Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-244-2018.pdf
PDF · 114.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/244/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: A. , rod. Y., narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom Z. P., L. č. XXX/XX, zastúpená AK HŘÍCHOVÁ, s. r. o., Bratislava, Úprkova č. 45, IČO: 36 866 342, za ktorú koná Mgr. Barbora Hříchová, proti žalovanému: Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Mostová č. 2, IČO: 45 684 618, o určenie, že žalovaný nebol a nie je vlastníkom pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti výroku I. a žalobkyne proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 28. februára 2018, č.k. 26 Csp 78/2017-59, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 28. februára 2018, č.k. 26 Csp 78/2017-59, p o t v r d z u j e.
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.2.2018, č.k. 26 Csp 78/2017-59, čiastočne vyhovel žalobe žalobkyne keď určil, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť žalovanému sumu 60,- € s príslušenstvom titulom odplaty podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.2.2017 uzavretej so žalovaným (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 33,33 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný sa na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015, uzavretej s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., nestal vlastníkom pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 120,- € a jej príslušenstva voči H.. Ďalej žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.2.2017, uzavretej so žalovaným, nestala vlastníkom pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 120,- € a jej príslušenstva voči H. Y. a nie je povinná zaplatiť žalovanému sumu 60,- € a jej príslušenstvo titulom odplaty podľa tejto zmluvy. Uviedla, že žalovaný vymáhal od jej otca H. Y., J. XXX, pohľadávku, ktorú na neho mala postúpiť spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Žalovaný mal podľa jeho vyjadrení viesť súdne konanie voči otcovi žalobkyne H. Y., v ktorom sa voči nemu domáhal zaplatenia sumy 77,23 €. Žalobkyňa mala záujem na tom, aby jej otec nebol obťažovaný ďalším súdnym konaním a preto kontaktovala žalovaného, ktorý jej ponúkol možnosť odkúpenia jeho pohľadávky voči jej otcovi. S týmto žalobkyňa súhlasila a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.2.2017 od žalovaného odkúpila zostávajúcu pohľadávku, ktorú mal tento voči jej otcovi. Za postúpenie pohľadávky mala žalovanému zaplatiť 60,- €. Po postúpení pohľadávky žalobkyňa dospela k záveru,
že táto nikdy nevznikla, keďže išlo o zmluvnú pokutu telekomunikačného operátora, bolo opakovane potvrdené, že tieto pokuty sú neplatné a z tohto dôvodu žalovanému odplatu za postúpenie pohľadávky v sume 60,- € neuhradila. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného žalobkyňa neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluvná pokuta dojednaná neplatne na základe neprijateľných zmluvných podmienok, keď zmluvná pokuta je štandardný spôsob zabezpečenia záväzkov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobkyne, H. Y., uzatvoril so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., zmluvu o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, na základe ktorej mu boli poskytované telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu. K zmluve bol uzatvorený aj dodatok, v zmysle ktorého sa zaviazal používať služby spoločnosti po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia tohto záväzku sa zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu 120,- €, ktorú mu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., fakturovala faktúrou č. XXXXXXXXXX a to za nedodržanie doby viazanosti. Pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s., vzniknutá neuhradením zmluvnej pokuty bola, spolu s ďalšími pohľadávkami, predmetom Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom (Slovak Telekom, a.s.), následne bola táto pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným postúpená na žalobkyňu a to za odplatu vo výške 60,- €. Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že dotknutú pohľadávku nikdy nenadobudla, a preto jej ani nevznikla povinnosť uhradiť žalovanému odplatu za jej postúpenie. Okrem toho žiadala, aby súd určil, že vlastníkom tejto pohľadávky sa nestal ani žalovaný a to z dôvodu jej neexistencie. Preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Dospel k záveru, že uvedená podmienka je splnená pokiaľ ide o určenie, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť žalovanému úhradu za postúpenie pohľadávky. Ďalej konštatoval, že existencia naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že žalovaný nikdy pohľadávku nenadobudol, ako aj na určení, že ani ona sama túto pohľadávku nenadobudla, nie je daná. Takéto určenie je z hľadiska žalobkyne bez významu, keďže ani prípadný pozitívny výrok súdu v tejto časti žaloby nie je spôsobilý akokoľvek zasiahnuť do právneho postavenia žalobkyne. Otázka, či spoločnosti Slovak Telekom, a.s., vznikol nárok domáhať sa voči H. Y. zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 120,- € a či sa žalovaný a následne aj žalobkyňa mohli stať jej vlastníkmi na základe zmlúv o postúpení je otázkou prejudiciálnou vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o poslednej časti žaloby žalobkyne, sama osebe však pre žalobkyňu praktický význam nemá, keďže rieši právne postavenie žalovaného a spoločnosti Slovak Telekom, a.s., ako jeho právneho predchodcu k pohľadávke na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 120,- €. V časti žaloby, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že nie je povinná zaplatiť žalovanému odplatu za jej postúpenie, preukázala nielen existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ale aj dôvodnosť takejto žaloby z hmotnoprávneho hľadiska. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a H. Y. bola uzatvorená zmluva o pripojení, ako aj dodatok k tejto zmluve. H. Y. nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmlúv a neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a.s., úhrady za poskytované služby a zmluvnú pokutu. Predmetný právny vzťah, teda vzťah medzi H. Y. a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu, ktorú uzatváral Slovak Telekom, a.s., ako dodávateľ a H. Y. ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj jej dodatok, boli dané spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Zmluva bola vyhotovená v predtlači, kde zo strany spotrebiteľa bolo možné dojednať len výber jednotlivých produktov poskytovaných spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ale zmluvné ustanovenia o platení zmluvnej pokuty boli už obsiahnuté v textoch zmluvy, ktorých obsah v žiadnom prípade spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Boli tak naplnené predpoklady § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že, vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy, zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. Zmluvná pokuta bola dojednaná ako pevná, ktorej výška bola rovnaká bez ohľadu na to, či zo strany spotrebiteľa došlo k porušeniu jeho povinnosti v prvý alebo posledný deň viazanosti, výška zmluvnej pokuty nebola v dodatku priamo a výslovne uvedená, ale obsahovala iba odkaz na tabuľku č. 1, ktorá mala tvoriť prílohu dodatku. Súd prvej inštancie dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom neprijateľnosť takejto zmluvnej pokuty bola opakovane konštatovaná aj súdnymi rozhodnutiami. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľky nemala. Súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka,
ktorej vznik sa odvodzuje od absolútne neplatného ustanovenia zmluvy, teda pohľadávka, ktorá nikdy nevznikla, nemôže byť ani postúpená zmluvou o postúpení. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s., tak nevznikla pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty voči H. Y. a nemohla ju ani postúpiť na žalovaného. Ani žalovaný sa nestal vlastníkom tejto pohľadávky a nemohol ju platne previesť na žalobkyňu a žalobkyni nemohla vzniknúť povinnosť žalovanému zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávky, keďže k postúpeniu pohľadávky nedošlo. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný v konaní úspech v rozsahu dvoch tretín, súd mu priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 33,33 %.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku, ktorým určil, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť žalovanému sumu 60,- € s príslušenstvom titulom odplaty podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.2.2017 uzavretej so žalovaným, podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného, nárok jeho právneho predchodcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je daný iba v prípade, kedy súd takto o nároku rozhodol v konkrétnej veci, konkrétnom spore, k čomu ale nedošlo v prejednávanom prípade. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tým, že existujú súdne rozhodnutia, ktorými bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskom spore priznaný. Ďalej poukázal na to, že ak súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, je otázne, či mohol v prvom výroku žalobe vyhovieť. Uvedeným postupom, podľa žalovaného, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazujúc na § 220 ods. 1 C.s.p. ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Sžo 191/2010, sp.zn. 2 M Cdo 7/2009, sp.zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30.11.2009, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 107/07 odvolateľ konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je súladné s uvedeným ustanovením C.s.p., ako aj dotknutými rozhodnutiami. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 201/2014 odvolateľ konštatoval, že je porušením princípu právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne. Odvolaciemu súdu navrhol aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom II. a III., podala včas odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na § 228 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak, namietala, že uvedené súdne rozhodnutie nepredstavuje jej komplexnú ochranu a žalovanému necháva priestor pre ďalšie kroky voči nej. Ďalej poukázala aj na to, že paradoxným je aj výrok o náhrade trov konania, kedy podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu by mal byť žalobca skôr úspešný ako neúspešný. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nepostupoval podľa § 138 C.s.p. a nevyzval žalobkyňu na čiastočné späťvzatie žaloby pre jej nedôvodnosť. Namietala, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k výroku o náhrade trov konania, keďže ho bližšie neodôvodnil, preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil a v tomto rozsahu vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že žalovaný sa na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 4.9.2015 uzavretej s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO 35 763 469, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka číslo 2081/B, nestal vlastníkom pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 120,- € a jej príslušenstva voči H. Y., J. XXX, dátum narodenia XX.X.XXXX, z dôvodu, že obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., táto pohľadávka platne nevznikla a obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., túto pohľadávku nevlastnila a ďalej určil, že žalobkyňa sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.2.2017
uzavretej so žalovaným nestala vlastníkom pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 120,- € a jej príslušenstva voči H. Y., J. XXX, dátum narodenia XX.X.XXXX, z dôvodu, že žalovaný túto pohľadávku nevlastnil. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Výrok súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním napadol žalovaný, považuje za vecne správny. Dôvodí, že pokiaľ bol pôvodný nárok Slovak Telekom, a.s., založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, tento nemohol byť postúpený na žalovaného (nemožno postúpiť neexistujúcu pohľadávku), a teda ďalší nárok na odplatu za ďalšie „postúpenie" takéhoto neexistujúceho nároku (zo žalovaného na žalobkyňu) nemôže byť daný. Iné súdne rozhodnutia, ktorými bol nárok Slovak Telekom, a.s., v inom konaní priznaný, nie sú v prejednávanej veci relevantné. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a nemožnosť vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že by pri druhom zamietavom výroku nebolo možné prvým kladným výrokom jej žalobe vyhovieť. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý prvý výrok rozsudku potvrdil ako vecne správny.
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v predmetnej veci podal odvolanie a pokiaľ je voči žalovanému žaloba bez ohľadu na dôvody zamietnutá, je takéto rozhodnutie pre žalovaného priaznivé. V ostatnom poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní podanom v predmetnej právnej veci.
6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.
7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. augusta 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne ani žalovaného nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
8.1. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p. domáhala určenia, že žalovaný sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s jeho právnym predchodcom nestal vlastníkom pohľadávky titulom zmluvnej pokuty, ďalej určenia, že žalobkyňa sa nestala vlastníčkou dotknutej pohľadávky a to na základe zmluvy o jej postúpení uzavretej so žalovaným, ako aj určenia, že nie je povinná titulom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zaplatiť žalovanému sumu 60,- €. 8.2. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v prejednávanom prípade nevyplýva z osobitného predpisu, správne sa preto súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to v prípade všetkých troch určovacích petitov. 8.3. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak ešte nedošlo k porušeniu práva žalobcu, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené a určovacou žalobou možno predísť ďalším sporom. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že určovacia žaloba bola pre žalobkyňu jediným vhodným a možným právnym prostriedkom odstránenia jej právnej neistoty, keď ju žalovaný opakovane vyzýval na zaplatenie odplaty titulom zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi nimi ako aj prostriedkom, ako predísť žalobe žalovaného o zaplatenie uvedenej odplaty. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v prejednávanom prípade absentoval naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom pohľadávky titulom zmluvy o jej postúpení uzavretej medzi ním a jeho právnym predchodcom ako aj na určení, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pohľadávky titulom zmluvy o jej postúpení uzavretej medzi ňou a žalovaným. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobkyňou navrhované určenie je vo vzťahu k nej bez významu, keďže ani v prípade vyhovenia
žalobe žalobkyne v tejto časti by sa jej právne postavenie nezmenilo. Praktický význam s dopadom na právne postavenie žalobkyne má určenie, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť žalovanému sumu 60,- € titulom odplaty za postúpenie pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Určením, že žalobkyňa uvedenú povinnosť v zmysle spomínanej zmluvy nemá, sa definitívne vyrieši jej postavenie ako účastníka zmluvy o postúpení, keďže žiadne iné povinnosti žalobkyni z tejto zmluvy nevyplývajú (čl. II bod 2.2. zmluvy na č.l. 36 a 37 spisu). K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie po vyriešení otázky nadobudnutia pohľadávky žalovaným, resp. žalobkyňou ako otázky prejudiciálnej. 8.4. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 138 C.s.p. a nevyzval ju na čiastočné späťvzatie žaloby pre jej nedôvodnosť, odvolací súd uvádza, že uvedený procesný postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za postup, ktorým by sa strane znemožňovalo uskutočnenie jej procesného práva v takej miere, že by došlo k porušenie práva na spravodlivý proces. Takýto dôsledok zo znenia ustanovenia § 138 C.s.p. nevyplýva. 8.5. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil výrok o trovách konania. Z odôvodnenia výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %, je zrejmé, že súd postupoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa sa v prejednávanom spore domáhala svojich práv tromi výrokmi, pričom súd prvej inštancie vyhovel žalobe v jednom výroku a v dvoch výrokoch žalobu zamietol, pomer úspechu žalobkyne a žalovaného je 1/3 ku 2/3, čistý úspech žalovaného preto predstavuje 1/3, správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.
9.1. Žalovaný ako odvolateľ namietal, že nárok jeho právneho predchodcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je daný iba v prípade, kedy súd takto o nároku rozhodol v konkrétnej veci, konkrétnom spore, k čomu ale v prejednávanom prípade nedošlo. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie otázku nároku na zmluvnú pokutu a následne otázku postúpenia pohľadávky vzniknutej titulom zmluvnej pokuty riešil ako otázku predbežnú. Vzťah, ktorý s uvedenou zmluvnou pokutou bezprostredne súvisel (medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a H. Y.), posúdil ako vzťah spotrebiteľský, medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ustanovenia o zmluvnej pokute, obsiahnuté v texte zmluvy. Dospel k správnemu záveru, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne, nebola výsledkom dojednania zmluvných strán, keď spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Zmluvy o pripojení a Dodatky k nim (súčasťou ktorých sú aj ustanovenia o zmluvnej pokute) uzatvára ako typové zmluvy bez možnosti ovplyvniť ich ustanovenia zo strany spotrebiteľa. Navyše zmluvná pokuta bola dojednaná ako pevná suma bez prihliadnutia na časový moment porušenia povinnosti zo strany spotrebiteľa. 9.2. Žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so súdnymi rozhodnutiami, ktorými bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v spotrebiteľskom spore priznaný. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne, uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, podľa ktorej závery iných súdnych rozhodnutí nie sú pre prejednávanú vec relevantné. Zároveň ale poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2018, sp.zn. II. ÚS 255/2018, ktorým ústavný súd odmietol ako neopodstatnenú sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 90/2017 a jeho uznesením zo dňa 29.11.2017, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 32/2017 a jeho rozsudkom zo dňa 16.2.2017, ktorým tento potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v Dodatku k Zmluve o pripojení. 9.3. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné
dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Žalovaný preto nedôvodne namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04, uvádza, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994).
10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 2 C.s.p. Ani jedna zo strán konania nemala v odvolacom konaní úspech, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).