Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-90-2018.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. pre A., A. XXX XX Z. G. E., 2/ M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, XXX XX A., v konaní zast. Združením slovenských spotrebiteľov, so sídlom Palisády 22, Bratislava, o zaplatenie 11.471,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
V časti o zaplatenie sumy 5.003,99 eur a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 2.973,64 eur od 14.9.2016 do zaplatenia sa konanie zastavuje.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.467,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.467,26 eur od 14.9.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, došlým tunajšiemu súdu dňa 30.11.2018, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.471,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny 9.440,90 eur od 14.9.2016 do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania.
2. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, poskytla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2013 žalovaným úver vo výške 12.100,- eur, s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12,9%. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť formou dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalovaní svoj záväzok splácať úver neplnili riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných k úhrade dlžných splátok a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu v súlade s článkom 8 bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne vyhlásil ku dňu 22.8.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému 1 doručené dňa 29.8.2016 a žalovanej 2 dňa 28.8.2016 v súlade s ustanovením článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne. Nakoľko žalovaní nezaplatili dlžnú sumu v poskytnutej 15-dňovej lehote, od 14.9.2016 sa dostali do omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 111/2016/CE zo dňa 9.12.2016 bola pohľadávka voči žalovaným z nezaplateného úveru v celosti vo výške 12.878,83 eur postúpená žalobcovi ako postupníkovi.
3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, zmluvu o postúpení pohľadávok, špecifikáciu odovzdanej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, poštový podací hárok zo dňa 27.12.2016, zmluvu o splátkovom úvere, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.8.2016 a doručenky zo dňa 1.12.2016 a výzvy zo dňa 11.7.2016.
4. Žalovaný 1 vo vyjadrení zo dňa 20.11.2019 uviedol, že podľa písomných dokumentov sa zmluva mala uzavrieť v auguste roku 2013. V tom čase boli na výlete v Bardejove, vzhľadom na svoj terajší zdravotný stav si nepamätá, či boli aj v pobočke Slovenskej sporiteľne. Dôkazné listiny o splátkovom úvere nemá, určite ich má jeho manželka. Manželka od neho odišla pred piatimi rokmi, nevie kde sa teraz zdržiava. Od 1.2.2014 je prijímateľom sociálnej služby a býva v zariadení pre seniorov Z. G. E. (ZpS). Po celý čas, čo je v zariadení, ho manželka neprišla pozrieť, nie sú ani v telefonickom kontakte. V ďalšom vyjadrení zo dňa 5.11.2020 žalovaný 1 uviedol, že z jeho strany bola snaha o splácanie úveru. Pokiaľ nebol umiestnený v ZpS a nezhoršil sa mu zdravotný stav, riadne splácal úver, ktorý mali s manželkou., z 27 splátok po 294,28 eur zaplatil sám 16 splátok, kým neostal odkázaný na sociálnu službu. Následne po dvoch rokoch, keď ho kontaktovala Slovenská sporiteľňa, dohodol sa, že bude splácať aspoň po 50,- eur mesačne. Prvú splátku zaplatil 15.11.2016, ďalší mesiac však príkaz na úhradu nebol zrealizovaný. Potom kontaktoval pobočku Slovenskej sporiteľne, kde mu bolo oznámené, že týmto prípadom sa bude zaoberať iná spoločnosť, ktorá vymáha peniaze. Nikto ho už potom nekontaktoval. Ako dôkazy priložil príkazy na úhradu zo dňa 15.11.2016 a 16.12.2016.
5. Žalovaná 2 navrhla žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný. Potvrdila, že žalobca so žalovanou stranou uzavrel dňa 8.8.2013 zmluvu o splátkovom úvere. Namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, postúpenie pohľadávky považovala za neplatné a vzniesla aj námietku premlčania jednotlivých splátok. Pri svojej argumentácii poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, uznesenie Najvyššieho súdu s v konaní sp. zn. 7Cdo/201/2014, rozsudok C42-15 Súdneho dvora a viaceré rozsudky krajských súdov po prijatí predmetného rozsudku. Postúpenie pohľadávky považovala za neplatné z dôvodu, že žalobca i jeho právny predchodca konali v rozpore s ustanoveniami §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka, pretože oznámenie o postúpenie pohľadávky nebolo žalovanej vôbec doručené. Žalobca a jeho právny predchodca sa neriadili ani ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky len za splnenia určitých podmienok. Jednou z týchto podmienok je aj omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní po doručení výzvy. Nepredložením dôkazu o odoslaní a doručení výzvy žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu. Žalovaná mala za to, že žalobca nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, keďže nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Poukázala na to, že ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu, ktorú doložil v konaní. O tom, či vôbec výzva bola zaslaná a doručená žalovanému, žalobca žiadny dôkaz nepredložil. Žalovaná sa v tom čase nezdržiavala na žalobcom uvedenej adrese. Žalovaná sa podrobne vyjadrila aj k právnej úprave inštitútu premlčania, poukázala na komentáre a rozhodnutia súdov a s poukazom na tieto vzniesla námietku premlčania jednotlivých splátok, vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Žalovaná žiadne dôkazy nepredložila.
6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
7. Podaním došlým súdu dňa 4.9.2020 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovanej a zároveň vzal žalobu späť v časti 5.003,99 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2.973,64 eur od 14.9.2016 do zaplatenia. V tejto časti navrhol konanie zastaviť. Späťvzatie odôvodnil vznesenou námietkou bezúročnosti a námietkou premlčania. Žalovaných navrhoval zaviazať na zaplatenie sumy 6.467,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 14.9.2016 do zaplatenia a navrhoval priznať žalobcovi aj právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore. Ako ďalšie dôkazy predložil výzvy zo dňa 11.7.2016, spolu s poštovými obálkami, doručenky k oznámeniam o vyhlásení splatnosti úveru a položkovitý výpis z úverového účtu.
8. Žalobca uviedol, že žalovaní sa zaviazali splatiť úver vo výške 12.100,- eur formou 56 pravidelných splátok vo výške 294,28 eur, s dátumom splatnosti k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Celkové plnenie na úver predstavovalo 5.472,35 eur Rozdiel medzi poskytnutým úverom a plnením predstavuje sumu 6.627,- eur. Vzhľadom na vznesenú námietku bezúročnosti úveru predstavuje splátka úveru sumu 208,62 eur pri výške úveru 12.100,- eur a počte 58 splátok úveru. Námietka premlčania je tak dôvodná len čiastočne. K dátumu začatia sporu (30.11.2018) bolo splatných 27 splátok á 208,62 eur, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 25.9.2013. Ku dňu začatia sporu bolo zaplatených 26 splátok a časť 27. splátky v sume 48,23 eur, splatnej dňa 25.11.2015. Pri trojročnej premlčacej dobe tak nezaplatená splátka v zostatkovej sume 160,39 eur, splatná dňa 25.11.2015, je premlčaná.
9. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného 1, postupom v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).
10. Vyššie uvedený skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 2) nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov. Nebolo sporné, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 12.100,- eur a žalovaní splatili len sumu 5.472,35 eur. Žalovaní zmluvu o splátkovom úvere uzavreli obaja ako dlžníci, v čase uzavretia zmluvy boli, a stále ešte sú, manželia. V zmluve sa žalovaní zaviazali úver splatiť v 58 splátkach, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 25.9.2013 a posledná dňa 25.6.2018.
11. Uplatnený nárok súd posudzoval ako (i) vrátenie poskytnutého spotrebiteľského úveru, (ii) zaplatenie dohodnutého úroku z úveru podľa §§ 497 a 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a (iii) úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
12. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že nárok uplatnený v žalobe, v rozsahu po čiastočnom späťvzatí, je dôvodný. Predmetom sporu zostalo iba zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a vrátenou sumou, preto nebolo potrebné sa zaoberať námietkami žalovanej 2, ktoré sa týkali toho, že neboli dodržané ustanovenia zákona o spotrebných úveroch. Tieto námietky žalobca akceptoval a žalobu vzal v zodpovedajúcej časti späť.
13. V dôsledku skutočnosti, že úver bol od počiatku bezúročný a bez poplatkov, boli žalovaní povinní platiť splátky vo výške po 208,62 eur (12.100 eur : 58 splátok), ako správne uvádzal žalobca. Ku dňu podania žaloby na súd tak žalovaní zaplatili 26 splátok ( 5.472,35 eur : 208,62 eur) a čiastočne 27. splátku v sume 48,23 eur. Zostatok z tejto poslednej splátky vo výške 160,39 eur, ktorý bol splatný dňa 25.11.2015, tak bol premlčaný, lebo uplynula trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané právo nemožno veriteľovi priznať, ak sa dlžník premlčania dovolá. Priznaná suma 6.467,26 eur tak predstavuje poskytnutých 12.100,- eur - uhradených 5.472,35 eur - premlčaných 160,39 eur.
14. Spornou medzi stranami zostala len otázka aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu. Túto námietku žalovanej 2 súd neuznal ako dôvodnú.
15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
16. Z tohto ustanovenia vyplýva, že banka má právo postúpiť svoju pohľadávku za podmienky, že klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného dlhu vyzvaný a súčasne jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 dní. Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 11.7.2016 vyzvala žalovaných na zaplatenie
omeškaných splátok v celkovej výške 4.842,50 eur. Aj pri zohľadnení toho, že úver bol bez úrokov a poplatkov, je zrejmé, že žalovaní boli ku dňu 7.7.2016 v omeškaní s platením sumy takmer 2.000,- eur. Výzvu doručovala Slovenská sporiteľňa žalovaným na adresu O. ul. 11, Z. G. E., tzn. na adresu uvedenú v zmluve. Žalovaní neoznámili Slovenskej sporiteľni svoju novú adresu, preto sa nemôžu dovolávať neplatnosti postúpenia pohľadávky. Navyše, podľa článku 10 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne je klient povinný informovať banku o zmene údajov, ak tak neurobí, považuje sa doručenie na poslednú známu adresu za riadne vykonané. Žalovaný predložil dôkazy (poštové obálky, doručenky a poštový podací hárok), preukazujúce zaslanie výziev a oznámení obom žalovaným na poslednú známu adresu. Súd nezistil ani žiadny iný dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nedodržanie ustanovení § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka.
17 Z predchádzajúceho odseku vyplýva, že žalovaní riadne neplatili nielen dohodnuté splátku úveru, ale ani splátky úveru vo výške 208,62 eur mesačne, t.j. bez úroku a poplatkov. Právny predchodca žalobcu preto oprávnene, v súlade so zmluvnými podmienkami vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi neuhradený zostatok úveru vo výške 6.467,26 eur. So splnením povinnosti zaplatiť sú žalovaní od 14.9.2016 v omeškaní, preto sú povinní až do zaplatenia platiť žalobcovi z dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania vo výške podľa cit. nariadenia vlády.
18. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.
19. Pre úplnosť súd uvádza, že na rozhodnutie nemohla mať vplyv skutočnosť, že žalovaná 2 podala návrh na rozvod. Rozhodujúce bolo, že žalovaní boli obaja zmluvní dlžníci, nie to, že sú manželia. Záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver je preto spoločným záväzkom v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sú povinní splniť spoločne a nerozdielne.
20. Keďže splatnosť celej žalovanej sumy nastala už v roku 2016, súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP uložil žalovaným lehotu na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku.
21. Žalobca mal úspech v konaní približne v polovici, pretože v polovici zavinil zastavenie konania. Preto bolo podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
22. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 145 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.