Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/68/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Človek a strom, občianske združenie,

so sídlom Haburská č. 49/A, 821 01 Bratislava - Ružinov, zast.: VALlŠ LEGAL, s.r.o.,

advokátskou spoločnosťou so sídlom Apollo Business Center, Mlynské Nivy č. 45,

Bratislava, proti odporkyni: Správa katastra Lučenec so sídlom M. R. Rázusa č. 32,

984 01 Lučenec, za účasti: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie

SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie zúčastnenej osoby proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 22. februára 2011 č. k. -47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 22. februára 2011 č. k. -47 p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť navrhovateľovi na účet

jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

318,84 €.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. V 1312/2010-54 z 09. augusta 2010 odporkyňa ako prvostupňový

správny orgán v zmysle a podľa

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení

neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „“) zamietla podľa

návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam evidovaným

v k.ú. P., ako

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 32.640 m,

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 126 770 m,

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 7.438 m,

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 57.283 m,

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 878 m,

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 16.214 m,

to všetko vo výlučnom vlastníctve 1/1

a v k.ú. Š.

2

pozemok CKN parc.č. X. lesný pozemok o výmere 308.227 m,

požadovanom na základe zámennej zmluvy uzatvorenej dňa 27.11.2009 medzi

navrhovateľom a zúčastnenou osobou LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská

Bystrica ako predávajúcimi a súčasne kupujúcimi do Katastra nehnuteľností.

Podľa v znení platnom ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia správa katastra koná a rozhoduje v administratívnoprávnych veciach

samostatne.

Podľa v hore uvedenom znení správa katastra

rozhoduje v katastrálnom konaní.

3

Podľa v hore uvedenom znení správa katastra

preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený

v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle

dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou

nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým

mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

2. Pri svojom rozhodovaní odporkyňa vychádzala zo skutkového stavu, že účastníci

konania návrhom na vklad zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností podaným

dňa 22.6.2010 sa domáhali povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

zo zámennej zmluvy, ku ktorej bol pripojený súhlas Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky č. k. -7201706 zo dňa 24.11.2009 na zámenu lesných

pozemkov v zmysle a a a

o lesoch (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) podpísaný

Ing. Vladimírom Pavelkom, vedúcim služobného úradu.

3. S poukazom na ustanovenie prerušila odporkyňa

podľa katastrálne konanie a vyzvala účastníkov konania

na pripojenie poverenia vystaveného pre Ing. V. P.

Podľa v znení platnom v čase podpisu zámennej

zmluvy správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej

zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také

postavenie podľa osobitných predpisov.

Podľa v hore uvedenom znení na zámenu, nájom,

výpožičku a prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas

ministerstva okrem prevodu správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej

osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadenej Ministerstvom

životného prostredia Slovenskej republiky. Súhlas ministerstva sa vyžaduje aj na vyňatie,

ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) až c) a e) vo vlastníctve štátu

okrem vyňatia vo vojenských lesoch a v rekreačných oblastiach zriadených

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a rozhodovania podľa § 3 ods. 2.

4

Podľa v hore uvedenom znení ministerstvo

[Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky] môže dať súhlas na zámenu lesných

pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve štátu, ak ich hodnota zistená znaleckým

posudkom podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a výmera nie je

v porovnaní s hodnotou a výmerou lesných pozemkov a lesných porastov na nich

vo vlastníctve iných osôb vyššia o viac ako desať percent. Ak hodnota zamieňaných lesných

pozemkov a lesných porastov na nich nie je rovnaká, výšku a spôsob úhrady jej rozdielu

upravuje zámenná zmluva.

4. Odporkyňa následne obdŕžala osvedčenú fotokópiu poverenia pre Ing. V. P.

podpísanú ministrom Vladimírom Chovanom, č.: -250 zo 16.09.2009, ktoré bolo

udelené na uzatvorenie zmluvy na prevod vlastníctva majetku štátu hospodárskych zvierat –

podľa a 45a ods. 1, 2 a 3 o podmienkach prevodu majetku štátu na

iné osoby.

5. Ďalej (dňa 08.07.2010) bolo odporkyni zaslané vyjadrenie od Ing. V. P.č. zázn.

18154/2010 z 02.07.2010, v ktorom menovaný oznámil, že súhlas bol udelený v súlade

s ustanovením a a a

Z.z., ale k vyjadreniu nepripojil toto poverenie na tento úkon.

6. Následne dňa 12.07.2010 bolo odporkyni faxom (potvrdené listom dňa 14.07.2010)

doručené oznámenie ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, že s okamžitou platnosťou zrušil všetky súhlasy k zámene lesných

pozemkov vydané k 09.07.2010 pre LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica ako aj

poverenie, ktorým bol Ing. V. P. poverený udeľovaním súhlasov na uzatvorenie zmluvy

o nájme, zmluvy o výpožičke, zámennej zmluvy a zmluvy o prevode správy majetku.

7. Nakoľko dňa 19.07.2010 bol odporkyni doručený list š.p. LESY Slovenskej

republiky, ktorým došlo zo strany tohto účastníka konania k späťvzatiu návrhu na vklad

zámennej zmluvy, táto predložila späťvzatie návrhu na vklad aj navrhovateľovi ako druhému

účastníkovi katastrálneho konania. Navrhovateľ vyslovil nesúhlas so späťvzatím návrhu

na vklad a súčasne do katastrálneho konania doložil stanovisko s posúdením právnych

aspektov odňatia súhlasu.

5

8. Po chronologickom súhrne úkonov účastníkov katastrálneho konania odporkyňa

v napadnutom rozhodnutí konštatovala preukázanie nasledujúcich vád zámennej zmluvy.

a) LESY Slovenskej republiky nakladali ako správca s majetkom štátu a tento dali

do zámeny bez súhlasu ministerstva, teda v rozpore s § 50 ods. 7

b) K zámennej zmluve pripojený až dodatočne udelený súhlas bol podpísaný

na základe plnomocenstva udeleného ministrom pôdohospodárstva.

c) Do katastrálneho konania boli predložené pod tým istým číslom jednania a s tým

istým dátumom dve poverenia s rozdielnym rozsahom poverenia, pričom poverenie

udelené aj na uzatváranie zmlúv o zámene je udelené iba vo fotokópii, na ktorej

nie je viditeľná celá pečiatka ministerstva, netvorí prílohu súhlasu a prílohu

zámennej zmluvy a v čase podpisu zmluvy mal byť nerozlučne pripojený súhlas

s poverením.

9. Svoje zamietavé rozhodnutie odporkyňa s poukazom na ustanovenia § 39 a § 46

a na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 69/2001,

podľa ktorého:

„Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme,

pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine

(, ); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac

ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak,

aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním.“,

odôvodnila tým, že predmetná zámenná zmluva nebola vyhotovená pred svojim podpisom

vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Obsahovala z tohto dôvodu hore uvedené vady,

tzn. že súhlas zo dňa 24.11.2009 nemohol byť súčasťou zámennej zmluvy v čase jej podpisu

dňa 23.11.2009 a poverenie udelené Ing. Vladimírovi Pavelkovi nebolo súčasťou zámennej

zmluvy ani v čase rozhodovania o povolení vkladu.

