Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)de7/392227.d0501b.pdf
PDF · 136.16 KB
No categories available
7Cdo/201/2014
Najvyšší súd 7 Cdo 201/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1) M. K., bytom
v B.B., 2) A. K., bytom v B.B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou LEGAL
ADVISORS SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klariská č. 14, proti odporcovi:
Stavebné bytové družstvo Trenčianska, so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 22, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu A.J.P. PETRUS spol. s r.o., so sídlom
v Bratislave, Drobného č. 22, zastúpený Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom
v Bratislave, Čapkova č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C 62/2010, o dovolaní navrhovateľov 1) a 2)
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2013, sp. zn. 5 Co 153/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. júla
2013, sp. zn. 5 Co 153/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobným návrhom na Okresnom súde Bratislava II podanom 12. apríla 2010
sa navrhovatelia 1) a 2) domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu vo výške X. pozemkov parc. č. X./X., zastavaná plocha a nádvoria
2 2
o výmere 213 ma parc. č. X./X., ostatné plochy o výmere 37 mzapísané na LV č. X.
vedené Správou katastra B., obec B. – m. č. R., katastrálne územie R.. Svoj nárok odvodzujú
zo Zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 19. apríla 2005, uzavretej medzi navrhovateľmi
a odporcom.
Okresný súd Bratislava II uznesením zo 7. februára 2012, č. k. 45 C 62/2010–164
nepripustil vstup spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Drobného
č. 22, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, so sídlom v Bratislave, Čapkova
č. 2 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie
vedľajšieho účastníka uznesením z 31. mája 2012, sp. zn. 5 Co 211/2012 uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe vedľajší účastník je tretia
osoba, ktorá sa vedľajším účastníkom stane okamihom, kedy dôjde súdu oznámenie,
ţe vstupuje do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridruţuje. Prípustnosťou vedľajšieho
účastníctva sa súd zaoberá aţ keď niektorý účastník namietne neprípustnosť vedľajšieho
účastníctva, čo v danej veci namietol odporca. Súd prvého stupňa namiesto vyhovenia alebo
zamietnutia návrhu odporcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní rozhodol
o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka na starne odporcu do konania neuvedomujúc si,
ţe vedľajší účastník sa týmto stáva uţ momentom, kedy súdu príde jeho oznámenie o vstupe
do konania.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 22. augusta 2012, č. k. 45 C 62/2010–194
návrhu odporcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vyhovel. S prihliadnutím na povahu
sporu, v ktorom sa rieši otázka vlastníctva nehnuteľnosti, súd má za to, ţe spoločnosť
A.J.P. PETRUS spol. s r.o. nemá právny záujem na výsledku sporu, keďţe jeho výsledok
nijako neovplyvní jeho postavenie ako veriteľa odporcu.
Krajský súd v Bratislave na opätovné odvolanie vedľajšieho účastníka uznesením
z 31. júla 2013, sp. zn. 5 Co 153/2013 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh
odporcu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietol. V kontexte
zákonných ustanovení dospel k záveru, ţe v tomto prípade existuje právny záujem účastníka
na výsledku konania a úspechu odporcu na strane ktorého vstupuje. Vedľajšiemu účastníkovi
svedčí exekučné záloţné právo na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania. Vedľajší
účastník má eminentný záujem na výsledku konania, nakoľko od výsledku konania
v predmetnej veci je závislé jeho postavenie vo vzťahu k svojmu veriteľovi (odporcovi
v konaní). Úspech odporcu v konaní je logickým záujmom vedľajšieho účastníka, nakoľko
odporcov prípadný neúspech bude mať vplyv na jeho práva vyplývajúce z hmotného práva.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia 1) a 2).
Uznesenie odvolacieho súdu napadli z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhovateľom ako účastníkom konania bola postupom
odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Navrhli
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne uznesenie
odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania vyhovie. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňovali
tým, ţe právne postavenie vedľajšieho účastníka ako osoby, ktorej svedčí zriadené exekučné
záloţné právo na predmetných nehnuteľnostiach, nemôţe byť v rámci hmotného práva
rozhodnutím vo veci samej nijakým spôsobom dotknuté s poukazom na § 169 zákona
č. 233/1995 Z. z. (pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záloţné právo, moţno
vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi
nehnuteľnosti). Tieţ poukázali na to, ţe predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva
je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. na víťazstve účastníka,
ku ktorému vedľajší účastník pristupuje. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím právne
postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).
Právny záujem vedľajšieho účastníka je potrebné preukázať a skúmať v prípade, ţe bola
vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, teda skúmať, či rozhodnutím súdu
bude ovplyvnené právne postavenie vedľajšieho účastníka. Sú názoru, ţe v konkrétnom
prípade rozhodnutím súdu v predmetnom konaní nebudú dotknuté práva a povinnosti
vedľajšieho účastníka z titulu jeho postavenia ako veriteľa odporcu. Neexistuje v danom
prípade právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu. V tejto súvislosti poukázali
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 235/2007 a sp. zn.
3 Obo 21/1998. Odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnili tým, ţe napadnuté uznesenie
rieši rovnakú právnu otázku podstatne odlišným spôsobom neţ skoršie rozhodnutie toho
istého odvolacieho súdu bez toho, aby odvolací súd argumentačne sa so skoršími
rozhodnutiami vysporiadal. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
z 28. októbra 2011, sp. zn. 14 Co 253/2011. Obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom
právne posudzované. Je potrebné takýto postup povaţovať za diskriminačný, ktorý rovnaké
alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemoţno objektívne
a rozumne odôvodniť. Poukázali na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
(II. ÚS 159/2007, III. ÚS 328/2005, IV. ÚS 88/2007, PL. ÚS 21/2000, PL. ÚS 6/2004,
I. ÚS 87/1993, II. ÚS 80/1999, III. ÚS 356/2006, PL. ÚS 16/1995, III. ÚS 192/2006,
IV. ÚS 209/2010, II. ÚS 177/2006 a IV. ÚS 92/2009) ako aj judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (5 Cdo 47/2012).
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení ţiadal aby dovolací súd dovolanie zamietol.
Domáhal sa aj trov dovolacieho konania. Uviedol, ţe súdna prax ustálila, ţe veriteľ, pokiaľ
má súdom priznanú pohľadávku voči svojmu dlţníkovi, má bez ďalšieho naliehavý právny
záujem na ţalovaní vlastníckeho práva dlţníka k nehnuteľnosti (resp. inej veci), ktorá bola
u majetku dlţníka prevedená neplatnou prevodnou zmluvou. Poukázal na judikát NS ČR
č. 78/2006 (č. k. 30 Cdo 1943/2004). Má za to, ţe má naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., lebo samotné postavenie vedľajšieho účastníka ako veriteľa súdom
právoplatne priznaných pohľadávok voči odporcovi tento preukazuje. Určením vlastníckeho
práva navrhovateľa k spornému spoluvlastníckemu podielu by vedľajší účastník stratil práva
záloţného veriteľa.
Odporca a sa k dovolaniu navrhovateľov 1) a 2) nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenými
osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o uznesenie,
proti ktorému je prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie
bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie
je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 242 ods.1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;
obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie.
Navrhovatelia 1) a 2) v dovolaní namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, ţe odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhovení návrhu odporcu na vyslovenie
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o., zastúpenej
JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
odporcu a tento návrh zamietol. Konštatoval, ţe existuje právny záujem na výsledku konania.
Tento právny záver odvolacieho súdu povaţuje dovolací súd za nesprávny.
Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
o neplatnosť manţelstva alebo o určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, ţe predpokladom prípustnosti
vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny
záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho
účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).
Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v jednotlivých ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku bliţšie špecifikovaný. Zákonodarca ponechal na úvahe súdu v
kaţdom jednotlivom prípade jeho výklad a aplikáciu. Hlavným účelom a zmyslom
vedľajšieho účastníctva, ktorý musí súd vţdy zohľadňovať, je pomoc vedľajšieho účastníka
jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto právneho inštitútu je teda v konkrétnom spore
posilniť postavenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, za predpokladu,
ţe vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedané tento má
právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého ako vedľajší účastník podporuje. Inštitút
vedľajšieho účastníctva teda neslúţi len k ochrane záujmov tretích osôb (vedľajšieho
účastníka) ale zároveň i k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu
vedľajší účastník pristúpil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, ţe pokiaľ ustanovenie
§ 93 ods. 1 O.s.p. hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda na víťazstve
podporovaného účastníka, nestačí iba záujem materiálny, morálny a podobne. Musí
ísť o existujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom na hmotné
právo. Musí ísť o právny záujem na víťazstve účastníka z dôvodu, ţe vedľajší účastník
je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého
procesnej strane účastník vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu procesne pomáhať strane,
na ktorej vystupuje z dôvodu, ţe prípadné víťazstvo účastníka, na ktorého strane vystupuje,
môţe ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie. Vedľajší účastník musí byť dotknutý vo sfére
svojho hmotnoprávneho postavenia. Pri rozhodovaní súdu je predovšetkým uvedené
hmotnoprávne kritérium. Ak je vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,
vedľajší účastník musí preukázať tento hmotnoprávny záujem.
Skutočnosť, ţe vedľajší účastník je veriteľom odporcu nezakladá právny záujem
na výsledku konania ako má na mysli § 93 ods. 1 O.s.p. V tomto prípade ide vyslovene
o majetkový záujem. Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku predmetného konania
nemoţno vyvodiť ani z jeho postavenia oprávneného v exekučných veciach vedených
pod sp. zn. EX 6757/2008, EX 6771/2008, EX 6790/2008, EX 6758/2008, EX 6592/2008,
EX 6794/2008, EX 6882/2009. Prípadným určením spoluvlastníctva navrhovateľov nedôjde
k zmene právneho postavenia vedľajšieho účastníka v rámci hmotného práva,
keď ustanovenie § 169 Exekučného poriadku umoţňuje vykonať exekúciu v prípade zriadenia
záloţného exekučného práva aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi priamo zo zákona.
Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v prípade námietky neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší
účastník, stáva takýmto účastníkom aţ právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu
a nie oznámením vstupu do konania, ako mylne uvádza odvolací súd.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu
odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím
postupom (ne)odňal navrhovateľom 1) a 2) moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci
sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok
znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
Podľa obsahu dovolania dovolatelia zastávajú názor, v zmysle ktorého im súd odňal
moţnosť pred súdmi konať tým, ţe napadnuté uznesenie rieši rovnakú právnu otázku
podstatne odlišným spôsobom neţ skoršie rozhodnutie toho istého odvolacieho súdu bez toho,
aby odvolací súd argumentačne sa so skoršími rozhodnutiami vysporiadal.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“).
Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
ako dôvodom zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie
je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo,
ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne takouto
vadou postihnuté.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu.
K zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp
právnej istoty. Súčasťou právnej istoty je poţiadavka predvídateľnosti konania orgánov
verejnej moci. Od princípu právnej istoty moţno odvodiť aj poţiadavku, aby súdy aplikovali
právnu normu v rovnakých podmienkach vţdy rovnakým spôsobom.
Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, ţe súčasťou princípu právnej istoty je tieţ
poţiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, ţe obdobné situácie musia byť rovnakým
spôsobom právne posudzované, pretoţe inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty
a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa
názoru ústavného súdu za diskriminačný moţno povaţovať taký postup, ktorý rovnaké alebo
analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemoţno objektívne a rozumne
odôvodniť (napr. rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/1993, PL. ÚS 16/1995,, II. ÚS 80/1999,
II. ÚS 243/2005, IV. ÚS 14/2007). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku
konštatuje, ţe je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne
odlišne, pričom práve úlohou najvyššieho súdu je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia.
Vychádzajúc z faktu, ţe princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je súd
(sudca) nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť
jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup,
ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu
ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá uţ bola právoplatne vyriešená,
podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi
rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy
a môţe tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Princíp právnej istoty a princíp predvídateľného rozhodovania má svoje opodstatnené
postavenie v právnom štáte, ale i limity, pretoţe popri ňom stoja aj ďalšie právne princípy,
doktríny (napr. spravodlivosť, proporcionalita, legalita a iné).
Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak,
ţe návrh odporcu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietol
s odôvodnením, ţe v danom prípade existuje právny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania a úspechu odporcu, na strane ktorého vystupuje, nakoľko je nepochybné,
ţe vedľajšiemu účastníkovi svedčí exekučné záloţné právo na nehnuteľnostiach, o určenie
vlastníctva ku ktorým v tomto konaní ide.
Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 47/2012, ktoré rieši totoţnú otázku vedľajšieho účastníctva odlišným
spôsobom.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nedáva dostatočné odpovede na skutkové a právne
otázky tohto prípadu, prečo rozhodol odlišne.
Odvolací súd v danom prípade svoj záver odôvodnil stručne bez presvedčivých
právnych premís, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
prípadu. Takéto odôvodnenie potom prima facie prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti
o presvedvedčivosti rozhodnutia a spravodlivom usporiadaní vzťahov.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe postupom odvolacieho
súdu bola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie (§243b O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová