Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (31)55d/366633.6f6fcf.pdf
PDF · 125.94 KB
No categories available
4Cdo/93/2009
Legal thesis Official
Najvyšší súd 4 Cdo 93/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. H., bývajúceho v L.
a 2/ D. B., rod. H., bývajúcej v H., oboch zastúpených JUDr. D. S., advokátkou so sídlom
v P., proti ţalovanej JUDr. V. M., rod. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. C.,
advokátom so sídlom v B., o určenie neplatnosti závetu a vydedenia, vedenej na Okresnom
súde Trnava pod sp.zn. 8 C 116/2005, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 27. novembra 2008 sp.zn. 9 CoD 31/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. novembra
2008 sp.zn. 9 CoD 31/2008 v zmeňujúcom výroku vo veci samej, ktorým bol zamietnutý
návrh o určenie neplatnosti alografného závetu a listiny o vydedení zo dňa X. a vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Trnava 3. októbra 2005 sa ţalobcovia domáhali
voči ţalovanej určenia neplatnosti prejavov vôle poručiteľa A. H. (otca ţalobcov a ţalovanej),
zomrelého X., a to určenia neplatnosti závetu a vydedenia, obsiahnutých v jednej listine
s dátumom jej podpísania X. Neplatnosť závetu napísaného na písacom stroji (alografného
závetu, t.j. závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa) odôvodňovali tým, ţe v listine
závetu je aţ pod podpismi poručiteľa a svedkov umiestnené vyhlásenie svedkov, ţe poručiteľ
pred nimi ako súčasne prítomnými prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Poukazovali tieţ na to, ţe podpis poručiteľa nie je pravý a ţe aj v prípade pravosti tohto
podpisu je tu pochybnosť, či prvá strana listiny závetu je prejavom vôle poručiteľa, keďţe
túto stranu mohla ţalovaná kedykoľvek prepísať a pripojiť k druhej strane listiny závetu, na
ktorej sa nachádzajú podpisy. Neplatnosť vydedenia odôvodňovali neexistenciou pouţitých
dôvodov o neposkytovaní potrebnej pomoci poručiteľovi v chorobe a starobe a o
neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa. V priebehu konania doplnili svoje tvrdenia
2
o neplatnosti závetu ďalšími dôvodmi a to ţe v závete sa uvádza, ţe ho závetca spisuje za
prítomnosti svedkov, hoci svedkovia potvrdili, ţe pri spisovaní závetu neboli prítomní, ţe
vzhľadom na pouţitú terminológiu z občianskeho práva, ktorú poručiteľ neovládal, je
vylúčené, aby spísal predloţený závet, a ţe dva listy formátu A4, z ktorých pozostáva listina
závetu, neboli spojené tak, aby nebolo moţné prvý list vymeniť (boli spojené tromi
spinkami). Zároveň rozšírili návrh aj o určenie, ţe dôvody vydedenia nie sú dané, pričom súd
prvého stupňa túto zmenu návrhu pripustil.
Okresný súd Trnava rozsudkom z 5. júna 2007 č.k. 8 C 116/2005-102 ţalobe v časti
o určenie neplatnosti závetu a vydedenia vyhovel a vo zvyšku (v časti o určenie, ţe dôvody
vydedenia nie sú dané) ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Neplatnosť závetu a vydedenia odôvodnil jednak tým, ţe
podpisy svedkov nie sú na druhej strane listiny závetu (druhom liste) uvedené úplne na záver
textu (sú nad textom, v zmysle ktorého svedkovia svojimi podpismi potvrdili, ţe poručiteľ
pred nimi závet vlastnoručne podpísal a prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu),
a tieţ tým, ţe listina závetu pozostáva z dvoch samostatných listov, pričom tieto listy nie sú
spojené takým spôsobom, aby ich nebolo moţné od seba vzájomne oddeliť. Vyslovil názor,
ţe záujem právnej istoty vyţaduje buď také spojene jednotlivých listov závetu, aby ich nebolo
moţné od seba oddeliť, alebo ich samostatné podpísanie poručiteľom a svedkami.
Zamietnutie ţaloby v časti o určenie neexistencie dôvodov vydedenia odôvodnil nedostatkom
naliehavého právneho záujmu na takomto určení a to vzhľadom na neplatnosť samotného
vydedenia.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov i ţalovanej rozsudkom
z 27. novembra 2008 sp.zn. 9 CoD 31/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
ţalobu o určenie neplatnosti závetu a vydedenia zamietol a určil, ţe dôvody vydedenia
ţalobcov v listine o vydedení zo dňa X. nie sú dané. Samostatným výrokom rozhodol, ţe
ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa
dospel k záveru, ţe závet spĺňa všetky zákonom poţadované náleţitosti pre platnosť tohto
právneho úkonu. Za dôvod neplatnosti závetu nepovaţoval klauzulu nachádzajúcu sa pod
podpismi poručiteľa a svedkov, pretoţe bola podľa neho nadbytočná pre duplicitu, keďţe uţ
v úvode závetu poručiteľ uviedol, ţe závet obsahuje prejav jeho poslednej vôle. Nestotoţnil sa
ani so záverom súdu prvého stupňa o nedostatočnom zviazaní dvoch listov závetu ako ďalšom
dôvode neplatnosti tohto právneho úkonu. Vyslovil názor, ţe zopnutie listov pomocou
3
spínacieho strojčeka spinkami na troch miestach je pre platnosť závetu dostatočné. Poukázal
tieţ na to, ţe neboli predloţené ţiadne konkrétne dôkazy o tom, ţe by prvý list závetu bol
vymenený. Určenie neexistencie dôvodov vydedenia odôvodnil ich nedostatočnou
konkretizáciou.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Dovolaním
napadli zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá ich ţaloba.
Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku zmenil a určil
neplatnosť závetu a vydedenia. Dovolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci
odvolacím súdom v otázke platnosti týchto právnych úkonov. Dôvody neplatnosti závetu
a vydedenia, uvedené v ţalobe a v priebehu konania doplnili poukazom na to, ţe ţalovaná
predloţila v dedičskom konaní listinu závetu, obsahom ktorej bolo aj vydedenie, aţ
26.5.2005, teda takmer X. roky po smrti poručiteľa, pričom túto listinu mala u seba od
pohrebu poručiteľa a takisto mala vo svojej drţbe aj písací stroj, na ktorom bol závet
napísaný.
Ţalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými
osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
v zmeňujúcom zamietajúcom výroku vo veci samej prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho
súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, aj keď neboli dovolateľom namietané. Zistil, ţe z obsahu
spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne sa zaoberal správnosťou napadnutého
rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t.j, či rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím
iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce pouţitím správneho
právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom alebo nesprávnym uplatnením.
4
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe účastníci sú deťmi
poručiteľa A. H., zomrelého X., po ktorom bolo uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa
11.7.2001 začaté dedičské konanie vedené pôvodne pod sp.zn. 8 D 728/01 a teraz vedené pod
sp.zn. 4 D 59/2008, ţe ţalovaná v dedičskom konaní predloţila dňa 26.5.2005 listinu
pozostávajúcu z dvoch listov zopnutých na troch miestach spinkami, napísanú písacím
strojom a označenú ako závet, obsahom ktorého je aj vydedenie ţalobcov, ţe v texte závetu sa
uvádza, ţe ho spísal poručiteľ na svojom písacom stroji za prítomnosti troch svedkov a to Ľ.
H., L. H. a P. K., ţe synovi M. H. (ţalobcovi 1/) započítava poručiteľ finančné dary 200 000,-
- Sk a dcére D. B. (ţalobkyni 2/) započítava finančné dary 80 000,-- Sk a keďţe ďalšia dcéra
JUDr. V. M. (ţalovaná) nebola finančne obdarovaná, odkazuje jej svoje podiely na v závete
bliţšie špecifikovaných nehnuteľnostiach, a ţe jeho deti D. B. a M. H. mu v rozpore
s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v starobe a chorobe a trvalo o neho
neprejavujú opravdivý záujem a preto ani nemôţu byť dedičmi po jeho smrti. Závet je
podpísaný na druhom liste poručiteľom a tromi svedkami s dátumom X., pričom pod
podpismi sa ešte nachádza text v znení: „Potvrdzujeme svojimi podpismi, ţe p. A. H., pred
nami súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený závet dnes vlastnoručne podpísal
a výslovne prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Prečítané nahlas Ľ. H.“.
Uznesením Okresného súdu Trnava z 18.8.2005 č.k. D 728/2001-148 boli ţalobcovia
odkázaní na podanie ţaloby o určenie neplatnosti závetu. Ďalej bolo zistené, ţe poručiteľ
predloţil svedkom závetu na podpis uţ napísaný - pripravený závet, a ţe po jeho prečítaní
svedkyňou H. a podpísaní ho vloţil do obálky a dal tejto svedkyni s tým, aby ho po jeho smrti
odovzdala ţalovanej.
Okrem náleţitostí závetu vyplývajúcich z ustanovenia § 476 ods. 2 Obč. zákonníka,
t.j. ţe v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, ustanovenie § 476b
Obč. zákonníka pre platnosť závetu nenapísaného vlastnou rukou poručiteľa (alografného
závetu) vyţaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred dvoma súčasne
prítomnými svedkami výslovne prejavil, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby ho
podpísali aj svedkovia (tieto poţiadavky musí spĺňať aj vydedenie). Svedkovia nemusia
poznať obsah závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu. Nemusia byť ani
prítomní pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť, a to súčasnú, vyţaduje zákon iba pri
výslovnom prejave poručiteľa, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať.
5
Výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, ţe listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môţe byť
urobený ústne, písomne, prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti
nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho
texte uvedené, ţe poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, ţe
listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia
závetu sú povolaní k tomu, aby o tom podali svedectvo.
Pokiaľ preto odvolací súd tú okolnosť, ţe aţ pod podpismi svedkov sa nachádzal text,
obsahom ktorého bolo potvrdenie svedkov, ţe poručiteľ pred nimi výslovne prejavil, ţe listina
obsahuje jeho poslednú vôľu, nepovaţoval za dôvod neplatnosti závetu, resp. túto klauzulu
povaţoval za nadbytočnú, bol tento jeho právny záver správny. Nesprávnym však bol jeho
záver podľa ktorého je pre platnosť závetu bez ďalšieho dostatočné spojenie dvoch listov
závetu spinkami pomocou spínacieho strojčeka. Rozhodujúcou otázkou, od riešenia ktorej
bolo závislé správne právne posúdenie veci odvolacím súdom, tak bola otázka, aké právne
následky z hľadiska platnosti závetu má okolnosť, ţe jednotlivé listy, z ktorých pozostáva
listina závetu, sú spojené takým spôsobom, ktorý umoţňuje ich pomerne ľahkú a zároveň
ťaţko zistiteľnú zámenu, prípadne ţe nie sú vôbec spojené. Účelom prísnych zákonných
poţiadaviek na formálne a obsahové náleţitosti závetu je naplnenie poslednej vôle poručiteľa
a ochrana dedičov so zreteľom na skutočnosť, ţe účinky závetu nastávajú v čase, keď
sa k nemu uţ poručiteľ nemôţe vyjadriť. Naplnenie tohto účelu by mohlo byť zmarené, resp.
značne oslabené, ak by sa mal bez ďalšieho povaţovať za platný závet obsiahnutý v listine
pozostávajúcej z viacerých nespojených, prípadne len jednoducho (nie pevne) spojených
listov, z ktorých je poručiteľom a svedkami podpísaný len posledný list.
Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce náleţitosti závetu,
pouţívajú termín listina závetu, neriešia však otázku viacerých listov tvoriacich túto listinu.
Nestanovujú ţiadnu poţiadavku na spojenie viacerých listov listiny závetu, ani na spôsob
tohto spojenia. Podľa názoru dovolacieho súdu neprichádza do úvahy riešenie tejto otázky
obdobným spôsobom, akým bola riešená judikatúrou v súvislosti s listinou obsahujúcou
zmluvu o prevode nehnuteľnosti v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ročník 2001, zošit 4, pod č. 69,
v zmysle ktorého pokiaľ zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí
viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby
tvorili technickú jednotu listiny, a to pod následkom neplatnosti právneho úkonu, ak by tomu
6
tak nebolo. Výklad, ktorý by vyţadoval, aby jednotlivé listy závetu boli pevne spojené
(zošité) a to pod následkom neplatnosti závetu, ak by takéto pevné spojenie nebolo urobené,
by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náleţitosti závetu a zasiahol by
do právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov pre oblasť dedenia. Zároveň by
prakticky znamenal faktické zúţenie moţnosti zriadenia závetu so zreteľom na skutočnosť, ţe
pojem listiny nie je právom výslovne definovaný, a ţe pokiaľ pre listinu je všeobecným
ekvivalentom slovo písomnosť, teda čokoľvek písané, potom podľa právnej teórie aj praxe
spôsobilou náhradou listiny v klasickom slova zmysle (papierovej, pergamenovej a pod.) je
akékoľvek iné hmotné médium, na ktorom moţno zachytiť písomný prejav, napr. aj drevo,
umelá hmota, textilná látka. Je zrejmé, ţe povaha niektorých takýchto hmotných médií by
pevné spojenie spôsobom zošitia, resp. ani iným spôsobom neumoţňovala.
Výklad vyţadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov závetu nemoţno
vyvodiť ani s pouţitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého
ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné
konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiţ
povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí
pre dodrţanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné technické
moţnosti. Okrem toho táto úprava len pre prípady notárskych listín nasvedčuje tomu, ţe jej
absencia v prípade závetu nie je medzerou zákona, ale zámerom nesťaţovať technické
moţnosti zriadenia závetu.
Otázku právnych následkov spojenia jednotlivých listov závetu, ktoré nie sú pevne
spojené, resp. nie sú vôbec spojené, moţno riešiť pouţitím historického výkladu
porovnávajúceho zároveň rozdielnosť právnych úprav v období právneho dualizmu
súkromného práva, existujúceho v bývalej Čsl. republike do 31.12.1950. Rakúsky všeobecný
občiansky zákonník (ABGB) z roku 1811, platný na území Čiech a Moravy do uvedeného
dátumu, vymedzoval poţiadavky pre závet napísaný vlastnou rukou a závet napísaný inou
osobou v §§ 578 a 579. Spojenie viacerých listov závetu však neupravoval. Návrh
pripravovaného čsl. občianskeho zákonníka (ktorý koncom tridsiatych rokov existoval uţ
v pragrafovanom znení) v §§ 534 a 535 chcel túto otázku riešiť vo forme doporučenia
a to tak, ţe ak je posledný poriadok (závet) zloţený z niekoľkých listov, doporučuje sa spojiť
listy tak, aby nebolo nebezpečenstvo podvrhu. Právna teória i prax riešila túto otázku v súlade
7
s rakúskou judikatúrou publikovanou v Zbierke rozhodnutí Glaser – Unger pod č. 793, 9523,
12364 a 13887, v zmysle ktorej posledný poriadok napísaný na nespojených listoch, z ktorých
len na poslednom je dátum a podpis, je platný, ak sú tieto listy pravé a súvislého obsahu
(F. Rouček - J.Sedláček: Komentář k československému obecnému zákonníku občanskému
a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Praha 1936, díl III., str. 113,
č. 3). Na území Slovenska upravoval formálne náleţitosti závetov zák. čl. XVI/1876
o náleţitostiach závetu, dedičských zmlúv a darovaní pre prípad smrti. Tento zákon
v § 8 predpisoval ako podmienku platnosti závetu, aby bol závet pozostávajúci z viacerých
hárkov zošitý a oba konce nite závetcom a - ak je potrebné pouţiť svedkov - ešte aspoň
jedným svedkom ich pečaťami zapečatené. Účelom tejto právnej úpravy bolo, aby hárky
(archy) nemohli byť vymenené. Podľa uhorskej judikatúry závet vykazujúci nedostatok tejto
formálnej náleţitosti bol ešte aj v tom prípade neplatný, ak bolo vymenenie jednotlivých
hárkov vylúčené (Kúria, zás. rozhodnutie čís. 255, Fajnor-Záturecký: Zásadné rozhodnutia
býv. uh. kr. Kúrie a Najvyššieho súdu Čsl. republiky vo veciach občianskych z oboru práva
súkromného platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Právnická jednota na Slovensku
v Bratislave 1927, str. 1043).
Prijatím tzv. stredného Obč. zákonníka - zákona č. 141/1950 Sb. - s účinnosťou
od 1.1.1950 bol zák. čl. XVI/1876 zrušený. Poţiadavky na spojenie viacerých listov závetu
v tomto Obč. zákonníku a ani v teraz platnom Obč. zákonníku neboli upravené. Je teda
zrejmé, ţe uvedené právne normy v tejto otázke prevzali právnu úpravu AGBG. Právna teória
preto riešila problém viacerých listov závetu v podstate v súlade s judikatúrou publikovanou
v Zbierke rozhodnutí Glaser-Unger, a to formulovaním záveru, ţe ak je závet napísaný
na dvoch alebo viacerých navzájom voľných listoch, postačuje podpis poručiteľa aj len
na poslednom liste za predpokladu, ţe je súvislosť, náväznosť a autentickosť (pravosť)
všetkých listov nepochybná (Občanský zákoník - Komentář, Díl II., Panorama Praha 1987,
str. 694). Podľa názoru dovolacieho súdu je tento záver pri nezmenenej právnej úprave stále
pouţiteľný. To znamená, ţe ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne
spojené (spojenie kovovou sponou - spinkou - nie je takýmto spojením), alebo nie sú vôbec
spojené, právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť ale ani platnosť
závetu. Záver o platnosti závetu v takomto prípade vyţaduje splnenie podmienky, ţe tu nie sú
pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.
8
V prejednávanej veci odvolací súd, riadiac sa nesprávnym právnym názorom
v otázke právnych následkov nie pevného spojenia jednotlivých listov závetu, nevenoval
pozornosť okolnostiam, ktoré sú spôsobilé, resp. ktoré by mohli byť spôsobilé zaloţiť
pochybnosti o pravosti, pravdivosti a súvislosti oboch listov závetu a vydedenia. Nesprávne
preto vyhodnotil rozpor medzi textom závetu na prvom liste, v ktorom sa uvádza, ţe poručiteľ
ho spisuje v prítomnosti svedkov, a skutkovým zistením vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania, podľa ktorého tomu tak nebolo. Nezaoberal sa okolnosťou spochybňujúcou
súvislosť listov závetu z toho hľadiska, ţe na prvom liste poručiteľ započítava ţalobcom
finančné dary a na druhom liste ich z dedenia vylučuje vydedením. Nevykonal dokazovanie
na tvrdenie ţalobcov, ţe poručiteľ, ktorý závet podľa jeho výslovného znenia spisoval sám,
neovládal právnu terminológiu v ňom pouţitú. Nehodnotil ani ďalšie skutočnosti, ktoré môţu
byť pre posúdenie veci právne významné, a to ţe jedným zo svedkov závetu bol priateľ
ţalovanej, ktorý ak by spĺňal podmienku blízkej osoby, nebol by spôsobilým svedkom závetu
v zmysle § 476f Obč. zákonníka, a ţe ţalovaná predloţila závet aţ takmer po X. rokoch od
smrti poručiteľa.
So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2
veta prvá O.s.p. v dovolaním napadnutom zmeňujúcom výroku o zamietnutí ţaloby
a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie. V súvislosti so ţalobou v časti o určenie neplatnosti vydedenia dovolací súd však
poznamenáva, ţe vzhľadom na právoplatnosť výroku o určení neexistencie dôvodov
vydedenia, bude potrebné sa zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu na takomto
určení.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Patrícia Špacírová