Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-94-2019.pdf
PDF · 241.76 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne : Z. I., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : W. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenej spoločnosťou KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO : 50 290 762, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Miroslav Kadúc, PhD. proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101278090/2019 z 27. mája 2019 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako len „správca dane“) oznámením o daňovej kontrole č. 101144069/2017 zo dňa 31.05.2017 oznámil žalobkyni, že dňa 27.06.2017 začne daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015, november 2015 a december 2015. Oznámenie o daňovej kontrole prevzala žalobkyňa dňa 5. júna 2017.
2. Správca dane na základe výzvy na predloženie dôkazov č. 101510701/2017 zo dňa 10.07.2017 vyzval žalobkyňu postupom podľa § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“), aby predložila dôkazné prostriedky doklady - faktúry, na ktorých je uvádzaný odberateľ ´UNISEK´EOOD, kv. Ovcha kupel ul. 651, 16 18 Sofia, Bulharsko, DIČO : BG121031997 za predaj cukroviniek, preukazujúce, že špecifikované zdaniteľné obchody sa uskutočnili a preukázala tak splnenie podmienok zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“), pričom vo vzťahu k zdaňovaciemu konaniu december 2015, ktoré je predmetom daného správneho súdneho konania, konkrétne žiadal predložiť dôkazy k faktúram č. 15416, dátum dodania 12.12.2015 a č. 15417, dátum dodania 13.12.2015 (ďalej aj ako len „sporné faktúry“). Súčasne správca dane oboznámil žalobkyňu, že na posúdenie oprávnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné, aby sa písomne vyjadrila k spôsobu nakontaktovania sa s odberateľom uvedeným na sporných faktúrach; identifikovala osoby zastupujúce dodávateľa a odberateľa, ktoré dohodli obchody v zmysle sporných faktúr; vyjadrila sa, kto zabezpečoval prepravu tovaru k odberateľovi a predložila faktúry za prepravu; vyjadrila sa k úhrade týchto faktúr, resp. predložila ďalšie dôkazy
preukazujúce prepravu tovaru do iného členského štátu; predložila doklady preukazujúce kto, kedy a na základe akého pracovnoprávneho či iného vzťahu a prostredníctvom akej manipulačnej techniky vykonal vyskladnenie, nakládku, vykládku predávaného tovaru; predložila doklady o úhrade sporných faktúr a v prípade hotovostnej úhrady, aby identifikovala osobu, ktorá v mene daňového subjektu Z. I. prevzala hotovosť a v mene spoločnosti ´UNISEK´EOOD peniaze odovzdala; aby identifikovala osoby, ktoré dodali tovar uvedený na faktúrach a ktoré odovzdali dodávku; ďalej, aby uviedla, na akej adrese bol tovar odberateľovi ´UNISEK´EOOD odovzdaný; kto a kedy, v akých priestoroch potvrdil prevzatie tovaru v mene odberateľa ´UNISEK´EOOD na prepravných dokladoch; aby sa vyjadrila, kde na akej adrese mala tovar až do dňa predaja bulharskému odberateľovi uskladnený. Záverom tejto výzvy správca dane oboznámil žalobkyňu, že ak nepredloží vierohodné dôkazy a vyjadrenia k predmetným daňovým dokladom, bude predmetné dodávky tovaru v zmysle sporných faktúr považovať za dodanie tovaru v tuzemsku, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 daňového poriadku vo výške 10 243,47 eur. V odôvodnení tejto výzvy správca dane poukázal na to, že v súvislosti s daňovou kontrolou boli žalobkyňou ako dôkazy preukazujúce oprávnenosť nároku na oslobodenie od dane predložené faktúry, výdajky zo skladu, medzinárodné nákladné listy CMR a potvrdenia o prijatí tovaru zahraničným odberateľom, ktoré preukazujú len formálnu stránku uplatneného práva na oslobodenie od dane a tieto nie sú bez ďalšieho dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.
3. Žalobkyňa na výzvu správcu dane reagovala podaním zo dňa 29.07.2017, v ktorom uviedla, že vo vzťahu k odberateľovi ´UNISEK´EOOD konala s pánom L. J. a pani B. M., ktorých pozná od roku 2014, pričom títo ju v septembri 2015 telefonicky požiadali, či by ako splnomocnení zástupcovia firmy ´UNISEK ´EOOD mohli od októbra nakupovať tovar s tým, že od majiteľa firmy pána M. B. priniesli podpísané splnomocnenie, že ho môžu zastupovať v mene tejto firmy s platnosťou od 1.10.2015, ďalej predložili kópie dokladov o registrácii firmy a registrácii DPH. Ďalej uviedla, že obchody dohadoval cez sms správy a upresňoval telefonicky L. J. s S. I., pričom komunikácia prebiehala slovensko-bulharsky, keďže ide o slovanské príbuzné jazyky. Uviedla, že vyskladnenie, nakládku, vykládku predávaného tovaru v sklade vykonávali S. I. a L. B. pomocou paletového vozíka a vysokozdvižného vozíka, tovar bol uskladnený v sklade v Šúrovciach (Zemiansky dvor, Krakovská 67, Šúrovce) až do jeho naloženia do auta odberateľa a zaplatenia v hotovosti. K preprave uviedla, že táto bola uskutočnená na náklady odberateľa ich vlastnou dopravou, šoféroval splnomocnený zástupca odberateľa L. J., pričom toto tvrdenie podložila fotografiami áut s bulharskými ŠPZ, opisom sms-kovej komunikácie, dokladmi o poskytnutom ubytovaní. K úhrade faktúr poukázala na to, že kópie dokladov o úhrade faktúr sú pri príjmových pokladničných dokladoch, ktoré predložila správcovi dane, úhrady faktúr boli vykonané v hotovosti s tým, že L. B. vytlačil bločky o úhrade faktúr, vo vzťahu k faktúram č. 15416 a 15417 uviedla, že tieto boli uhradené v hotovosti dňa 13.12.2015, hotovosť v mene spoločnosti ´UNISEK´EOOD odovzdal L. J. v kancelárii firmy v Trnave, Mýtna 20 S. I., ktorý hotovosť prijal. Prevzatie tovaru v mene odberateľa ´UNISEK´EOOD potvrdil p. L. J. po naložení na výdajke v sklade v areáli Zemiansky dvor, Krakovská 67 v Šúrovciach. K podaniu žalobkyňa predložila splnomocnenie, výpis sms-iek, objednávkové listy, zoznam cudzincov ubytovaných v penzióne LA PENSION, fotografie vozidiel s bulharskými ŠPZ CA 4495 XH, CB 4730 AX a CA 6363XC, obchodnú zmluvu zo dňa 23.06.2014. Rovnako v rámci daňovej kontroly boli žalobkyňou predložené tiež kópia osvedčenia o DPH pre spoločnosť ´UNISEK´EOOD zo dňa 16.11.2015, dodávateľská zmluva zo dňa 01.10.2015, sporné faktúry a k nim prislúchajúce CMR-ky a potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom.
4. Správca dane rozhodnutím číslo : 101667590/2017 zo dňa 01.08.2017 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmeru informácií postupom podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil odo dňa 08.08.2017 daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola prerušená do 28.02.2018, v ktorý deň správca dane obdržal odpoveď od bulharskej finančnej správy. Z odpovede bulharskej finančnej správy zo dňa 18.01.2018 vyplýva, že bulharský daňový subjekt ´UNISEK´EOOD poprel príjem tovaru a obchodné činnosti so Slovenskom, príjem tovaru nepriznal. L. Z. B. potvrdil, že odcestoval na Slovensko a poskytol služby priateľom, ktorých mená neuviedol. Ďalej bolo v odpovedi uvedené, že majú pochybnosti o pravosti prepravných dokladov, podpisy a pečiatky priložené k odoslaným dokladom sa značne líšia od konateľových spoločnosti ´UNISEK´EOOD. Konateľ tejto spoločnosti písomne deklaroval, že nikomu neposkytol žiadne povolenie v období od 01.07.2015 do 30.06.2016 na akúkoľvek obchodnú činnosť, pričom boli priložené dve vyhlásenia konateľa tejto spoločnosti, ako aj potvrdenie Ministerstva vnútra a prokuratúry potvrdzujúce, že doklady nie sú skutočné.
5. S výsledkami MVI bola žalobkyňa upovedomená na ústnom pojednávaní konanom dňa 9. apríla 2018. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.04.2018 vyplýva, že správca dane žalobkyňu oboznámil so skutočnosťou, že z kontrolných zistení vyplýva, že uskutočnila obchody s osobami, ktoré v čase ich uskutočnenia neboli oprávnené konať v mene bulharského odberateľa UNISEC LTD., keď bulharský subjekt odmieta a popiera príjem tovaru od slovenského subjektu, jeho zaplatenie a akúkoľvek obchodnú činnosť so Slovenskom. Správca dane dal žalobkyni na danom ústnom pojednávaní priestor sa k zisteniam vyjadriť podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Žalobkyňa sa k zisteniam písomne vyjadrila podaním zo dňa 23. apríla 2018 majúc za to, že splnila všetky povinnosti súvisiace s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, nakoľko predložila správcovi dane jasnú a úplnú dokumentáciu, ktorá preukazuje reálne odoslanie tovaru nadobúdateľovi - osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Súčasne poukázala na jej úplnú dobromyseľnosť pri uzatváraní obchodov so spoločnosťou ´UNISEK´EOOD. Vo vzťahu k výsledkom MVI poukázala na to, že daňový úrad v Bulharsku nevypočul p. B. M., nedôsledne vypočul pán L. J. a vôbec nevypočul pána Y. R., ktorý bol tiež osobne prítomný pri nakladaní tovaru a taktiež nevypočul ani pracovníka spoločnosti ´UNISEK´EOOD X. N., ktorému podľa vyjadrenia p. L. J. zo dňa 23.4.2018 odovzdával v spoločnosti ´UNISEK´EOOD všetky doklady súvisiace s tovarom. Spolu s vyjadrením žalobkyňa správcovi dane doručila písomné vyjadrenie L. J. zo dňa 23.04.2018.
6. Správca dane rozhodnutím číslo: 100854880/2018 zo dňa 02.05.2018 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmeru informácií postupom podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil odo dňa 10.05.2018 daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola prerušená do 03.08.2018, v ktorý deň pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Z doručených odpovedí MVI vyplýva jednak, že v zmysle bulharskej legislatívy bulharskí daňoví kontrolóri nemajú ako kompetentný orgán právomoc uskutočniť výsluch svedkov, títo môžu jedine vyžiadať doklady a písomné vyjadrenia týkajúce sa predmetnej žiadosti, ďalej že pán M. B. vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v období od 01.07.2015 do 30.06.2016 bulharská spoločnosť UNISEC neuskutočnila IC nadobudnutie tovaru zo Slovenska a v účtovníctve tejto spoločnosti sa nenachádzajú žiadne doklady o IC nadobudnutí. B. M. B. ďalej uviedol, že spoločnosť UNISEC neudelila nikomu plnú moc v súvislosti s obchodnou činnosťou v období od 01.07.2015 do 30.06.2016, spoločnosť má dve rovnaké pečiatky, ktoré má konateľ a ďalej uviedol, že v súvislosti s obchodnou činnosťou v období od 01.07.2015 do 30.06.2016 necestoval on ani žiadny zamestnanec spoločnosti na Slovensko (odpoveď zo dňa 31.07.2018). Rovnako z odpovede zo dňa 31.07.2018 vo vzťahu k osobe B. M. M. vyplýva, že bulharský správca dane vo vzťahu k tejto osobe požiadal o doklady a písomné vyjadrenie, pričom táto vo svojom vyjadrení uviedla, že v období od 01.09.2015 do 31.12.2016 cestovala na Slovensko, pretože cestovala do Rakúska navštíviť priateľov. Tiež uviedla, že neuzatvárala transakcie (obchod s tovarom) so spoločnosťami z EÚ ani zo Slovenska a tiež, že nesplnomocnila tretie strany. Ďalej z odpovede zo dňa 31.07.2018 vo vzťahu k osobe - L. J. vyplýva, že tento vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v období od 01.09.2015 do 31.12.2016 cestoval do Rakúska navštíviť priateľov a cestou na Slovensko niekedy poskytol službu známemu - zobral mu tovar. Tiež uviedol, že nesplnomocnil tretie strany, uskutočnil platby a použil požičané vozidlá s EČV CA 5923XH, CA 636XC a CA 4495XH. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že existuje spojitosť so spoločnosťou UNISEC prostredníctvom pána X. N., tiež uviedol, že podpísal doklady v mene spoločnosti UNISEC EOOD, ktoré odovzdal pánovi X. N., v mene tejto spoločnosti uskutočnil platby, peniaze mu dal pán X. N., od spoločnosti UNISEC EOOD má splnomocnenie a tiež uviedol, že prepravil pre spoločnosť UNISEC EOOD tovar zo Slovenska do Bulharska a odovzdal ho pánovi X. N..
7. Správca dane vyzval žalobkyňu o presnú identifikáciu osoby X. Q. N., t.j. jeho meno, priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo dokladu totožnosti. Žalobkyňa na uvedenú výzvu správcu dane reagovala podaním zo dňa 28.08.2018, v ktorom požiadavku správcu dane označila za neprimeranú, pričom súčasne uviedla, že sa prostredníctvom pána L. J. telefonicky pokúšala tieto údaje zohnať, avšak L. J. uviedol, že ich poskytol bulharskému daňovému úradu a preto by mal správca dane tieto informácie získať prostredníctvom MVI.
8. Správca dane rozhodnutím číslo : 1017590028/2018 zo dňa 10.09.2018 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmeru informácií postupom podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil odo
dňa 17.09.2018 daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola prerušená do 18.09.2018, v ktorý deň pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Z odpovede na MVI týkajúcu sa osoby X. Q. N. vyplýva, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX.
9. Správca dane oboznámil žalobkyňu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október až december 2015 a to prostredníctvom oboznámenia zo dňa 18.10.2015, v ktorom súčasne uviedol, že o zisteniach bola žalobkyňa informovaná tiež v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100687047/2018 zo dňa 09.04.2018.
10. Správca dane dňa 05.12.2018 vydal protokol z daňovej kontroly č. 102459770/2018, z ktorého vyplýva, že v zdaňovacom období december 2015 (a rovnako aj v zdaňovacích obdobiach október 2015 a november 2015) žalobkyňa nesplnila podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keď predloženými listinnými dôkazmi preukázala len formálnu stránku účtovnej operácie. Správca dane, po vyhodnotení všetkých skutočností uzavrel, že žalobkyňa hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázala, že nadobúdateľom tovaru bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, keď samotný nadobúdateľ prevzatie tovaru nepotvrdil. Súčasne správca dane poukázal na to, že existencia tovaru - cukroviniek nebola spochybnená. S poukazom na uvedené považoval predmetné dodávky za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona a určil rozdiel dane v sume 1 451,20 eur (suma 8 707,20 eur je považovaná v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH za sumu s daňou, z toho základ dane 7 256 eur, daň 20 % 1 451,20 eur). Súčasne správca dane znížil dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o sumu 8 707,20 eur. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 10.12.2018, ktorým dňom bola ukončená daňová kontrola.
11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k protokolu nesúhlasila s tvrdeniami a argumentáciou správcu dane a trvala na tom, že došlo k riadnemu zrealizovaniu obchodov so spoločnosťou UNISEC LTD. (ďalej len ako „UNISEC“) a rovnako došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok podľa zákona č. 222/2004 Z. z. pri zachovaní náležitej a odbornej starostlivosti. Poukázala na to, že predložila dôkazy, z ktorých bez pochybností vyplýva zrealizovanie obchodov so spoločnosťou UNISEC, pričom na druhej strane, od spoločnosti UNISEC existuje výlučne len ich tvrdenie, že obchod sa neuskutočnil dodajúc, že na jej strane existuje minimálne 13 rôznych dôkazov (vrátane spoločnosťou UNISEC podpísaných a opečiatkovaných dokumentov) a na strane spoločnosti UNISEC existuje výlučne len tvrdenie konateľa tejto spoločnosti, že sa obchod neuskutočnil. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 131/2004 tvrdiac, že rovnako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach poukázala na konkrétne rozhodnutia, ktoré však zo strany správcu dane zostali nepovšimnuté. K argumentácii správcu dane, že nakoľko X. Q. N. zomrel dňa XX.X.XXXX, nepotvrdili sa nijakým spôsobom skutočnosti tvrdené L. J., že peniaze odovzdával tejto osobe uviedla, že táto argumentácia je nesprávna a v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou, nakoľko, pokiaľ mal správca dane pochybnosti o dôkazoch, ktorými preukazovala reálnosť zdaniteľného plnenia, dôkazné bremeno sa prenieslo na správcu dane, ktorý je povinný dôkazy v prospech daňového subjektu vyvrátiť alebo preukázať opak, pričom zo strany správcu dane k splneniu tejto povinnosti v žiadnom prípade nedošlo. Len pre úplnosť poukázala na to, že X. Q. N. zo spoločnosti UNISEC zomrel v roku 2017, pričom predmetom daňovej kontroly sú obchody z roku 2015, čo znamená, že úmrtie pána N. nie je relevantnou skutočnosťou pre daňové konanie. K tvrdeniam správcu dane, že nekonala s náležitou starostlivosťou odkázala na výpočet predložených dôkazov dodajúc, že obchody nie je možné realizovať výlučne len za osobnej prítomnosti konateľa obchodného partnera, pričom poukázala na to, že na tento účel existujú ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka o zaväzovaní spoločností konaním iných osôb, ako sú štatutárne orgány. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej bolo predložené riadne podpísané a opečiatkované splnomocnenie, osvedčenie o registrácii spoločnosti UNISEC pre DPH, ako aj výpis z obchodného registra, ktoré s ostatnými dôkazmi bez pochybností preukázali oprávnenosť týchto osôb konať v mene spoločnosti UNISEC. K požiadavke správcu dane, že si nepreverovala splnomocnenie u konateľa spoločnosti UNISEC, ani u bulharských daňových orgánov uviedla, že požiadavka správcu
dane smerujúca k overovaniu si oprávnenej osoby u konateľa spoločnosti absolútne nespĺňa náležitosť proporcionality zdôrazniac, že bulharský daňový orgán odmietol správcovi dane poskytnúť potrebnú súčinnosť. Vychádzajúc z uvedeného žiadala správcu dane, aby bolo prihliadané na všetky dôkazy a skutočnosti.
12. Dňa 7. februára 2019 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok k protokolu č. 102459770/2018 zo dňa 05.12.2018. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že správca dane reagoval na vyjadrenie žalobkyne k protokolu. Správca dane poukázal na to, že bulharský správca dane poskytol v súlade so zákonom platným v Bulharskej republike povolenú súčinnosť pri vybavovaní medzinárodnej výmeny informácií, pričom odmietol vykonať len výsluch svedkov B. M., L. J. v prítomnosti bulharského konateľa M. B., avšak tento úkon bol nahradený zaslaním jednotlivých písomných vyjadrení týchto osôb k obchodom so žalobkyňou. K neprevereniu sporného splnomocnenia poukázal na to, že v protokole uviedol len možnosti, akými mala žalobkyňa toto splnomocnenie preveriť, avšak táto v priebehu kontroly, ani v písomnom vyjadrení k protokolu neuviedla jediný dôkaz o tom, že sa ho preveriť nejakým spôsobom vôbec pokúšala. Správca dane v zápisnici poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009. Záverom správca dane uviedol, že nakoľko žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k protokolu nepredložila žiadny nový dôkaz, ktorý by vyžadoval ďalšie dokazovanie, považoval správca dane túto zápisnicu v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku za poslednú a podané pripomienky za prerokované. Správca dane zotrval na zisteniach a záveroch uvedených v protokole.
13. Správca dane vydal dňa 11. februára 2019 rozhodnutie č. 100417192/2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 1 451,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ako dôvod určenia dane, že žalobkyni nevzniklo právo na oslobodenie od dane z dôvodu, že nepreukázala, že tovar dodala osobe oprávnenej konať v mene odberateľa UNISEC a teda, že nepreukázala, že nadobúdateľom bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Rovnako mal správca dane za to, že žalobkyňa neprijala všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby sa vyhla prípadným problémom s unesením dôkazného bremena. Poukázal na to, že z vykonaného preverovania vyplýva, že konateľ bulharskej spoločnosti UNISEC EOOD M. M. B. jednoznačne popiera akékoľvek obchodné vzťahy so žalobkyňou, ako aj to, že by v období 01.07.2015 do 30.06.2016 splnomocnil iné osoby konaním v mene spoločnosti UNISEC, rovnako osoba B. M. popiera, že by uzatvárala obchody so spoločnosťou v EÚ a na Slovensku, pričom tvrdenia L. J. o tom, že odovzdával tovar dovezený zo Slovenska od žalobkyne a súvisiace doklady sprostredkujúcej osobe X. Q. N. a od nej spätne prijal hotovosť na úhradu faktúr pre žalobkyňu sa nijakým spôsobom nepotvrdili, nakoľko táto osoba dňa XX.XX.XXXX zomrela. Tiež správca dane poukázal na to, že žalobkyni nekladie za vinu konanie jej odberateľa resp. osôb preukazujúcich sa splnomocnením konať v mene tohto zahraničného odberateľa, avšak žalobkyňa nekonala s náležitou obozretnosťou vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi a predložené splnomocnenie si ďalej nepreverovala. S poukazom na uvedené správca dane uzavrel, že žalobkyňa nesplnila podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a preto považoval predmetné dodávky za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v sume 1 451,20 eur.
14. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala v podstate totožné skutočnosti ako vo vyjadrení k protokolu (bod 11 rozsudku), pričom naviac poukázala na zákonné podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež zvýraznila, že konateľ spoločnosti UNISEC vo svojej deklarácii uvádzal, že odmieta spoluprácu s firmou z Veľkej Británie SNAP - ON BUSINESS SOLUTIONS LTD., teda sa vyjadroval k úplne inej spoločnosti a preto jeho tvrdenie nemôže byť posudzované v jej neprospech a naviac, tieto tvrdenia sú z obdobia štyroch rokov pred deklarovaným obchodovaním. Ako dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia označila nezákonný a nesprávny postup správcu dane, ako aj nevysporiadanie sa správcu dane s dôležitými dôkazmi a tvrdeniami, ktoré svedčia v jej prospech, a nerešpektovanie právnej úpravy, judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky v tejto oblasti.
15. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101278090/2019 zo dňa 27. mája 2019 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava potvrdil. V odôvodnení po opísaní priebehu administratívneho konania a dôvodov vydania prvostupňového rozhodnutia skonštatoval, že na základe získaných dôkazov správcom dane, neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodávok sporného tovaru do iného členského štátu, ktoré boli deklarované spornými faktúrami. Poukázal na to, že výsledky šetrenia bulharskej finančnej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC, keďže osoba oprávnená konať za spoločnosť UNISEC, konateľ M. B., poprel akúkoľvek činnosť s daňovým subjektom (žalobkyňou), poprel nadobudnutie sporného tovaru od žalobkyne v kontrolovanom zdaňovacom období, ako i to, že by splnomocnil akúkoľvek osobu konať v mene spoločnosti UNISEC, poprel existenciu rôznych pečiatok spoločnosti UNISEC a rovnako sa v účtovníctve tejto spoločnosti nenachádzali žiadne obchody v kontrolovanom zdaňovacom období. Poukázal ďalej na to, že daňovým subjektom predložené splnomocnenie zo dňa 01.10.2015, podpis úradne neoverený, ktorým mala spoločnosť UNISEC splnomocniť osoby B. M. a L. J. konať v mene spoločnosti „UNISEK“ OOD s pečiatkou s rovnakým názvom „UNISEK“ OOD t.j. neexistujúca spoločnosť, keďže podľa výpisu z bulharského obchodného registra je názov „UNISEK“ EOOD, nemožno považovať za vierohodný dôkaz. Tiež poukázal na to, že na listinách predložených konateľom spoločnosti UNISEC, M. B., bulharskej finančnej správe je rozdielna pečiatka spoločnosti UNISEC, na ktorej je názov spoločnosti podľa výpisu z bulharského obchodného registra - „UNISEC“ EOOD s tým, že na listinách predložených daňovým subjektom (žalobkyňou) ako dôkazné materiály (dodávateľská zmluva, sporné faktúry, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, CMR) je rovnako pečiatka s neexistujúcim názvom, rozdielna od pečiatky použitej konateľom spoločnosti UNISEC v ním predložených listinách. V tejto súvislosti doplnil, že predmetné splnomocnenie spochybnil i samotný splnomocnenec, B. M., keď pre bulharskú finančnú správu uviedla, že v období od 01.09.2015 do 31.12.2016 neuzatvárala kontrakty so spoločnosťami z EÚ vrátane Slovenska, ani neobchodovala s tovarom.
16. Vo vzťahu k vyjadreniam L. J. žalovaný uviedol, že tieto nemožno považovať za dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti, keďže sa jeho vyjadrenia postupne menili, keď v deklarácii zo dňa 31.05.2017 predloženej Národnej agentúre príjmov (ďalej len „NAP“) sa o spoločnosti UNISEC ani o daňovom subjekte vôbec nezmienil, iba uviedol, že cestoval do Rakúska na návštevu k známym a na exkurziu na Slovensko, pričom niekedy urobil službu známemu a doviezol tovar od zmluvného partnera, používal prenajaté vozidlá. Ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 06.08.2017 už síce uviedol, že mal vzťah so spoločnosťou UNISEC, ktorý mal realizovať prostredníctvom osoby X. N.; že podpisoval doklady a realizoval platby v mene spoločnosti UNISEC, pričom doklady odovzdával X. N. a tiež peniaze na platby mal dostávať od X. N., avšak nie je zrejmé, prečo mal vzťah so spoločnosťou realizovať prostredníctvom osoby X. N., keď jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti UNISEC bol konateľ M. B., ktorý akékoľvek splnomocnenie pre inú osobu konať v mene tejto spoločnosti poprel. Vo vzťahu k skutočnosti, že L. J. a B. M. boli v kontrolovanom zdaňovacom období ubytovaní na Slovensku a že podľa daňovým subjektom predložených fotografií sa v areáli skladu daňového subjektu v Šúrovciach nachádzali vozidlá s EČV Bulharska a že boli naložené bližšie neurčeným druhom a množstvom tovaru skonštatoval, že nie je dôkazom, že osoby L. J. a B. M. boli oprávnené konať v mene spoločnosti UNISEC, ani dôkazom o tom, že sporný tovar bol dodaný nadobúdateľovi v inom členskom štáte, deklarovanému spornými faktúrami, teda spoločnosti UNISEC.
17. Žalovaný ďalej dôvodil, že bolo na daňovom subjekte akým spôsobom si overí dôveryhodnosť osôb, s ktorými vstupuje do obchodných vzťahov dodajúc, že nakoľko je výpis z bulharského obchodného registra verejne dostupnou listinou a teda daňový subjekt mal vedomosť o tom, že konateľom spoločnosti UNISEC je M. B., nemožno považovať za obozretnosť daňového subjektu, keď sa uspokojil s úradne neovereným splnomocnením a predmetné splnomocnenie si neoveril u konateľa spoločnosti UNISEC. Mal za to, že bolo potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, nakoľko znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. V tejto súvislosti dodal, že ak sa daňový subjekt nespráva pri obchodovaní obozretne, je nutné vychádzať z toho, že akceptoval aj možnosť, že sa stane súčasťou neserióznych obchodných
transakcií, a preto musí znášať toto svoje podnikateľské riziko aj v tom, že mu uplatňované právo na oslobodenie od dane nemusí byť priznané.
18. K namietanému potvrdeniu Policajného riaditeľstva hlavného mesta, Šiesty obvodný policajný úrad Sofia č. 12146/10.05.2011 a Uzneseniu Okresnej prokuratúry Sofia č. 27522/24.11.2011 uviedol, že tieto sú síce z roku 2011, avšak konateľ spoločnosti UNISEC vo svojej deklarácii zo dňa 10.05.2016 poukázal na tieto dokumenty z dôvodu zneužitia údajov a mena spoločnosti UNISEC, t.j. ako dokumenty preukazujúce tvrdenia o zneužití údajov a mena spoločnosti UNISEC už v minulosti. Ďalej poukázal na to, že skutočnosť, že v písomnom vysvetlení konateľa spoločnosti UNISEC zo dňa 05.12.2016 tento k potvrdeniu Policajného riaditeľstva hlavného mesta, Šiesty obvodný policajný úrad Sofia č. 12146 uviedol dátum 10.05.2016 je chyba v písaní, keďže originál tohto dokumentu je zo dňa 10.05.2011, teda ide o zrejmý omyl, ktorý nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s vysvetlením zo dňa 05.12.2016 žalovaný tiež uviedol, že síce konateľ spoločnosti M. B. uvádzal informácie ohľadne spoločnosti, ktorá nesúvisí s daňovým subjektom, avšak z vyjadrení v prvých troch bodoch predmetného vysvetlenia je zrejmá súvislosť s daňovým subjektom, kde M. B. uvádza, že spoločnosť UNISEC neposkytla nikomu žiadne splnomocnenie v období od 01.07.2015 do 30.06.2016, ďalej, že spoločnosť UNISEC disponuje dvomi rovnakými pečiatkami, ktoré sú uschované u konateľa a že konateľ spoločnosti UNISEC, ani pracovník spoločnosti necestoval na Slovensko na vykonávanie obchodnej činnosti v období od 01.07.2015 do 30.06.2016.
19. Žalovaný ďalej skonštatoval, že keďže dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil v súvislosti so spornými faktúrami nepreukazujú ním prezentované skutočnosti, nepodarilo sa mu právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, či sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte, pochybnosti nijakým spôsobom neodstránil a preto sa stotožnil so závermi správcu dane, že na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH a preto správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 19 ods. 1 zákona o DPH, keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.
II. Rozsah sa dôvody správnej žaloby (žalobné body)
20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhnúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
21. Namietala, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci bolo nepostačujúce na jej riadne posúdenie, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
22. Poukazovala na to, že podľa správcu dane sa obchod so spoločnosťou UNISEC neuskutočnil a to napriek tomu, že o jeho realizácii svedčí množstvo predložených dôkazov - podpísaná dodávateľská zmluva; splnomocnenie spoločnosti UNISEC udelené L. J. a B. M. na konanie za spoločnosť pri obchodovaní; originálny výpis z obchodného registra doručený R. J.; originál osvedčenia o registrácii DPH spoločnosti UNISEC zo dňa 16.11.2015 doručený priamo p. L. J.; preukázanie, že R. J. mal firemnú pečiatku spoločnosti UNISEC; fotografia dvoch osôb pri nakladaní tovaru do áut; dokumentácia nakladania tovaru do vozidiel s bulharskými EČV; faktúry podpísané osobami splnomocnenými odberateľom; výdajky zo skladu; sms komunikácia so splnomocnencom o dodaní tovaru; CMR s EČV bulharských áut; protokoly o prevzatí tovaru; potvrdenia cudzineckej polície o tom, že uvádzané osoby zo spoločnosti UNISEC boli v čase realizácie obchodov ubytované v Trnave; označenie svedeckej výpovede vrátnika J. M., ktorý cez vrátnicu púšťal do skladového areálu bulharské autá; ďalej písomné potvrdenie R. J. o tom, že preberal peniaze na tovar od spoločnosti UNISEC a tovar v sídle tejto spoločnosti odovzdával jej zamestnancovi D. N.; svedecká výpoveď p. L. J., ktorý svojou výpoveďou potvrdil, že na území Slovenskej republiky bol za účelom vybavenie obchodných záležitostí.
23. Žalobkyňa poukázala na to, že napriek vyššie uvedeným dôkazom správca dane uvádzal, že obchod so spoločnosťou UNISESC sa neuskutočnil, preto v rámci daňového konania preukázala dodanie tovaru, pričom správca dane následne zmenil svoju argumentáciu a svojím selektívnym vyberaním dôkazov začal tvrdiť, že tovar nebol odovzdaný spoločnosti UNISEC, ale úplne cudzím osobám.
24. Nesúhlasila s tvrdením, že tovar nebol dodaný spoločnosti UNISEC, nakoľko táto spoločnosť písomne splnomocnila R. J. splnomocnením, ktoré okrem podpisov obsahuje aj firemnú pečiatku a splnomocnenec jej predložil aj originál osvedčenia o DPH spoločnosti UNISEC vydané 16.11.2015, nakoľko o predloženie tohto dokumentu požiadala v októbri 2015, z čoho vyplýva, že splnomocnenec musel požiadať UNISEC, resp. jej konateľa o vybavenie novej kartičky o registráciu na DPH a teda splnomocnenec tak mal prístup k originálnym dokumentom spoločnosti vydaným v čase predmetných obchodov, čo vyvracia argumentáciu žalovaného o tom, že L. J. nebol splnomocnený a rovnako to vyvracia aj nepodložené tvrdenie konateľa spoločnosti UNISEC o tom, že nikto nebol v danom období splnomocnený.
25. Poukázala na to, že sám splnomocnenec L. J. potvrdil daňovému úradu svedeckou výpoveďou, že realizoval obchodné styky na Slovensku, pričom daňový úrad sa v rámci daňového konania snažil výpoveď p. L. J. prekrútiť majúc za to, že ten len všeobecne povedal, že bol na Slovensku vybavovať niečo pre známeho, preto L. J. písomným vyjadrením zo dňa 23.04.2018 potvrdil vzťah s firmou UNISEC prostredníctvom X. N., potvrdil, že podpisoval doklady v mene tejto spoločnosti, ktoré potom odovzdal X. N., ktorý mu rovnako odovzdával peniaze a tomuto tiež odovzdával tovar. S poukazom na uvedené mala za to, že týmto písomným potvrdením priamo p. L. J. vyvrátil zavádzajúcu argumentáciu žalovaného, ktorý viackrát v napadnutom rozhodnutí uviedol, že p. L. J. len všeobecne uviedol, že realizoval nejaký obchod.
26. Vo vzťahu k X. N. namietala, že daňový úrad automaticky úmrtie tejto osoby pričítal na jej ťarchu, keď až absurdne v argumentácii uviedol, že keďže sa X. N. nepodarilo vypočuť (lebo zomrel), nie je možné potvrdiť pravdivosť dôkazov, ktoré predložila. Takéto konanie žalovaného a správcu dane označila za rozporné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, so základnými zásadami konania a judikatúry o rozložení dôkazného bremena. Zdôraznila, že p. X. N. nepoznala a obchod s ním nerealizovala, pričom ide o vnútorný vzťah spoločnosti UNISEC a jej pracovníka p. X. N., ktorý nemala ako ovplyvniť. Mala za to, že konala prostredníctvom reálne splnomocnenej osoby p. L. J., ktorý sám potvrdil pre žalovaného a daňový úrad, že bol splnomocnený spoločnosťou UNISEC, konal za túto spoločnosť, dostával od nej peniaze a tovar spoločnosti UNISEC doručil. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na fakt, že p. X. N. zomrel dva roky po uskutočnení obchodov, teda úmrtie p. X. N. nemôže byť pričítané na jej ťarchu - ide o nerelevantnú skutočnosť, ktorá navyše nijako nevyvracia ani nespochybňuje žiaden z predložených dôkazov, ani svedeckú výpoveď a písomné potvrdenie p. L. J. zároveň poukazujúc na zásadu in dubio pro reo, podľa ktorej v prípade pochybností malo byť rozhodnuté v jej prospech.
27. Za nesprávne a nepresné žalobkyňa označila tvrdenie žalovaného, že nie je zrejmé, prečo mal L. J. vzťah s X. N., keď jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti UNISEC bol jej konateľ dôvodiac tým, že za obchodné spoločnosti síce koná štatutárny zástupca, avšak nejde o výlučne jedinú osobu, ktorá môže za spoločnosť konať. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenia § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú celý rad osôb mimo štatutárneho orgánu, ktorých konanie zaväzuje spoločnosť.
28. Za nepravdivé žalobkyňa označila tiež tvrdenia, že B. M. sa obchodu nezúčastnila, nakoľko táto osoba je zachytená na fotografiách pri nakladaní tovaru pre spoločnosť UNISEC a z jej tvrdení vyplýva iba to, že sama neuzatvárala kontrakty a neobchodovala s tovarom, keďže kontrakty uzatvárala a s tovarom obchodovala spoločnosť UNISEC. Mala za to, že takéto nepriame vyjadrenie, ktoré je navyše v rozpore s obsahom administratívneho spisu a fotografiami pri realizovaní obchodu nemôže byť v zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotené v jej neprospech.
29. Za nerelevantné označila tiež tvrdenie spochybňujúce jej odbornú starostlivosť pri výbere obchodného partnera, že pečiatka odberateľa obsahovala text UNISEK OOD miesto správneho UNISEK EOOD, nakoľko text pečiatky bol vyhotovený v azbuke a preto neobsahovala ani text UNISEK OOD, ani text UNISEK EOOD, ale jej znenie je presne „??????“ ???? .
30. Zdôraznila, že na jej strane existuje rozsiahly výpočet dôkazov, pričom na strane spoločnosti UNISEC existuje výlučne len vyhlásenie konateľa, že obchod sa neuskutočnil, že žiadnu osobu nesplnomocnil. Podľa žalobkyne žalovaný, aj vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 2 Sžf/40/2011, nemal prihliadať na čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti UNISEC o tom, že sa obchod neuskutočnil, a nemal ho uprednostniť pred dôkazmi svedčiacimi v jej prospech. V tejto súvislosti zdôraznila, že sám žalovaný uvádzané rozhodnutie o neprípustnosti čestných vyhlásení používa vo svojej rozhodovacej činnosti a preto podľa jej názoru v danom prípade dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty a precedenčnej zásady konania, nakoľko žalovaný a daňový úrad buď prihliada alebo neprihliada na takéto vyhlásenia výlučne len podľa toho, aby mohol rozhodnúť v neprospech daňového subjektu. Za dôvodné nepovažuje ani prihliadanie na tvrdenia o zneužití údajov spoločnosti UNISEC, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 2011 a rovnako, že konateľ tejto spoločnosti odmieta spoluprácu s firmou z Veľkej Británie SNAP - ON BUSINESS SOLUTIONS LTD., keď konateľ spoločnosti hovoril o úplne inej skutočnosti, o inej spoločnosti a inom prípade, pričom žalovaný si z takéhoto tvrdenia nepriamo odvodil, že sa vzťahuje aj na ňu. Rovnako mala za to, že z prihliadania na takéto tvrdenia a dokumenty o minulom zneužití údajov má prospech čisto len spoločnosť UNISEC, ktorá príjem tovaru nepriznala a vyhýba sa takto plateniu súvisiacich daní.
31. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobkyňa namietala, že konajúce daňové orgány nezisťovali vzťah X. N. k spoločnosti UNISEC, pričom žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií mohli zistiť, že bol skutočne pracovníkom UNISEC, čo by vylučovalo možnosť spochybňovania, že bol tovar dodaný tejto spoločnosti.
32. Tiež poukázala na to, že daňové orgány neskúmali účtovníctvo UNISEC, toto nie je ani obsahom administratívneho spisu a preto oporu v ňom nemôže mať konštatovanie, že sa v účtovníctve spoločnosti doklady o obchodoch v kontrolovanom zdaňovacom období nenachádzali, pričom žalovaný mohol o účtovníctvo spoločnosti UNISEC požiadať využitím medzinárodnej výmeny informácií. Rovnako poukázala na to, že neboli vykonané žiadne zisťovania zamerané na overenie dodávky do spoločnosti UNISEC, ani dôkazy na overenie prepravy tovaru vozidlami zachytenými na fotodokumentácii, vykonaný nebol ani dôkaz výsluchom svedka J. M., ktorý ako vrátnik púšťal do areálu bulharské autá a vedel by potvrdiť jej vyjadrenia a rovnako nebol vypočutý ani pán B., ktorý tovar vydával a nakladal.
33. Z dôvodu, že žalovaný ani správca dane nerešpektoval a neprihliadal na dôležitú judikatúru relevantnú pre tento prípad žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä rozhodnutia sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a sp. zn. 3Sžf/1/2010, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs/131/2004 a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorou bolo definované, čo možno od daňového subjektu požadovať pri posudzovaní odbornej starostlivosti, a v zmysle ktorej nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012) tiež platí, že odoprieť práva daňového subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií, pričom zavinenie musí preukázať daňový orgán. S odkazom na citovanú judikatúru mala za to, že pokiaľ predložila dôkazy v jej prospech, dôkazné bremeno sa presúva na daňový úrad a žalovaného a tí, ak majú pochybnosti o dôkazoch v jej prospech, majú povinnosť zabezpečiť dôkazy, ktoré by dôkazy svedčiace v jej prospech vyvrátili. V tejto súvislosti dodala, že konajúce daňové orgány nezabezpečili jediný dôkaz v jej neprospech, pričom dôkazy svedčiace v jej prospech len stroho odmietli alebo popreli a odkázali na jej dôkazné bremeno.
34. K záveru správcu dane a žalovaného, že pri výbere svojho obchodného partnera nekonala s odbornou starostlivosťou poukázala na to, že nevie, ako by si mala viac overovať obchodného partnera, keď jej bolo dodané všetko (dokonca nadštandardne), čo sa vyžaduje v medzinárodnom obchode, bolo jej predložené písomné splnomocnenie od spoločnosti UNISEC, ktoré bolo nielen podpísané, ale aj opečiatkované firemnou pečiatkou spoločnosti UNISEC, na základe jej požiadavky jej bol dodaný originál osvedčenia o registrácii na IČ DPH, vyžiadala si originál výpisu z obchodného registra dodajúc, že splnomocnenec mal k dispozícii aj firemnú pečiatku, disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami a sám písomne daňovému úradu potvrdil konanie za spoločnosť UNISEC. S poukazom na uvedené preto
uzavrela, že konajúce daňové orgány si svojvoľne vytvorili kritériá konania s odbornou starostlivosťou, pričom tieto postavili do absolútnej, až nemožnej roviny, čím bola porušená aj zásada proporcionality/ primeranosti.
35. Podľa názoru žalobkyne ďalej žalovaný a daňový úrad nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ale selektovali ich tak, aby mohli rozhodnúť v jej neprospech, nehodnotili ani všetky dôkazy, ale iba dôkazy v jej neprospech, čím ignorovali zásady hodnotenia dôkazov vyplývajúce z ustanovení § 3 ods. 3 daňového poriadku.
36. Vzhľadom na predložené dôkazy žalobkyňa považovala za nepochybné, že nadobúdateľom tovaru bola spoločnosť UNISEC, ktorá je a bola osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a to bez ohľadu na následné nepodložené popretie týchto skutočností konateľom spoločnosti UNISEC. Rovnako mala za to, že splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázala, a preto opačným postupom daňových orgánov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
37. V súvislosti s ďalšími podstatnými porušeniami ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy poukazovala žalobkyňa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/68/2011, sp. zn. 3Sžp/16/2011, sp. zn. 2 Sžo/94/2007 a sp. zn. 3 Sžo/173/2015 s tým, že zásady správneho konania sú záväzné pre všetky druhy správnych konaní, pričom v tejto súvislosti poukázala na to, že konaním žalovaného a daňového úradu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a precedenčnej zásady, ďalej k porušeniu princípu materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov, ku ktorej uviedla, že v danom prípade došlo k selektívnemu vykonávaniu tých dôkazov, ktoré svedčali v jej neprospech. Žalobkyňa konanie žalovaného a daňového úradu tiež označila za konanie, ktoré má perzekučnú povahu, ktorá je v zmysle judikatúry zakázaná.
38. Žalobkyňa poukázala na to, že perzekučnú povahu možno vidieť v nasledujúcom postupe žalovaného a daňového úradu: daňový úrad najprv v rámci daňovej kontroly uvádzal, že tovar nebol dodaný vôbec a tvrdil, že p. L. J. za spoločnosť UNISEC nekonal, čo sám údajne uviedol vo svojej výpovedi; následne, keď p.L. J. dodal písomné potvrdenie, že konal za spoločnosť UNISEC, dostával od nej peniaze, odovzdával jej tovar pracovníkovi UNISECu X. N., správca dane ju vyzval, aby pracovníka UNISEC, ktorého nikdy nestretla, identifikovala detailnými osobnými údajmi; pokúsila sa nadštandardne zabezpečiť údaje o X. N., pričom základné údaje, ktoré sa jej podarilo získať, oznámila daňovému úradu, zároveň však spravila samostatné podanie daňovému úradu, v ktorom informovala daňový úrad o neprimeranosti jeho požiadavky (najmä z dôvodu, že p. X. N. nikdy nestretla a jeho postavenie je čisto interným procesom v spoločnosti UNISEC, ktorý nevie ovplyvniť); keďže správca dane nemohol preniesť dôkazné bremeno pri identifikácii X. N. na daňový subjekt pre rozpor so zákonom, identifikáciu skúsil zabezpečiť vo vlastnej réžii; daňový úrad následne zistil, že X. N. zomrel v roku 2017, teda o dva roky neskôr od uskutočnenia deklarovaných obchodov; daňový úrad nič viac nezisťoval a úmrtie X. N. vyhodnotil v jej neprospech tak, že keďže mŕtvu osobu nemožno vypočuť, nemožno overiť ostatné predložené dôkazy; keďže takáto argumentácia daňového úradu je absurdná, o čom informovala daňový úrad, daňový úrad zmenil svoju argumentáciu a začal tvrdiť, že tovar nebol dodaný spoločnosti UNISEC, ale tretím osobám, a spochybnil platnosť splnomocnenia; na takúto argumentáciu daňového úradu predložila svoje vyjadrenia a početnú judikatúru, že dôkazné bremeno je na strane správcu dane, ktorý sa rozhodol takúto judikatúru ignorovať a napriek všetkým dôkazom v jej prospech bez jediného dôkazu v jej neprospech rozhodol vyrubením rozdielu dane; voči rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že s judikatúrou sa nevysporiadal, dôkazy v jej neprospech nepredložil a len stroho potvrdil nezákonnú argumentáciu daňového úradu.
39. Žalobkyňa ďalej poukazovala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-385/09, podľa ktorého daňové úrady nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť správny výber daní, preto nemôžu právne nástroje používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH.
40. Záverom žalobkyňa uviedla, že dôvody uvedené v správnej žalobe sú samé o sebe dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí a rovnako poukázala aj na nesprávnosť postupu a odôvodnenia žalovaného, ktorý „transformoval“ cezhraničné dodanie tovaru na tuzemské dodanie, čím vylúčil aplikáciu inštitútu oslobodenia od dane.
41. Žalobkyňa v správnej žalobe výslovne uviedla, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Súčasne požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
42. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
43. Uvádzal, že žalobkyňou predložené dôkazy sú ako dôkaz použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Doklady použité ako dôkaz musia byť nespochybniteľné. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či predmetné splnomocnenie bolo skutočne udelené oprávnenou osobou. Úlohou správcu dane pri posudzovaní práva na oslobodenie dodávok tovaru od DPH je vychádzať nielen z dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane vyhľadávať za žalobkyňu dôkazy, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie žalobkyne o tom, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Primárne je nutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobkyne, ktorá disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok právo na oslobodenie od dane (je iniciátorom oslobodenia od dane) a ktorá si aj tento nárok uplatnila; preto je jej povinnosťou preukázať, že oslobodenie od dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobkyňou. Ak žalobkyňa, na ktorej leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť právo na oslobodenie od dane uznané ako oprávnené. Vzhľadom na to, že dodanie sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC, sa nepreukázalo, nemožno konštatovať, že daňovým subjektom predložené dôkazy pravdivo odrážajú skutočnosť.
44. Pre úplnosť poukázal na to, že splnomocnenie s pečiatkou spoločnosti UNISEC s nesprávnym názvom; podpis konateľa neoverený a zjavne odlišný od podpisu konateľa na listinách predložených samotným konateľom spoločnosti UNISEC; kópia výpisu z obchodného registra či kópia osvedčenia o registrácii pre DPH spoločnosti UNISEC, predložené správcovi dane ako príloha e-mailu; pečiatka spoločnosti UNISEC s nesprávnym názvom, ktorú používal L. J., nie sú a nemôžu byť dôkazom o dodaní sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC.
45. Tiež dôvodil, že žalobkyňou predložené fotografie zo skladu, dokumentujúce prítomnosť auta s bulharským EČV v skladoch žalobkyne, pričom na jednej z fotografií je jedna osoba v nákladnom priestore auta a jedna osoba pri aute, obe s odvrátenou tvárou (otočené chrbtom), nie sú dôkazom o dodaní sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi. Vzhľadom na postoj, aký majú označené osoby zachytené na fotografii, nie je zrejmý identifikátor, na základe ktorého žalobkyňa konštatovala, že týmito osobami sú L. J. a B. M..
46. Mal za to, že ďalšie namietané dôkazy, ako faktúry podpísané osobami, ktorých splnomocnenie bolo spochybnené konateľom spoločnosti UNISEC, ako i samotnými týmito osobami (B. M. poprela uzatváranie obchodov so spoločnosťami z EÚ vrátane Slovenska a meniace sa výpovede L. J.); výdajky zo skladu; opis sms komunikácie s údajným splnomocnencom o dodaní tovaru; CMR s EČV bulharských áut; protokoly o prevzatí tovaru; potvrdenia z cudzineckej polície o tom, že vyššie uvedené osoby zo spoločnosti UNISEC boli ubytované v čase zrealizovania obchodov na Slovensku v Trnave; označenie svedeckej výpovede vrátnika V. M., ktorý cez vrátnicu vpúšťal do skladového areálu bulharské autá; písomné potvrdenie L. J., že preberal peniaze na tovar od spoločnosti UNISEC a tovar žalobkyne odovzdával v sídle spoločnosti UNISEC zamestnancovi spoločnosti UNISEC X. N.; svedecká výpoveď L. J. o tom, že na území Slovenskej republiky bol za účelom vybavenia obchodných záležitostí, rovnako iba deklarujú spoluprácu žalobkyne s L. J., avšak nepreukazujú pravdivosť jedného z tvrdení L. J. o dodaní sporného tovaru spoločnosti UNISEC. Je však potrebné uviesť, že ani žalobkyňa ani L. J. v žiadnom z predložených dokladov, dôkazov a vysvetlení sa nezmienili o tom, prečo mal L. J. vzťah so spoločnosťou UNISEC realizovať prostredníctvom osoby X. N., keď jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti UNISEC bol konateľ, M. B., ktorý akékoľvek splnomocnenie pre inú osobu konať v mene spoločnosti UNISEC poprel.
47. Za zavádzajúcu označil žalovaný námietku, že správca dane pričítal na ťarchu žalobkyne úmrtie X. N..
48. Ďalej žalovaný poukázal na to, že osoba oprávnená konať za spoločnosť UNISEC, M. B. poprel, že by v kontrolovanom období udelil splnomocnenie na obchodnú činnosť spoločnosti UNISEC. Žalobkyňa však mala vedomosť o tom, že konateľom spoločnosti UNISEC je M. B., a preto je nanajvýš podozrivé, že sa uspokojila s úradne neovereným splnomocnením a predmetné splnomocnenie si neoverila u konateľa spoločnosti UNISEC. Bolo potrebné, aby sama žalobkyňa preukázala, že vynaložila a prijala všetky rozumné oparenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jej hospodárskej činnosti. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Keďže ako uvádza žalobkyňa, S. I. (manžel žalobkyne) komunikoval s L. J., bolo preto napr. aj v jeho možnostiach požiadať o kontakt na konateľa spoločnosti UNISEC, za účelom preverenia splnomocnených osôb. Je síce pravdou, že za konateľa môžu konať iné konateľom splnomocnené osoby, avšak v danej veci, bolo takéto konanie inou osobou vylúčené samotným konateľom spoločnosti UNISEC.
49. Uviedol, že pečiatka s nesprávnym názvom spoločnosti UNISEC na predmetnom splnomocnení, ako i na dokladoch, ktoré mal podpisovať L. J., je síce v azbuke, avšak i azbuka dáva možnosť napísať existujúci a správny názov spoločnosti tak, ako je uvedený i v príslušnom obchodnom registri a to „??????“ ???? (ednolično družestvo s ograničena otgovornost - jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, viď. priložený výpis a úradné preklady).
50. Ďalej mal za to, že nakoľko osobou oprávnenou konať za spoločnosť je konateľ, žalobkyňa sa preto nemala spoliehať len na nikým neoverené splnomocnenie, ale ako dobrý hospodár si mala overiť obchodných partnerov, zvlášť keď podľa predloženého výpisu z obchodného registra mala vedomosť o tom, že konateľom spoločnosti UNISEC je M. B.. Žalobkyňa vstúpila do obchodných vzťahov s osobami, o ktorých mala vedomosť, že nie sú konateľmi spoločnosti UNISEC, pričom sa žiadneho kontaktu s konateľom spoločnosti UNISEC nedomáhala. Preto je nutné vychádzať z toho, že akceptovala aj možnosť, že sa stane súčasťou neserióznych transakcií s následnom znášania podnikateľského rizika aj v tom, že jej uplatňované právo na oslobodenie od dane nemusí byť priznané. Navyše sporné splnomocnenie spochybnili i samotné splnomocnené osoby.
51. Zastal názor, že nebolo dôvodné zisťovať vzťah X. N. k spoločnosti UNISEC vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že rokovala s L. J. a s B. M. a predkladané neoverené splnomocnenie pre tieto osoby malo byť udelené konateľom spoločnosti UNISEC, M. B., čo konateľ, M. B. poprel.
52. Poukázal na to, že správca dane skúmal dodanie sporného tovaru do spoločnosti UNISEC prostredníctvom MVI, avšak dodanie sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do Bulharska sa nepotvrdilo. Správca dane ani žalovaný neskúmal a ani nemohol skúmať účtovníctvo spoločnosti UNISEC, keďže spoločnosť UNISEC má sídlo v inom členskom štáte; v žalovanom rozhodnutí však uviedol zistenia získané prostredníctvom MVI od bulharskej finančnej správy, t.j. vyhlásenie konateľa spoločnosti UNISEC, že v účtovných registroch spoločnosti UNISEC neexistujú protokoly podľa § 117 tam platného zákona o DPH so žalobkyňou, ako i žiadne doklady o intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru od žalobkyne.
53. Zopakoval, že konateľ deklarovaného odberateľa, spoločnosti UNISEC, poprel obchody s akoukoľvek slovenskou spoločnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období a preto žalobkyňou predložené CMR, s pečiatkou odlišnou od pečiatky akou disponuje konateľ spoločnosti UNISEC a s podpisom osoby L. J., ktorej oprávnenosť konať za spoločnosť UNISEC bola konateľom spoločnosti UNISEC vylúčená, nemožno považovať za dôkaz, preukazujúci prepravu sporného tovaru do spoločnosti UNISEC. Rovnako „potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom“ je označené spochybnenou pečiatkou a podpisom L. J., ktorého oprávnenosť konať za spoločnosť UNISEC sa vykonaným zisťovaním nepotvrdila.
54. K žalobnej námietke, že konajúce daňové orgány nevykonali žalobkyňou navrhované vypočutie svedka vrátnika V. M., ktorý cez vrátnicu vpúšťal do skladového areálu bulharské autá žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2017 v súvislosti s prepravou sporného
tovaru uviedla, že „službukonajúci vrátnik V. M. by si mohol pamätať, že do skladu firmy BONO chodili bulharské autá pre tovar...“, t.j. poukázala na možnosť overenia prítomnosti áut s bulharským EČV v skladoch, avšak možné potvrdenie prítomnosti vozidiel s bulharským EČV v skladoch žalobkyne nie je dôkazom prepravy sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC. Preto nebolo dôvodné vypočuť vrátnika, V. M. zopokujúc, že v konaní bola spochybnená platnosť splnomocnenia pre L. J. a B. M. a dodanie sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte.
55. Ďalej k námietke, že žalobkyňa navrhovala a označila svedka L. B., ktorý bol toho času jej zamestnanec a pracoval v sklade, bol osobne prítomný pri nakladaní každej zásielky do áut bulharského odberateľa a bol podpísaný na výdajkách, že tovar nakladal a vydával žalovaný poukázal na to, že nakládkou, vykládkou a vyskladnením tovaru, jeho naložením na auta s bulharskými EČV nie sú splnené podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od DPH podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH a preto nebolo dôvodné vypočuť L. B. dodajúc, že žalobkyňa ani nežiadala L. B. vypočuť.
56. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní je žalobkyňa v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Zdôraznil, že v danej veci je sporné práve to, či skutočným odberateľom sporného tovaru bol deklarovaný nadobúdateľ, spoločnosť UNISEC, či sporný tovar bol prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že odberateľom sporného tovaru bola spoločnosť UNISEC, zaťažuje ju dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pričom pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Žalobkyňou predložené listinné dôkazy sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie žalobkyne obsiahnuté v daňovom priznaní, že sporný tovar mal byť prepravený do iného členského štátu a že práve uvedenému nadobúdateľovi mal byť sporný tovar dodaný. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď tieto tvrdenia považuje za nepreukázané.
57. K tvrdeniu žalobkyne, že predložené dôkazy nepochybne preukazujú, že nadobúdateľom tovaru bola spoločnosť UNISEC, ktorá je a bola osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte bez ohľadu na následne nepodložené popretie týchto skutočností konateľom spoločnosti UNISEC žalovaný uviedol, že žalobkyňou predložené doklady by boli spôsobilé jej privodiť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v danej veci preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a tovar bol dodaný deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte a zdanený odberateľom v inom členskom štáte, čo preukázané nebolo. Žalobkyňa preto neuniesla dôkazné bremeno, keďže oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet predaja, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala dodanie tovaru z územia SR do Bulharska pre odberateľa, spoločnosť UNISEC, t.j., že tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi do iného členského štátu a rovnako nebolo preukázané, že sporný tovar bol v Bulharsku aj zdanený. Správca dane preto postupoval správne, keď k sporným odberateľským faktúram vyčíslil DPH.
58. K námietke o porušení zásady materiálnej pravdy tým, že nedošlo k zisťovaniu skutočného stavu veci, k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov a to selektívnym vykonávaním dôkazov žalovaný odmietnuc toto tvrdenie poukázal na to, že zásada materiálnej pravdy nemá charakter „absolútny“, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť dodajúc, že voľné hodnotenie dôkazov spočíva v tom, že zákon neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru a rozsah dôkazov potrebných na preukázanie dokazovanej skutočnosti, ako aj v tom, že nie je ani ustanovená dôkazná sila jednotlivých dôkazných prostriedkov. Uvedené znamená, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, pričom nejde o žiadnu ľubovôľu správcu dane pri rozhodovaní s tým, že kontrolu v tomto smere zabezpečuje
zákon, ktorý popri voľnej úvahe zároveň ukladá, aby správca dane dôkladne zvážil všetky osobitosti každého jednotlivého prípadu.
59. Záverom poukázal na to, že nie je chybou konajúcich daňových orgánov, že v súvislosti s preverením žalobkyňou deklarovaných tvrdení sporné faktúry neodrážajú aj reálne dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC dodajúc, že daňové konanie nemá charakter konania vyhľadávacieho, ale je konaním prejednávacím a preto nie je právne opodstatnené pod rúškom nedostatočne zisteného skutkového stavu požadovať od správcu dane, aby zisťoval skutočného odberateľa sporného tovaru.
60. Žalovaný nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol riadne poučený (č. l. 57) podľa § 105 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
61. Žalobkyňa v replike uviedla okrem iného, že originál novovydaného osvedčenia o registrácii pre DPH, ktorý jej bol predložený, mohli splnomocnené osoby nadobudnúť iba priamo od konateľa spoločnosti UNISEC alebo tak, že na základe splnomocnenia samé požiadali bulharské daňové orgány o vydanie „kartičky“, pričom v oboch prípadoch museli byť reálne splnomocnené konateľom UNISEC dodajúc, že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o tomto osvedčení, mohol prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zisťovať, kto o vydanie osvedčenia požiadal, resp. komu bolo odovzdané. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadril k judikatúre Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa prenosu dôkazného bremena a celú svoju argumentáciu postavil na vyhlásení konateľa spoločnosti, na ktoré nie je možné prihliadať a ktoré je jediným dôkazom v jej neprospech. Rovnako mala za to, že žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, prečo neoveroval vzťah D. N. k spoločnosti UNISEC, pri ktorom mohol zistiť, že menovaný mal pracovný alebo iný vzťah k spoločnosti a bol oprávnený v jej mene konať a tiež, že sa nevysporiadal ani s označenou ŠPZ bulharského vozidla, hoci vykonaním tohto dôkazu mohlo dôjsť k zisteniu vlastníctva vozidla a odstráneniu pochybností, podobne ako výsluchom svedkov M. a B.. Naviac žalobkyňa tiež namietala nezákonnosť postupu žalovaného a daňového úradu z dôvodu prekročenia jednoročnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keď táto podľa nej trvala od 09.08.2016 (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 09.08.2016) do 05.12.2018.
62. Žalovaný v duplike vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne sa okrem skutočností uvedených vo svojom vyjadrení k správnej žalobe vyjadril aj k originálu osvedčenia o registrácii spoločnosti UNISEC pre DPH majúc za to, že skutočnosť, že spoločnosť UNISEC bola registrovaná pre DPH nie je dôkazom dodania sporného tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC poukazujúc súčasne na to, že nie je jeho povinnosťou skúmať osoby, s ktorými žalobkyňa, ako tvrdí, uskutočnila sporné obchody, keď konateľ deklarovaného odberateľa vylúčil možnosť uskutočňovania obchodov so žalobkyňou a navyše správcovi dane predloženú kópiu osvedčenia o registrácii pre DPH spoločnosti UNISEC ako prílohu e-mailu nemožno považovať za dôkaz o dodaní sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC a podľa jeho názoru, toto ani nepreukazuje žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že jej bol predložený originál osvedčenia o registrácii pre DPH zo dňa 16.11.2015. K vyjadreniu B. M. žalovaný uviedol, že bulharský správca dane jasne a zrozumiteľne formuloval otázky, na ktoré mala B. M. odpovedať, pričom z položených otázok bolo zrejmé, že išlo o obchody, ktoré sa mali uskutočniť medzi žalobkyňou a spoločnosťou UNISEC a B. M. žalobkyňou tvrdené skutočnosti o jej účasti na sporných obchodoch poprela. K miestnemu zisťovaniu, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.08.2016 žalovaný s poukazom na ustanovenia § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku uviedol, že správca dane dňa 09.08.2016 vykonal miestne zisťovanie u žalobkyni na podnet zahraničnej finančnej správy, ktorého predmetom bolo preverenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov so spoločnosťou UNISEC na základe dokladov nachádzajúcich sa v účtovníctve žalobkyne, pričom predmetným miestnym zisťovaním nebolo preverované, či boli splnené podmienky pre oslobodenie od DPH dodávok tovarov deklarovaných predloženými odberateľskými faktúrami za obdobia október 2015 až apríl 2016. Tiež poukázal na to, že dňa 09.08.2016 nebola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, ktorá by obsahovala náležitosti podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, ani nebolo žalobkyni doručené oznámenie o začatí daňovej kontroly s náležitosťami podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 31.05.2017 (doručené žalobkyni dňa 05.06.2017) obsahovalo náležitosti podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku a týmto bol určený termín začatia daňovej kontroly na deň 27.06.2017, pričom lehota na vykonanie daňovej kontroly bola podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku dodržaná.
IV. Relevantná právna úprava
63. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
64. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
65. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
66. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie správnej žaloby.
67. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
68. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
69. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
70. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
71. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
72. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
73. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
74. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH účinného do 31.12.2019 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
75. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom
76. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
77. Správny súd uznesením č. k. 14S/94/2019-100 zo dňa 04.11.2019 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
78. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobkyňou uplatneného oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH zo sporných faktúr č. 15416 (dátum dodania 12.12.2015, suma v EUR 4 999,68 eur) a č. 15417 (dátum dodania 13.12.2015, suma v EUR 3 707,52 eur), na ktorých je uvádzaný odberateľ UNISEC LTD., za predaj cukroviniek, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2015.
79. Relevantné pre daný prípad je, že medzi účastníkmi konania nebola sporná samotná existencia tovaru - cukroviniek, ale spornou bola skutočnosť, či skutočným odberateľom tovaru bol žalobkyňou deklarovaný nadobúdateľ (odberateľ), konkrétne bulharská spoločnosť UNISEC, ktorá skutočnosť zákonite vplýva na prijatie záveru, či v danom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od DPH.
80. Správny súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že na tunajšom správnom súde už boli rozhodnuté veci týkajúce sa tých istých účastníkov konania vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam roku 2015, konkrétne ide o rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/131/2019 zo dňa 24.06.2020 a sp. zn. 20S/132/2020 zo dňa 06.05.2020, pričom ide o rovnaké skutkové a právne dôvody vydania napadnutých rozhodnutí žalovaného s výnimkou zdaňovacích období. V obidvoch správnych súdnych konania bola správna žaloba obsahujúca totožné žalobné body, podľa § 190 SSP zamietnutá pre jej nedôvodnosť.
81. Správny súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré boli správne žaloby zamietnuté a s odkazom na § 140 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/132/2019-101 zo dňa 06.05.2020, ktorý v bodoch 37 a 38 skonštatoval nasledovné :
...37. Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia žalobkyne v prospech označenej odberateľskej spoločnosti v inom členskom štáte majú pôvod v skutočnosti zistenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že tvrdený odberateľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu realizáciu akýchkoľvek obchodov so žalobkyňou v rozhodnom období, splnomocnenie tretích osôb na konanie v jeho mene, či vycestovanie jeho zamestnancov na Slovensko za účelom obchodnej činnosti poprel. V súvislosti s námietkou žalobkyne je potrebné konštatovať, že dôkaz - vyjadrenie tvrdenej odberateľskej spoločnosti, nie je čestným prehlásením, o prípustnosti alebo neprípustnosti ktorého by v daňovom konaní bolo možné uvažovať, ale zistením správneho orgánu dožiadaného štátu realizovaným podľa jeho vnútroštátnych predpisov, pričom z obsahu spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by pravdivosť tohto stanoviska spochybňovali, či z ktorých by vyplýval aspoň možný motív poskytnúť nepravdivé stanovisko. Za čestné prehlásenie by bolo na druhej strane možné považovať písomné vyjadrenie L. J. zo dňa 23.04.2018 predložené žalobkyňou, potvrdzujúce konanie menovaného v mene spoločnosti UNISEK, vykonávanie platieb a preberanie tovaru od žalobkyne, ktoré je čiastočne v rozpore s jeho pôvodným vyjadrením zo dňa 31.05.2017 poskytnutým správnemu orgánu Bulharska, podľa ktorého v období od 01.09.2015- 31.12.2016 cestoval na návštevu k známym do Rakúska a na exkurziu na Slovensko, pričom niekedy urobil službu známemu a doviezol mu tovar od zmluvného partnera, konkretizoval tovar, vykonal platby. Pri hodnotení preukaznosti tvrdení menovaného vo vzťahu k existencii obchodného vzťahu žalobkyne so spoločnosťou UNISEK EOOD pritom nemožno opomenúť, že tento podľa vlastného vyjadrenia nejednal s konateľom spoločnosti UNISEK, ale s D. N. (medzičasom zomrel, preto jeho stanovisko vo veci absentuje), od ktorého mal preberať finančnú hotovosť na realizáciu platieb aj mu odovzdávať dovezený tovar, a že sa žalobkyni mal prezentovať plnou mocou obsahujúcou nesprávne označenie obchodného mena splnomocniteľa a opatrenou jeho rovnako nesprávnou pečiatkou (v azbuke UNISEK OOD miesto správneho UNISEK EOOD ), s podpisom konateľa splnomocniteľa bez overenia. Nesprávnou pečiatkou v tomto znení bola opatrená aj žalobkyňou predložená dodávateľská zmluva zo dňa 01.10.2015. Nedostatky predloženej plnej moci, udelenej inak podľa obsahu aj pre B. M., ktorá vo svojom vyjadrení pre dožiadaný orgán síce potvrdila exkurziu na Slovensko v rozhodnom čase, rovnako ako R. J., ale s tým, že na Slovensku žiadne kontrakty neuzatvárala a s tovarom neobchodovala, nepriamo potvrdzujú stanovisko spoločnosti UNISEK EOOD o neobchodovaní so žalobkyňou a nesplnomocnení inej osoby, a súčasne dôvodnosť konštatovania správcu dane, že žalobkyňa nepreukázala prijatie všetkých rozumných opatrení a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, aby zabránila tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Hoci možno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že realizácia obchodu priamo s konateľom odberateľskej spoločnosti nie je nutná, jej odbornú starostlivosť pri dojednávaní obchodu nepotvrdzuje akceptovanie plnej moci s nesprávnym názvom odberateľa, najmä, keď žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia mala k dispozícii originál výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti. V rozpore s právnym názorom žalobkyne o uzavretí obchodu so spoločnosťou UNISEK EOOD nesvedčia ani iné okolnosti prípadu - zmluva nebola dojednaná s osobou poverenou pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou (takouto osobou nepochybne nie je L. J.) ani nebola uzavretá v prevádzkarni tvrdeného odberateľa. Ani predložené fotografie, hoci zachytávajú vozidlá s identifikovateľnými evidenčnými číslami totožnými s číslami vozidiel, ktoré podľa medzinárodných nákladných listov mali tovar odviezť, naložené tovarom, neposkytujú súvislosť s realizáciou obchodov s tvrdeným odberateľom a v konkrétnych termínoch, či už v dňoch 1., 24., 25., 26. a 28.11.2015, ako to vyplýva z predložených faktúr, alebo v dňoch 1. a 28.11.2015 podľa predložených objednávkových listov a záznamu vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 27.07.2017 k výzve správcu dane (vyjadrenie samotné obsahuje rozporné údaje o
dátume dodania tovaru a jeho prevzatia v dňoch 1., 24., 25., 26. a 28.11.2015, resp. v dňoch 1.11. a 28.11.2015). 38. Závery prijaté správcom dane a žalovaným vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach, súčasne odôvodňujú nevykonanie ďalších dôkazov, či už výsluchom svedkov M., B., alebo iných. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.“
82. Správny súd na potvrdenie správnosti vyššie citovaného rozsudku tunajšieho správneho súdu ďalej poukazuje na zásadnú skutočnosť a to, že správca dane, ktorý je oprávnený za účelom posudzovania uplatneného nároku na oslobodenie od DPH preverovať skutočnosti na strane deklarovaného nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, konkrétne či tovar bol skutočne dodaný nadobúdateľovi uvedenému na predložených faktúrach spochybnil, že tovar týkajúci sa sporných faktúr žalobkyňa dodala práve spoločnosti UNISEC (v konaní nebolo sporné, že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte). Spochybnenia správcu dane boli založené na výsledkoch MVI, konkrétne išlo o viaceré relevantné skutočnosti, ktoré dostatočne spochybnili materiálny základ predložených faktúr, na základe ktorých žalobkyňa deklarovala svoj nárok na oslobodenie od DPH.
83. Správny súd predovšetkým poukazuje na písomné vyjadrenie konateľa spoločnosti UNISEC M. B. zo dňa 10.05.2016, v ktorom vyslovene uviedol, že nerealizovali nadobúdanie tovaru v rámci spoločenstva zo Slovenska, konkrétne so žalobkyňou, ktorá bola v tomto vyjadrení identifikovaná ako „I. Z. IČ DPH : SK 1020339892, pričom išlo o obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015. Rovnako konkretizoval, že v účtových registroch firmy neexistujú protokoly v zmysle § 117 zákona o DPH s kontrahentom „I. Z.“. V tomto vyjadrení súčasne poukázal na zneužitie údajov a mena spoločnosti, pričom priložil Potvrdenie Policajného riaditeľstva hlavného mesta, Šiesty obvodný policajný úrad, Sofia č. 12146/10.05.2011 a uznesenie Okresnej prokuratúry Sofia č. 27522/24.11.2011. Práve na danom písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2016 je zreteľná aj pečiatka spoločnosti UNISEC, pričom táto skutočne nezodpovedá pečiatke nachádzajúcej sa na splnomocnení z 1. októbra 2015, ktorým mal konateľ spoločnosti UNISEC splnomocniť osoby - L. J. a B. M. (v odpovediach na MVI je meno uvedené ako B. M.). Rovnako ako uviedol žalovaný, pečiatka, ktorou konateľ spoločnosti UNISEC potvrdil svoje vyhlásenie zo dňa 10.05.2016 obsahuje označenie „??????“ ???? zodpovedajúce označeniu spoločnosti v obchodnom registri. Práve z písomného vyjadrenia zo dňa 10.05.2016 je preukázané, že konateľ M. B. vylúčil akúkoľvek spoluprácu priamo so žalobkyňou. Preto nie je relevantné tvrdenie žalobkyne, že konateľ spoločnosti UNISEC odmietol spoluprácu s firmou z Veľkej Británie SNAP - ON BUSINESS SOLUTIONS LTD., pričom žalovaný si z tohto tvrdenia nepriamo odvodil, že toto tvrdenie sa vzťahuje aj na ňu (bod 30 tohto rozsudku) keď, ako už bolo uvedené, konateľ spoločnosti UNISEC M. B. priamo vo svojom vyjadrení zo dňa 10.05.2016 odmietol spoluprácu so žalobkyňou. Rovnako konateľ tejto spoločnosti vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.12.2016 potvrdil, že spoločnosť UNISEC nikomu neposkytla žiadne splnomocnenie v období od 01.07.2015 - 30.06.2016 na žiadnu obchodnú činnosť, disponuje dvomi rovnakými pečiatkami (tieto sa preukázateľne odlišujú od pečiatky použitej na splnomocnení) a tiež, že sám ani pracovník firmy necestoval na Slovensko na vykonávanie obchodnej činnosti v období od 01.07.2015 - 30.06.2016.
84. Rovnako považuje správny súd za potrebné poukázať na písomné vyjadrenie B. M., ktorá nepotvrdila, že by uzatvárala transakcie so spoločnosťami z EÚ ani zo Slovenska, pričom nemôže obstáť obrana žalobkyne, že sa má toto tvrdenie týkať iba podnikateľskej činnosti B. M. a nie konania v mene spoločnosti UNISEC, nakoľko z jej písomného vyjadrenia táto skutočnosť nevyplýva a je teda iba ničím nepodloženým dohadom.
85. Vo vzťahu k samotnej dôveryhodnosti tvrdení L. J. je pre správny súd zásadné, že L. J. vo svojom prvom písomnom vyjadrení zo dňa 31.05.2017 nespomína v súvislosti s návštevou Slovenska ani žalobkyňu, ani spoločnosť UNISEC, konkrétne, že bol touto spoločnosťou splnomocnený, aby v jej mene konal. Následne, vo svojom ďalšom písomnom vysvetlení zo dňa 06.08.2017 už uviedol, že mal vzťah so
spoločnosťou UNISEC EOOD, ktorý realizoval prostredníctvom osoby X. N., podpisoval doklady v mene tejto spoločnosti, ktoré odovzdával X. N., vykonával platby v mene tejto spoločnosti, pričom peniaze dostával od X. N.. V tomto písomnom vysvetlení, ani v nasledujúcom (23.4.2018) však neozrejmuje, kto bol X. N., či to bol zamestnanec spoločnosti UNISEC, akým spôsobom sa s ním nakontaktoval, akým spôsobom mal preukázané, že má konať za spoločnosť UNISEC. Je pravdou, že tvrdenia L. J. ohľadom spolupráce s X. N., ktorý mal konať v mene spoločnosti UNISEC sa nepodarilo overiť, nakoľko X. N. dňa XX.XX.XXXX zomrel, avšak z pohľadu správneho súdu je, aj vo vzťahu k tejto osobe, relevantné vyjadrenie konateľa spoločnosti UNISEC, ktorý potvrdil, že nesplnomocnil žiadnu osobu konaním v mene tejto spoločnosti, so žalobkyňou nemal v období od 01.07.2015 do 30.06.2016 žiadny obchodný vzťah a v jeho účtovníctve sa žiadne doklady vo vzťahu k žalobkyni nenachádzajú (vyjadrenie zo dňa 10.05.2016), čo súčasne vylučuje, že X. N. konal v mene spoločnosti UNISEC. Na tomto mieste nedá správnemu súdu nezopakovať, že obozretnosť žalobkyne vo vzťahu k danému obchodnému prípadu bola nedostatočná, nakoľko si predložené splnomocnenie neoverila u samotného konateľa spoločnosti UNISEC M. B., hoci tvrdila, že jej manžel sa s L. J. dohovoril aj slovensky, keďže slovenský jazyk a bulharský jazyk sú slovanské jazyky, teda, podľa názoru správneho súdu sa mohol dohovoriť aj s konateľom spoločnosti UNISEC.
86. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobkyňa bola so zisteniami, ktoré vyplynuli z rozsiahleho dokazovania realizovaného prostredníctvom MVI oboznámená, ktorá skutočnosť vyplýva jednak zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.04.2018, z obsahu ktorej vyplýva, že správca dane oznámil žalobkyni, že z kontrolných zistení vyplýva, že uskutočnila obchody s osobami, ktoré v čase ich uskutočnenia neboli oprávnené konať v mene bulharského odberateľa UNISEC LTD., pričom bulharský subjekt súčasne odmietol príjem tovaru od slovenského subjektu, jeho zaplatenie a akúkoľvek obchodnú činnosť so Slovenskom a rovnako je z obsahu tejto zápisnice súčasne preukázané, že správca dane dal žalobkyni možnosť v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam z prebiehajúcej daňovej kontroly, pričom žalobkyňa zaslala správcovi dane svoje písomné vyjadrenie zo dňa 23.04.2018, ku ktorému doložila aj písomné vyjadrenie L. J. zo dňa 23.04.2018. Rovnako bola žalobkyňa oboznámená s ďalšími zisteniami správcu dane prostredníctvom oboznámenia zo dňa 18.10.2018.
87. Z pohľadu správneho súdu práve vyššie uvedenými oboznámeniami, ktorými správca dane informoval žalobkyňu o skutočnostiach, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré spochybnili, že žalobkyňa skutočne dodala tovar spoločnosti UNISEC ako konkrétnej osobe identifikovanej pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu, ktorá mala tieto pochybnosti odstrániť a preukázať svoje tvrdenie, že tovar vzťahujúci sa k sporným faktúram skutočne dodala spoločnosti UNISEC. K odstráneniu pochybností správcu dane zo strany žalobkyne však nedošlo. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že dôkazmi, ktoré správcovi dane predložila preukázala, že tovar - cukrovinky boli dodané do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň - spoločnosti UNISEC. Odvolávala sa na predložené neoverené plnomocenstvo, osvedčenie o registrácii DPH, výpis z obchodného registra, fotografie, ktoré preukazujú, že tovar bol naložený do auta s bulharskou ŠPZ, uzatvorenú zmluvu, výdajky zo skladu. Tieto doklady však boli spochybnené vyjadrením konateľa spoločnosti UNISEC, ktorý obchod so žalobkyňou poprel, pričom z jeho vyjadrenia zo dňa 10.05.2016 mal rovnako správny súd preukázané, že pečiatka použitá konateľom tejto spoločnosti je odlišná od pečiatky použitej na predloženom neoverenom plnomocenstve a uvedené sa rovnako týka aj podpisu konateľa spoločnosti UNISEC. Naviac je nesporné, že žalobkyňa si predložené plnomocenstvo u samotného konateľa tejto spoločnosti neoverovala. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že každý jeden subjekt, ktorý sa rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH, nárok na oslobodenie od DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na to by mal z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120).
88. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania si správny súd dovolí uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH (obdobne to platí aj v prípade uplatnenia oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru) nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak
im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne : „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
89. Pokiaľ žalobkyňa dôvodí zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) správny súd uvádza, že ide o základnú zásadu uplatňujúcu sa v rámci trestného konania, pričom daňová kontrola ani vyrubovacie konanie nemá charakter trestného konania. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011 z 28. júna 2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval síce k DPH, avšak uvedený princíp platí aj pre daný prípad a to, že existencia podmienok pre nárok na odpočet DPH(oslobodenie od dane) musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, keď konkrétne uviedol, že : „Ako už bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo“.
90. Podľa názoru správneho súdu existujúce pochybnosti nie je spôsobilé zvrátiť ani tvrdenie žalobkyne, že splnomocnené osoby jej predložili originál osvedčenia pre registráciu pre DPH zo dňa 16.11.2015, ktoré malo byť vydané v čase realizácie obchodov, čo má podľa jej tvrdení evokovať situáciu, že buď im osvedčenie dodal konateľ spoločnosti UNISEC alebo si ho zabezpečili na základe splnomocnenia. K uvedenému správny súd konštatuje, že tak ako je spochybnené samotné plnomocenstvo, ktoré predložili žalobkyni L. J. a B. M., nakoľko obsahuje pečiatku spoločnosti a podpis konateľa, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a taktiež plnomocenstvo neobsahuje obchodné meno spoločnosti v súlade s obchodným menom uvedeným v obchodnom registri, ako aj s obchodným menom používaným konateľom spoločnosti a uvedeným na pečiatke spoločnosti, ani predložená kópia osvedčenia o registrácii DPH neobsahuje obchodné meno spoločnosti, tak ako je uvedené v obchodnom registri (aj na predloženom osvedčení je uvedený názov spoločnosti ?????? ???). Naviac správnemu súdu nie je zrejmé, prečo žalobkyňa žiadala, tak ako tvrdí, predložiť originál osvedčenia o registrácii DPH, ale nevyžiadala si telefonický kontakt na konateľa spoločnosti UNISEC, aby sa utvrdila v tom, že skutočne koná s osobami oprávnenými konať v mene tejto spoločnosti, keď aj platby boli uskutočnené v hotovosti, ktorá skutočnosť tiež oslabila jej dôkaznú situáciu, nakoľko v prípade bezhotovostnej platby by bolo preukázané, že suma bola hradená práve spoločnosťou UNISEC. V tejto súvislosti nedá správnemu súdu nepoukázať tiež na skutočnosť, že faktúry vystavené v prospech tejto spoločnosti boli nastavené tak, aby platby nepresiahli sumu 5 000 eur (faktúra č. 15416 znela na sumu 4 999,68 eur a faktúra č. 15417 na sumu 3 707,52 eur) hoci z predloženého CMR vyplýva, že tovar zo sporných faktúr bol naložený v totožný deň do motorového vozidla s EČV CB 4730AX. V danom prípade je teda namieste zhrnúť, že žalobkyňa nekonala priamo s konateľom spoločnosti UNISEC, konala s osobami, ktoré jej predložili neoverené plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti, žalobkyňa si predložené plnomocenstvo neoverila u konateľa tejto spoločnosti, pričom platby boli uskutočnené v hotovosti. Uvedené skutočnosti odôvodňujú prijatie záveru, že žalobkyňa pri vstupe do daného obchodného vzťahu neprijala všetky opatrenia, aby sa presvedčila, že skutočne tovar, nadobudne v inom členskom štáte osoba identifikovaná pre DPH, konkrétne spoločnosť UNISEC. Z uvedeného dôvodu je namieste, aby žalobkyňa znášala následky v podobe nepriznania uplatneného oslobodenia od DPH a následného
vyrubenia DPH, nakoľko ak sa zistí, že neboli splnené podmienky na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, pri existencii tovaru, čo je daný prípad, má sa za to, že tovar bol dodaný v tuzemsku.
91. Správny súd rovnako poukazuje na zásadnú skutočnosť a to, že v prípade žalobkyne sú výpoveďou konateľa spoločnosti spochybnené aj potvrdenie o prijatí tovaru, nakoľko toto nie je podpísané odberateľom a ani osobou poverenou konať za spoločnosť UNISEC.
92. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, správny súd poukazuje na to, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, t.j. pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice štátov monitorovaný a preto ani nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z uvedeného vyplýva, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru (od žalobkyne), aby sa pri dodávke tovaru presvedčil, že plnenie ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi. V tomto smere žalobkyňa v potrebnej miere neprijala opatrenia, aby sa uistila o tom, či je to skutočne deklarovaná spoločnosť UNISEC, ktorá predmetný tovar nadobudne, ale sa uspokojila s predloženým neovereným plnomocenstvom a teda si neoverila, či skutočne koná so splnomocnenými zástupcami odberateľa, t.j. so splnomocnenými zástupcami spoločnosti UNISEC.
93. Záverom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/5/2010 zo dňa 09.12.2010, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal identickou otázkou podľa Smernice Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, resp. smernicou Rady 2006/112/ES, ktorá kladie dôraz na dodanie tovaru a jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy tovar fyzicky opustil územie členského štátu odoslania. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej dodávky tovaru nie je relevantným dôkazom o uskutočnení obchodu. V danom prípade nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný nadobúdateľovi uvedenému na sporných faktúrach.
94. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí správny súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru deklarovanému nadobúdateľovi - spoločnosti UNISEC, ktorá skutočnosť má za následok, že nebola splnená zákonná podmienka pre oslobodenie tovaru od DPH podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Žalobkyňa nepreukázala skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to vyplýva zo sporných faktúr, konkrétne vo vzťahu k deklarovanému nadobúdateľovi, pričom doklady, ktoré predložila nemali vo vzťahu k zisteným skutočnostiam takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o tom, že tovary boli dodané deklarovanému nadobúdateľovi, čím žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nevyvrátila tak dôvodné pochybnosti správcu dane.
95. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa prekročenia dĺžky daňovej kontroly, správny súd uvádza, že táto bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP) a preto na ňu neprihliadal.
96. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a s odkazom na citované odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/132/2019 zo dňa 06.05.2020 v bode 81, správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
97. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.