10. Nakoľko odporkyňa je zo zákona povinná prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, tzn. aj na to, že pôvodne udelený súhlas oznámením

ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

zaslaným v písomnej forme dňa 14.07.2010 na správu katastra bol následne zrušený, rozhodla

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

6

II.

Konanie na prvostupňovom súde

11. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal opravný prostriedok z 24.08.2010

(označený ako „Odvolanie proti rozhodnutiu“) prostredníctvom odporkyne na Krajský súd

v Banskej Bystrici.

12. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a následne

dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Preto návrhu odvolateľa (navrhovateľa) vyhovel

a napadnuté rozhodnutie odporkyne postupom podľa , zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov.

13. Predovšetkým s odkazom na ustanovenia a

Z.z., ďalej Správneho poriadku, , a a

ods. 1 a 2 krajský súd konštatoval, že spor medzi účastníkmi

vzniknutý sa týka právneho hodnotenia skutočnosti, že

štátny podnik LESY Slovenskej republiky ako správca zamenených štátnych

pozemkov podpísal návrh zmluvy skôr, ako dostal súhlas od ministerstva;

súhlas ministerstva, ktorý nebol podpísaný ministrom, nemal ako prílohu poverenie

ministra na takýto úkon pre osobu, ktorá súhlas za ministerstvo podpísala.

14. Krajský súd zdôraznil, že tým, že právo vlastníka nakladať s lesnými pozemkami

ich zámennou s inými lesnými pozemkami zveril správcovi, avšak za súhlasu príslušného

ministerstva, zabezpečuje, že prejav vôle štátneho podniku LESY Slovenskej republiky

smerujúci k zámene lesných pozemkov má právne účinky takéhoto právneho úkonu upravené

len za existencie ministerského súhlasu so zámennou predmetných

lesných pozemkov.

15. Ďalej krajský súd uviedol, že nie je pochybnosť ani o tom, že za právnickú osobu,

ktorou je aj ministerstvo, môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci (napríklad v danom

prípade poverený vedúci služobného úradu ministerstva), pokiaľ je to určené vo vnútorných

predpisoch. Nakoľko súhlasný prejav Ministerstva pôdohospodárstva je podľa krajského súdu

súčasťou prejavu účastníka zmluvy, potom nie je podstatné, či je pripojený ako prvý alebo

ako posledný z prejavov účastníkov. Hoci do kompetencie odporcu patrí skúmanie, či bol

7

predmetný prejav vôle vyjadrený osobou na to oprávnenou, právny záver (a to navyše

ani konkretizovaním zákonného ustanovenia neodôvodnený), že ak za ministerstvo nekonal

priamo minister, je neoddeliteľnou súčasťou súhlasu so zámennou lesných pozemkov

poverenie pre pracovníka ministerstva, ktorý za ministerstvo konal, nemá oporu v zákone.

16. Samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že pôvodne udelený súhlas bol

následne zrušený, je nedostatočné. Navyše krajský súd zdôraznil, že ak by išlo o jediný dôvod

zamietavého rozhodnutia, potom by to spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť.

III.

Odvolanie odporkyne, zúčastnenej osoby/stanoviská

A)

17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 31.03.2011 (č. l. 66) proti rozsudku

prvostupňového súdu odporkyňa zotrvala na zistených nedostatkoch zámennej zmluvy, tzn.

súhlas k zámene lesných pozemkov bol udelený po podpísaní zámennej zmluvy,

majetok štátu bol daný do zámeny bez súhlasu ministerstva pôdohospodárstva

(viď zák. ),

do katastrálneho konania boli predložené pod tým istým číslom jednania a s tým

istým dátumom dve poverenia s rozdielnym rozsahom poverenia.

18. Navyše odporkyňa vyslovila názor, že keby správca mohol nakladať s majetkom

bez súhlasu ministerstva, dojednával by podmienky ním stanovené za vlastné pri uzatváraní

zmluvy a až následne by ministerstvo odsúhlasovalo zmluvné podmienky, ktoré by už však

nebolo možné meniť.

19. Odporkyňa ďalej nesúhlasila s názorom krajského súdu, že nikde v zákone nie je

stanovené, kedy má byť súhlas ministerstva k uzavretiu zámennej zmluvy udelený. Podľa

odporkyne, pokiaľ by zákonodarca mal záujem len na tom, aby sa súhlas ministerstva

k zámene udeľoval dodatočne, bolo by to nepochybne vyjadrené v zákone. Avšak sledovaným

cieľom zákonodarcu je podľa odporkyne bezpochyby obmedzenie správcu vo voľnom

a nekontrolovanom nakladaní s majetkom štátu.

20. Názor navrhovateľa prezentovaný v jeho argumentácii, že iba podľa § 50 ods. 8

je požadovaný „a priori“ súhlas ministerstva, označila odporkyňa

8

za smerujúci úplne proti logike. Z takéhoto výkladu zákonného ustanovenia by musel potom

vyplynúť záver, že správca majetku štátu má slabšie postavenie a viac obmedzenú zákonom

voľnosť pri nakladaní s majetkom štátu, keď ho prenajíma s cieľom zabezpečenia výučby

na lesných odborných školách, avšak vo vzťahu k tretím osobám by už mal postačovať

následný súhlas.

Podľa správca podľa odseku 3 môže uzatvoriť zmluvu

o nájme 71) lesného majetku vo vlastníctve štátu s cieľom zabezpečenia praktickej výučby

na lesníckych odborných školách alebo s cieľom zabezpečenia starostlivosti o územia

chránené podľa osobitného predpisu. 27) Na platnosť takej zmluvy sa vyžaduje

predchádzajúci súhlas ministerstva.

21. V súvislosti s uvedeným odporkyňa vyzdvihla logický výklad ustanovenia § 50

a naopak odmietla výklad prezentovaný navrhovateľom, ktorý je podľa

nej účelový, a ďalej poukázala na list navrhovateľa z 02.08.2010 (zažurnalizovaný

v administratívnom spise č.: V – 1312/2010, č.l. 51 až 53), kde navrhovateľ uznáva,

že absencia súhlasu ministerstva k zámene daného pred uzatvorením zmluvy spôsobuje

absolútnu neplatnosť zámennej zmluvy.

Na základe uvedených skutočností dospela odporkyňa k záveru, že krajský súd sa

vôbec nevyporiadal v rozsudku s námietkami odporkyne žalovaného proti žalobnému návrhu.

22. Čo sa týka otázky poverenia, odporkyňa poukázala na obsah ustanovenia § 17

ods. 2 Správneho poriadku ako aj , ktoré vymedzujú spôsoby

konania právnickej osoby. Najmä rozsah plnomocenstva v prípade zastúpenej osoby je právne

významný. Napríklad poverenie pre Ing. Vladimíra Pavelku, vedúceho služobného úradu

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vystavené dňa 16.09.2009

pod č.: -250 je udelené okrem iného aj na uzatváranie zmlúv o zámene. Avšak toto

poverenie netvorí nedeliteľnú prílohu súhlasu a prílohu zámennej zmluvy, hoci podľa

odporkyne by tvoriť malo.

23. Navyše odporkyňa poukázala na to, že hoci štátny podnik namietal svoje

nesprávne označenie ako vlastníka nehnuteľností v záhlaví a v podpisovej doložke

9

k zámennej zmluve, krajský súd v priebehu súdneho prieskumu túto námietku neriešil

a v odôvodnení rozsudku sa s ňou vôbec nezaoberal.

24. Tiež odporkyňa v svojom odvolaní poukázala na to, že krajský súd nevykonal

v súdnom konaní pri rozhodovaní o opravnom prostriedku dokazovanie vo veci udeľovania

súhlasov za ministerstvo, ktoré navrhoval žalovaný aj napriek tomu, že v zmysle § 250q

dokazovanie vykonať mohol.

25. Záverom odporkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil, prípadne zmenil a zaviazal navrhovateľa na úhradu trov

konania. Na nariadení pojednávania netrvala.

B)

26. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.04.2011 (č. l. 60) proti rozsudku

prvostupňového súdu zúčastnená osoba LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, poukázala

na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení

, tzn. že rozhodnutie sudu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a zároveň

, tzn. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

27. Predovšetkým zúčastnená osoba prezentovala názor, že krajský súd vyslovením

záveru, že odporca vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že predložená zámená

zmluva je absolútne neplatná, nepriamo vyslovil záver o platnosti zmluvy o zámene a jej

vkladuschopnosti. S týmto záverom zúčastnená osoba nesúhlasila a poukázala na to,

že bez udeleného súhlasu ministerstva, ako zakladateľa štátneho podniku LESY Slovenskej

republiky, š.p., na ktorý navyše nie je právny nárok, tento štátny podnik (tzn. zúčastnená

osoba) nebol oprávnený na vykonanie tohto právneho úkonu.

28. Zúčastnená osoba ďalej konštatovala, že súhlas ministerstva nie je správnym

rozhodnutím o právnom postavení osoby, s ktorou má podriadená organizácia zmluvu

uzavrieť, súhlas na zámenu pozemkov je zákonnou podmienkou platnosti zmluvy. Preto

podľa zúčastnenej osoby zmluva uzatvorená zúčastnenou osobou bez takéhoto

10

predchádzajúceho súhlasu je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemôže byť

zhojený udelením súhlasu po podpísaní zmluvy štatutárnym zástupcom zúčastnenej osoby.

29. Tiež zúčastnená osoba je toho názoru, že poverenie ministerstva udelené

Ing. Vladimírovi Pavelkovi, ktorý podpísal súhlas na zámenu pozemkov, malo byť takou

súčasťou zámennej zmluvy, aby zmluva vytvorila technickú jednotu listiny v zmysle

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

C)

30. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 29.04.2011 (č. l. 72) podaného prostredníctvom

právneho zástupcu vyplýva, že nesúhlasí tak s odvolacími námietkami odporkyne

ako aj zúčastnenej osoby.

31. Podľa navrhovateľa porovnaním ustanovení a

vyplýva, že tento právny predpis používa výnimočne pojem predchádzajúci súhlas

popri pojmu súhlas. S použitím systematického výkladom navrhovateľ dôvodí, že v ostatných

prípadoch sa vyžaduje iba súhlas, ktorý môže byť daný aj dodatočne. Takisto iba skutočnosť

podpisu písomného vyhotovenia zámennej zmluvy jednou stranou (potvrdenie obsahu oferty)

nie je v zmysle a nasl. dôvodom na uzavretie právneho úkonu.

Súčasne navrhovateľ charakterizoval súhlas ako predpokladu pre intabuláciu zmluvy.

32. Podľa navrhovateľa potom na základe hore uvedeného k právne účinnému

uzavretiu zámennej zmluvy došlo až po udelení súhlasu na zámenu lesných pozemkov.

33. V ďalšej časti svojho vyjadrenia navrhovateľ doslovne citoval časť zo svojho

odvolania proti rozhodnutiu odporkyne, pričom otázku časovej postupnosti súhlasu vybraného

orgánu rieši na podklade analogium iuris s obdobnou problematikou udelenia súhlasu valného

zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným na prevod obchodného podielu spoločníka

na iného spoločníka alebo tretiu osobu.

34. Obdobnú techniku argumentácie využil navrhovateľ aj pri posudzovaní otázky,

či má byť súhlas ministerstva neoddeliteľnou súčasťou zámennej zmluvy v tom zmysle,

že by mala byť k jej vyhotoveniam pripojená tak, aby tvorili technickú jednotu listiny. Podľa

navrhovateľa z ustanovení ani z ustanovení iných osobitných zákonov

11

nevyplýva povinnosť pripájať k zámennej zmluve súhlas ministerstva ako neoddeliteľnú

prílohu. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ ďalej poukazuje na závery uvedené v periodiku

Katastrálny bulletin č. 3/2001, č 1/2001 alebo č. 2/2003.

35. Úvahu odporkyne o tom, že prejav vôle nevyhnutný na zámenu pozemkov

je aj súhlas spolu s poverením, ktorý musí byť k zámennej zmluve pripojený

už pred podpisom návrhu zmluvy, označuje navrhovateľ za mylnú. Navyše upozorňuje

na absenciu komplexnej legálnej definície pojmov ako sú súhlas, povolenie, privolenie,

schválenie, ratifikácia, ratihabícia, konvalidácia a iné, hoci všetky tieto pojmy (ich synonymá)

používa.

36. Vo vzťahu k povereniu Ing. P. na udelenie súhlasu navrhovateľ zdôraznil, že

poverenie nemusí obsahovať odtlačok úradnej pečiatky ministerstva, jedinou náležitosťou je

podpis oprávnenej osoby, teda ministra. Skutočnosť, že na kópii poverenia je viditeľná

iba časť odtlačku pečiatky, nespochybňuje správnosť vidimácie, ako osvedčujúceho aktu

vykonaného na to oprávnenou osobou.

37. Pri námietke nesprávnosti označenia zúčastnenej osoby navrhovateľ poukázal

na to, že nebolo to predmetom konania.

38. K listu ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja

zo dňa 12. júla 2010 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa sa s dôsledkom odňatia súhlasu

na platnosť zámennej zmluvy a spôsobilosť vyvolať vecno-právne účinky vôbec

nevyporiadala a jej napadnuté rozhodnutie sa obmedzilo iba na konštatovanie tejto

skutočnosti.

39. Vo vzťahu k odvolaniu zúčastnenej osoby navrhovateľ poukázal na paradoxnú

situáciu vyvolanú uvedeným odvolaním, lebo takto účastník katastrálneho konania napáda

v odvolaní svoj vlastný postup, nakoľko zmluvu pripravoval a dojednával práve uvedený

účastník LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, a tento aj obstarával súhlas na predmetnú

zámenu.

12

40. Záverom svojho podania požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky,

aby v odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil spolu s priznaním

náhrady trov odvolacieho konania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil

vo veci pojednávanie ( ) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

42. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu

v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených odporkyňou, ktoré sú obsiahnuté

v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou odvolania odporkyne, zúčastnenej

osoby ako aj podaného opravného súdneho prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha

preskúmania rozhodnutia odporkyne, je právna otázka, či neudelenie predchádzajúceho

súhlasu ministerstva na nakladanie s majetkom štátu predstavuje tak závažný nedostatok

vkladuschopnosti zmluvy o zámene pozemkov, že správa katastra vykonanie vkladu z tohto

dôvodu zamietne. S tým je parciálne spojená otázka, či je nutné v tomto prípade trvať

na judikovanej zásade technickej jednoty listiny. Práve tento právny rámec aj vymedzuje

potrebné medze skutkového zistenia.

43. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1

konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

13

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné

právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje

v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty

prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom

odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia

napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom

konaní ( umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie

prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), ktoré je vymedzené rámcom hore definovanej otázky.

1) K vlastníctvu lesného majetku:

44. Z pripojeného administratívneho spisu je nepochybné, že zámenná zmluva

z 27.11.2009 sa týkala zámeny lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Režim nakladania

s majetkom štátu a s tým spojené otázky kontroly výkonu dispozičných oprávnení orgánmi

štátnej moci je upravený najmä prostredníctvom o správe majetku

štátu (vo všeobecnej rovine). Z ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 ako aj § 11 ods. 8 a 9

vyplývajú určité podmienky, ktoré zákonodarca pri tvorbe a vzniku

zámennej zmluvy, ktorá sa vzťahuje na dispozíciu s majetkom štátu, smerom k orgánom štátu

v pozícii správcov majetku štátu určil.

Podľa Slovenská republika ako právnická osoba

vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto

zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho

vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene

štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú

majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa

tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa správca môže uzavrieť zámennú zmluvu,

ktorou nadobudne do svojej správy majetok, ktorý mu bude slúžiť na plnenie úloh v rámci

predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Nadobúdaný majetok musí byť vzhľadom

na všetky okolnosti pre štát vhodnejší než vymieňaný majetok štátu. Zámennou zmluvou

možno vymeniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie

14

o prebytočnosti majetku štátu nevydáva. Zámennou zmluvou možno vymeniť i nehnuteľný

majetok štátu, nadobudnutý prevodom správy aj pred uplynutím lehoty podľa § 8 ods. 1.

Zámenná zmluva musí obsahovať účel zámeny. Správca nie je oprávnený uzatvoriť zámennú

zmluvu, ktorou sa vymieňa nehnuteľný majetok štátu za hnuteľný majetok.

Podľa stanovenie hodnoty vymieňaného

nehnuteľného majetku sa musí vykonať podľa osobitného predpisu. Ak cena zamieňaných

nehnuteľností nie je rovnaká, zmluva musí obsahovať aj dohodu o dobe splatnosti rozdielu

v cene, ktorú je nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť správcovi do 60 dní odo dňa

nadobudnutia platnosti zámennej zmluvy. Rozdiel v cene zamieňaných nehnuteľností je

nadobúdateľ majetku štátu povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení rozdielu v cene.

Ak nadobúdateľ majetku štátu nezaplatí rozdiel v cene najneskôr v posledný deň dohodnutej

doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou

sa výmenou dáva nehnuteľný majetok štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

45. Oproti hore citovanému , ktorý je pre oblasť správy

majetku štátu nepochybne zákonom všeobecným (lex generalis), pôsobí osobitný režim

, ktorý, najmä vzhľadom na jeho odlišný (ako aj konkurujúci) predmet

úpravy, je naopak nutné charakterizovať ako zákon špeciálny (lex specialis) pre oblasť

lesného majetku vo vlastníctve štátu. Dôsledkom tohto právneho postavenia je nevyhnutnosť

uplatnenie kolíznej zásady, že špeciálny zákon má prednosť pred zákonom všeobecným

(lex specialis derogat legi generali), čo je navyše posilnené vylučovacím ustanovením § 50

ods. 13

Podľa tento zákon upravuje vlastníctvo

lesných pozemkov a využívanie lesov.

Podľa vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným

porastom a stavbám vo vlastníctve Slovenskej republiky slúžiacim lesnému hospodárstvu

(ďalej len "lesný majetok vo vlastníctve štátu") nemožno previesť, ak tento zákon alebo

osobitné predpisy [napríklad v znení neskorších predpisov,

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

15

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších

predpisov, o majetku obcí v znení neskorších

predpisov] neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia osobitného predpisu o správe

majetku štátu [na tomto mieste musí Najvyšší súd upozorniť na vylučujúci odkaz na zákon

č. o správe majetku štátu] sa na správu lesného majetku vo vlastníctve štátu

nevzťahujú.

46. Na tomto mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť odlišné postavenie ministerstva

a zúčastnenej osoby LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorá bola v zmysle § 50

ods. 3 zriadená ministerstvom ako zakladateľom vo forme právnickej

osoby za účelom správy lesného majetku vo vlastníctve štátu. Ani Ministerstvo

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ani ním zriadený štátny podnik nie sú vlastníkmi

lesných pozemkov ( ) a lesných porastov na nich sa nachádzajúcich.

Vlastníctvo, a s tým súvisiaci výkon vlastníckeho práva, tu prislúcha štátu, tzn. subjektu

označenému ako Slovenská republika ( ).

Na základe uvedeného zákonného stavu zákonodarca prostredníctvom

prerozdelil výkon časti vlastníckych, tzn. správcovských právomocí

medzi ministerstvo a štátny podnik. Preto iba zúčastnená LESY Slovenskej republiky, štátny

podnik bola oprávnená vykonať v mene štátu prevod vlastníckeho práva k lesným pozemkom

vo vlastníctve štátu na tretie osoby.

Podľa správu lesného majetku vo vlastníctve štátu

môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo

[tzn. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky] alebo právnická osoba, ktorá má

také postavenie podľa osobitných predpisov.

Podľa veta prvá správca podľa odsekov 3 a 4

vykonáva práva vlastníka [odkaz na ] k lesnému majetku

vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní

pred súdom a orgánmi verejnej správy.

16

47. Preto námietka odporkyne (bod č. 18), že keby správca lesného majetku

vo vlastníctve štátu mohol nakladať s majetkom bez súhlasu ministerstva, potom

by dojednával podmienky ním stanovené za vlastné pri uzatváraní zmluvy a až následne

by ministerstvo odsúhlasovalo zmluvné podmienky, ktoré by sa takýmto prístupom štátneho

podniku stali pre ministerstvo nemenné, je nedôvodná. Zákon totiž správcu (viď hore citované

ustanovenie ) a nie ministerstvo poveruje v rámci výkonu

správcovskej právomoci na dojednanie zmluvných podmienok (offerty) a samotný súhlas

ministerstva (či ex post alebo a priori) je generálny, nie detailný ako deklaruje odporkyňa,

tzn. že ide o dôsledok splnenia informačnej povinnosti (notifikácie) správcu lesného majetku

voči ministerstvu ako ústredného orgánu štátnej správy, že v jeho rezorte dochádza

k majetkovoprávnemu úkonu.

Práve toto je zákonom nastavený mechanizmus, ktorým sa napĺňa sledovaný cieľ

zákonodarcu, ako správne odporkyňa v svojom odvolaní kvalifikovala (bod č. 19),

a to obmedzenie správcu lesného majetku vo voľnom a nekontrolovanom nakladaní

s majetkom štátu.

48. Následne je potom logicky očakávaným dôsledkom postupu pri uzatváraní zmluvy

súkromného práva ( až 51 ), že navrhovateľ pri uzatváraní

zámennej zmluvy konal so správcom lesného majetku, tzn. so zúčastnenou osobou LESY

Slovenskej republiky, štátny podnik, pričom do interného administratívnoprávneho vzťahu

medzi týmto subjektom a ministerstvom vznikajúcim pri výkone správy k lesnému majetku

(§ 50 ods. 3 a 6) nebol oprávnený zasiahnuť.

Z týchto záverov mala odporkyňa vychádzať, keď pristúpila v rámci katastrálneho

konania k aplikácii príslušných ustanovení katastrálneho konania, a to najmä § 31 ods. 1 a 3

a vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov, keď kládla dôraz najmä na prieskum oprávnenia prevodcu

nakladať s nehnuteľnosťou z hľadiska existencie jeho práva k nehnuteľnosti a z hľadiska

spôsobilosti na právne úkony v čase, kedy k úkonom došlo, tzn. keď preverovala

hmotnoprávne podmienky platnosti právneho úkonu.

17

Podľa citovanej vyhlášky č. pri skúmaní platnosti zmluvy sa

zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho

neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným

zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať, alebo čítať, bola uzatvorená

formou notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide o skutočne opísané prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným

zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu

s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní

s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

49. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd tiež zdôrazňuje, že odporkyňa

pri posudzovaní kompletnosti predložených listín najmä mala veľmi dôsledne vychádzať

z toho ustanovenia, ktoré striktne a taxatívnym spôsobom vypočítava jednotlivé náležitosti

návrhu v katastrálnom konaní.

Podľa prílohou k návrhu na vklad je zmluva,

na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto

právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste

vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného

bremena k pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis

splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.)

18

2) K technickej jednote listín:

50. Odporkyňa vo svojom odvolaní poukazuje, že zo strany účastníkov katastrálneho

konania nebola dodržaná zásada technickej jednoty listín, ktorá je v zmysle § 39 a § 46

a v medziach judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. R 69/2001 vymedzená nasledovne:

„Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť uzavretá v písomnej forme,

pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine

(, ); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac

ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak,

aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním.“

51. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd poukazuje na riadny výklad obsahu tohto

judikátu v medziach určených citovanými ustanoveniami .

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou

stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

52. Hore citované ustanovenia upravujúce predpoklady

pre písomnú formu zmluvy, používajú termín listina, resp. tá istá listina, neriešia však

problém, ak listina pozostáva z viacerých listov. Navyše nestanovujú žiadnu explicitne

vyjadrenú požiadavku na spojenie viacerých listov listiny, ani na technické prevedenie

(spôsob) tohto spojenia. V súvislosti s takto položenou otázkou musí Najvyšší súd poukázať

na svoju predchádzajúcu judikatúru, ktorá sa k načrtnutému problému vyjadrila nasledovne:

„Výklad, ktorý by vyžadoval, aby jednotlivé listy závetu boli pevne spojené

(zošité), a to pod následkom neplatnosti závetu, ak by takéto pevné spojenie

nebolo urobené, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti

závetu a zasiahol by do právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov

pre oblasť dedenia. Zároveň by prakticky znamenal faktické zúženie možnosti

zriadenia závetu so zreteľom na skutočnosť, že pojem listiny nie je právom

19

výslovne definovaný, a že pokiaľ pre listinu je všeobecným ekvivalentom slovo

písomnosť, teda čokoľvek písané, potom podľa právnej teórie aj praxe spôsobilou

náhradou listiny v klasickom slova zmysle (papierovej, pergamenovej a pod.) je

akékoľvek iné hmotné médium, na ktorom možno zachytiť písomný prejav,

napr. aj drevo, umelá hmota, textilná látka. Je zrejmé. že povaha niektorých

takýchto hmotných médií by pevné spojenie spôsobom zošitia. resp. ani iným

spôsobom neumožňovala“ (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu

sp. zn. z 28. júla 2010).

53. Súdna moc iba v zmysle ústavnej zásady „secundum et intra legem“ (čl. 2 ods. 2

a čl. 13 ods. 1) môže využívať mechanizmus sudcovskej tvorby práva. Sudcovská tvorba

práva v žiadnom prípade nesmie sledovať cieľ uložiť jednotlivcovi povinnosť nad rámec

zákona (neprípustná konkurencia zákonodarnej moci), ale iba mu musí ponúknuť na pozadí

zásady neznalosť práva neospravedlňuje (ignorantio iuris neminem excusat) výkladovú

inštrukciu v podrobnostiach, ako konať v konkrétnom právnom vzťahu.

54. Potom je nepochybné, že hore uvedený judikát (bod č. 50) je nutné vykladať ako

výkladovú inštrukciu pre výklad pojmu listina (písomnosť), tzn. zmluvy, ktorá pozostáva

z viacerých strán (hárkov listov), poprípade príloh, pričom pod pojmom „pevne spojené

(zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním“ je nutné chápať

akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov.

55. Čo je obsahom prejavu vôle zmluvných strán, to vyplýva z obsahu a kontextu

zmluvy samotnej, resp. zo zoznamu pripojených príloh výslovne v zmluve označených.

V prejednávanej veci zámenná zmluva sa skladá z 9 hárkov listov, z toho na posledných

2 listoch je písomne zachytený súhlas ministerstva, a všetky listy sú v celosti pevne spojené

farebnou šnúrkou, ktorej konce sú úradne prelepené opečiatkovanými páskami. Zámenná

zmluva výslovne nevymenúva žiadne prílohy. Preto argumentácia odporkyne, že zámenná

zmluva nevyhovuje kritériám technickej jednoty listín, je právne neopodstatnená.

3) K časovému momentu súhlasu:

56. Ďalej odporkyňa vo svojom odvolaní zdôrazňuje (bod č. 17) najmä ten nedostatok

zámennej zmluvy spočívajúci v tom, že súhlas k zámene lesných pozemkov bol udelený

20

po podpísaní zámennej zmluvy. V súvislosti s uvedenou argumentáciou odporkyne Najvyšší

súd upozorňuje na spresňujúcu argumentáciu navrhovateľa vyslovenú na pojednávaní

dňa 27. marca 2012, podľa ktorej zúčastnená osoba LESY Slovenskej republiky podpísala

23.11.2009 návrh zámennej zmluvy, následne tento návrh zaslala ministerstvu na zaujatie

stanoviska vo forme súhlasu, tento súhlas bol udelený 24.11.2009 a navrhovateľ takýto návrh

potom opatril podpisom dňa 27.11.2009 (uvedené konštatovanie korešponduje

s osvedčovacími doložkami v zámennej zmluve pri podpisoch jednotlivých osôb konajúcich

za zmluvné strany).

Podľa prítomného právneho zástupcu išlo z ich strany o štandardný postup, za účelom

vyhnutia sa možným zmenám v návrhu zmluvy, a preto zámenná zmluva nadobudla

posledným podpisom platnosť ku dňu 27.11.2009.

57. K tomuto záveru ďalej Najvyšší súd dodáva, že zmluvná strana má právo,

tzn. že nie je povinná, požadovať od štátneho podniku – správcu štátneho majetku,

preukázanie udelenia súhlasu nadriadeným ministerstvom na dispozíciu s majetkom štátu.

Ak svoje právo v zmysle ústavnej zásady iura merae facultatis ( ) nevyužije,

nie je možné takýto výkon práva prezentovať na ťarchu uvedenej zmluvnej strany.

Z uvedeného potom vyplýva, že písomná forma súhlasu, ako akt vnútornej komunikácie

medzi zakladateľom a správcom štátneho majetku vrátane osvedčenia oprávnenia osoby

konajúcej v mene ministerstva, netvorí obligatórnu prílohu zmluvy súkromného práva

a na ňu sa nevzťahuje hore uvedená požiadavka technickej jednoty listín.

58. Navyše je rozumné predpokladať, že konajúce osoby konali v dobrej viere

v riadnosť prejavov zmluvných strán zámennej zmluvy (bližšie rozvedené v bodoch č. 64

až 72). Uvedená dobrá viera je v súkromnom práve zakomponovaná, resp. sa nachádza

vo viacerých ustanoveniach občianskeho alebo obchodného práva. Najmä stabilita právnych

vzťahov vychádza z ich súladu s dobrými mravmi všeobecne a pre oblasť zmlúv kladie

požiadavku na prevenciu zmluvných nedostatkov. Obdobne, prostredníctvom analógie práva,

je možné odkázať na zákaz súdnej ochrany pre nepoctivý obchodný styk.

Podľa účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave

zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

21

4) K nejasnosti poverenia:

59. Pokiaľ správa katastra v zmysle svojho oprávnenia vyplývajúceho z § 18 ods. 2

písm. a) v spojení s preskúmava vkladuschopnosť

predloženej zámennej zmluvy, je celkom logické, že by ju mala preskúmať aj vzhľadom

k riadnosti vykonania vnútornej komunikácie medzi ministerstvom a štátnym podnikom.

Ak k zisteným nedostatkom patria pochybnosti okolo vydania súhlasu (čo je nepochybne vada

návrhu odstrániteľná), je správa katastra povinná prostredníctvom ustanovenia § 31a písm. c)

prerušiť konanie a vyzvať štátny podnik na preukázanie riadnosti

vydania súhlasu.

Podľa konanie o návrhu na vklad sa preruší,

ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú

listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu,

prípadne jeho príloh.

60. Nakoľko odporkyňa čiastočne takto postupovala, mala dôsledne premietnuť

do katastrálneho konania aj zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov správneho (katastrálneho)

konania.

Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5

správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť

k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

Podľa Správneho poriadku v spojení s

účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

61. Navyše, vo vzťahu k otázke riadnosti poverenia Ing. V. P. je nutné [nie ako

nesprávne odporkyňa poukázala na § 17 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje

zastupovanie iba účastníkov správneho konania] vychádzať, vzhľadom na už uvedený

charakter súhlasu (bod č. 48), z ustanovenia § 6 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 6 Správneho

22

poriadku s prihliadnutím na , ktoré vymedzujú spôsoby konania

právnickej osoby.

Podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku platí, že ak je na konanie vecne príslušný

správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho

orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným

predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len „štatút“)‘ Ak štatút takýto útvar

neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

62. právomoc na vydanie súhlasu zveruje do pôsobnosti

ministerstva a nie samotného ministra. Vnútorné členenie ministerstva ako ústredného orgánu

štátnej správy a rozdelenie jeho jednotlivých kompetencií medzi úradné osoby bližšie

vymedzuje o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy. Uvedený zákon popri tom, že nielen na riadenie ministerstva ale aj za jeho činnosť

činí zodpovedného ministra ako štatutárny orgán ministerstva, ustanovuje odkazom

na organizačný poriadok čiastkové kompetencie pre vedúcich pracovníkov ministerstva

v pozíciách generálnych riaditeľov alebo riaditeľov odborov.

Preto bolo očakávané od odporkyne ako orgánu správy katastra, že bude

predovšetkým preverovať oprávnenie osoby podpisujúcej súhlas za ministerstvo

cez organizačný poriadok, a pokiaľ uvedené oprávnenie vedúceho služobného úradu sa tam

nenachádza, tak až potom mal pristúpiť k vyhodnoteniu predloženého poverenia.

Podľa organizačnú štruktúru ministerstva určuje

organizačný poriadok ministerstva, ktorý vydáva minister.

63. Obdobné stanovisko musel Najvyšší zaujať k argumentácii odporkyne,

že do katastrálneho konania boli predložené pod tým istým číslom jednania a s tým istým

dátumom dve poverenia pre Ing. V. P. s rozdielnym rozsahom poverenia. Avšak odporkyňa

neuviedla, na základe akého zákonného ustanovenia uvedené poverenie je nutné vyhodnotiť

ako zákonu odporujúce. Iba samotná skutočnosť rovnakého evidenčného (jednacieho) čísla

neovplyvňuje legalitu aktu orgánu verejnej správy, tzn. nemôže byť na škodu veci

samotnej .

23

5) K odvolaniu zúčastnenej osoby:

64. Je nepochybné, že právo v zmysle objektívnom patrí do skupiny spoločenských

normatívnych systémov a v súčasnosti sa zo strany spoločnosti na neho kladú značné nároky.

Nižšie rozvinutá myšlienka, že je nerozlučne späté s existenciou spoločnosti, ktorú svojim

regulatívnym pôsobením významné ovplyvňuje, je na mieste.

65. Nezastupiteľnou úlohou práva ako spoločenského normatívneho systému je

zabezpečiť stabilné podmienky pre trvalú existenciu (v zmysle reprodukčnom) spoločnosti,

a teda aj jej riadne fungovanie. Aby spoločnosť nebola iba zoskupením autonómne

existujúcich jednotlivcov, ktorí pri osobných stretnutiach presadzujú predovšetkým svoje

vlastné záujmy, potreby a súčasne kladú dôraz iba na svoj prospech, a na druhej strane

nerešpektujú (nezohľadňujú) záujmy, potreby a prospech ostatných, resp. od nich odlišného

celku, musí v spoločnosti existovať aj určitý súlad vo vzťahu k základným hodnotám

a pravidlám vzájomného spolužitia.

66. Je preto celkom logické, že právny poriadok nie je a ani nemôže byť hodnotovo

neutrálny, ale musí spoločnosti nielen ponúknuť minimálny katalóg hodnôt, ktoré umožňujú

spolužitie jedného človeka s ďalšími členmi spoločnosti, ale aj tento katalóg hodnôt

presadzovať, či už výchovou k úcte tohto katalógu (napríklad ) alebo mocenským

pôsobením ( a 3 ).

Preto pri svojom regulatívnom pôsobení musí právo predkladať svojim adresátom

racionálne vzorce správania, tzn. také vzorce, ktoré slúžia k rozumnému usporiadaniu

spoločenských vzťahov a tak sú aj zo strany ich adresátov prijímané.

67. Až procesom realizácie sa objektívne právo mení z rýdzo statického súboru

podmienených pravidiel správania jednotlivcov na dynamicky fungujúci špecifický sociálno-

normatívny systém regulujúci spoločenské vzťahy. A práve prostredníctvom realizácie sa

dosahuje hore vymedzený účel práva. Takto všeobecne vymedzenému účelu práva musí

vyhovovať každý konkrétny právne relevantný prejav jednotlivca, tzn. aj v prejednávanej veci

vykonaný prejav vôle zmluvných strán zachytený v zámennej zmluve.

24

68. Je nepochybné, že právny režim zámennej zmluvy spadá pod režim Občianskeho

zákonníka (a contrario ). Predovšetkým Najvyšší súd

upozorňuje na už hore spomenutý cieľ zákonnej úpravy spoločenských vzťahov jednotlivcov,

ktoré spadajú do oblasti občianskeho práva.

Podľa úprava občianskoprávnych vzťahov

prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti

a nedotknuteľnosti vlastníctva.

69. Realizácia právnych noriem súkromného práva, resp. výkon konkrétnych

subjektívnych práv a zákonných, či zmluvných povinností nesmie nadobudnúť zneužívajúci,

tzn. neslušný charakter (contra bonos mores). Napríklad prostredníctvom § 3 ods. 1

sa definuje limita spravodlivého usporiadania súkromnoprávnych

vzťahov.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených

záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

70. Aj na súkromné právo sa vzťahuje starorímska právna zásada, že nikto nemôže

zneužívať vady úkonov, ktoré zapríčinil, vo svoj prospech („nemo turpitudinem suam

allegare potest“), ktorá je napríklad pre oblasť podmienených právnych úkonov vymedzená

prostredníctvom ustanovení (implicitne Občianskeho

zákonníka).

Podľa platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie

podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

Podľa na splnenie podmienky sa neprihliada,

ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému

je jej splnenie na prospech.

25

71. V prípade odvolania zúčastnenej osoby LESY Slovenskej republiky, š. p. išlo

predovšetkým o argumentáciu, ktorej jadro bola otázka riadnosti a včasnosti udelenia súhlasu

ministerstvom, ako aj právne názory, ktoré zúčastnená osoba (body č. 27 a 28) s tým spájala,

tzn. že následkom takéhoto konania ministerstva by sa mala zámenná zmluva stať absolútne

neplatným právnym úkonom a poverenie by malo zodpovedať právnemu stavu. V súvislosti

s týmito námietkami zúčastnenej osoby však Najvyšší súd musí odkázať na svoju staršiu

judikatúru, v ktorej k otázke posudzovania neplatnosti zmlúv správou katastra vyslovil právny

názor, že: „vo vzťahu k sporu, či išlo o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť zmluvy...,

najvyšší súd poukazuje na úlohu neplatnosti právnych úkonov, tzn. aj predmetnej zmluvy

v právnom poriadku. Rozhodovanie o platnosti či neplatnosti právneho úkonu je

rozhodovaním v občianskoprávnych veciach, čo je prostredníctvom ústavného rámca (čl. 142

ods. 1 ) zverené prostredníctvom zákona iba do výlučnej právomoci súdov (

písm. c/ ). Preto orgánu verejnej správy takáto rozhodovacia právomoc neprislúcha

ani prostredníctvom inštitútu predbežnej otázky, ibaže osobitný zákon toto umožní.“

(m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 8.11.2011).

Je jednoznačné, že iba zúčastnená osoba mohla spôsobiť, ak vôbec nejaké nastali,

nejasnosti vo vzťahu k povereniu Ing. V. P. Vo svojom vyjadrení (bod č. 39) navrhovateľ

najmä poukázal na paradoxnú situáciu vyvolanú uvedeným odvolaním, lebo takto účastník

katastrálneho konania napáda v odvolaní svoj vlastný postup v katastrálnom konaní, nakoľko

zmluvu pripravoval a dojednával práve uvedený účastník LESY Slovenskej republiky, štátny

podnik, a tento aj obstarával súhlas na predmetnú zámenu. Najvyšší súd sa na základe hore

uvedených argumentov s týmto stanoviskom stotožňuje, a preto nemôže poskytnúť ochranu

takto motivovanému odvolaniu.

72. Uvedený postup súdu korešponduje s premisou zakotvenou v ustanovení § 3

, ktorá sa prejavuje poskytnutím súdnej ochrany ( a nasl. ustanovenia

Slovenskej republiky) iba právam, ktoré boli nezákonným postupom inej osoby pohrozené

alebo poškodené. Nakoľko o tento prípad v odvolacom konaní nejde, Najvyšší súd nemohol

priznať právnu relevanciu odvolacím dôvodom zúčastnenej osoby LESY Slovenskej

republiky, štátny podnik.

26

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Na základe uvedeného musí Najvyšší súd konštatovať, že odvolacie dôvody

navrhovateľa (tzn. aj zúčastnenej osoby), pri ktorých nie je možné vylúčiť, že ich vznik

nezapríčinil minimálne svojou nedbanlivosťou, tzn. procesné naplnenie zákazu konania

contra bonos mores, v zmysle a , nemôžu požívať súdnu

ochranu v zmysle a nasl. , a preto ani k nim nemôže

odvolací súd prihliadnuť.

6) K charakteru súhlasu:

73. Pri vymedzení vzťahu súhlasu ministerstva a zámennej zmluvy uzavretej správcom

lesného majetku vo vlastníctve štátu je nutné vychádzať tak z predpisov verejného ako aj

z predpisov súkromného práva. Svojim charakterom je súhlas definovaný ako individuálny

akt verejnej správy s konkrétnym obsahom. Konkrétne ide o určitú formu správno-

aplikačného aktu, ktorej vo všeobecnosti patrí označenie ako opatrenie, v podrobnostiach tiež

ako vyjadrenie správneho orgánu, tzn. že nejde o prejav vôle v zmysle súkromného práva

ale súhlas vyžadovaný v zmysle predstavuje právno-

aplikačný akt zameraný na vnútornú komunikáciu zakladateľa a súčasne na výkon kontroly

s nakladaním zvereného majetku štát.

Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania

uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov,

vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

74. Napriek právnej skutočnosti, že samotný priamo vylúčil

aplikáciu Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa vydania súhlasu, Najvyšší

súd nielen v zmysle veta prvá ale aj v zmysle

Rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny

názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré

subsidiárne pôsobenie Správneho poriadku výslovne vylúčili.

27

Podľa sa na rozhodovanie podľa odsekov 4, 5, 7, 8,

10 a 11 všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

75. Teória správneho práva sa snaží charakterizovať, a tým aj rozlíšiť, dva takmer

totožné akty verejnej správy, a to súhlas a schválenie. Súhlas patrí medzi schvaľovacie

právno-aplikačné akty verejnej správy. Je očakávateľné, že orgán verejnej správy sa pohybuje

v rozmedzí medzi vydaním a odopretím vydania súhlasu. Málokedy je možné súhlas stotožniť

s dodatočným schválením, ktoré na rozdiel od súhlasu teória správneho práva zaraďuje

do skupiny aktov s účinkami „ex tunc“ (bližšie in: Hendrych D. a kol.: Správní právo, obecná

část, str. 228).

76. Z hore opísaného všeobecného charakteru súhlasu nepochybne vyplýva, že súhlas

ministerstva požadovaný zákonom na uzavretie zámennej zmluvy má charakter podmienky

súkromného práva, a to odkladacej podmienky (bližšie bod č. 70), nakoľko s týmto súhlasom

ako aj prostredníctvom jeho udelenia ministerstvo vykonáva svoju kontrolnú právomoc

zakladateľa vo vzťahu k výkonu správcovskej funkcie štátneho podniku pri nakladaní

s majetkom štátu.

77. Najvyšší súd už raz vyslovil svoj právny názor, že kontrolu splnenia riadnosti

nemohol vykonať navrhovateľ ako účastník zámennej zmluvy, ale, v prípade výskytu

pochybností, toto mala vykonať odporkyňa pri dodržaní zásady súčinnosti. Preto, aj keby

Najvyšší súd pripustil, že podmienka súhlasu je akokoľvek závažná pre registráciu zámennej

zmluvy, nemôže byť prenesená argumentáciou zúčastnenej osoby v neprospech navrhovateľa.

7) K označeniu zúčastnenej osoby:

78. Ďalšia argumentácia odporkyne poukazovala na to, že štátny podnik namietal

svoje nesprávne označenie ako vlastníka nehnuteľností v záhlaví a v podpisovej doložke

k zámennej zmluve. Podľa Najvyššieho súdu je správne, že krajský súd v priebehu súdneho

prieskumu túto námietku neriešil. Po podrobnom oboznámení sa s obsahom zámennej zmluvy

ani Najvyšší súd označeniu zmluvných strán nemôže nič vytknúť.

V záhlaví zámennej zmluvy je správne označený správca majetku štátu názvom

štátneho podniku a v časti týkajúcej sa výkonu vlastníckeho práva (čl. I) je použité označenie:

28

Slovenská republika – LESY SR š.p., Banská Bystrica, čo korešponduje

so zákonnou požiadavkou zakotvenou v . Preto ani túto námietku

Najvyšší súd nevyhodnotil ako relevantnú.

Podľa za právnickú osobu môžu robiť právne úkony

aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej

osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje

oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka

predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník

nemohol vedieť.

8) K nevykonaniu dôkazov:

79. Tiež odporkyňa v svojom odvolaní poukázala na to, že krajský súd nevykonal

v súdnom konaní pri rozhodovaní o opravnom prostriedku dokazovanie vo veci udeľovania

súhlasov za ministerstvo, ktoré navrhoval žalovaný aj napriek tomu, že v zmysle § 250q

dokazovanie vykonať mohol. K uvedenej argumentácii Najvyšší súd poukazuje najmä

na tú skutočnosť, že odporkyňa síce môže súdu vytýkať pasivitu pri vykonávaní dôkazov,

ale súčasne je povinná označiť dôkazné prostriedky, ktoré výslovne navrhla, a ktoré krajský

súd v súdnom prieskume nevykonal. Nakoľko tak svoju argumentáciu nešpecifikovala,

Najvyšší súd nemohol jej argumentáciu označiť za relevantnú.

9) K dodatočnému zrušeniu súhlasu:

80. Pokiaľ odporkyňa z konania ministra pôdohospodárstva, životného prostredia

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorý s okamžitou platnosťou zrušil všetky

súhlasy k zámene lesných pozemkov vydané k 09.07.2010 pre LESY Slovenskej republiky,

š.p., Banská Bystrica ako aj poverenie, ktorým bol Ing. V. P. poverený udeľovaním súhlasov

na uzatvorenie konkretizovaných zmlúv, vyvodila podporné argumenty pre svoje napadnuté

rozhodnutie, ide o nesprávny záver.

29

81. Uvedený úkon ministra je na jednej strane právne relevantný, avšak ide o úkon s

účinkami „ex nunc“, tzn. na doteraz vykonané úkony sa nazerá v zmysle zásady kontinuity

výkonu verejnej správy ako na nedotknuté. Preto sa ani nemôže vzťahovať na predmetnú

zámennú zmluvu, ktorú je možné zrušiť iba zákonnými prostriedkami.

V.

82. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok odporkyne a stanoviska navrhovateľa Najvyšší súd s osvojením si

argumentácie krajského súdu postupom podľa a s doplnením niektorých

právnych názorov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Bude preto úlohou odporkyne, aby sa v ďalšom konaní s právnymi názormi

vyslovenými krajským súdom a doplnenými právnymi názormi Najvyšším súdom

vysporiadala.

83. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má

právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote

po vyhlásení rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30

84. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca navrhovateľa listom

z 27. marca 2012 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. vyčíslil a Najvyšší súd uznal:

1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.1.1. písomné vyjadrenie (11) ......... 1 úkon práv. pomoci 123,50 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,41 €

1.1.2. pojednávanie (12) ....... 1 úkon práv. pomoci 127,16 €

1.1.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,63 €

celkom bez DPH : 265,70 €

celkom: 318,84 €

Nakoľko úspešný navrhovateľ bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte

právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 27. marca 2012, ktorý je súčasťou súdneho

spisu.

85. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

na základe vytýčeného pojednávania, lebo jeho vytýčenie v zmysle doterajšieho priebehu

prvostupňového súdneho prieskumu považoval za dôležité.

86. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyužil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Nakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd

nevyužil, došlo tým k zákonnej delegácii poplatkovej povinnosti na krajský súd,

tzn. aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla,

za odvolacie konanie rozhodol.

31

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 27. marca 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová