Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/201/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1) M. K., bytom

v B.B., 2) A. K., bytom v B.B., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou LEGAL

ADVISORS SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Klariská č. 14, proti odporcovi:

Stavebné bytové družstvo Trenčianska, so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 22, za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu A.J.P. PETRUS spol. s r.o., so sídlom

v Bratislave, Drobného č. 22, zastúpený Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom

v Bratislave, Čapkova č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov 1) a 2)

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. júla

2013, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobným návrhom na Okresnom súde Bratislava II podanom 12. apríla 2010

sa navrhovatelia 1) a 2) domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu vo výške X. pozemkov parc. č. X./X., zastavaná plocha a nádvoria

2 2

o výmere 213 ma parc. č. X./X., ostatné plochy o výmere 37 mzapísané na LV č. X.

vedené Správou katastra B., obec B. – m. č. R., katastrálne územie R.. Svoj nárok odvodzujú

zo Zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 19. apríla 2005, uzavretej medzi navrhovateľmi

a odporcom.

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 7. februára 2012, č. k. 45 C 62/2010–164

nepripustil vstup spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Drobného

č. 22, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, so sídlom v Bratislave, Čapkova

č. 2 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

2

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie

vedľajšieho účastníka uznesením z 31. mája 2012, sp. zn. uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe vedľajší účastník je tretia

osoba, ktorá sa vedľajším účastníkom stane okamihom, kedy dôjde súdu oznámenie,

ţe vstupuje do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridruţuje. Prípustnosťou vedľajšieho

účastníctva sa súd zaoberá aţ keď niektorý účastník namietne neprípustnosť vedľajšieho

účastníctva, čo v danej veci namietol odporca. Súd prvého stupňa namiesto vyhovenia alebo

zamietnutia návrhu odporcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní rozhodol

o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka na starne odporcu do konania neuvedomujúc si,

ţe vedľajší účastník sa týmto stáva uţ momentom, kedy súdu príde jeho oznámenie o vstupe

do konania.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 22. augusta 2012, č. k. 45 C 62/2010–194

návrhu odporcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vyhovel. S prihliadnutím na povahu

sporu, v ktorom sa rieši otázka vlastníctva nehnuteľnosti, súd má za to, ţe spoločnosť

A.J.P. PETRUS spol. s r.o. nemá právny záujem na výsledku sporu, keďţe jeho výsledok

nijako neovplyvní jeho postavenie ako veriteľa odporcu.

Krajský súd v Bratislave na opätovné odvolanie vedľajšieho účastníka uznesením

z 31. júla 2013, sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh

odporcu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietol. V kontexte

zákonných ustanovení dospel k záveru, ţe v tomto prípade existuje právny záujem účastníka

na výsledku konania a úspechu odporcu na strane ktorého vstupuje. Vedľajšiemu účastníkovi

svedčí exekučné záloţné právo na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania. Vedľajší

účastník má eminentný záujem na výsledku konania, nakoľko od výsledku konania

v predmetnej veci je závislé jeho postavenie vo vzťahu k svojmu veriteľovi (odporcovi

v konaní). Úspech odporcu v konaní je logickým záujmom vedľajšieho účastníka, nakoľko

odporcov prípadný neúspech bude mať vplyv na jeho práva vyplývajúce z hmotného práva.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia 1) a 2).

Uznesenie odvolacieho súdu napadli z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( a navrhovateľom ako účastníkom konania bola postupom

odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Navrhli

3

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne uznesenie

odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe návrhu navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu

vedľajšieho účastníka do konania vyhovie. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňovali

tým, ţe právne postavenie vedľajšieho účastníka ako osoby, ktorej svedčí zriadené exekučné

záloţné právo na predmetných nehnuteľnostiach, nemôţe byť v rámci hmotného práva

rozhodnutím vo veci samej nijakým spôsobom dotknuté s poukazom na § 169 zákona

č. (pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záloţné právo, moţno

vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi

nehnuteľnosti). Tieţ poukázali na to, ţe predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva

je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. na víťazstve účastníka,

ku ktorému vedľajší účastník pristupuje. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím právne

postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Právny záujem vedľajšieho účastníka je potrebné preukázať a skúmať v prípade, ţe bola

vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, teda skúmať, či rozhodnutím súdu

bude ovplyvnené právne postavenie vedľajšieho účastníka. Sú názoru, ţe v konkrétnom

prípade rozhodnutím súdu v predmetnom konaní nebudú dotknuté práva a povinnosti

vedľajšieho účastníka z titulu jeho postavenia ako veriteľa odporcu. Neexistuje v danom

prípade právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu. V tejto súvislosti poukázali

na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn.

. Odňatie moţnosti konať pred súdom odôvodnili tým, ţe napadnuté uznesenie

rieši rovnakú právnu otázku podstatne odlišným spôsobom neţ skoršie rozhodnutie toho

istého odvolacieho súdu bez toho, aby odvolací súd argumentačne sa so skoršími

rozhodnutiami vysporiadal. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

z 28. októbra 2011, sp. zn. . Obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom

právne posudzované. Je potrebné takýto postup povaţovať za diskriminačný, ktorý rovnaké

alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemoţno objektívne

a rozumne odôvodniť. Poukázali na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky

(, , , , ,

, , , , ,

, a ) ako aj judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ().

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení ţiadal aby dovolací súd dovolanie zamietol.

Domáhal sa aj trov dovolacieho konania. Uviedol, ţe súdna prax ustálila, ţe veriteľ, pokiaľ

má súdom priznanú pohľadávku voči svojmu dlţníkovi, má bez ďalšieho naliehavý právny

záujem na ţalovaní vlastníckeho práva dlţníka k nehnuteľnosti (resp. inej veci), ktorá bola

u majetku dlţníka prevedená neplatnou prevodnou zmluvou. Poukázal na judikát NS ČR

č. 78/2006 (č. k. ). Má za to, ţe má naliehavý právny záujem v zmysle § 80

písm. c/ , lebo samotné postavenie vedľajšieho účastníka ako veriteľa súdom

právoplatne priznaných pohľadávok voči odporcovi tento preukazuje. Určením vlastníckeho

práva navrhovateľa k spornému spoluvlastníckemu podielu by vedľajší účastník stratil práva

záloţného veriteľa.

Odporca a sa k dovolaniu navrhovateľov 1) a 2) nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenými

osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o uznesenie,

proti ktorému je prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie.

Navrhovatelia 1) a 2) v dovolaní namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, ţe odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o vyhovení návrhu odporcu na vyslovenie

neprípustnosti vedľajšieho účastníctva spoločnosti A.J.P. PETRUS spol. s r.o., zastúpenej

JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

odporcu a tento návrh zamietol. Konštatoval, ţe existuje právny záujem na výsledku konania.

Tento právny záver odvolacieho súdu povaţuje dovolací súd za nesprávny.

Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

o neplatnosť manţelstva alebo o určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom

súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (, ).

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, ţe predpokladom prípustnosti

vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,

t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny

záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté právne postavenie vedľajšieho

účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva).

Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v jednotlivých ustanoveniach

bliţšie špecifikovaný. Zákonodarca ponechal na úvahe súdu v

kaţdom jednotlivom prípade jeho výklad a aplikáciu. Hlavným účelom a zmyslom

vedľajšieho účastníctva, ktorý musí súd vţdy zohľadňovať, je pomoc vedľajšieho účastníka

jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto právneho inštitútu je teda v konkrétnom spore

posilniť postavenie účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, za predpokladu,

ţe vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedané tento má

právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého ako vedľajší účastník podporuje. Inštitút

vedľajšieho účastníctva teda neslúţi len k ochrane záujmov tretích osôb (vedľajšieho

účastníka) ale zároveň i k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu

vedľajší účastník pristúpil.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, ţe pokiaľ ustanovenie

hovorí o právnom záujme na výsledku sporu, teda na víťazstve

podporovaného účastníka, nestačí iba záujem materiálny, morálny a podobne. Musí

ísť o existujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom na hmotné

právo. Musí ísť o právny záujem na víťazstve účastníka z dôvodu, ţe vedľajší účastník

je hmotnoprávne dotknutý rozhodnutím súdu vo veci samej voči účastníkovi, na ktorého

procesnej strane účastník vystupuje. Vedľajší účastník má za úlohu procesne pomáhať strane,

na ktorej vystupuje z dôvodu, ţe prípadné víťazstvo účastníka, na ktorého strane vystupuje,

môţe ovplyvniť jeho hmotnoprávne postavenie. Vedľajší účastník musí byť dotknutý vo sfére

svojho hmotnoprávneho postavenia. Pri rozhodovaní súdu je predovšetkým uvedené

hmotnoprávne kritérium. Ak je vznesená námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva,

vedľajší účastník musí preukázať tento hmotnoprávny záujem.

