Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-1243-2019.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Subarea
18Ek/1243/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s., IČO: 36 211 541, so sídlom Teplárenská 3, 042 92 Košice, zast. IURISTICO s. r. o., IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, proti povinnému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, IČO: 00 606 707, so sídlom Rastislavova 785/43, 041 90 Košice, zast. Alena Zadáková & spol. advokátska kancelária, IČO: 17 072 760, so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, o vymoženie 2.365.773,27 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Róbert Tutko, PhD., so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, sp. zn. 182EX 360/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.
II. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.07.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.365.773,27 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Up/453/2019 zo dňa 28.05.2019, ktorá nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2019 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 06.08.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Róbert Tutko, PhD., so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 182EX 360/19.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 28.08.2019 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie časti exekúcie vo veci sp. zn. 182EX 360/19“ zo dňa 27.08.2019, v ktorom povinný uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa oprávnený domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.365.773,27 EUR s príslušenstvom, pričom na základe uvedeného návrhu bol vydaný platobný rozkaz dňa 28.05.2019, sp. zn. 12Up/453/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na základe tohto návrhu povinný namieta materiálnu a formálnu vykonateľnosť časti exekučného titulu. Povinný uviedol, že uhradil oprávnenému celkovo vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam sumu: 658.437,31 EUR a uvedené úhrady preukazuje výpismi z bankových účtov povinného (Prílohy - Teko platby z bežného účtu a Teko platby z podnikateľského účtu) a zároveň pre zjednodušenie identifikácie čiastkových úhrad pripája aj spracovaný prehľad úhrad (Prílohy - Zoznam úhrad a Detailné saldo dodávateľa), pričom z dôvodu uvedených čiastkových úhrad predmetných faktúr namieta dôvodnosť časti exekúcie. Ďalej povinný uviedol, že pre správne započítanie platieb je významné, že povinný uhrádzal platby na istiny, pričom niektoré platby si započítal na úroky z omeškania a preto teraz nie je zrejmé, nakoľko sa úhrady
povinného po vykonateľnosti exekučného titulu premietli do skôr uskutočnených úhrad, pričom k zániku časti úhrad sú podstatné najmä listy zo strany oprávneného, ktoré uvádzajú informácie k časti úhrad, ktoré boli pripísané na účet oprávneného dňa 24.06.2019, kde uvádza, že sumu započítava na úhradu faktúr: 250322018, 4100140118, a dňa 26.07.2019, kde uvádza, že sumu započítava na úhradu faktúr: 1400140118, 1400140118, 1402960218, teda z uvedeného je zrejmé, že uvedené faktúry sú určite uhradené a nie je dôvodné ich vymáhať a keďže nie je známy zápočet úhrad na faktúry zo strany oprávneného, tak povinný uvádza, že vo vzťahu k úhradám realizovaným po vykonateľnosti exekučného titulu uplatňuje námietku zániku časti exekučného titulu a vo vzťahu k úhradám realizovaným pred vykonateľnosťou exekučného titulu uvádza nasledujúcu argumentáciu: „Exekučný súd je oprávnený pri každom exekučnom titule skúmať jeho formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom materiálnou stránkou vykonateľnosti je hmotnoprávny záväzok, ktorý sa má vykonať. Ako uvádza Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 456/2011, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Preskúmavanie formálne a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ako napr., uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.4.2009, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.6.2011, sp.zn.1MCdo15/2012zodňa22.5.2013 alebo uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.2.2010, sp. zn. III. ÚS 125/2011 zo dňa 29.3.2011, sp. zn. I ÚS 379/2012 zo dňa 22.8.2012. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je teda existencia exekučného titulu vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. V nadväznosti na to, je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.1.1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia, podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Podľa povinného uvedená argumentácia dopĺňa hmotnoprávnu argumentáciu procesnou stránkou, keďže s ohľadom na predložené listinné dôkazy je zrejmé, že v tomto štádiu exekučného konania nie je daná materiálna stránka exekučného titulu, pričom uvedené vyplýva z deklaratórneho charakteru súdneho rozhodnutia, ktoré pôsobí inter partes medzi sporovými stranami a vymáhaný nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy súkromného práva hmotného, napr. splnenie dlhu, započítanie, pokonávka a pod., a preto je povinný toho názoru, že nárok, ktorého vymoženia sa domáha oprávnený, zanikol v dôsledku uskutočnenia právneho úkonu splnenia v zmysle vyššie uvedeného rozpisu platieb. Ďalej podľa povinného uvedená argumentácia, zároveň odpovedá na dve základné otázky: prvou je, aký vplyv ma uvedené na samotný exekučný titul a nárok v ňom priznaný a druhou je, aký vplyv má uvedené na postavenie oprávneného. Vo vzťahu k nároku priznaného exekučným titul je podľa povinného potrebné zdôrazniť , že exekučný titul vydaný na základe, žalobného návrhu na plnenie nie je konštitutívnym rozhodnutím, ale rozhodnutím deklaratórnym, na základe ktorého nevzniklo právo, ale len bolo právo potvrdené, v dôsledku čoho je umožnené aby bolo prostredníctvom exekúcie vymožené, teda účinky vydaného exekučného titulu nie sú absolútne, čiže nie je možné na základe tejto listiny, požadovať plnenie od povinného, bez ohľadu na to kto je „držiteľom listiny", ale v zmysle rozhodnutia je identifikovaný aj oprávnený, čiže inak ako pri zmenke, keďže rozhodnutie také nepredstavuje nárok, len jeho potvrdenie pre prípadne vymáhanie a vydané rozhodnutie, tak má účinky výlučne inter partes, čiže má účinky výlučne medzi osobami, ktoré sú v rozhodnutí uvedené, a to, že má rozhodnutie účinky výlučne medzi sporovými stranami, má aj ďalší vplyv na účinky rozhodnutia, a tým je identifikácia nároku. Povinný uviedol, že aj napriek tomu, že záväznou časťou rozhodnutia je len výrok, je podstatné aj jeho odôvodnenie, keďže práve v odôvodnení je uvedený právny dôvod vzniku priznaného nároku, teda nárok oprávneného má vyplývať z neuhradených faktúr, ktorých dôvodnosť povinný nikdy nenamietal, pričom takáto identifikácia vzniku nároku je významná vo vzťahu k jeho zániku, keďže v prípade každého zániku nároku (splnenie, započítanie, odpustenie) je podstatná identifikácia, ktorý nárok má zaniknúť a rovnako je to právne významné aj vo vzťahu k litispendencii, či res iudicata. Povinný je preto toho názoru, že napriek tomu, že bol nárok priznaný právoplatným rozhodnutím, ktoré je datované neskôr ako samotné splnenie časti záväzku, tak došlo k zániku nároku medzi sporovými stranami, keďže rozhodnutie ako také pôsobí inter partes, pričom uvedené podporuje aj zásada zmluvnej voľnosti, kedy každá zmluvná strana má možnosť dohodnúť obsah zmluvy a taktiež výber zmluvného partnera a táto zmluvná sloboda nebola obmedzená v prípade spisovania vzájomnej kontraktácie oprávneného a povinného, čiže je potrebné prihliadať na úhrady ako na právne úkony s hmotnoprávnymi dôsledkami. Podľa povinného opačný výklad uvedenej
argumentácie by mohol viesť k záverom, kedy by sa priznávala rozhodnutiu súdu väčšiu právnu silu, ako je potvrdenie vzniku nároku a právne vymožiteľný príkaz zaplatenia, a tak povinný apelujeme na konajúci súd, aby pri úvahách zvážil podstatu súdneho rozhodnutia ako takého, charakter jeho účinkov, osobitosti veci a na základe danej právnej argumentácie, posúdil ako predbežnú otázku existenciu splnenia časti záväzku spôsobom, že na základe neho došlo k zániku časti priznaného nároku, resp. napriek tomu, že bol nárok priznaný, tak nie je vymožiteľný, keďže v dôsledku účinkov rozhodnutia inter partes, nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ktoré pred tým na základe splnenia sčasti zaniklo, a to aj napriek tomu, že jeho nárok bol priznaný súdom. Povinný následne poukázal na rozhodnutie NS SR (2Obo/49/2008), ktorý v rozhodnutí uvádza: „...neguje skutočnosť, že každé rozhodnutie súdu vychádza z hodnoteného skutkového stavu, ktorý je v každom prípade iný, preto je záväzné len pre rozhodnutie vo veci ktorej sa týka.", teda vychádzajúc z uvedeného, je tak exekučný titul záväzný len v tom zmysle, že povinný má konkrétny záväzok, konkrétnu faktúru a uvedené rozhodnutie, tak nezohľadňuje ďalšie prípadne možnosti zániku záväzku, a keďže mimo súdneho konania záväzok zanikol, tak musí mať toto vplyv aj na samotné rozhodnutie, vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré bývajú jedinečné, pričom konkrétny čas zániku záväzkov bude zrejmý po vyjadrení oprávneného, ktorý presne špecifikuje započítavanie jednotlivých úhrad. Povinný na záver navrhol, aby konajúci súd s ohľadom na uvedené skutočnosti exekúciu v špecifikovanej časti (v časti istiny vo výške 658.437,31 Eur a v príslušných nasledujúcich úrokov z omeškania) zastavil a priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%, keďže zastavenie exekúcie zavinil oprávnený.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 17.09.2019 uviedol, že povinný vo svojom písomnom vyjadrení navrhuje zastavenie exekúcie v časti 658.437,31 EUR a v príslušných úrokoch z omeškania, čo argumentuje tým, že z jeho strany došlo vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným v exekučnom konaní k celkovému plneniu vo vyššie uvedenej výške, pričom k plneniu malo podľa povinného dôjsť po vydaní exekučného titulu, ale aj pred jeho vydaním a v tejto súvislosti napáda materiálnu stránku exekučného titulu. Oprávnený uviedol, že s vyššie uvedeným návrhom povinného a súvisiacimi tvrdeniami o plnení z jeho strany nesúhlasí a tvrdenia povinného o údajnom zániku vymáhaných záväzkov ich splnením, a to ešte pred vydaním exekučného titulu sú jednak nepravdivé a súčasne pre toto exekučné konanie právne irelevantné, keďže dôvodom pre zastavenie exekúcie môžu byť výlučne skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ak spôsobili zánik vymáhaného nároku (uvedené vyplýva z ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku)a na skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu preto nemožno prihliadať a nemôžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Podľa oprávneného materiálna vykonateľnosť exekučného titulu, na ktorú sa povinný mylne a neodôvodnene odvoláva, predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu, pričom výsledkom splnenia požiadaviek formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene vymáhať (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/95/2010), pričom výrok platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28. mája 2019, sp. zn. 12Up/453/2019 jasne a zrozumiteľne stanovuje práva a povinnosti účastníkov konania, ich rozsah a spôsob plnenia a teda napĺňa požiadavky formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Oprávnený ďalej uviedol, že takéto právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné a súdne rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom už nie je možné v priebehu exekučného konania exekučným súdom preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať, nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu, ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych alebo mimoriadnych) prostriedkoch proti nemu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/95/2010) a aj keď je námietka povinného o údajných platbách pred vydaním exekučného titulu pre prebiehajúce exekučné konanie irelevantná, v záujme uvedenia veci na pravú mieru oprávnený uviedol, že platby, na ktoré sa odvoláva povinný boli oprávneným započítané na dlžné úroky z omeškania v súvislosti s omeškanými platbami za predchádzajúce obdobia (do konca roka 2018) a o tomto započítaní bol povinný pravidelne písomne informovaný a nikdy voči tomuto postupu nevzniesol žiadnu námietku, pričom započítanie najprv na najskôr splatné úroky z omeškania bolo realizované v súlade s článkom 7 ods. 7.16 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o dodávke a odbere tepla a správnosť zostatku dlhu k 31.12.2018 bol povinným navyše aj písomne odsúhlasený listom, ktorý nám bol povinným doručený dňa 7. februára 2019 (Príloha - Odsúhlasenie zostatku k 31. decembru 2018). Z vyššie uvedeného je podľa oprávneného zrejmé, že tvrdenia povinného sú výlučne účelové a nepriamo to potvrdzuje aj tá skutočnosť, že povinný v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica, v ktorom si oprávnený uplatnil danú pohľadávku,
nevyužil možnosť podať vo veci odpor proti platobnému rozkazu, pričom pokiaľ ide o platby uskutočnené povinným po vydaní exekučného titulu, oprávnený potvrdil, že povinný takéto platby uskutočnil. Na záver oprávnený uviedol, že povinný dobrovoľne uhradil niekoľko platieb v celkovej výške 438.595,08 Eur, ktoré boli zaúčtované k piatim faktúram: faktúra č. 4100140118, č. 4100150118, č. 4102960218, č. 4102970218, č. 4105760318, preto oprávnený súhlasí, aby bolo exekučné konanie zastavené v časti istiny vo výške 438.595,08 Eur a ďalej bolo exekučné konanie vedené o zaplatenie zostávajúcej časti istiny vo výške 1.927.178,19 Eur s príslušenstvom.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 25.09.2019 súdu na rozhodnutie spolu so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávneného.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 25.09.2019 uvádza, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 12.08.2019 a doručené povinnému dňa14.08.2019. Povinný podal dňa 28.08.2019 návrh na zastavenie časti exekúcie. Súdny exekútor dňa 03.09.2019 vyzval oprávneného k vyjadreniu. Oprávnený dňa 17.09.2019 zaslal svoje vyjadrenie, kde nesúhlasí s výškou sumy v časti ktorej žiada povinný zastaviť exekúciu a z toho dôvodu súdny exekútor predkladá súdu Návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie na rozhodnutie danej exekučnej veci.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“
9. Podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť, b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať, c )listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu, d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.“
10. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.“
11. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 14.08.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený do elektronickej schránky dňa 28.08.2019. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 12. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, pričom
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 13. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Exekučného titulu, ktorým bol povinný vo výroku zaviazaný zaplatiť oprávnenému pohľadávku vo výške 2.365.773,27 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou Okresným súdom Banská Bystrica, ktorou bolo potvrdené že Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2019. 14. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný Exekučný titul, bez jeho existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. 15. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo tvrdenie, že sčasti plnil záväzok ešte pred vydaním Exekučného titulu a namieta materiálnu a formálnu vykonateľnosť časti Exekučného titulu. Námietky ním uplatnené mohli byť použité len v konaní o odpore pred Okresným súdom Banská Bystrica. Nadobudnutím právoplatnosti Exekučného titulu stratili totiž tieto argumenty povinného právnu relevanciu. 16. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom pričom povinný uvádza ako dôvody na zastavenie exekúcie výlučne skutočnosti, ktoré nastali v čase pred vydaním Exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Pokiaľ povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním Exekučného titulu, tieto mal uplatniť v konaní o odpore proti platobnému rozkazu, avšak povinný odpor nepodal. 17. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
19. Podľa § 199d ods. 3 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
20. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%. Z dôvodu, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.