Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX E., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. F. XXX, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. F. XXX, 4/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX G., K. J., o určenie neplatnosti listiny závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.10.2018 domáhal určenia neplatnosti závetu poručiteľky I. L., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol zriadený dňa 25.11.2002 za prítomnosti svedkov M. B. a A. D. N..

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.08.2018 bol žalobca odkázaný, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podal na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie neplatnosti závetu. Uviedol, že poručiteľka zomrela ovdovelá, nemala žiadnych opomenuteľných dedičov, ani spolužijúcu osobu, preto ako dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti po zomrelom bratovi D. B. – D. B. a A. B., deti po zomrelom bratovi O. B. – G. H. a I. B. a syn po zomrelom bratovi A. B. – žalobca. Na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľka zanechala alografický závet, kde jediným dedičom v zmysle predloženého závetu je neter G. H. – žalovaná 3/, pričom ostatní žalovaní prehlásili do zápisnice, že závet poručiteľky v celom rozsahu rešpektujú a nebudú sa domáhať neplatnosti závetu. O existencii závetu nevedel nikto z dedičov a keďže poručiteľka často navštevovala matku žalobcu, určite by pred rodinou spomenula, že spísala pre prípad svojej smrti záver. Je potrebné zistiť, kedy a kým bol závet vložený do Notárskeho centrálneho registra závetov. Keďže poručiteľka neosvedčila svoj podpis pred notárom ani matrikou, nemožno s istotou tvrdiť, že podpis na závete je v skutočnosti poručiteľkin. Ďalej argumentoval, že závetní dedičia, dedičia zo zákona a osoby im blízke nemôžu byť svedkovia závetu. Svedkyňa M. B. je sesternicou poručiteľky a preto ju považuje v zmysle Obč. zák. za osobu blízku. Na základe toho svedkyňa nemôže byť ako riadny svedok záveru poručiteľky a taktiež nie je určená v závete ani dátumom narodenia, len menom a bytom. Ďalej poručiteľka v závete neurčil svoj majetok. Požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti sa vzťahuje aj na predmet dedičstva. Poručiteľka v závete len určila, že závet sa týka všetkého jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý bude vlastniť v čase svojej smrti. Tu mal byť všetok majetok poručiteľky vyšpecifikovaný, aby závet mohol vyvolať zamýšľané právne úkony. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje pochybnosť, že závet nebol spísaný poručiteľkou, žalobca nevie určiť, kým a kedy bol vložený do Notárskeho centrálneho registra závetov a závet bol spísaný iba pred jedným svedkom, ktorý nie je blízkou osobou poručiteľky a závet nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný v časti majetku, považuje tento právny úkon za absolútne neplatný.

3. Žalobca ako dôkaz označil a predložil dve zápisnice o pojednávaní č.k. -34, 39 zo dňa 18.06.2018, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -40 zo dňa 17.08.2018, fotokópiu závetu.

4. Žalovaný 1/ k žalobe na pojednávaní dňa 01.12.2020 uviedol, že poručiteľka, ktorá bola jeho krstnou mamou, nebola vôbec pomätená, bola pri zmysloch a on akceptuje, tak ako to uviedla.

5. Žalovaný 2/ k žalobe na pojednávaní dňa 01.12.2020 uviedol, že poručiteľka aj v domove dôchodcov vedela rozhodovať sama za seba, uvedený závet bol skrátka jej želaním. Vedel, že sa poručiteľka chystá spísať závet, pýtala si nejaké údaje, ale on po tom nepátral.

6. Žalovaná 3/ žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobu považuje za účelovú a nedôvodnú. Uviedla, že nikoho z dedičov poručiteľka neinformovala o spísaní závetu, ale žiadny právny predpis takúto povinnosť poručiteľke neukladá. Skutočnosť, že podpis poručiteľky nebol osvedčený nerobí závet neplatným ani to nevzbudzuje pochybnosti o pravosti podpisu poručiteľky. Svedkyňa M. B. je sesternicou poručiteľky, ale jej príbuzenský pomer nie je takého charakteru, že by sa považovala za blízku osobu, skutočnosť, že je jej sesternicou z nej automaticky nerobí blízku osobu a tak spĺňa náležitosti svedkyne pri podpise závetu poručiteľky. Má za to, že jej identifikácia uvedením mena, priezviska a bydliska je dostatočná na to, aby mohla byť svedkom pri podpise závetu. Majetok je v závete určite a zrozumiteľne vymedzený, odôvodnenie žalobcu považuje za bezpredmetné a účelové. Ďalej uviedla, že s poručiteľkou mala na rozdiel od žalobcu dobrý vzťah. Navštevovali sa a keď potrebovala poručiteľka pomoc, žalovaná 3/ a jej rodina jej poskytli potrebnú pomoc, pomáhali jej aj v starostlivosti o domu a záhradu, keď už to sama poručiteľka nezvládala, nakupovali jej, obstarávali lieky, zabezpečovali návštevy u lekárov, upratovala jej, prala. V čase, keď už nemohla bývať sama, tak jej zariadila umiestnenie do zariadenia ošetrovateľskej služby v A. F., aby bola blízkou a mohli ju navštevovať. Žalobca sa o poručiteľku vôbec nezaujímal, navštívil ju za celý život približne 4 krát.

7. Žalovaná 3/ ako dôkaz označila výsluch svedkov M. B., A. D. N..

8. Žalovaná 4/ vo svojom vyjadrení (č.l. 51 spisu) uviedla, že poručiteľka bola jej tetou, u ktorej trávila prázdniny v detstve. Aj keď sa v roku 1984 zo Slovenska odsťahovala, bola s poručiteľkou stále v písomnom kontakte. Pri každom návrate na Slovensko poručiteľku navštívila. Takisto ju navštevovali žalovaní 1/, 2/, 3/ s rodinami, všetci o poručiteľku prejavovali záujem. Poručiteľka sa nezmienila nikdy o tom, že by sa o ňu žalobca zaujímal. Rodina žalovanej 3/ pomáhala poručiteľke s údržbou domu, záhrady, s nákupmi. Má vedomosť o tom, že poručiteľka zverila žalovanej 3/ aj svoje kľúče od domu. Prosí o rešpektovanie poslednej vôle poručiteľky.

9. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastňovali žalobca so svojou právnou zástupkyňou a žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/. V súvislosti s pojednávaním dňa 18.09.2025 súd uvádza, že toto nariadené pojednávanie súd na základe žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania neodročil. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania e-mailom v deň pojednávania dve a pol hodiny (6:28 hod.) pred nariadeným časom začiatku pojednávania (9:00 hod.). Tento e-mail bol súdu zaslaný od dcéry žalobcu, ktorá v ňom uviedla, že vzhľadom na to, že jej otec – žalobca sa pre zhoršenie zdravotného stavu nevie dostaviť na pojednávanie (má za sebou 4 operácie srdca) a nemá žiadnu mailovú adresu, žiada týmto o odročenie pojednávania za neho a tak isto ju požiadal uviesť, že si vzhľadom na dovolenkové obdobie nevedel zabezpečiť právne zastúpenie. Na to súd telefonicky kontaktoval dcéru žalobcu na telefónnom čísle, ktoré uviedla do citovaného e-mailu a oznámil jej, že súd bude pojednávať, nakoľko v žiadosti tvrdené zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by znemožňovalo žalobcovi dostaviť sa na pojednávanie nebolo preukázané. Na to žalobca oznámil, že sa na pojednávanie dostaví. Žalobca sa na pojednávanie dostavil osobne, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.09.2025, pričom súd začal pojednávať o 9:18 hod., nakoľko čakal na príchod žalobcu. Žalobca na pojednávaní oznámil, že len deň pred pojednávaním sa dozvedel, že ho nezastupuje jeho právna zástupkyňa. Toto tvrdenie však neobstojí, keď v citovanom e-maily dcéra žalobcu súdu oznámila, že žalobca si nevedel zabezpečiť právne zastúpenie pre dovolenkové obdobie a teda je rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý by nepoukazoval na nemožnosť zabezpečenia právneho zastúpenia cez dovolenkové obdobie, ak by sa o skutočnosti, že už nie je právne zastúpený v konaní svojou právnou zástupkyňou dozvedel deň pred pojednávaním.

K tomu ešte súd uvádza, že pojednávanie nariadené na 17.07.2025 o 9:00 hod. bolo za účasti žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ odročené z dôvodu, že sa súd e-mailom v deň pojednávania o 7:41 hod. dozvedel od právnej zástupkyne žalobcu, že ukončila advokátsku prax a termín pojednávania nevedela oznámiť svojmu klientovi a žiadala, aby mu súd doručoval písomnosti priamo. Súd dopytom na advokátsku komoru zistil, že D. F. P. bola ku dňu 06.03.2025 vyčiarknutá zo zoznamu advokátov. Súd následne zaslal predvolanie na pojednávanie na deň 18.09.2025 o 9:00 hod. so znaleckým posudkom č. 3/2025 na vyjadrenie priamo žalobcovi, ktorý si zásielku prevzal dňa 01.08.2025 a dňa 29.07.2025 sa písomne vyjadril k predloženému znaleckému posudku. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na námietku žalobcu, že si nemohol zabezpečiť právneho zástupcu, nakoľko bolo preukázané, že žalobca už od doručenia predvolania na pojednávanie dňa 01.08.2025 musel vedieť o skutočnosti, že ho jeho právna zástupkyňa už nezastupuje.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne M. B., svedka A. D. N., oboznámením listinných dôkazov v spise, a to zápisníc o pojednávaní č.k. -34, 39 zo dňa 18.06.2018, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -40 zo dňa 17.08.2018, fotokópie závetu, prehlásenia žalovanej 4/ na č.l. 51 spisu, prehlásenia M. B. a A. D. N. zo dňa 21.09.2020 (č.l. 57 spisu), originál závetu z prílohovej obálky, podstatný obsah dedičské spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. , znaleckého posudku č. 3/2025 a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -40 zo dňa 17.08.2018 (č.l. 11 spisu) bol žalobca odkázaný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2018.

12. Zo zápisníc o pojednávaní č.k. -34, 39 zo dňa 18.06.2018 (č.l. 8, 10 spisu) bolo zistené, že poručiteľka zanechala alografný závet, listinu o vydedení nezanechala. Žalobca prehlásil, že svoje stanovisko k závetu zašle do 30 dní odo dňa pojednávania. Žalovaný 1/, 2/, 3/, 4/ prehlásili, že závet v plnom rozsahu rešpektujú a nebudú sa domáhať jeho neplatnosti súdnou cestou. Následne sa žalobca opätovne dostavil na notársky úrad a do zápisnice prehlásil, že neuznáva platnosť záveru a bude sa domáhať určenia jeho neplatnosti súdnou cestou.

13. Z výsluchu svedkyne M. B. na pojednávaní dňa 03.04.2023 (č.l. 80 spisu) bolo zistené, že vzťah so žalobcom mala dobrý, ale narušil sa po smrti jeho matky (žalobca je syn bratranca svedkyne). So žalovanými 1/, 2/, 3/, 4/ má dobrý vzťah, ale nestretávajú sa, iba na pohreboch. S poručiteľkou mala dobrý vzťah, často sa s poručiteľkou navštevovali. Keď bola poručiteľka po operácii, tak oslovila svedkyňu, či nepozná nejakého notára, že by chcela spísať závet. Rozhodla sa vtedy, keď doma odpadla a našli ju ležať na zemi.. Zle sa jej chodilo, tak svedkyňa dohodla notára, ktorý prišiel k nej a dohodli sa. Závet sa pripravil a s pánom N. prišla domov k poručiteľke a poručiteľka závet podpísala a následne ho podpísala svedkyňa a potom pán N.. Keď išla poručiteľka do domova dôchodcov, žalovaná 3/ povedala svedkyni, že jej závet poručiteľka odovzdala. Vtedy sa jej žalovaná 3/ opýtala, prečo jej svedkyňa o závete nikdy nepovedala. Inak bola poručiteľka tajnostkárka, nepovedala o závete nikomu. N. N. pozná svedkyňa od narodenia, je jej sused, v čase spísania závetu bol A. tak sa ho spýtala, či môže spísať závet. On sa porozprával s notárom a potom závet pripravil. Doniesol ho k poručiteľke domov a tam ho všetci traja podpísali. Poručiteľka si závet odložila. Podpísali len jedno vyhotovenie. Poručiteľka bola pri zmysloch, bolo to jej slobodné rozhodnutie, ona by si nedala povedať od nikoho. S poručiteľkou boli sesternice, dobre spolu vychádzali, boli ako sestry, najmä keď poručiteľke zomrel manžel, časť sa navštevovali.

14. Z výsluchu svedka A. D. N. na pojednávaní dňa 03.04.2023 (č.l. 80 spisu) bolo zistené, že keď bola poručiteľka na návšteve u p. B., tak ho oslovili po telefóne, či by mohol spísať závet, odkázal ju na advokáta alebo notára, ale poručiteľka na tom trvala, lebo nerada chodila po úradoch. Tak závet spísal. Povedala mu, že sa o ňu stará len žalovaná 3/, majú dobrý vzťah a preto by chcela celý majetok odkázať jej. O tomto ho ho poručiteľka informovala v rámci ich telefonického rozhovoru. Závet podpisoval on a pani B., prišli k poručiteľke domov, závet podpísali, pani B. u nej zostala a on odišiel. V tom čase pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii, často spisovali ľudom závety v G. B. aj mimo. Vypovedal, že závet vypracoval priamo on. Navrhoval, aby ako svedkov poručiteľka zavolala nejaké susedy, ale požiadala ho, aby ako svedok závet aj podpísal. Nevedel uviesť, koľko vyhotovení závetu vypracoval ani koľko vyhotovení bolo podpísaných, väčšinou boli tri, ale v tomto konkrétnom prípade si

nie je istý, či boli dva alebo jeden. Poručiteľke odporučil, aby závet vložila do Notárskeho centrálneho registra závetov, ale uviedla, že ona ho vkladať nebude.

15. Žalovaná 3/ na pojednávaní dňa 03.04.2023 uviedla, že žalobca ani nevie, kde je poručiteľka pochovaná, nestaral sa o ňu. Na pojednávaní dňa 17.07.2023 uviedla, že keď poručiteľku viezli do domova opatrovateľskej služby, tak jej povedala, že v šuplíku je závet, kázala jej, aby si ho vzala a keď išli na dedičské, tak ho tam vzala. Na pojednávaní dňa 21.08.2023 uviedla, že ona priniesla na dedičské predmetnú závet, všetci tam sedeli a videli, vrátane žalobcu, že ona ju tam doniesla.

16. Žalobca z dôvodu pochybností o pravosti podpisu poručiteľky na závete navrhol ustanovenie znalca z odboru písmoznalectvo. Uviedol, že má dôvodné podozrenie, že závet podpísala za poručiteľku M. B., pričom je zvláštne, že až po piatich rokoch od podania žaloby sa preukázalo, že závet bol po smrti poručiteľky donesený na notársky úrad, keď žalovaná 3/ ani raz nespomenula, že závet na notársky úrad priniesla ona a odkiaľ ho mala.

17. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2025 (č.l. 180 spisu) vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou A. I. Q., znalkyňou z odboru písmoznalectvo bolo zistené, že pisateľkou sporného podpisu, ktorý sa nachádza na listine závet zo dňa 25.11.2002 v znení „I. L. J. B.“ je I. L., od ktorej bol predložený porovnávací materiál. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že sporný podpis sa nachádza nad zápisom I. L., J. B. umiestneným približne v strede pravej časti písomnosti Závet datovanej dňa 25.11.2025, na ktorej listine sporný podpis označila ako SM na originály listiny.

18. Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2025 uviedol, že má pri sebe dve vyhotovenia závety, jeden dostal ako kópiu z dedičského spisu a vypýtal si ju v deň, keď bol na dedičskom konaní a druhé vyhotovenie má kópiu závetu zo znaleckého posudku. Na týchto vyhotoveniach je jasne vidieť, že podpisy poručiteľky nie sú rovnaké, nakoľko na kópii z dedičského spisu je viditeľne podpis svedkyne M. B. posunutý. Taktiež je posunutý podpis poručiteľky v časti „rod. B.“.

19. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. bolo zistené, že v dedičskom konaní po poručiteľke I. L., J. B., zomr. XX.XX.XXXX bola vykonaná lustrácia poručiteľky v Notárskom centrálnom registri závetov s výsledkom 0 záznamov (č.l. 5). Dňa 04.04.2018 bolo vykonané predbežné šetrenie s prítomnou žalovanou 3/, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky, a predložila alografný závet v dvoch vyhotoveniach podpísaný pred 2 svedkami. Tento závet bol následne zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov dňa 18.06.2018 notárskym úradom D. C. R., Trenčín pre sp.zn. . Na č.l. 48 tohto spisu sa nachádza prípis notárskeho úradu D. C. R., Trenčín adresovaný Okresnému súdu Trenčín – dedičské oddelenie, ktorým notárka odovzdala do zbierky vyhlásených závetov 2x originál alografného závetu zo dňa 25.11.2002.

20. Podľa (ďalej len „Obč. zák.“) poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

21. Podľa § 476 ods. 2 Obč. zák. v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

22. Podľa § 476b Obč. zák. závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

23. Podľa § 476e Obč. zák. svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

24. Podľa § 476f Obč. zák. závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

25. Podľa § 477 Obč. zák. v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

26. V spore bolo preukázané, že v dedičskom konaní po poručiteľke I. L. bolo zistené, že poručiteľka zanechala závet, v ktorom uviedla ako jedinú dedičku svojho majetku v čase smrti žalovanú 3/. Žalovaní 1/, 2/, 4/ závet poručiteľky rešpektujú, žalobca bol z dôvodu, že závet neuznáva, v dedičskom konaní odkázaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu. Žalobca odôvodnil namietanú neplatnosť závetu tým, že nebol spísaný ani podpísaný poručiteľkou, bol spísaný iba pred jedným svedkom, ktorý nie je blízkou osobou poručiteľky, nakoľko svedkyňa M. B. podľa názoru žalobcu bola blízkou osobou poručiteľky. Ďalej žalobca neplatnosť závetu dôvodil svojou nevedomosťou o tom, kto a kedy vložil predmetný závet do Notárskeho centrálneho registra závetov a tým, že závet nebol určitý a zrozumiteľný v časti uvedenia majetku poručiteľky.

27. V prvom rade súd skúmal, či závet poručiteľky zo dňa 25.11.2002 spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Predpokladom dedenia zo závetu je, aby tu bol závet, ktorý vyhovuje všetkým formálnym a obsahovým náležitostiam predpísanými na platnosť závetu. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu ( a nasl. Obč. zák.) a okrem toho je potrebné dodržať osobitné náležitosti uvedené v ustanoveniach a nasl. Obč. zák., ktoré sa vyžadujú sa platnosť závetu vzhľadom na to, že sa závet odlišuje od všetkých ostatných právnych úkonov jednak svojím špecifickým obsahom a jednak tým, že právne následky závetu nastanú až po smrti závetcu. Okrem náležitostí, ktoré sa týkajú osoby závetcu, sa tieto náležitosti týkajú vôle závetcu ( Obč. zák.) a jeho prejavu ( Obč. zák.), predmetu závetu ( a Obč. zák.), formy listiny, na ktorej je obsah závetu zachytený a obsahu závetu. Žalobca namietanú neplatnosť závetu argumentoval tvrdením, že túto neplatnosť spôsobuje okrem ďalších skutočností aj to, že poručiteľka ani svedkovia neboli označení v závete číslom občianskeho preukazu, ktorý je od občanov vyžadovaný na všetkých úradoch. K tomu súd uvádza, že zákon v závete nevyžaduje označenie fyzickej osoby číslom občianskeho preukazu. V predmetom závete bola poručiteľka jasne identifikovaná menom, priezviskom, rodným priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom s uvedením občianstva a svedkovia boli identifikovaný menom, priezviskom, svedok A. D. N. aj dátumom narodenia a závetná dedička bola identifikovaná menom, priezviskom, rodným priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Podľa zákona ide o dostatočnú identifikáciu zúčastnených osôb, pričom zákon ani nevyžaduje pri svedkoch alografného závetu, aby uvádzali svoje meno a priezviskom, uviesť tieto údaje je potrebné iba v prípade, ak by bol podpis svedkov nečitateľný. Rozhodujúce pri svedkoch je len to, aby svedkovia rozumeli prejavu vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom podľa Obč. zák. ani nemusia obsah závetu vôbec poznať. Stačí, ak svedkovia alografného závetu potvrdia svojím podpisom, že závet obsahuje skutočnú vôľu poručiteľa. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že uvedená námietka žalobcu ohľadom identifikácie závetcu a svedkov nespôsobuje neplatnosť predmetného závetu poručiteľky.

28. Ďalšia námietka žalobcu smerovala k tomu, že závet nebol spísaný poručiteľkou. Súd mal svedeckými výpoveďami svedkov závetu M. B. a A. D. N. preukázané, že text predmetného závetu vypracoval svedok A. D. N., ktorému poručiteľka telefonicky oznámila svoju poslednú vôľu a tento text bol u poručiteľky za prítomnosti menovaných dvoch svedkov poručiteľkou a svedkami podpísaný. K tomu súd uvádza, že spísanie textu závetu inou osobou ako poručiteľkou nespôsobuje neplatnosť závetu. Jednoduchý alografný závet môže byť napísaný inak než vlastnou rukou poručiteľa, môže byť napísaný napr. rukou niekoho iného, na písacom stroji, na počítači alebo iným mechanickým spôsobom. Podmienkou platnosti tohto závetu je, že musí byť vlastnoručne podpísaný závetcom, ktorý je schopný čítať a písať. Nezáleží na tom, kto text závetu fakticky napísal. Funkciu pisateľa závetu pritom podľa § 476b Obč. zák. môže vykonávať ktokoľvek, pričom pisateľom závetu môže byť aj svedok závetu, pretože ustanovenie § 476e Obč. zák. to nevylučuje. Skutočnosť, že text zodpovedá skutočnej vôli poručiteľa, je zabezpečená jednak vlastnoručným podpisom poručiteľa na závete a ďalej i tým, že pred dvoma súčasne prítomnými svedkami musí poručiteľ prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a títo svedkovia sa musia na závet podpísať, pričom pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené, že poručiteľ pred oboma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo (Uznesenie NS SR z 28. 7. 2010, sp. zn. ). Ako bolo zistené zo závetu poručiteľky, tento je alografným závetom spísaným svedkom A. D. N. ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí vykonaných v predmetnom spore,

pričom obsahuje vyhlásenie dvoch prítomných svedkov, že poručiteľka podpísala predmetný závet pred nimi ako súčasne prítomnými svedkami a výslovne prejavila, že obsahuje jej poslednú vôľu. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že predmetný závet poručiteľky, ktorý je alografným závetom, spĺňa požiadavky závetu v inej písomnej forme podľa § 476b Obč. zák.

29. Skutočnosť, ktorú tvrdil žalobca, že závet nebol spísaný poručiteľkou, žalobca odôvodnil aj tým, že podľa jeho názoru keďže podpis poručiteľky nebol úradne osvedčený, nemožno s istotou tvrdiť, že je na závete skutočne podpis poručiteľky a že má dôvodné podozrenie, že závet podpísala za poručiteľku M. B.. Z uvedeného dôvodu súd na návrh žalobcu ustanovil v konaní znalca z odboru písmoznalectvo. Zo záverov takto vypracovaného znaleckého posudku bolo zistené, že pisateľkou sporného podpisu, ktorý sa nachádza na listine závet zo dňa 25.11.2002 v znení „I. L. J. B.“ je I. L.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu, že závet nepodpísala poručiteľka, bolo jednoznačne vyvrátené znaleckým dokazovaním a podpis závetcu je skutočne podpisom poručiteľky.

30. Podmienkou platnosti jednoduchého alografného závetu je pribratie aspoň dvoch svedkov spôsobilých v dobe podpisu závetu, pred ktorými poručiteľ výslovne vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závete podpísať. Svedkovia nemusia byť oboznámení s obsahom závetu; stačí, že poručiteľ urobil pred nimi uvedené vyhlásenie. Nemusia byť ani prítomní pri samotnom spísaní závetu (závet môže byť napísaný kedykoľvek skôr). Zo zákona jednoznačne nevyplýva to, či svedkovia musia byť prítomní pri samotnom podpísaní závetu. Ich prítomnosť sa však vyžaduje iba pri výslovnom prejave poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Žalobca tiež odôvodňoval tvrdenú neplatnosť závetu poručiteľky skutočnosťou, že závet bol podpísaný iba pred jedným svedkom, nakoľko svedkyňa M. B. nebola spôsobilá byť svedkom pri spisovaní závetu z dôvodu, že bola blízkou osobou poručiteľky, čo vylučuje ustanovenie § 476f Obč. zák. Ak rozoberieme ustanovenie § 476f Obč. zák., sú v ňom vymedzené osoby, ktoré nesmú byť zo zákona účastné pri samotnom akte zriadenia závetu a sú nimi závetný dedič, zákonný dedič a osoby blízke závetnému alebo zákonnému dedičovi. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca si vykladá predmetné ustanovenie nesprávne, keď tvrdí, že svedkom podľa tohto ustanovenia nemôže byť blízka osoba závetcu – poručiteľky. Takúto osobu zákon v predmetnom ustanovení ako svedka nevylučuje. Čo sa týka blízkej osoby (podľa §116 Obč. zák.) svedkom podľa tohto ustanovenia nemôže byť len osoba, ktorá by bola osobou blízkou závetnému alebo zákonnému dedičovi, avšak nie závetcovi – poručiteľke, ako to uvádza žalobca. V tomto prípade, aj keď bolo svedeckou výpoveďou svedkyne M. B. preukázané, že svedkyňa M. B. bola sesternicou poručiteľky a boli ako sestry, čo naznačuje, že si boli navzájom blízke, a naznačuje to skutočnosť, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (ktorú skutočnosť by však pre toto konštatovanie bolo potrebné potvrdiť ďalšími dôkaznými prostriedkami), avšak pre predmetný spor skutočnosť, či bola svedkyňa M. B. osobou blízkou podľa § 116 Obč. zák. poručiteľke, nemá rozhodujúci význam a to vzhľadom na uvedené, že vzťah blízkej osoby sa v danom prípade podľa § 476f Obč. zák. posudzuje voči závetnému dedičovi, nie závetcovi. Skutočnosť, že by bola svedkyňa M. B. osobou blízkou podľa § 116 Obč. zák. vo vzťahu k závetnej dedičke – žalovanej 3/ nebola v spore namietaná, ani tvrdená, pričom sama svedkyňa M. B. pri svojej výpovedi uviedla, že so žalovanými 1/, 2/, 3/, 4/, teda aj so závetnou dedičkou žalovanou 3/ má dobrý vzťah, ale nestretávajú sa, iba na pohreboch. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ sú deťmi bratrancov a sesterníc svedkyne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pri spísaní predmetného závetu poručiteľky nebolo porušené ustanovenie § 476f Obč. zák. a svedkyňa M. B. spĺňa zákonné predpoklady na účasť pri akte zriadenia závetu poručiteľky, nakoľko nie je blízkou osobou podľa § 116 Obč. zák. voči závetnej dedičke – žalovanej 3/.

31. Ďalšia námietka žalobcu smerovala k určitosti a zrozumiteľnosti závetu v časti majetku, keď podľa názoru žalobcu poručiteľka v závete neurčila svoj majetok, majetok nebol presne vyšpecifikovaný, len určila, že závet sa týka všetkého jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý bude vlastniť v čase smrti. Všeobecnými formálnymi náležitosťami závetu sú prejav poručiteľovej vôle, ktorý musí byť výslovný, prejav vôle poručiteľa musí byť urobený alebo aspoň zachytený v písomnej forme a uvedenie dňa, mesiaca a roka spísania závetu. Predmetný závet poručiteľky spĺňa všetky požiadavky zákona kladené na všeobecné formálne náležitosti závetu. Ďalšou požiadavkou na platný prejav vôle závetcu je, aby tento prejav bol určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Znenie závetu musí byť formulované tak, aby z neho vyplýval určitý a zrozumiteľný prejav vôle závetcu o tom, koho chce ustanoviť za dediča svojho majetku a čo má tomuto dedičovi z dedičstva pripadnúť. Otázku určitosti či neurčitosti

znenia závetu vysvetľuje doktrína, ale aj súdna prax pod zorným uhlom výkladového pravidla falsa demonstratio non nocet. To znamená, že nepresné označenie závetných dedičov, resp. vecí, ktoré majú prejsť závetom na dedičov, nespôsobuje samo osebe neplatnosť závetu, pokiaľ z obsahu závetu možno vyvodiť, koho chcel závetca ustanoviť za dediča a čo mu chcel odkázať. Prejav vôle by sa považoval za neurčitý iba v tom prípade, ak ani výkladom vôle závetcu nemožno zistiť jeho skutočný obsah. Pritom platí výkladové pravidlo, že v prípade pochybností sa má prijať taký výklad, pri ktorom môže obstáť posledná vôľa závetcu, príp. ktoré čo najmenej obmedzuje testamentárnu voľnosť závetcu.

32. Poručiteľka v predmetnom závete vyjadrila svoju poslednú vôľu slovami „za dediča všetkého môjho hnuteľného aj nehnuteľného majetku, ktorý budem vlastniť v čase svojej smrti ustanovujem ... (žalovanú 3/)“. Závetom možno odkázať jednak konkrétny majetok, ale nie je vylúčené spísať aj generálny závet a odkázať ním všetok majetok evidovaný ku dňu smrti poručiteľa na jeho mene. neustanovuje, ako má poručiteľ formulovať obsah závetu, ale len určuje, čo má závet obsahovať, a to podľa ustanovenia Obč. zák. musí závet povinne obsahovať určenie osoby, ktorú poručiteľ ustanovil za svojho závetného dediča, a určenie podielov alebo vecí a práv, ktoré majú pripadnúť závetným dedičom, ak je ich viac. Ak poručiteľ určil v závete jedného dediča, môže mu zanechať celé dedičstvo a v takom prípade mu nemusí určiť podiel na dedičstve. Formulácia, ktorú poručiteľka použila v predmetnom závete, je podľa výkladu určitá a zrozumiteľná a nevyvoláva žiadne pochybnosti o jej výklade. Táto formulácia sa používa pri formulovaní textu závetov, keď poručiteľ nemá vedomosť o tom, aký majetok už nebude vlastniť alebo ešte len nadobudne do času svojej smrti. Výkladom je nepochybne určiteľné, že ide o všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok, ktorého vlastníkom (či už výlučným vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom) bude poručiteľka v čase svojej smrti. Táto formulácia je spôsobilá vyvolať zamýšľané právne následky. V tejto súvislosti možno uviesť aj judikatúru, podľa ktorej slová „všetok hnuteľný i nehnuteľný majetok“ použité v závete môžu znamenať všetok majetok poručiteľa vrátane obchodného podielu a takto formulovaný závet môže i v prípade, že bol urobený formou notárskej zápisnice, vyvolať zamýšľané právne následky (Uznesenie NS ČR z 25. 4. 2002, sp. zn. ). Na základe uvedené súd dospel k záveru, že vôľa prejavená poručiteľkou v predmetnom závete spĺňa zákonné požiadavky na určitosť a zrozumiteľnosť a predmetný závet poručiteľky ani v tejto časti netrpí vadou.

33. Žalobca odôvodňoval neplatnosť závetu poručiteľky aj tým, že žalobca nemá vedomosť o tom, kým a kedy bol vložený závet do Notárskeho centrálneho registra závetov. Žalobca navrhoval vykonať dopyt za účelom zistenia týchto skutočností, pričom od času, kedy počas konania žalovaná 3/ uviedla, že závet jej odovzdala poručiteľka v čase, keď ju sťahovala do domova opatrovateľských služieb a potom tento závet žalovaná 3/ odovzdala pri dedičskom konaní, žalobca netrval na vykonaní tohto dopytu. Pre ozrejmenie postupu súd uvádza, že z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. bolo zistené, že v dedičskom konaní po poručiteľke bola vykonaná lustrácia poručiteľky v Notárskom centrálnom registri závetov s výsledkom 0 záznamov (č.l. 5). Následne dňa 04.04.2018 bolo vykonané predbežné šetrenie s prítomnou žalovanou 3/, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky, a predložila alografný závet v dvoch vyhotoveniach podpísaný pred dvomi svedkami. Tento závet bol následne zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov dňa 18.06.2018 notárskym úradom D. C. R., Trenčín pre sp.zn. a vyhotovenia v originály boli predložené Okresnému súdu Trenčín – dedičské oddelenie do zbierky vyhlásených závetov. Závet bol v konaní predložený dedičským oddelením Okresného súdu Trenčín v originály a založený do prílohovej obálky (č.l. 89 spisu) a tento originál závetu bol podrobený znaleckému skúmaniu v časti podpisu poručiteľky. Žalobca na pojednávaní dňa 18.09.2025 uviedol, že má pri sebe dve vyhotovenia závetu, jeden dostal ako kópiu z dedičského spisu a vypýtal si ju v deň, keď bol na dedičskom konaní a druhé vyhotovenie má kópiu závetu zo znaleckého posudku. Poukázal na to, že na týchto vyhotoveniach je jasne vidieť, že podpisy poručiteľky nie sú rovnaké, nakoľko na kópii z dedičského spisu je viditeľne podpis svedkyne M. B. posunutý. Taktiež je posunutý podpis poručiteľky v časti „rod. B.“. Ako súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. zistil, v dedičskom konaní boli predložené dve vyhotovenia závetu zo dňa 25.11.2002 (notárka v zápisnici o predbežnom vyšetrení

- č.l. 14 dedičského spisu neuviedla, či boli v originály obe vyhotovenia a žalovaná 3/ pri svojom výsluchu na pojednávaní pre uplynutie značného časového obdobia už nevedela uviesť v koľkých a v akých vyhotoveniach notárke závet predložila). Ani svedok A. N. pri svojom výsluchu vzhľadom na uplynutie značného časového obdobia nevedel uviesť, koľko vyhotovení závetu bolo podpísaných, uviedol, že väčšinou boli tri, ale v tomto konkrétnom prípade si nie je istý, či boli dva alebo jeden. Svedkyňa M.

B. síce pri svojom výsluchu uviedla, že podpísali jedno vyhotovenie, toto tvrdenie je však v rozpore so zrejmou existenciou dvoch vyhotovení závetu predložených počas dedičského konania. V dedičskom spise sa nachádza fotokópia jedného z dvoch vyhotovení (č.l. 21 dedičského spisu) (na tejto fotokópii sa nenachádza pečiatka notárskeho úradu, ktorá by osvedčovala, že by túto fotokópiu vyhotovil notársky úrad, z toho možno predpokladať, že bol predložený v tejto kópii, nie v originály), z ktorého bola vydaná kópia aj pre žalobcu a z dedičského oddelenia tunajšieho súdu bol do spisu predložený originál závetu zo dňa 25.11.2002, pričom pri preskúmaní týchto dvoch závetov je žalobcom opísaný badateľný posun (o milimetre) podpisu svedkyne M. B. a poručiteľky. Ako bolo zistené z prípisu notárky z č.l. 48 dedičského spisu notárka mala predložiť dva originály alografného závetu zo dňa 25.11.2002 do zbierky vyhlásených závetov vedenej na dedičskom oddelení Okresného súdu Trenčín. Dedičské oddelenie predložilo do spisu 1 ks originálu tohto závetu, pričom ďalší k dispozícii nemá, čo predpokladá chybu v písaní predmetného prípisu notárky. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že pri podpise závetu boli vyhotovené a podpísané dve vyhotovenia s totožným textom (pri podpise dvoch vyhotovení je evidentné, že podpisy nie sú úplne totožne na rovnakých miestach, keď sa podpisujúci nepodpíše na presne rovnakom mieste na druhom vyhotovení) a v dedičskom konaní boli závetnou dedičkou – žalovanou 3/ predložené dve vyhotovenia závetu (jeden v originály, druhý zrejme vo fotokópii), pričom na dedičské oddelenie bol predložený jeden originál predmetného závetu poručiteľky zo dňa 25.11.2002. Tým je absolútne vyvrátené, že by existovali dva závety a skutočnosť, že boli predložené dve vyhotovenia závetu, na ktorých je badateľný posun podpisov v milimetroch nespôsobuje neplatnosť závetu. Závet, ktorý bol predložený súdu v originály, bol podrobený znaleckému skúmaniu v časti podpisu poručiteľky (ako vyplýva z červeného znaku SM – sporný materiál vyznačeného znalkyňou na predmetnom originály závetu – č.l. 89 spisu), tento bol podpísaný poručiteľkou a tento bude aj podkladom pre rozhodnutie notárky o dedičstve poručiteľky I. L..

34. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, keď neboli preukázané žiadne ním tvrdené skutočnosti, ktoré by spôsobili neplatnosť závetu. Závet poručiteľky I. L. zo dňa 25.11.2002 je platný a bude aj podkladom pre rozhodnutie notárky o dedičstve poručiteľky. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa a žalovaným 1/anám sporu, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.