Skutočnosť, ţe vedľajší účastník je veriteľom odporcu nezakladá právny záujem

na výsledku konania ako má na mysli V tomto prípade ide vyslovene

o majetkový záujem. Právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku predmetného konania

nemoţno vyvodiť ani z jeho postavenia oprávneného v exekučných veciach vedených

pod sp. zn. EX 6757/2008, EX 6771/2008, EX 6790/2008, EX 6758/2008, EX 6592/2008,

EX 6794/2008, EX 6882/2009. Prípadným určením spoluvlastníctva navrhovateľov nedôjde

k zmene právneho postavenia vedľajšieho účastníka v rámci hmotného práva,

keď ustanovenie § 169 Exekučného poriadku umoţňuje vykonať exekúciu v prípade zriadenia

záloţného exekučného práva aj voči neskoršiemu nadobúdateľovi priamo zo zákona.

Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v prípade námietky neprípustnosti

vedľajšieho účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší

účastník, stáva takýmto účastníkom aţ právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu

a nie oznámením vstupu do konania, ako mylne uvádza odvolací súd.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal navrhovateľom 1) a 2) moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti

konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci

sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok

znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

Podľa obsahu dovolania dovolatelia zastávajú názor, v zmysle ktorého im súd odňal

moţnosť pred súdmi konať tým, ţe napadnuté uznesenie rieši rovnakú právnu otázku

podstatne odlišným spôsobom neţ skoršie rozhodnutie toho istého odvolacieho súdu bez toho,

aby odvolací súd argumentačne sa so skoršími rozhodnutiami vysporiadal.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva

účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa

ako dôvodom zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie

je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne takouto

vadou postihnuté.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

K zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp

právnej istoty. Súčasťou právnej istoty je poţiadavka predvídateľnosti konania orgánov

verejnej moci. Od princípu právnej istoty moţno odvodiť aj poţiadavku, aby súdy aplikovali

právnu normu v rovnakých podmienkach vţdy rovnakým spôsobom.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, ţe súčasťou princípu právnej istoty je tieţ

poţiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, ţe obdobné situácie musia byť rovnakým

spôsobom právne posudzované, pretoţe inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty

a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa

názoru ústavného súdu za diskriminačný moţno povaţovať taký postup, ktorý rovnaké alebo

analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemoţno objektívne a rozumne

odôvodniť (napr. rozhodnutia ÚS SR , ,, ,

, ). Podobne aj ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku

konštatuje, ţe je v rozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne

odlišne, pričom práve úlohou najvyššieho súdu je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia.

Vychádzajúc z faktu, ţe princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je súd

(sudca) nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť

jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup,

ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu

ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá uţ bola právoplatne vyriešená,

podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi

rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle

a môţe tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

Princíp právnej istoty a princíp predvídateľného rozhodovania má svoje opodstatnené

postavenie v právnom štáte, ale i limity, pretoţe popri ňom stoja aj ďalšie právne princípy,

doktríny (napr. spravodlivosť, proporcionalita, legalita a iné).

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak,

ţe návrh odporcu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva zamietol

s odôvodnením, ţe v danom prípade existuje právny záujem vedľajšieho účastníka

na výsledku konania a úspechu odporcu, na strane ktorého vystupuje, nakoľko je nepochybné,

9

ţe vedľajšiemu účastníkovi svedčí exekučné záloţné právo na nehnuteľnostiach, o určenie

vlastníctva ku ktorým v tomto konaní ide.

Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , ktoré rieši totoţnú otázku vedľajšieho účastníctva odlišným

spôsobom.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nedáva dostatočné odpovede na skutkové a právne

otázky tohto prípadu, prečo rozhodol odlišne.

Odvolací súd v danom prípade svoj záver odôvodnil stručne bez presvedčivých

právnych premís, ktoré bolo nutné zodpovedať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti

prípadu. Takéto odôvodnenie potom prima facie prirodzene vzbudzuje dôvodné pochybnosti

o presvedvedčivosti rozhodnutia a spravodlivom usporiadaní vzťahov.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe postupom odvolacieho

súdu bola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. augusta 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová