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom), ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie určenej ako tarifná odmena advokáta.

13. K námietke žalovanej, že žalobkyňa si v rámci predbežného prejednania nároku na náhradu škody uplatnila inú výšku škody, čo považovala za rozpor s ust. , odvolací súd uvádza. Z obsahu návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.06.2018 vyplýva, že žalobkyňa si voči žalovanej uplatnila nárok v celkovej výške 1229 eur, a to titulom prvého nezákonného rozhodnutia sumu vo výške 841,58 eur a titulom druhého nezákonného rozhodnutia sumu vo výške 387,42 eur. Konkrétne si uplatnila náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času

- znalečné za vypracovanie znaleckého posudku A.. F. v sume 275 eur, odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku A.. F. v sume 40 eur, trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 74,58 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - žiadosti o uzavretie kúpnej zmluvy na vyvlastňované pozemky a dosiahnutie účelu vyvlastnenia vzájomnou dohodou v sume 74,58 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie týkajúce sa námietky proti vyvlastneniu v sume 74,58 eur, trov právneho zastúpenia za účasť na konaní pred správnym orgánom v sume 74,58 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie žiadosti o odstránenie prieťahov v správnom konaní v sume 74,58 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu v sume 76,84 eur, trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k rozhodnutiu o späťvzatí návrhu na vyvlastnenie a uplatnenie trov správneho konania v sume 76,84 eur. Vo vzťahu k druhému nezákonnému rozhodnutiu si žalobkyňa uplatnila trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na prokuratúru v sume 76,84 eur, trovy právneho

zastúpenia za písomné podanie na správny orgán týkajúce sa veci samej (podnet na preskúmanie nezákonného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v sume 76,84 eur, trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej ( správna žaloba) v sume 76,84 eur, trovy právneho zastúpenia za späťvzatie správnej žaloby v sume 76,84 eur, trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na správny orgán v sume 80,06 eur. Pričom v konaní pred súdom prvej inštancie si žalobkyňa uplatnila náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie znaleckého posudku A.. F. v sume 275 eur, odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhradu za stratu času - znalečné za vypracovanie doplnenia znaleckého posudku A.. F. v sume 40 eur, trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - žiadosti o uzavretie kúpnej zmluvy na vyvlastňované pozemky a dosiahnutie účelu vyvlastnenia vzájomnou dohodou v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie týkajúce sa námietky proti vyvlastneniu v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za účasť na konaní pred správnym orgánom v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie žiadosti o odstránenie prieťahov v správnom konaní v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie odvolania proti rozhodnutiu okresného úradu zo dňa 10.01.2017 v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie k rozhodnutiu o späťvzatí návrhu na vyvlastnenie a uplatnenie trov správneho konania v sume 66 eur, trov právneho zastúpenia za písomné podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2017/4344/GRJ zo dňa 02.08.2017 mimo odvolacieho konania v sume 66 eur, t.z. rovnaké nároky ako si uplatnila v predbežnom prejednaní nároku na náhradu škody, len v nižšej sume. Uvedená disproporcia vyplynula z toho, že v predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody si žalobkyňa uplatňovala aj nárok na režijný paušál za každý úkon právnej pomoci ako aj nárok na trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na prokuratúru v sume 76,84 eur, trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej ( správna žaloba) v sume 76,84 eur, trovy právneho zastúpenia za späťzatie správnej žaloby v sume 76,84 eur, trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na správny orgán v sume 80,06 eur, ktoré už v konaní pred súdom prvej inštancie priznať nežiadala.

14. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania žalovanej podaného z dôvodov podľa , a rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa , ako vecne a právne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).